Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-286-2013.pdf
PDF · 78.05 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/286/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Ladislavom Hallom vo veci starostlivosti o mal. dieťa
H. D., nar. XX.XX.XXXX
zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov, matka: K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., A. XX a otec: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., Y. 1, t.č. W. XX, W.-E., H. republika, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka podaným návrhom zo dňa 25.09.2013 žiadala o zvýšenie výživného zo strany otca na mal. H. a to zo sumu 100,- € na sumu 200,- € mesačne od septembra 2013. Uviedla, že o výživnom bolo naposledy rozhodnuté v roku 2011 od ktorej doby jednak maloletý je telesne vyspelejší. Od septembra 2013 je umiestnený už materskej škole.
Ona je momentálne na materskej dovolenke, pretože je pribudla jedna ďalšia vyživovacia povinnosť.
Otec vo svojom písomnom stanovisku dňa 21.10.2013 ako aj pred súdom na pojednávaní dňa 14.02.2014 uviedol, že so zvýšením výživného súhlasiť nemôže, pretože jeho majetkové pomery sa nezmenili. V súčasnej dobe pracuje na území Českej republiky a v tej súvislosti má aj zvýšené nároky, pretože platí za nájomné 3.300,- Kč, ďalej do zdravotnej poisťovňa 1.800,- Kč a na sociálne zabezpečenie 2.000,- € Kč. Okrem toho má aj potom výdavky na cestovnom a na osobné potreby.
Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 14.02.2014 uviedol, že nároky mal. dieťaťa predsa len nástupom do materskej školy sa zmenili a preto za dôvodné považujú zvýšiť výživné aspoň o 20,- € mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine; dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine; pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že o výživnom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. 30P 180/2010-82 zo dňa 20.04.2011, keď súd schválil rodičovskú dohodu.
Súd pri schválení rodičovskej dohody vychádzal zo skutočností, že matka v tom čase bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok, nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec podľa daňového priznania na rok 2010 mal základ dane 4.725,22 € (t.j. príjem otca bol približne 390,- €).
Pokiaľ sa týka súčasného stavu veci je nepochybné, že do určitej miery sa nároky maloletého zmenili jeho telesným vývojom, ale aj tým, že od septembra 2013 je umiestnený v materskej škole. tu sú bežné pravidelné výdavky, to znamená školné 17,- € mesačne, za stravu 27,- € mesačne a príspevok na hygienu 5,- €, obdobne tak aj na hračky.
Zdravotný stav maloletého podľa vyjadrenia matky je primeraný jeho veku a dieťa má len bežné nároky.
K zmene došlo aj na strane matky, pretože jej pribudla jedna ďalšia vyživovacia povinnosť a to k mal. Z., nar. XX.XX.XXXX, takže matka je opätovne na materskej dovolenke. Naďalej s obidvoma deťmi žije u jej rodičov.
Pokiaľ sa týka otca, otec ešte v roku 2012 pracoval na území Slovenskej republiky, pričom podľa oznámenia Daňového úradu Žilina (č.l. 157 spisu) dosiahol priemerný mesačný zisk 322,- €.
V ďalšom sa otec rozhodol pre nedostatok zakázok pre výkon živnosti na území Českej republiky, kde má povolenú živnosť od 06.05.2013. Z predloženého daňového priznania otcom, ktoré podal Finančnému úradu pre Prahu na rok 2013 za obdobie, čo robí na území Českej republiky dosiahol priemerný mesačný príjem - zisk 7.457,- Kč, čo prestavuje príjem približne 275,- €.
Je pravdou, že príjem otca v porovnaní s predchádzajúcimi príjmami je nižší, avšak na druhej strane otec živnosť na území Českej republiky začal len v priebehu roku 2013, čo do určitej miery zrejme ovplyvnilo aj príjmy otca. Pokiaľ by súd pri posudzovaní možností a schopností otca plniť si vyživovaciu povinnosť v určitom rozsahu vychádzal hoc aj z príjmov, ktoré dosiahol na území Slovenskej republiky v roku 2012, to znamená 322,- € aj v tom prípade by podľa názoru súdu malo opodstatnenie, aby výživné bolo naďalej v rozsahu 100,- € mesačne a to aj vtedy ak súd zoberie do úvahy, že maloletý predsa len do určitej miery má vyššie nároky ako mal v minulosti a tieto sa do určitej miery zmenili aj nástupom dieťaťa do materskej školy.
Na druhej strane podľa názoru súdu nemôže byť v neprospech otca tá skutočnosť, že matka mal. dieťaťa je opätovne na materskej dovolenke s ďalším dieťaťom.
Po zhodnotení vyššie uvedených skutočností preto súd dospel k záveru, že zatiaľ návrh matky na zvýšenie výživného nie je dôvodný a preto ho zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.