Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6P/23/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi rozhodol sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou PhD. vo veci starostlivosti o maloletého K. Š., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, dieťa rodičov: matka W. Š., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, zast. advokátkou JUDr. Margaretou Polčíkovou, so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova 3/A-404/IV. a otca N. Š.E., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. D., I. XXXX, zast. advokátkou Mgr. Adrianou Sojkovou, so sídlom Dubnica nad Váhom, Námestie Matice slovenskej 1713, o zverenie do osobnej starostlivosti a určenie výživného, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému K. Š. sumou 150,- eur mesačne s účinnosťou od 5.3.2013, najneskôr do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

Zameškané výživné za čas od 5.3.2013 do 26.4.2013 v celkovej výške 260,68 eur súd p o v o ľ u j e otcovi maloletého dieťaťa splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozhodnutia až do zaplatenia, pod následkom straty výhody poskytnutých splátok.

odôvodnenie:

Matka maloletého dieťaťa prostredníctvom právneho zástupcu sa domáhala zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti a určenia výživného vo výške 150,- eur od 25.4.2010. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s otcom mal. dieťaťa bolo uzatvorené 3.2.2007, v čase konania ešte nebolo rozhodnuté vo veci tunajšieho súdu o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu. Rodičia maloletého od počiatku uzatvorenia manželstva fakticky nežili v spoločnej domácnosti. Dohoda medzi nimi znela, že počas obdobia keď bude matka s maloletým u jej rodičov dotiahne otec maloletého dieťaťa rekonštrukciu rodinného domu do takého stavu, aby sa tam dalo žiť. K definitívnemu rozpadu vzťahu došlo v roku 2010 a to keď sa dňa 25.4.2010 definitívne presťahovala matka s maloletým k jej rodičom. Maloletý mal po narodení zdravotné závažné problémy

- T. K.. Podľa potvrdenia ÚPSV a R zo dňa 24.10.2011 a 10.10.2012 vyplýva, že zdravotný stav maloletého sa považuje za dlhodobo nepriaznivý, ktorý vyžaduje osobitnú starostlivosť a posudok je účinný od 1.10.2012 do 30.9.2013. Potom, ako sa matka maloletého 25.4.2010 odsťahovala k jej rodičom, otec maloletého jej neprispieval ani centom na výživu maloletého, čo odmietol s tým, že nie je povinný jej dávať žiadne peniaze, čo žobre, má ísť do roboty a zároveň má aj rodičovský príspevok. V tomto období neprispel na syna žiadnou finančnou čiastkou, nezakúpil pre neho žiadne potraviny ani oblečenie. Od novembra 2012 začal kupovať pre maloletého syna potraviny približne za 50,- eur mesačne, kúpil oblečenie, jedny ponožky, 2 ks nohavíc, zimné čižmy, vetrovku. V období od 25.4.2010 bol otec maloletého zamestnaný v spoločnosti E. s.r.o. kde dosahoval mesačný príjem 1000,- eur. V tom čase matka maloletého poberala rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur a prídavok na dieťa do februára 2012 vo výške 22,01 eur a po februári 2012 vo výške 22,54 eur. Vzhľadom k uvedenému žiadala určiť výživné od otca maloletého dieťaťa v sume 150,- eur počnúc od 25.4.2010.

Otec maloletého dieťaťa sa k predmetnému návrhu, čo sa týka výšky výživného, nepripojil a to z toho dôvodu, že má za to, že potom ako sa maloletý narodil sa účastníci dohodli, že matka maloletého bude bývať s ním u jej matky z toho dôvodu, aby jej pomohla s opaterou maloletého a dohodli sa, že sa budú navštevovať 2-3x do týždňa. V čase tejto dohody otec maloletého zakupoval plienky, detskú výživu, oblečenie, stravu pre matku maloletého a v čase keď trávili čas u neho všetko zabezpečoval on. Je pravda, že finančné prostriedky matke maloletého na ruku nedával. Pred narodením maloletého zakúpil maloletému detskú výbavičku a spoločne s matkou maloletého chodievali na nákupy do Prievidze 2x mesačne. Pravidelne chodievali na návštevu k jeho rodičom, odkiaľ prinášali stravu a oblečenie pre maloletého. Matka maloletého aj s maloletým ho navštevovala do polovice roku 2012, čo preukazuje tým, že má u neho zariadenú detskú izbu. Čo sa týka určenia výživného za obdobie 3 roky spätne od podania návrhu udáva, že v tejto časti žiada návrh zamietnuť s poukazom na § 77 ods. 1 posledná veta Zákona o rodine z toho dôvodu, že matka dieťaťa nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa k tomu, aby súd mohol priznať výživné po dobu 3 rokov spätne od podania návrhu.

Kolízny opatrovník udáva, že je v záujme maloletého dieťaťa s poukazom na to, že rodičia maloletého nemali spoločnú domácnosť, spoločne nehospodárili, matka zabezpečovala osobnú starostlivosť maloletému, aby otec maloletého vyživovaciu povinnosť doplatil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, lekárskou správou maloletého č.l. 5, potvrdením o PND č.l. 6,7, posudok ÚPSV a R z 24.10.2011, z 10.10.2012, potvrdením o príjme otca č.l. 18, vyjadrením ÚPSV a R č.l. 19, potvrdením o skončení pracovného pomeru č.l. 52,lekárske správy maloletého č.l. 54 až 58, 61, 69, vyjadrenie ÚPSV a R č.l. 73, pripojeným spisom tunajšieho súdu , lekárskymi správami maloletého č.l. 128 až 139, dokladmi o zakúpení liekov č.l. 140 až 145, čestným prehlásením č.l. 146 až 149, LV č.l. 151 až 154,na základe čoho mal súd zistený tento skutkový a právny stav:

Rodičia maloletého boli rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -59 zo dňa 25.3.2013 rozvedení, maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke a bolo určené výživné. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2013 v časti rozvodu a zverenia maloletého dieťaťa, dňa 9.8.2013 v časti výživného v spojení s rozhodnutím KS Trenčín -103 zo dňa 16.7.2013. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom -103 zo dňa 16.7.2013 v časti úpravy styku rozsudok Okresného súdu v Prievidzi zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie. Podľa vyjadrenia matky maloletého dieťaťa v predmetnom konaní, aj v konaní tunajšieho súdu, mal súd zistené, že po narodení maloletého sa rodičia maloletého dohodli, že matka pôjde bývať s maloletým k jej rodičom, pretože dom, ktorý otec maloletého vlastní je v rekonštrukcii a nie sú tam vytvorené dostatočné podmienky na to, aby tam bolo maloleté dieťa. V nasledujúcom období rodičia maloletého žili viac menej oddelene, otec maloletého a jeho matku navštevoval, prípadne matka s maloletým chodila na návštevu k jeho otcovi, kde trávili čas napr. spoločne sviatky. V súvislosti s tým, že maloletému bolo po narodení diagnostikované ochorenie T. K., musela matka maloletého s ním chodiť na vyšetrenia k neurológovi, ortopédovi, pediatrovi. Musela s ním zároveň absolvovať rehabilitácie v Bojniciach, Ilave, kde chodievala aj 3x do týždňa. Otec maloletého tieto zdravotné procedúry neabsolvoval, vypomáhala jej v tom jej matka. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že matka sa o maloletého riadne stará, nie sú zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti, maloletý je na ňu naviazaný a venuje mu celodennú starostlivosť. Podľa posudku ÚPSVaR v Prievidzi zo dňa 4.10.2013 je maloletý posudzovaný ako dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý si vyžaduje osobitnú starostlivosť.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že maloletého nezveroval do osobnej starostlivosti matky z toho dôvodu, že v tejto veci je právoplatne rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -59 zo dňa 25.3.2013, ktorým boli rodičia maloletého rozvedení, maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke a bolo určené výživné. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2013 v časti rozvodu a zverenia maloletého dieťaťa, dňa 9.8.2013 v časti výživného v spojení s rozhodnutím KS Trenčín -103 zo dňa 16.7.2013. Čo sa týka výšky vyživovacej povinnosti určenej súdom mesačne vo výške 150 eur s účinnosťou od 5.3.2013, súd rozhodoval v súlade s ust. § 62 Zákona o rodine vzhľadom k tomu, že matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke, vzhľadom k nepriaznivému zdravotnému stavu dieťaťa. Jej príjem predstavoval v rozhodnom období rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur a prídavok na dieťa v sume 22,54 eur. Otec bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným zárobkom 1083,20 eur. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len voči maloletému. Je pravda, že otcovi maloletého bola daná zo strany zamestnávateľa z dôvodu nadbytočnosti výpoveď a pracovný pomer bol ukončený dňa 31.3.2013, avšak mzda za mesiac marec 2013 mu bola vyplatená v mesiaci apríl 2013. Pri určovaní výživného súd otcovi zohľadňoval odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a to jeho zdravotný stav, ktorý si vyžaduje zvýšené výdavky, najmä v súvislosti so stravovaním a matka dieťaťa poberá len rodičovský príspevok. Súd povolil otcovi zameškané výživné za obdobie od 5.3.2013 do 26.4.2013 vo výške 260,68 eur ( 130,68 eur za 27 dní v mesiaci marec 2013 a 130 eur za 26 dní v mesiaci apríl 2013) splácať v 20 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozhodnutia v súlade s .

Súd neurčil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému 3 roky spätne od podania návrhu z toho dôvodu, že matka dieťaťa nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine k tomu, aby súd mohol takto uplatnené výživné priznať. Podľa názoru súdu neobstojí matkin dôvod hodný osobitného zreteľa v tom, že návrh na určenie výživného si v tomto trojročnom období nepodala z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že všetky ostatné záležitosti, čo sa týka vybavenia si rodičovského príspevku, rodinných prídavkov, posudzovania zdravotného stavu mal. dieťaťa si matka maloletého vybavovala osobne na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi. Rovnako tak neobstojí ani obrana matky v tom smere, že sa jej otec maloletého dieťaťa vyhrážal tým, že keď si tento nárok uplatní, tak jej zoberie maloletého, pretože podľa názoru súdu si tento nárok otec maloletého neuplatnil ani v konaní o rozvod manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, dvojmo.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia / /.