Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-91-2022.pdf
PDF · 88.03 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/91/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v exekučnej veci oprávnenej: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 521 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: MCGA legal, s. r. o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Kamil Líška, Exekútorský úrad so sídlom Grösslingová 62, 811 09 Bratislava, pod sp. zn. EX 1363/2009, o vymoženie 799,97 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany, č. k. 4Er/2251/2009 - 18 zo dňa 23. novembra 2010, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa r u š í a exekučné konanie sa z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. 4Er/2251/2009, EX/1363/2009, čo odôvodnil aplikáciou § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“ alebo „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
2. Vecne argumentoval tým, že exekučným titulom bol vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp. zn. 0608124 zo dňa 27.03.2009. Primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1038783041. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny vzťah založený zmluvou je spotrebiteľský, pretože oprávnená konala pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinný bol fyzická osoba - nepodnikateľ. V bode 5.38 obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá je neprijateľná a neplatná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že ho núti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Táto podmienka pritom nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcom, ktorý svoju právomoc odvodil od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je spôsobilým exekučným titulom a exekúciu na jeho podklade nemožno vykonať.
3. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie oprávnená. Poukázala na to, že cieľom úpravy obsiahnutej v § 53 ods. 4 písm. r) OZ je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka sa neprieči dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Ďalej poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoE/18/2010 a najmä na to, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvy o dielo a na iné ostatné zmluvy upravené v ôsmej časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahuje povinnosť uvedená v prechodnom ust. § 879f ods. 3 OZ, dať do súladu svoju zmluvu s § 53 a 54 OZ v lehote troch mesiacov od 01.04.2004, ani sankcia neplatnosti vyplývajúca z odseku 4 tohto ustanovenia. Novelizovaným ust. § 52 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť úverov vzniknutých pred 01.01.2008 (§ 879 OZ). V dôsledku toho, pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt splňujúci podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred dňom 01.01.2008 z takto uzavretej úverovej zmluvy posudzovať podľa § 52 až 54 OZ. Pretože v preskúmavanej veci bola úverová zmluva uzavretá dňa 10.10.2005 (správne malo byť uvedené „02.11.2006“ – pozn. odvolacieho súdu), môže byť právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi posudzovaný len podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Záver o právnej nedovolenosti, či o rozpore s dobrými mravmi nie je možné jednoznačne vyvodiť ani zo skutočnosti, že s účinnosťou od 01.05.2004 v súvislosti s pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únii sa stalo záväzné úniové právo aj pre Slovenskú republiku. Počnúc od 21.04.1993 nadobudla účinnosť smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Túto smernicu však nemožno aplikovať priamo, lebo smernica ako prameň práva nemá horizontálny právny účinok. Existuje tu komunitárna povinnosť vykladať vnútroštátne právne predpisy spôsobom zlučiteľným so smernicou, ako to využil Európsky súdny dvor vo veci 17/83 von Colson & Komman (tzv. nepriamy účinok smerníc). V prípade, že exekučný súd zistí, že rozsudku rozhodcovského súdu predchádzala rozhodcovská doložka uzavretá po 01.05.2004 znemožňujúca podať žalobu alebo opravný prostriedok na súde, musí sa exekučný súd vysporiadať s účinnosťou a znením § 53 ods. 4 OZ v čase uzavretia úverovej zmluvy, ktoré za neprijateľnú podmienku neoznačovalo rozhodcovskú doložku, ako aj s tým, že zákonodarca túto neprijateľnú podmienku tvoriacu súčasť smernice Rady 93/13/EHS vedome nezapracoval do hmotného práva Slovenskej republiky. Oprávnená ďalej poukázala na to, že je presvedčená, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza tu teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že súdneho exekútora poverí vykonaním exekúcie.
4. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
5. Potom, ako bola vec predložená odvolaciemu súdu, odvolací súd z Obchodného vestníka (čiastka 181/2022 vydaná 21.09.2022) zistil, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 36OdK/229/2022 zo dňa 12.09.2022 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario), sa po predložení veci prioritne zaoberal právne významnou skutočnosťou, vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka, povinného v priebehu odvolacieho konania.
7. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 01.04.2017.
8. Podľa § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len rozhodujúci deň); b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne
pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom; c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
9. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
10. Podľa § 199 ods. 9 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
11. Odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp. zn. 0608124 zo dňa 27.03.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.04.2009 a vykonateľnosť dňa 03.05.2009. Pohľadávka, ktorej vymoženia sa oprávnená domáha voči povinnému, je tak pohľadávkou, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Predmetná pohľadávka môže byť teda v zmysle ust. § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR uspokojená len v konkurze.
12. Z citovaného ust. § 167f ods. 2 ZoKR vyplýva, že zákonným dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného je zastavenie exekúcie. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia súdu v Obchodnom vestníku, pričom za zverejnenie v právnom zmysle s poukazom na § 199 ods. 9 veta druhá ZoKR sa považuje deň nasledujúci po faktickom zverejnení. Právne účinky vyhlásenia konkurzu tak v danej veci v zmysle uvedeného nastali dňa 22.09.2022. Účinky vyhlásenia konkurzu teda nastali až po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktoré bolo napadnuté odvolaním. ZoKR, EP ani CSP výslovne neriešia ako je potrebné v takomto prípade naložiť s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie. Podľa odvolacieho súdu je potrebné analogicky vychádzať zo situácie, kedy za konania vznikne neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok. Ustanovenie § 167f ods. 2 ZoKR totiž zakotvuje negatívnu podmienku konania, kedy nepripúšťa vymáhať v exekučnom konaní nárok uvedený v § 166a ZoKR. Ak takáto neprípustnosť nastane počas odvolacieho konania, vznikne tým neodstrániteľný nedostatok podmienok konania s účinkami pre celé konanie. Nedostatok podmienok konania vedie vždy k zastaveniu konania a v odvolacom konaní aj k zrušeniu napadnutého rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
13. Odvolací súd neskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na obsah podaného odvolania oprávnenej, nakoľko v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného chýbajú podmienky na konanie a rozhodnutie z dôvodu, že odvolaciemu súdu vznikla povinnosť bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania.
14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a v zmysle ustanovenia § 167f ods. 2 ZoKR exekučné konanie zastavil.
15. Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa § 203 ods. 3 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
17. Podľa ust. § 47 ods. 3 posledná veta EP, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
18. O trovách exekučného konania odvolací súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal, nakoľko súdny exekútor podaním zo dňa 01.02.2023 oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
19. Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).