Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-213-2013.pdf
PDF · 100.58 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/213/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Ota Jurča v právnej veci žalobcu Y. Y., bývajúceho v S., R. X, zastúpeného X.. X. Q., advokátom, so sídlom v S.H., X. I. X, proti žalovanému Y.. X. W. D.., bývajúcemu v S., B. XX, zastúpenému X.. V. W., advokátom Advokátskej kancelárie W. &. W. S., G. X, za účasti vedľajšieho účastníka Slovenskej kancelárie poisťovateľov, I. D. XX, O., zastúpená: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobcu a vedľajšej účastníčky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 9.11.2012, č.k. 41C/99/2009-394 a proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 4.3.2013, č.k. 41C/99/2009-456 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, vo výroku o trovách konania a o súdnom poplatku. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 4.3.2013, č.k. 41C/99/2009-456. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet advokáta JUDr. Jozefa Mišlina náhradu trov odvolacieho konania vo výške 640,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody z ublíženia na zdraví a to z titulu bolestného, ale aj sťaženia spoločenského uplatnenia spolu v sume 129.545,90 € a prísl., z dôvodu, ž e dňa 17.12.1997 pri dopravnej nehode utrpel mimoriadne ťažký úraz s trvalými následkami, pričom dopravnú nehodu zavinila vodička osobného motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný, ktorý v plnom rozsahu zodpovedá za spôsobenú škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Po nehode bola žalovanému uhradená škoda z titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa počtu bodov, pričom následne rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp. zn. 17C/1416/99 z 31.1.2005 bolo žalobcovi priznané zvýšenie bolestného na 30 násobok a zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia na 25 násobok základného bodového ohodnotenia, ktoré potom bolo žalobcovi aj vyplatené. Keďže v roku 2007 a 2008 došlo k zmene zdravotného stavu, uplatnil si ďalšie nároky touto žalobou.
Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 105.148,37 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 1.367,38 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 7.772,50 € na účet Okresného súdu Košice II v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
O náhrade trov štát ponechal rozhodnutie na osobitné uznesenie.
Na základe vykonaného dokazovania mal za to, že základ nároku medzi účastníkmi nie je sporný, keďže vo veci bolo právoplatne rozhodnuté o pôvodných nárokoch na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia s tým, že tieto nároky boli aj splnené. Pokiaľ ide o dôvodnosť nároku na základné bodové hodnotenie ako aj na zvýšenie základného bodového hodnotenia v dôsledku úrazu ako aj na dôvody tohto zvýšenia súd prvého stupňa poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 17C/1416/99 zo dňa 31.1.2005.
Pokiaľ ide o ďalšie nároky vzniklé postupným zhoršením zdravotného stavu súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania v tomto konaní vychádzal aj z porovnania zdravotného stavu ku dňu 31.1.2005 s jeho zdravotným stavom po roku 2007 a zistil, že došlo k podstatnému zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu a na črevné operácie, kedy mu bola úplne amputovaná ľavá dolná končatina s ľavým bedrovým kĺbom a následné liečenie, znamenali pre žalobcu výrazné bolesti a výrazné zhoršenie trvalých následkov oproti predchádzajúcim bolestiam a následkom, ktoré žalobca mal a ktoré sa do budúcnosti nepredpokladali. Uvedené zmeny zdravotného stavu a útrapy žalobcu sú popísané v znaleckých posudkoch zadovážených v tomto konaní od Q.. V., Q.. H. a Q.. P.. Súd prvého stupňa poukázal predovšetkým na srdcovo cievne ochorenia, ktoré sú dôsledkom poranenia, ktoré žalobca utrpel pri dopravnej nehode, pričom tieto sú v priamej príčinnej súvislosti so zdravotným stavom vzniklým po nehode. Išlo o srdcový infarkt, na ktorom sa mierou vyššou ako 50% podieľal zdravotný stav žalobcu z následkov dopravnej nehody.
V súvislosti s posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia súd považuje za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že vedľajší účastník plnil žalobcovi na základe posudku o sťažení spoločenského uplatnenia Q.. S. zo dňa 6.3.2008 (operácie 17.10.2007 a 30.10.2007) v rozsahu 700 bodov a na základe posudku o bolestnom Q.. S. zo dňa 27.2.2008 (operácia 17.10.2007) v rozsahu 455 bodov, čo pri hodnote 60 Sk za l bod predstavuje na bolestnom sumu 27.300 Sk a pri sťažení spoločenského uplatnenia sumu 42.000 Sk, spolu 69.300 Sk. Uvedená finančná čiastka bola poukázaná na účet žalobcu dňa 29.5.2008.
Pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie bolestného resp. zvýšenia základného bodového ohodnotenia bolestného v danom prípade súd vychádzal:
- z posudku o bolestnom zo dňa 27. 2.2008 Q.. S., pol. 183 bolestné za OP 17.10.2007 v rozsahu 260 bodov, pol. 6a a 6b po krátení 2x 97,5 bodov, t.j. spolu v rozsahu 455 bodov (čl.18. 51)
- z posudku o bolestnom zo dňa 14.12.2009 Q.. Y., pol. 216 v rozsahu 260 bodov, pol. 6b a 6c v rozsahu 2 x 130 bodov, t.j. spolu v rozsahu 520 bodov (čl. 81)
- z posudku o bolestnom zo dňa 2.12.2009 Q.. Š., pol. 239 v rozsahu 35 bodov + 50 % zvýšenie v rozsahu 17,5 bodov, t.j. spolu 52,5 bodov (čl. 82).
Vychádzajúc z uvedených posudkov bolestné činí 1.027,50 bodov (455 + 520 + 52,50).
Pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia resp. zvýšenia základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia súd v prípade žalobcu vychádzal:
- z posudku o sťažení spoločenského uplatnenia Q.. E. zo dňa 18.1.2010, pol. 253 v rozsahu 550 bodov a pol. 252 v rozsahu 300 bodov, t.j. spolu 850 bodov.
- z posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 14.12.2009 Q.. Y., pol. 431 a v rozsahu 75 bodov.
Vychádzajúc z uvedených posudkov sťaženie spoločenského uplatnenia činí 925 bodov (850 + 75).
Okrem vyššie uvedených posudkov pri rozhodovaní sa súd riadil Zásadami pre hodnotenie ako prílohy vyhl. č. 32/1965 Zb., to znamená, že pri novom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia za stratu dolnej končatiny zobral do úvahy už doteraz priznané odškodnenie, nakoľko súhrn jednotlivých položiek odškodnenia nesmie prevýšiť odškodnenie za úplnú stratu končatiny. Preto súd v zmysle posudku nepriznal položku 384, ktorá by bolo duplicitou.
Odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia prestavuje jeden z nárokov náhrady škody, pričom zmyslom a účelom inštitútu náhrady škody je reparácia spôsobených následkov a obnovenie
pôvodného stavu. Vzhľadom na reštitučný charakter inštitútu náhrady škody a abstraktnú neoceniteľnú hodnotu života a zdravia je nanajvýš odôvodnené, aby súd za primeranú náhradu škody považoval takú výšku odškodnenia, ktorá v aktuálnej spoločensko-ekonomickej situácii zabezpečí s ohľadom na následky poškodenia zdravia pre poškodenie efektívnu účinnú formu nápravy negatívneho zdravotného stavu, resp. aspoň zmiernenie jeho následkov a zároveň odzrkadľuje význam zdravia jedinca, jeho život ako aj najvyšších spoločenských hodnôt. V prejednávanom prípade súd so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti považoval za spravodlivé a odôvodnené zvýšenie základnej náhrady určeného odškodnenia za bolestné na 30-násobok základného počtu bodov, čo celkovo činí 1,849.500 Sk (bolestné 1.027,50 bodov x 60,- Sk x 30).
Nároky na náhradu škody na zdraví z titulu odškodnenia sa nemajú stať zdrojom bezdôvodného obohacovania sa poškodeného. Preto boli stanovené kritéria per posudzovanie nárokov na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, zohľadňujúce druh poškodenia zdravia, vek, pohlavie poškodeného, jeho osobné predpoklady pre uplatnenie sa v živote a spoločnosti. V prejednávanom prípade vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval za odôvodnené zvýšenie základnej náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 925 bodov na 25 násobok základného počtu bodov, čo celkovo činí 1,387.500 Sk (sťaženie spoločenského uplatnenia 925 bodov x 60,- Sk x 25), pričom z ohodnotení posudkov odpočítal položky, ktoré už raz v rámci plnenia boli priznané, nakoľko v rámci hodnotenia predmetu sporu by išlo o položky duplicitné (viď vyššie uvedené).
Podľa názoru prvostupňového súdu je skutočne treba dať za pravdu žalobcovi že u žalobcu vznikli v rokoch 2006, 2007, 2008 ďalšie veľmi ťažké následky, ktoré neboli v pôvodnom konaní v znaleckom posudku Q.. V., z ktorého súd v pôvodnom konaní vychádzal pri odškodňovaní, popísané resp. s väčšou pravdepodobnosťou sa nepredpokladalo, že k takýmto zmenám môže dôjsť. Oproti pôvodnému konaniu v tomto konaní ide o 100 %-nú stratu končatiny, čo predtým nebolo (žalobca mal amputovanú nohu od kolena nadol). Prvotné konanie uvažovalo o tom, že sa žalobca môže pohybovať o barlách, pomocou protézy. Po amputovaní celej dolnej končatiny to však nie je možné, ani za pomoci barlí či protézy. Je odkázaný výlučne na invalidný vozík a permanentnú starostlivosť tretích osôb. V posudku Q.. V. je veľmi podrobne popísané a vysvetlené, že je tu veľmi zásadná zmena, ktorá zásadne ovplyvňuje ďalší život žalobcu. Vznikol trvalý zdroj infekcie, o ktorom doteraz nikde nebolo popísané. Aj v súčasnosti je žalobca hospitalizovaný práve z dôvodu znovu prepuknutia zápalu, ktorý je spôsobený prvotne po úraze. Liečba pozostáva z dlhodobej liečby antibiotikami, ktoré znamenali u žalobcu výrazné oslabenie imunity. Je potrebné poukázať aj na to, že žalobca bol od roku 2005 vyše 30 x hospitalizovaný z dôvodu liečenia následkov havárie a od roku 2010 je to vyše 10 krát. Navyše znalec Q.. P. vo svojom posudku taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že z činiteľov, ktoré majú vplyv na vznik infarktu, ktorý žalobca utrpel, vyše 50 % činiteľov má pôvod v dopravnej nehode. Vychádzajúc z prvotného konania 17C/1416/99, v ktorom súd priznal žalobcovi 30 násobok bolestného a 25 násobok sťaženia spoločenského uplatnenia, súd aj v tomto konaní priznal žalobcovi 30 násobok zvýšenia základného bodového ohodnotenia bolestného a 25 násobok zvýšenia bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, čo v prejednávanom prípade so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti považuje za spravodlivé a odôvodnené.
V prejednávanej veci tak súd priznal žalobcovi náhradu škody na zdraví v celkovej výške 105.148,37 € (3,167.700 Sk), ktorá pozostáva z bolestného vo výške 1,849.500,- Sk a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1,387.500 Sk, po odrátaní poskytnutého plnenia zo strany vedľajšieho účastníka vo výške 69.300,- Sk.
Výrok o trovách vyplýva z ust. § 142 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia X.. X. Q., advokátom, so sídlom v S., X. I. X, ktorý vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 13.233,34 eur.
Súd priznal trovy právneho zastúpenia X.. X. Q. za 13 úkonov právnej pomoci v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z., § 10 ods. l, vyhl., počítané z priznanej sumy 105.148,37 €, a to: prevzatie a príprava zastúpenia 1x 632,37, spísanie žaloby 1 x 632,37 eur, účasť na pojednávaní dňa 25.11.2009 1 x 632,37 €, účasť na pojednávaní dňa 22.1.2010 1 x 632,37 €, účasť na pojednávaní 10.11.2010 podľa § 14 ods. 5 1/4 x 632,37 €, účasť na pojednávaní 24.11.2007 1x 632,37 €, podanie vo veci samej 11.2.2011 l x 632,37 €, účasť na pojednávaní 5.9.2011 podľa § 14 ods. 5 1/4 x 632,37 €, podanie vo veci samej
20.11.2011 l x 632,37 €, podanie vo veci samej 10.7.2012 l x 632,37 €, účasť na pojednávaní 28.9.2012 l x 632,37 €, podanie vo veci samej 31.10.2012 l x 632,37 €, účasť na pojednávaní 9.11.2012 l x 632,37 € + 3 x režijný paušál po 6,95 €, 3 x režijný paušál po 7,2l €, 3 x režijný paušál po 7,41 € a 4 x režijný paušál po 7,63 €. Súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za nasledovné úkony: oboznámenie sa s obsahom spisu na súde 2.11.2009, podanie zo dňa 15.9.2010, podanie zo dňa 16.11.2010, podanie zo dňa 30.9.2011, oboznámenie sa so spisom 10.2.2012, podanie zo dna 20.2.2012, nakoľko ich nepovažoval za účelne vynaložené vzhľadom na výšku žalovanej sumy a sumu, ktorú priznal. Ďalej z dôvodu, že podanie zo dňa 30.9.2011 sa v spise nenachádza. Okrem toho súd nepriznal hotové výdavky žalobcu vo výške 59,76 € za spracovanie posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia znalcom Q.. P., ktorý dal žalobca spracovať z vlastného podnetu. Zároveň súd nepriznal žalobcovi sadzbu za jeden úkon právnej pomoci vo výške 685,49 €, ale len v sume 632,37 €, ktorá je v súlade s ust. § 10 ods. l vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Celkovo trovy právneho zastupovania predstavujú sumu 7.367,48 eur.
Trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť v súlade s ust. § 149 O.s.p. na účet právneho zástupcu žalobcu.
O poplatkovej povinnosti odporcu bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Žalobcovi zákon v konaní o náhradu škody priznáva vecné oslobodenie, preto poplatkovou povinnosťou zaťažuje odporcu ako neúspešného účastníka sporu. V zmysle sadzobníka súdnych poplatkov jeho výška činí 6 % priznaného nároku, čo predstavuje 7.772,50 €. Keďže v čase rozhodovania súdu nebolo právoplatné uznesenie o znalečnom znalcovi Q.. V. P. za účasť na pojednávaní dňa 28.9.2012, o náhrade trov štátu súd rozhodne osobitným uznesením.
Proti tomuto rozsudku a to iba proti výrokom, ktorými bolo žalobe vyhovené sa včas odvolal vedľajší účastník. Odvolanie podal s poukazom na ust. § 205 ods.2 písm.d/, f/ O.s.p. Má za to, že súd prvého stupňa sa dopustil viacero pochybení pri právnom hodnotení nároku žalobcu a to predovšetkým zásadného pochybenia pri hodnotení vznesenej námietky premlčania v časti uplatnených nárokov, vyhodnotenia prekážky rozhodnutej veci, ktorá bráni opätovnému rozhodnutiu o nárokoch ako aj nesprávneho a neprimeraného priznania výšky odškodnenia. Pokiaľ ide o premlčanie, vychádzal z toho, že posudok o bolestnom bol vystavený dňa 27.2.2008 a o sťažení spoločenského uplatnenia 6.3.2008, a preto už k tomuto dátumu boli žalobcovi známe jednotlivé položky tvoriace základ pre ustálenie bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, teda aj nasledujúcim dňom začala plynúť lehoty na uplatnenie nárokov. Ďalej, pokiaľ ide o nároky uvedené v posudkoch Q.. Š. Š., Q.. Y., Q.. E.Í., toto boli vystavené a lehota začala plynúť 2.12.2009, 14.12.2009 a 18.1.2010 a uplynula 2.12.2011, 14.12.2011 a 18.1.2012. Keďže žalobca tieto nároky neuplatnil a neupravil žalobu naďalej zostala predmetom konania žaloba iba o 129.545,90 €. Rozšírenie žaloby bolo uplatnené 26.9.2012 o sumu 450.000 €. Z toho dôvodu mal za to, že konajúci súd na pojednávaní dňa 9.11.2012 pripustil zmenu žalobného návrhu v zmysle doručeného podania, lehota na uplatnenie uplynula 2.11.2012.
Pokiaľ ide o námietku rozhodnutej veci, súčasne má za to, že pri pôvodnom rozhodnutí sa prihliadalo na perspektívu zmeny zdravotného stavu, či už fyzického alebo duševného, čo sa odrazilo vo výške priznaného mimoriadneho zvýšenia odškodnenia, a preto rozhodnutiu o nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie aj žalobca a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Odvolanie podal podľa ust. § 205 ods.2 písm.d/ a f/ O.s.p. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že prizná žalobcovi odškodnenie za príslušný počet bodov bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia priznaného napadnutým rozsudok, odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia aj za položky uvedené v bode 1) a to za 700 bodov podľa posudku Q.. S. a za 900 bodov podľa posudku P.. Q.. Y. vrátane primeraného zvýšenia v súlade s návrhom a jeho zmenami, aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom bolestného 155.347,54 € a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 278.828,91 €, spolu 431.876,12 € a trovy konania 13.926,46 €. Opätovne poukázal na jednotlivé hospitalizácie a chirurgické zákroky, ktoré žalobca podstúpil v súvislosti s úrazom utrpeným pri dopravnej nehode o hospitalizáciu 16.10. do 20.11.2007, 5.7.2008, ďalej v čase od 29.9. do 3.10.2008, od 20.10. do 31.10.2008, od 18.11. do 11.12.2008, od 4.1. do 14.1.2009, od 27.1. do 11.3.2009 hospitalizácie a zákroky, aj nutné v dôsledku neustáleho zhoršovania
sa zdravotného stavu, pričom vyvrcholením bola hospitalizácia dňa 18.11.2008, kedy došlo k odstráneniu ľavej nohy z bedrového kĺbu a liečba zápalu antibiotikami. Ďalej poukázal na to, že dňa 11.3.2010 žalobca utrpel infarkt myokardu. Podľa záverov znalcov je tento vysokou mierou v priamej príčinnej súvislosti s následkami dopravnej nehody. Ďalej v odvolaní uviedol, že od 11.3.2010 do júna 2012 bol v súvislosti s úrazom žalobca 13x hospitalizovaný. Všetky hospitalizácie a liečenia v období od roku 2006, resp. 2007 až do podania znaleckých posudkov boli predmetom posudzovania tromi znalcami. Až závery týchto znaleckých posudkov mohli byť a boli podkladom pre zmeny žaloby a ďalším zvýšením mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods.1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods.3 O.s.p.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol.
Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukázal aj odvolací súd.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku a k týmto nemá čo dodať. Odvolanie žalobcu aj vedľajšieho účastníka považuje v celom rozsahu za nedôvodné.
Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu, súd prvého stupňa náležitým spôsobom vysvetlil, na ktoré skutočnosti zistené v priebehu konania prihliadol a akým spôsobom a ako vypočítal výšku priznaného nároku. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky vedľajšieho účastníka, tieto odvolací súd považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Za nedôvodnú považuje námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom, keďže v danom prípade o nové skutočnosti a o zmenu v zdravotnom stave, a preto pokiaľ si žalobca uplatnil sumu 431.876,12 € podaním, ktoré bolo doručené súdu 2.11.2012, bol tento nárok uplatnený v zákonom stanovenej predpísanej dvojročnej lehote. Neopodstatnená je námietka v tom smere, že nárok je uplatnený po stanovenej lehote, keďže konajúci súd pripustil zmenu uznesením z 9.11.2012. Pre uplatnenie nároku nie je podstatné, kedy súd pripustí zmenu nároku, ale kedy si účastník nárok na súde uplatnil.
Neopodstatnená je aj námietka res iudicata s ohľadom na to, že ide o úplne nové nároky, ku ktorým v súvislosti s predchádzajúcim rozhodovaním nemohlo byť prihliadané, pretože žiadny znalec nemohol predpokladať túto zmenu zdravotného stavu, aká u žalobcu nastala. Správne súd prvého stupňa o týchto nárokoch žalobcu v súlade so zákonom aj rozhodol.
Z týchto dôvodov, pokiaľ ide o vec samú odvolací súd s poukazom na ust. § 219 ods.1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Okrem rozhodnutia vo veci samej sa vedľajší účastník odvolal aj proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 4.3.2013 spisu zapísané na č.l. 456, ktorým súd prvého stupňa uložil zaplatiť Okresnému súdu Košice II sumu 1.757,27 € z titulu preddavkovaných trov štátu, ktorým boli uhradené náklady znalcov na vykonané znalecké dokazovanie a to Q.. X. V. 967 €, Q.. P. A. 311,06 €, Q.. V. P., V.. 419,45 € a za uznesenie zo dňa 28.2.2012 a za uznesenie zo dňa 20.11.2012 59,76 €. Vedľajší účastník namietal toto uznesenie len z dôvodu, že podal odvolanie vo veci samej a tým nie je zrejmé, ktorý účastník v konaní akým spôsobom bude mať úspech, či neúspech, namietal aj náhradu trov štátu zo strany žalovaného.
Odvolací súd vzhľadom k tomu, že vo veci samej rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a teda žalobca mal v konaní v prevažnej časti úspech, pričom posúdenie jeho úspechu aj tak záviselo od úvahy súdu, preto správne rozhodol, pokiaľ so zaplatením preddavkovaných trov štátu zaviazal žalovaného.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods.1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Za správny považuje odvolací súd aj výrok rozsudku o trovách prvostupňového konania a o súdnom poplatku, preto aj tieto potvrdil ako vecne správne.
O trovách konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 142 ods.1 O.s.p., a preto priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania za jeden úkon právnej pomoci a to za vyjadrenie k podanému odvolaniu a to 1 x 632,37 € a 1 x režijný paušál v sume 7,63 €.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.