Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/89/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka a prísediacich Š. X. a U. T. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6. marca 2014 v Banskej Bystrici takto r o z h o d o l :

rozhodol:

T. U. H. T. W. C. ,

nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom Y., D.. T. XXX, C.. G., slobodný, nezamestnaný, toho času v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici,

u z n á v a s a v i n n ý m

za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa , s poukazom na , p r e t o ž e

dňa 3.6.2013 okolo 23.00 hod. v opustenej budove starého mlyna na Námestí Republiky v Jelšave, okres Revúca, do ktorého prišiel s H. Š., nar. XX.X.XXXX naposledy trvale bytom Y., X. T. XXX, C. G., so zámerom mať s ňou pohlavný styk, pričom boli obidvaja pod vplyvom alkoholu, ju úmyselne usmrtil a to za takých okolností, že potom čo aj po predchádzajúcom bozkávaní sa a vyzlečení oblečenia pohlavný styk odmietla, ju v návale zlosti udrel rukou do tváre a potom čo táto následkom tohto úderu stratila rovnováhu a spadla do betónovej jamy, kde zostala ležať na ľavom boku, zoskočil za ňou a v útoku pokračoval a to takým spôsobom, že ju kopal, prudko našliapaval, resp. skákal po jej hlave a iných častiach tela, a to najmenej 9 krát, ktoré boli prekryté predmetmi z jamy a keď zistil, že sa nehýbe a nevydáva už žiadne zvuky, na jej telo nahádzal rôzny odpad, z jamy vyliezol a odišiel domov, pričom H. Š. pri útoku utrpela zranenia a to tržnozmliaždenú ranu v pravej temennospánkovej oblasti hlavy a tržné poranenia pravej ušnice s početnými trieštivými zlomeninami kosti lebky v miestach pravej strany tváre, lebečnej klenby a spodiny hlavy s vpáčením úlomkov do lebečnej dutiny a s pomliaždením mozgu a vnútrolebečným krvácaním ako aj iné zranenia, ktorým na mieste podľahla,

teda - iného úmyselne usmrtil a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to surovým spôsobom,

za to sa o d s u d z u j e :

Podľa s použitím , , a na trest odňatia slobody vo výmere osemnásť (18) rokov.

Podľa sa obvinený zaraďuje na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa sa obvinenému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Podľa , sa obvinenému ukladá ochranný dohľad v trvaní dva (2) roky.

Podľa sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodeným:

- D. Z. L., a.s., X. XX/A, XXX XX X., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 18,17 € ( osemnásť eur a sedemnásť centov )

- P. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y., D.. X. T. Č.. XXX, škodu vo výške 385,63 € (tristoosemdesiatpäť eur a šesťdesiattri centov),

Podľa sa poškodená P. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y., D.. X. T. Č.. XXX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.

Podľa sa poškodená U. L., so sídlom D.. XX. H. X H. XX, XXX XX X., IČO: XXXXXXXX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného T. U., bola obžaloba Krajského prokurátora Banská Bystrica za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa , s poukazom na , na tom skutkovom základe, že dňa 3.6.2013 okolo 23.00 hod. v opustenej budove starého mlyna na Námestí Republiky v Jelšave, okres Revúca, do ktorého prišiel s H. Š., nar. XX.X.XXXX naposledy trvale bytom Y., X. T. XXX, C. G., so zámerom mať s ňou pohlavný styk, pričom boli obidvaja pod vplyvom alkoholu, ju úmyselne usmrtil a to za takých okolností, že potom čo aj po predchádzajúcom bozkávaní sa a vyzlečení oblečenia pohlavný styk odmietla, ju v návale zlosti udrel rukou do tváre a potom čo táto následkom tohto úderu stratila rovnováhu a spadla do betónovej jamy, kde zostala ležať na ľavom boku, zoskočil za ňou a v útoku pokračoval a to takým spôsobom, že ju kopal, prudko našliapaval, resp. skákal po jej hlave a iných častiach tela, a to najmenej 9 krát, ktoré boli prekryté predmetmi z jamy a keď zistil, že sa nehýbe a nevydáva už žiadne zvuky, na jej telo nahádzal rôzny odpad, z jamy vyliezol a odišiel domov, pričom H. Š. pri útoku utrpela zranenia a to tržnozmliaždenú ranu v pravej temennospánkovej oblasti hlavy a tržné poranenia pravej ušnice s početnými trieštivými zlomeninami kosti lebky v miestach pravej strany tváre, lebečnej klenby a spodiny hlavy s vpáčením úlomkov do lebečnej dutiny a s pomliaždením mozgu a vnútrolebečným krvácaním ako aj iné zranenia, ktorým na mieste podľahla.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.2. 2014 na základe vyhlásenia obžalovaného T. U. podľa o svojej vine zo spáchania žalovaného skutku, senát podľa vyhlásenie obžalovaného prijal a podľa vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia.

Konanie obžalovaného súd po právnej stránke kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa , s poukazom na , nakoľko iného úmyselne usmrtil a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to surovým spôsobom.

K duševnému stavu obžalovaného sa vyjadrili znalci z odboru zdravotníctvo a farmácia, psychiatrie MUDr. L. P. a MUDr. O. Ď., ktorí vypracovali znalecký posudok pod č. XX/XXXX, resp. XXX/XXXX. Podľa záverov znaleckého posudku obžalovaný T. U. sa mal dopustiť konania pod vplyvom alkoholu.

Z dostupného spisu, autoanamnézy i vlastného vyšetrenia znalci zistili, že obžalovaný netrpel a netrpí forenzne významnou duševnou chorobou, alebo poruchou, teda takou, ktorá by podstatným spôsobom znižovala ktorékoľvek z jeho rozpoznávacích alebo ovládacích schopností. Subnormný intelekt je dostatočný na to, aby predvídal následky svojho konania. Z autoanamnézy vyplýva, že je závislý na alkoholických nápojoch s rastúcou toleranciou, zatiaľ bez známok degradácie osobnosti alkoholom, máva abstinenčné stavy, rekreačne zneužíva toluén. V inkriminovanej dobe bol zrejme zreteľne pod vplyvom alkoholu, o užití iných psychoaktívnych látok informácie nie sú. Vzhľadom na pomerne dostatočný kontakt s realitou, ktorý vyplýva z výpovede pred vyšetrovateľom možno vylúčiť chorobný priebeh opitosti, teda opitosť patologickú alebo komplikovanú. Znalci nezistili dôvod na návrh psychiatrického liečenia, nakoľko intelekt a osobnosť nebýva dôvodom liečenia dospelej osoby. Zistili, že protialkoholické liečenie je vhodné ambulantnou formou, ambulantnú formu považujú za dostatočnú a vhodný je i zákaz konzumácie i malých množstiev alkoholických nápojov i iných lekárom neordinovaných psychoaktívnych látok. U obžalovaného išlo o jednoduchú opitosť, ktorú si privodil sám dobrovoľne a predpokladá sa, že mal bohaté skúsenosti s požívaním alkoholu. Jednoduchá opitosť z forenzne psychiatrického hľadiska je bezvýznamná. Obžalovaný plne chápe zmysel trestného konania v predmetnej veci, mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohol ho ovládať, resp. tieto schopnosti nemal znížené samostatnou duševnou chorobou či poruchou. Patologická agresivita a impulzívita u obžalovaného nie je prítomná. Z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný, preto znalci nenavrhujú psychiatrické liečenie. U obvineného sa nezistila, resp. nepotvrdila sexuálna deviácia.

K osobnosti osoby obžalovaného T. U. sa vo svojom znaleckom posudku vyjadril znalec klinický psychológ PhDr. Y. S.. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný T. U. je osobnosť mentálne, emočne aj sociálne nedostatočne diferencovaná, s nižším rešpektom pre sociálne a právne normy. Intelektové schopnosti odpovedajú rozhraniu ľahšej duševnej zaostalosti s mentálnou subnormou. Štruktúra osobnosti je abnormná, s dominanciou emočnej nestability a impulzivity. Emotivita je nezrelá, egocentricky orientovaná, s neúspešnou snahou o adaptáciu a nespoľahlivou reguláciou afektových prejavov a nestálou náladou. Zjavná je tendencia k neuváženému konaniu a výbuchom hnevu. V záťažových situáciách je disponovaný k impulzívnym agresívnym reakciám, ktorých intenzita neprekračuje patologický stupeň. Schopnosť správne a úplne vnímať sledované a prežívané udalosti, tieto si zapamätať a reprodukovať, je podpriemerná a preto dovoľuje uchovať podstatu dejov pri nedostatku zmyslu pre podrobnosti. Zjavný je sklon k účelovému a alibistickému spracovaniu jednotlivých údajov. Pohnútka k činu pravdepodobne vyplynula z interakcie obvineného s poškodenou v situácii, keď obaja boli pod vplyvom psychoaktívnych látok. Odbrzdenie pudovej zložky s následnou prekážkou v uspokojení pudovej potreby mohlo vyvolať hnevlivý výbuch. Nádej na zlepšenie sociálnej prispôsobivosti je podmienená abstinenciou od psychoaktívnych látok.

K prognóze vývoja osobnosti obžalovaného, znalci MUDr. L. P. a PhDr. Y. S. na hlavnom prejednávaní zhodne uviedli, že dlhodobý pobyt v ústave na výkon trestu môže mať negatívny výsledok na osobu obžalovaného. Vzhľadom na vek obžalovaného, trest kratšieho trvania má priaznivejšiu resocializačnú prognózu na osobu obžalovaného.

Na základe vyššie uvedených skutočností potom súd rozhodoval o treste.

K osobe obžalovaného bolo zistené, že v mieste bydliska bližšie hodnotený nie je, z odpisu registra trestov vyplýva, že bol 4x súdne trestaný s účinkom zahladenia, z evidencie priestupkov vyplýva že bol 1x potrestaný za krádež. Z hodnotenie ÚVV Banská Bystrica vyplýva, že obžalovaný je počas výkonu väzby hodnotený kladne.

Pokiaľ ide o uloženie trestu obžalovanému, súd považuje za potrebné na úvod tejto časti odôvodnenia zosumarizovať všetky základné pravidlá a zásady týkajúce sa ukladania trestov.

Podľa trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je ustanovené v . Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Ak súd ukladá trest odňatia slobody na doživotie, môže zároveň za splnenia podmienok uvedených pod jednotlivými písmenami v odseku 8 tohto ustanovenia rozhodnúť aj o tom, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je prípustné. Poľahčujúce a priťažujúce okolnosti sú v taxatívne vymenované v ustanoveniach a 37. V zmysle na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd v zásade musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností a to v odsekoch 3 a 4 tohto ustanovenia predpísaným spôsobom.

V prejednávanom prípade bol obžalovaný uznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa v súvislosti s jeho jednotlivými písmenami tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom za spáchanie takéhoto trestného činu zákonodarca stanovuje trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Takouto prísnou sadzbou je vyjadrená tzv. typová spoločenská nebezpečnosť tohto trestného činu, pretože jeho objektom je ľudský život ako najvyššia hodnota chránená nie len ustanoveniami , ale aj celým právnym poriadkom Slovenskej republiky vrátane jej . Bez akýchkoľvek pochybností možno konštatovať, že trestné činy, ktoré útočia proti ľudskému životu ako najvyššej chránenej hodnote a objektu trestného činu, sú považované za trestné činy najzávažnejšej typovej spoločenskej nebezpečnosti. Ako je vyššie uvedené, táto sa prejavuje predovšetkým v stanovení jednotlivých sadzieb za trestné činy útočiace proti ľudskému životu, pričom v tomto prípade v zmysle citovaného ustanovenia osobitnej časti má súd za splnenia zákonných podmienok na výber medzi uložením trestu odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo uložením trestu odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 47 ods. 1 Tr. zák., trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon osobitnej časti dovoľuje a len za podmienok, že uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov.

V súvislosti s možnosťou uloženia trestu odňatia slobody na doživotie, ktorého podmienkou je konštatovanie, že neexistuje nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov, je v každom takomto prípade potrebné sa dôsledne zaoberať aj možnosťami a podmienkami resocializácie páchateľa. V tejto súvislosti však súd zdôrazňuje, že názory znalcov sú len východiskom pre konečný záver súdu, ktorý je aj v tomto prípade riešením právnej otázky. To, čo súd pri úvahách o eventualite uloženia doživotného trestu posudzuje, je predovšetkým otázka, či existuje nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. Konštatovanie neexistencie takejto nádeje musí v sebe zahŕňať všetky okolnosti prípadu, najmä sklony k recidíve v súvislosti s najzávažnejšími protispoločenskými konaniami útočiacimi na ľudský život. V danom prípade takýto stav súd nezistil.

Obžalovanému poľahčovalo, že sa k trestnej činnosti doznal. Priťažujúce okolnosti súd nezistil.

Ako už bolo vyššie rozvedené, podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Vzhľadom k tomu, že u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností znížila sa horná hranica trestnej sadzby z dvadsaťpäť rokov na dvadsaťtri rokov a štyri mesiace. Na základe modifikovanej trestnej sadzby súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody. Súd dospel k záveru, že na osobu obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody na dvadsať rokov až na dvadsaťtri rokov a štyri mesiace, ale účelu trestu bude možné dosiahnuť aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania a to vzhľadom na vek obžalovaného na negatívny vplyv prostredia na osobu obžalovaného v ktorom doteraz žil aj s prihliadnutím na vyjadrenia znalcov MUDr. L. P. a PhDr. Y. S. na hlavnom prejednávaní, ktorí uviedli, že trest kratšieho trvania, má priaznivejšiu resocializačnú prognózu na osobu obžalovaného, preto súd dospel k záveru, že na prevýchovu osoby obžalovaného bude dostatočný trest odňatia slobody vo výmere 18 rokov. Súd má za to, že takto uložený

trest povedie k dosiahnutiu účelu trestu tak, ako to je vyjadrené v ustanovení . Preto súd dospel k záveru, že sú naplnené podmienky na použitie ustanovenia Tr. zák. a obžalovanému trest mimoriadne znížil.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý sa vykonáva diferencovane v troch stupňoch, súd pripomína, že obžalovaný bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin. V takýchto prípadoch podľa súd zaradí páchateľa na výkon trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. na základe znaleckého posudku, keď u obžalovaného bol zistený syndróm závislosti od alkoholu, pričom skutku sa dopustil pod vplyvom alkoholu, mu súd na návrh znalcov uložil ochranného protialkoholické liečenie ústavnou formou. Podľa § 74 ods. 2 Tr. zák. ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel.

Podľa súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody obligatórne uloží tiež ochranný dohľad. Podľa sa ochranný dohľad ukladá na jeden rok až tri roky. V tomto prípade u obžalovaného boli splnené podmienky na to, aby mu obligatórne ochranný dohľad bol uložený a preto ho súd uložil v trvaní dvoch rokov.

Podľa § 287 ods. Tr .por., ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

Poškodená P. Š. matka nebohej H. Š. si uplatnila náhradu škody z titulu nákladov na pohreb dcéry vo výške 385,63 € a súčasne si uplatnila nemajetkovú ujmu za násilnú smrť svojej dcéry výške 500 000 eur a za dve maloleté deti nebohej ako ich opatrovníčka za každé vo výške 500 000 eur, spolu v celkovej vo výške 1.500 000,- eur.

D. Z. L., a.s., sa pripojila k trestnému konaniu v súvislosti s nákladmi, ktoré vznikli v zdravotnej poisťovni z titulu poskytnutia zdravotnej starostlivosti pri poškodení zdravia zavineného treťou osobou poistencom ich zdravotnej poisťovni vo výške 18,17 € . Sociálna poisťovňa sa pripojila k trestnému konaniu z titulu vyplácania dôchodkovej dávky -- sirotského dôchodku pre maloleté deti, keď k úmrtiu ich matky, došlo následkom protiprávneho konania tretej osoby.

Súd poškodeným, P. Š., škodu vo výške 385,63 z titulu vynaložených nákladov na pohreb nebohej H. Š. a D. zdravotnej poisťovni, škodu vo výške 18,17 € priznal a zaviazal k jej náhrade obžalovaného, nakoľko výška škody bola v týchto prípadoch, listinnými dôkazmi založenými v spise verifikovaná a obžalovaný proti tejto škode nevzniesol námietky.

Sociálnu poisťovňu súd odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Poškodená poisťovňa si uplatňovala škodu vzniknutú v súvislosti s mesačnými splátkami sirotského dôchodku maloletým deťom nebohej H. Š.. Ide o škodu, ktorá sa každým mesiacom zvyšuje, keďže sirotské dávky sú a budú obom deťom vyplácané až do 26. roku veku resp. do doby, kedy sa pripravujú na budúce povolanie, preto ich konečnú výšku a teda konečnú výšku škody, aj s poukazom napr. na valorizáciu sirotského dôchodku, nie je možné v súčasnosti určiť. Súd má za to, že zisťovanie presnej výšky škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni, by znamenalo neprimerané prieťahy v konaní, najmä s poukazom na skutočnosť, že ide o opakujúce sa, aj v súčasnosti vyplácané dávky, čo bolo dôvodom rozhodnutia o tom, že s nárokom na náhradu škody sa poškodený odkazuje na občianske súdne konanie.

K uplatnenej nemajetkovej ujmy zo strany poškodenej P. Š. súd pripomína, že u trestného činu, za ktorý bola uznaná vina, v tomto prípade vyčíslenie škody nie je obligatórnou súčasťou definovania objektívnej stránky trestného činu. Pri určení konkrétnej výšky peňažného zadosťučinenia - nemajetkovej ujmy v rámci tzv. voľnej úvahy súdu, ktorá práve na tomto mieste dostáva veľký priestor a v súlade s

princípom spravodlivosti musí súd prihliadnuť na najrôznejšie momenty, pritom musí vychádzať vždy z čo najúplnejšieho skutkového stavu a opierať sa o preskúmateľné konkrétne hľadiská. Súd dáva do pozornosti, že podľa vo veciach ochrany osobnosti platí koncentračná zásada. Súd má zato, že v prejednávanom prípade za situácie keď maloleté deti nebohej H. Š. boli na základe návrhu starej matky detí P. Š. zo dňa 27.09.2012 (č. l. 775), rozhodnutím Okresného súdu G. č. k. XP/XXX/XXXX zverené do náhradnej osobnej starostlivosti P. Š., pričom súd zároveň uložil obom rodičom povinnosť platiť na výživu detí, je nevyhnutné vypočuť maloleté deti nebohej, ako aj ďalšie osoby z prostredia kde žijú deti nebohej, ktoré by sa mali vyjadriť k vzťahu nebohej matky k deťom. Objektívne posúdenie návrhu na nemajetkovú ujmu vyžaduje ďalšie dokazovanie so zameraním sa na analýzu vzťahov medzi nebohou H. Š. k jej deťom a k matke P. Š.L., ktoré presahujú potreby trestného konania, neprimerane ho predlžujú. Pokiaľ poškodená P. Š.L. poukázala, že súdy v obdobných prípadoch priznávajú obetiam násilnej trestnej činnosti nemajetkovú ujmu, súd považuje za potrebné uviesť, že trestné kolégium Najvyššieho súdu SR v takejto veci doposiaľ nevydalo stanovisko - judikát, pričom v našom právnom poriadku neplatia precedensy tzv. predchádzajúce rozhodnutia súdov v podobnej veci. V našom právnom poriadku platí zásada jura novit curia (lat. "súd pozná právo"), podľa ktorej počas konania právne predpisy nie sú predmetom dokazovania, pretože ich súd musí poznať. Dokazovať sa musia len relevantné skutočnosti. Zásada iura novit curia totiž neznamená len to, že súd pozná právo, ale aj to, že si je zároveň vedomý účinkov, ktoré právo v podobe, v ktorej ho súd aplikuje, vyvoláva vo vzťahu k procesnoprávnemu alebo hmotnoprávnemu postaveniu nositeľa práva na súdnu ochranu svojich práv. Pokiaľ by súd v danom prípade rozhodol o nemajetkovej ujme bez komparácie výsledkov analýz, ku ktorým možno dospieť iba dokazovaním, bolo by to neobjektívne rozhodnutie. Na základe uvedených skutočností, preto súd poškodenú P. Š. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.