Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-605-2008.pdf
PDF · 86.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5Er/605/2008
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: Logistic Servis Center, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Planét 5, IČO: 35 888 083, zast. JUDr. Daliborom Kiselicom, advokátom so sídlom v Bratislave, Nám. M. Benku 12, proti povinnému: METALGRIP, s.r.o. , so sídlom v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo nám. 1682, IČO: 36 411 302, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 1.461,53 eura ( 44.030 Sk), trov konania a trov exekúcie, t a k t o
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý uhradiť súdnej exekútorke Mgr. Dáši Skýpalovej trovy
exekúcie vo výške 39,84 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 20.12.2013 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie vo veci konajúcej súdnej exekútorky Mgr. Dáši Skýpalovej, Exekútorsky úrad Bratislava, Plynárenská 4, ktorým postúpila na rozhodnutie súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, ktorý jej bol doručený dňa 16.12.2014. Predmetným návrhom oprávnený žiadal, aby súd exekúciu vedenú voči povinnému postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil s odôvodnením, že povinný bol vymazaný z obchodného registra.
V rámci preskúmania podnetu súdneho exekútora mal súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo: 14182/L preukázané, že uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 26CbR/193/2009-91 zo dňa 11.10.2010, ktorým bola obchodná spoločnosť METALGRIP, s.r.o. zrušená bez likvidácie postupom podľa § 68 ods.9 Obchodného zákonníka a následne bola dňom 12.01.2011 z obchodného registra vymazaná.
Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka veta prvá, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie.
Pred zastavením exekúcie v prípade, keď povinný bol vymazaný z obchodného registra, je potrebné oboznámiť sa s dôvodmi pre ktoré bol zrušený. Ako je uvedené vyššie, povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemal obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. V danom prípade teda prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“), podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (Uznesenie NS SR sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011).
Podľa § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „ O.s.p.“, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym zástupcom, ak právneho zástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Právnická osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného registra sa stáva subjektom práva a teda nadobúda právnu subjektivitu dňom jej zápisu do obchodného registra, v nadväznosti na to právnická osoba ako právny subjekt zaniká dňom jej výmazu z obchodného registra. V uvedenej právnej veci povinný METALGRIP, s.r.o. zanikol bez právneho nástupcu a to výmazom z obchodného registra, čím stratili procesnú subjektivitu, teda spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti. Spôsobilosť účastníka konania mať práva a povinnosti je jednou z podmienok konania, ktorej absencia predstavuje neodstrániteľnú vadu v konaní, pre ktorú súd v konaní nemôže pokračovať.
Vzhľadom na zistené skutočnosti súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku postupujúc podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v intenciách vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
Čo sa týka trov exekúcie, súdna exekútorka na výzvu súdu podaním doručeným dňa 24.01.2014 žiadala, aby jej súd v súvislosti so zastavením exekúcie priznal náhradu trov exekúcie vo výške 43,16 eura pozostávajúcich v celom rozsahu z odmeny vo výške po 3,32 eura za každý zo špecifikovaných 13 úkonov exekučnej činnosti
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 200 ods.1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške hradí trovy.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd s poukazom na citované ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, uložil nahradiť trovy exekúcie, ktoré priznal súdnej exekútorke vo výške 39,84 eura oprávnenému v tomto exekučnom konaní.
Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v platnom znení (ďalej len „vyhláška“):
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, 32 eura.
Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie vychádzal zo špecifikácie obsiahnutej v podaní súdnej exekútorky zo dňa 21.01.2014 a priznal jej odmenu podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky vyhlášky vo výške 33,20 eura, ktorá odmena zodpovedá odmene za 10 úkonov exekučnej činnosti podľa § 15 vyhlášky a to: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie-2x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu - 2x, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie-2x, zisťovanie účtu povinného a zisťovanie majetku povinného. Z odmeny vo výške 33,20 eura súd priznal súdnej exekútorke aj náhradu DPH vo výške 20 %, čo činí 6,64 eura. V súvislosti s priznaním DPH súd postupoval podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie, nakoľko v novelizovanom znení § 196 Exekučného poriadku sa uvádza, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Aj keď novelizované znenie § 196 Exekučného poriadku sa vzťahuje na konania začaté po 01.01.2012 podľa názoru súdu, pre nedostatok úpravy týkajúcej sa DPH v čase začatia exekúcie, niet dôvodu postupovať pri priznávaní DPH ako súčasti trov exekúcie súdneho exekútora inak, ako to teraz upravuje § 196 Exekučného poriadku.
Z exekútorkou uplatnenej odmeny, jej súd nepriznal odmenu po 3,32 eura za 2 úkony označené ako výzvy oprávnenému na predloženie návrhu na zastavenie exekúcie (návrh zo dňa 18.09.2012 a zo dňa 18.11.2013), nakoľko uvedené úkony nepatria medzi úkony špecifikované v § 15 vyhlášky za ktoré prináleží exekútorke odmena a tiež v danom prípade sa jedná o úkony, ktoré exekútorka vykonala neúčelne, nakoľko namiesto toho aby sama podala na súd podnet na zastavenie exekúcie po zistení, že povinný bol vymazaný z obchodného registra, 2 krát neúčelne na podanie návrhu vyzývala oprávneného. Napokon súd nepriznal exekútorke odmenu vo výške 3,32 eura ani za úkon špecifikovaný ako „ súčinnosť Okresný súd Dolný Kubín“, nakoľko v uvedenom prípade sa jedná o úkon zo dňa 21.04.2014, ktorým súdna exekútorka reagovala na výzvu súdu na uplatnenie trov exekúcie v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. Súd je v tomto prípade toho názoru, že uvedený úkon okrem toho, že nepatrí medzi úkony špecifikované v § 15 vyhlášky, nemožno ho ani považovať za úkon vykonaný v prospech oprávneného, nakoľko uvedeným úkonom si súdna exekútorka na výzvu súdu len uplatnila trovy exekúcie. Uvedený úkon je tak úkonom vykonaným v prospech súdnej exekútorky a
nie úkonom vykonaným v prospech oprávneného za účelom vymoženia jeho pohľadávky. Okrem toho bolo povinnosťou súdnej exekútorky uplatniť si trovy exekúcie už v podaní, ktorým súdu postúpila návrh oprávneného na zastavenie exekúcie.
Súd preskúmal súdnou exekútorkou špecifikované trovy, ktorých náhradu si v súvislosti so zastavením exekúcie voči povinnému uplatnila a to z hľadiska oprávnenosti, dôvodnosti, a hospodárnosti, pretože len také trovy môže uložiť k náhrade oprávnenému, ktorý v tomto exekučnom konaní je už raz postihnutý neúspešnou exekúciou, keď jeho pohľadávka nebola vymožená a povinný v priebehu exekúcie zanikol. Druhýkrát bude oprávnený zaťažený úhradou trov exekúcie, ktoré by mal prioritne znášať povinný, no s poukazom na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR súd k ich náhrade zaviazal postupom podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného. Preto by bolo spravodlivé, aby bol oprávnený zaviazaný povinnosťou k úhrade len nevyhnutných, účelne a hospodárne vynaložených trov exekúcie. Preto súd dôsledne preskúmať účelnosť, hospodárnosť vynaloženia a správnosť účtovania trov a následne priznal z exekútorkou uplatnených trov v rozsahu 43,16 eura ich náhradu v sume 39,84 eura (vrátane DPH) nakoľko v tejto výške pokladal ich vynaloženie za účelné, hospodárne a dôvodné.
Celkové trovy exekúcie vzhľadom na vyššie uvedené predstavujú spolu 39,84 eura ( odmena = 33,20 eura + DPH = 6,64 eura) a k ich úhrade súdnej exekútorke zaviazal súd oprávneného v tomto konaní v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie na tunajší súd
v lehote 15 dní od jeho doručenia.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p.).