Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2C-190-2011.pdf
PDF · 83.17 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/190/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci navrhovateľa: Thorpe recovery, s.r.o., IČO: 46662324, Radlinského 1716, 026 01 Dolný Kubín zastúpený: JUDr. Peter Psotka, advokát, so sídlom kancelárie Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 42 193 389 proti odporcovi: Y. H., X.. XX.XX.XXXX, P. XX, XXX XX R. X. H. v konaní o zaplatenie 171,26 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi sumu 106,65 Eur a 8,5 % ročné úroky z omeškania z tejto sumy od 28.09.2007 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku II. Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi 8,5 % ročné úroky z omeškania zo sumy 22,59 Eur od 20.11.2011, zo sumy 21,01 Eur od 19.12.2011 a zo sumy 21,01 Eur od 19.01.2008 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. V prevyšujúcej časti návrh zamieta. IV. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Trebišov zo 7.3.2014č. k. 2C/190/2011-217 súd rozhodol o pripustení zmeny účastníkov konania na strane navrhovateľa tak, že pripustil vystúpenie z konania navrhovateľa SKP, k.s. ako správcu konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. v konkurze sa sídlom Košútska 1342, Sládkovičovo a zároveň na jeho miesto pripustil vstup spoločnosti THORPE recovery, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1716. Súd tak rozhodol potom, čo o túto zmenu účastníctva požiadala spoločnosť THORPE recovery, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1716, pričom k žiadosti o zmenu účastníctva na strane navrhovateľa predložila táto spoločnosť zmluvy o postúpení pohľadávok pôvodného navrhovateľa na uvedenú spoločnosť.
Nový navrhovateľ zotrval na návrhu svojho právneho predchodcu, ktorý z konania vystúpil. Žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť pre neho sumu 106,65 Eur, úroky z omeškania z tejto sumy ako aj úroky z omeškania z tých súm, ktoré už boli právoplatne prisúdené jeho právnemu predchodcovi rozsudkom z 13.4.2012.
Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Zotrval na svojom stanovisku, že pôvodný veriteľ Slovak Telecom a.s. Bratislava mu vôbec neposkytol telekomunikačné služby v cenách, ktorých je predmetom tohto konania a pokiaľ aj žalujúca strana v priebehu konania predložila výpis telefonických hovorov, za ktoré požaduje uhradiť cenu telekomunikačných služieb, tak údaje v tomto výpise sú nepravdivé. Ďalej tvrdil, že z uvedeného dôvodu podal aj trestné oznámenie na pôvodného veriteľa Slovak Telecom a.s., avšak doposiaľ nebol policajným orgánom informovaný o vybavení tohto trestného oznámenia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil toto:
Právny predchodca navrhovateľa podal proti odporcovi žalobu dňa 14.09.2010, ktorou žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť pre neho cenu dodaných a využitých telekomunikačných služieb, ktorú odporcovi poskytol jeho právny predchodca Slovak Telecom a.s. Bratislava, a ktorú potom ako pohľadávku previedol na úpadcu, ktorého správcom konkurznej podstaty je pôvodný navrhovateľ.
Rozsudkom Okresného súdu Trebišov z 13.2.2012 č. k. 2C/190/2011-160 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 27.11.2013 bolo odporcovi uložené, aby uhradil pre pôvodného navrhovateľa sumu 64,61 Eur, ako neuhradenú cenu dodaných a využitých telekomunikačných služieb za obdobie od 01.10.2207 do 31.12.2007. Uvedené rozsudky nadobudli v tej časti právoplatnosť dňom 29.01.2014. Súdy tak rozhodli z dôvodu, že mali za preukázané, že na základe Zmluvy o pripojení uzavretej medzi dodávateľom Slovak Telecom a.s. Bratislava a odporcom, odporca využil dodané telekomunikačné služby a ich cenu neuhradil.
Po vyššie uvedených rozhodnutiach súdov ostalo prvostupňovému súdu ešte rozhodnúť o tej časti nároku pôvodného navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia ceny telekomunikačnej služby v sume 106,65 Eur za obdobie od 02.09. do 12.09.2010 ako aj úrokov z omeškania už z právoplatne priznaných pohľadávok, a tiež úrokov z omeškania zo sumy 106,65 Eur.
Vzhľadom k výrokom vyššie citovaných súdnych rozhodnutí ktoré nadobudli právoplatnosť, súd konštatuje, že medzi pôvodným veriteľom odporcu a odporcom, bola uzavretá platná Zmluva o pripojení, na základe ktorej odporcovi vznikla povinnosť uhrádzať cenu dodaných a fakturovaných telekomunikačných služieb.
Z faktúry návrhu právneho predchodcu navrhovateľa Slovak Telecom a.s. Bratislava, číslo 9900030425 zo dňa 14.09.2007 súd zistil, že touto faktúrou fakturoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi cenu dodanej telekomunikačnej služby za obdobie k 12.09.2007 v sume 3213,- Sk, teda 106,65 Eur. Pôvodný navrhovateľ k podaniu z 2.2.2012 priložil ako prílohu výpis odchádzajúcich volaní odporcu za obdobie od 01.09.2007 do 30.09.2007. Z tohto výpisu súd zistil, že v období od 02.09.2007 do 12.09.2007 t. j. za obdobie , ktoré bolo predmetom fakturácie vyššie označenou faktúrou, odporca ju využil plus 24 telekomunikačných služieb. Pretože v uvedenom výpise sa uvádza konkrétna cena každej telekomunikačnej služby, teda ako odchádzajúce volania z telefónneho čísla, ktoré odporca využíval. Išlo o telefónne číslo XXXXXXXXXX. Preskúmaním uvedeného výpisu súd zistil, že sumy za jednotlivé volania sa súčtom zhodujú s cenou služby fakturovanou odporcovi faktúrou zo 14.09.2007.
Súd ďalej zistil, že odporca dňa 14.01.2008 podal písomné oznámenie policajnému orgánu Obvodnému oddeleniu PZ Streda nad Bodrogom, v ktorom poukazuje na uvedenie nepravdivých údajov zo strany spoločnosti Slovak Telecom a.s. Bratislava, a toto jeho podanie bolo na uvedenom policajnom orgáne zaregistrované pod číslom ORP- P-42-TV-2008. Z tohto oznámenia, ktoré súdu odporca predložil súd zistil, že odporca v ňom namieta nepravdivé údaje, ktoré mal vykazovať Slovak Telecom a.s Bratislava, avšak až za obdobie od 11.10.2007 a nie za obdobie od 01.09. do 12.09.2007.
Podľa § 42 ods. 1 písm a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia.
Podľa § 42 ods. 4 písm b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť pre navrhovateľa sumu 106,65 Eur, ako dodanú a fakturovanú cenu telekomunikačných služieb, ktoré využil odporca v období od 01.09.2007 do 12.09.2007. Navrhovateľ preukázal výpisom z odchádzajúcich volaní z telefónneho čísla odporcu ako aj vyššie citovanou faktúrou, že odporca skutočne využil vyššie uvedené telekomunikačné služby a že mu vznikla povinnosť uhradiť fakturovanú cenu za tieto telekomunikačné služby. Pokiaľ tvrdí odporca, že tieto telekomunikačné služby nevyužil, tak ničím toto svoje tvrdenie nepreukázal. Odporca namietal iba základ nároku a nenamietal výšku fakturovanej ceny služieb za predpokladu, že by tieto služby využil. Pokiaľ tvrdí odporca, že dodávateľ telekomunikačnej služby nepravdivo vykazoval použitie jednotlivých telekomunikačných
služieb teda telefonických volaní a že túto skutočnosť oznámil ako podozrenie z trestnej činnosti príslušnému policajnému orgánu, tak súd poukazuje na to, že v oznámení vôbec neuvádzal obdobie mesiaca septembra 2007, za ktoré žalujúca strana nárok voči odporcovi uplatnila. V oznámení pre policajný orgán odporca napadal iba nesprávne vykazovanie telekomunikačných služieb za obdobie od mesiaca októbra 2007 do budúcna.
Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť pre navrhovateľa cenu telekomunikačných služieb za obdobie od 01.09.2007 do 12.09.2007. Zároveň súd poukazuje na to, že navrhovateľ preukázal prechod tohto nároku z pôvodného veriteľa Slovak Telecom a.s, Bratislava po viacerých postúpeniach pohľadávok na neho ako terajšieho veriteľa.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného k 28.9.2007, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok základnej úrokovej sadzby stanovenej Národnou bankou Slovenska k prvému dňu omeškania z úhradou dlhu.
Súd má v konaní za preukázané, že odporca bol v omeškaní s úhradou faktúry na sumu 3213,- Sk ( 106,65 Eur ) od 28.09.2007, pretože v uvedenej faktúre bol určený termín splatnosti faktúry na 27.09.2007. Deň nasledujúci po splatnosti je prvým dňom omeškania. Poukazujúc na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy pre navrhovateľa za obdobie od 28.09.2007 vo výške 8,5% ročne. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska k 28.09.2007 bola 4,25 % jej dvojnásobok je 8,5 % a preto súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť pre navrhovateľa úroky z omeškania zo sumy 106,65 Eur vo výške 8,5 % ročne až do zaplatenia.
Súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť pre navrhovateľa úroky z omeškania aj z neuhradených cien služieb za mesiace október, november a december 2011 tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd poukazuje v tejto súvislosti na právoplatný rozsudok Okresného súdu Trebišov z 13.4.2012 č. k. 2C/190/2011-160 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 1 Co/160/2012-196. O povinnosti odporcu uhradiť pre navrhovateľa vyššie uvedenej ceny služieb už totiž bolo právoplatne rozhodnuté a preto súd rozhodol už iba o úrokoch o omeškania z týchto neuhradených platieb.
Súd zamietol návrh navrhovateľa v časti v ktorom sa domáhal úhrady úrokov z omeškania vo výške 18,5 % ročne. Súd v tomto smere poukazuje na dôvody rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27.11.2013 v tejto veci, v ktorom vyslovil záväzný právny názor, že úroky z omeškania sa spravujú občiansko-právnymi predpismi pri spotrebiteľských zmluvách a keďže zmluva uzavretá medzi Slovak Telecom a.s. Bratislava a odporcom o poskytnutí telekomunikačných služieb je spotrebiteľskou zmluvou, súd vyhovel návrhu navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania iba sčasti, keďže nebolo možné pri rozhodovaní týchto úrokov použiť ustanovenia Obchodného zákonníka.
Navrhovateľ žiadal, aby súd uložil povinnosť uhradiť pre neho trovy konania a to trovy právneho zastúpenia za právne zastupovanie právneho predchodcu navrhovateľa, právnym zástupcom JUDr. Pavlom Konečným, advokátom a to v sume 99,40 Eur.
Súd nevyhovel návrhu navrhovateľa na úhradu ním uplatnených trov, pretože navrhovateľ nepreukázal, že by trovy, ktoré uplatnil vznikli jemu. Trovy právneho zastúpenia vznikli právnemu predchodcovi navrhovateľa, teda osobe, ktorá návrh na začatie konania podala a ktorá bola až do zmeny účastníkov konania zastúpená právnym zástupcom advokátom. Navrhovateľovi by vznikol nárok na náhradu týchto trov, len ak by preukázal, že sa ne neho prešla pohľadávka pôvodného navrhovateľa, ktorou je náhrada trov právneho zastúpenia v tomto konaní voči odporcovi. Terajší navrhovateľ nepreukázal žiadnym
spôsobom, že by došlo medzi ním a jeho právnym predchodcom k dohode o postúpení tejto pohľadávky na neho.
Keďže navrhovateľovi trovy konania nevznikli, súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3 vyhotoveniach.
1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.