Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22C-165-2013.pdf
PDF · 69.38 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-22C/165/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci navrhovateľa G. Š., R. E. XXX/XX, E., proti odporkyni N. Š., U.. XX.X.XXXX, R. L. X, L., v konaní o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ Okresnému súdu Košice II doručil dňa 2.9.2013 návrh na začatie konania vo veci zrušenia vyživovacej povinnosti jeho vo vzťahu k povinnej dcére označenej ako odporkyňa.
Podaním doručeným súdu 4.3.2014 žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, aby nemusel vyplácať vyživovaciu povinnosť na plnoletú dcéru.
Návrh odôvodnil tým, že vo veci je nariadený termín pojednávania na deň 20.5.2014 a on pod hrozbou exekúcie musí naďalej vyplácať vyživovaciu povinnosť na plnoletú dcéru.
Súd preskúmal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, návrh vo veci samej, ako aj priložený dôkazný materiál v konaní pod č. k. 22C 165/2013.
Z obsahu návrhu vo veci samej zistil, že žalobca žiada zrušiť vyživovaciu povinnosť voči dcére, pretože ukončila štúdiu a úspešne zmaturovala. Žiadal vyplatiť spätné výživné, ktoré platil od 1.9.2013 do budúcna.
Podľa § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby súd dočasne upravil pomery účastníkov alebo ak je dôvodná obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1, prvá veta O. s. p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.
Podľa § 76 ods. 1 O. s. p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti; c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
Podľa ust. § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.
Predbežné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, druhým potreba zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Keďže predbežným opatrením sa upravujú pomery alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie, predbežné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý bude predmetom konania vo veci samej.
Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej.
V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí, preto navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo pravdepodobnosť ohrozenia výkonu rozhodnutia, t. j. osvedčiť naliehavosť situácie alebo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Z obsahu podania nie je zrejmé, prečo navrhovateľ navrhovaným predbežným opatrením žiada úpravu pomerov účastníkov a rovnako nie je splnená podmienka dočasnosti predbežného opatrenia a jeho obsahom je to, čo žiada v žalobnom petite vo veci samej.
Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, ktorý slúži na dočasné zabezpečenie porušených alebo ohrozených práv účastníkov a zabezpečuje, aby sa v konaní pokračovalo bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práv, o ochranu ktorých účastník v tomto konaní žiada. Predbežné opatrenie zamedzuje aj vzniku a rozširovaniu škody, inej ujmy, alebo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľa do tej miery, že sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Nariadenie predbežného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov, alebo ak existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. V oboch prípadoch musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti, umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, (i keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené.
Predbežné opatrenie neprejudikuje a ani nemôže prejudikovať nárok, ktorý je predmetom konania vo veci samej, pretože v rozhodnutí o predbežnom opatrení nejde o konečné vyriešenie sporu z hľadiska hmotného práva, ale rozhodnutie dočasné, ktorým sa zabezpečuje, aby rozhodnutie vo veci samej malo vôbec reálny význam.
Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
O trovách konania súd v súlade s ust. § 145 O. s. p. rozhodne rozhodnutím, ktorým bude konanie vo veci samej končiť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II, v dvoch písomných vyhotoveniach, a to v súlade s ust. § 205 ods. 1 O. s. p.. V odvolaní popri všeobecných náležitostiach, podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p. je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods. 2 cit. zákonného ust., v odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno dôvodiť len tým, že podľa písm. a/ v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, podľa písm. b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa písm. c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa písm. d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa písm. e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), podľa písm. f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.