Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/11/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci navrhovateľky: R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. nad K. XXX, proti odporcovi: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. U., Za B. XXX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom G.: R., nar. XX.XX.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre, Štefánikova tr. 88, Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 18. novembra 2013 č. k. -64 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach výrokov o určení vyživovacej povinnosti odporcu - otca maloletých detí k maloletému R. G., nar. XX.XX.XXXX a maloletému U. G., nar. XX.XX.XXXX a v časti výroku o trovách konania účastníkov p o t v r d z u j e .

Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu uzatvorené dňa 26.09.1998 a na dobu po rozvode upravil výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. deťom tak, že obe deti - R. a U. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. R. sumou 85 eur mesačne a mal. U. sumou 60 eur mesačne vždy do 15 dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Zároveň upravil styk otca s mal. deťmi a povinnosti matky a otca súvisiace so stykom. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Vo veci rozhodol v intenciách ust. - 3 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „“) po zistení, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvalo rozvrátené, neplní svoju spoločenskú, ekonomickú ani biologickú funkciu. Manželia spolu nežijú, nehospodária, nezabezpečujú starostlivosť o deti a je len formálnym zväzkom. V zmysle , zároveň upravil aj práva a povinností rodičov k mal. deťom pochádzajúcim z manželstva na dobu po rozvode tak, že navrhovateľke, ktorá žije sama s deťmi po rozpade spoločnej domácnosti obe deti zveril do jej výchovy, pretože bolo preukázané, že o deti sa riadne stará. Jej starostlivosť pozitívne vnímajú aj deti a z hľadiska vzťahových väzieb uprednostňujú matku. Mal. U. je na matku viac naviazaný a starší syn R. ju uprednostňuje kvôli pomoci, ktorú mu poskytuje pri učení, ktoré v uplynulom školskom roku nezvládol, keď musel opakovať ročník. Súd prihliadol aj na názor mal. detí, ktoré prejavili záujem byť s matkou, ale zároveň prejavili záujem stretávať sa s otcom, preto s prihliadnutím na ich vyjadrenia súd upravil styk otca s deťmi tak, aby mal možnosť podieľať sa na ich výchove. Styk upravil tak, aby vyhovoval najmä povinnostiam a zaužívanému režimu detí. Pri úprave

výživného prihliadal na odôvodnené potreby detí, ktoré majú v zásade bežný charakter, zohľadniac ich vek, z ktorého dôvodu určil vyššie výživné pre staršieho R.. U matky prihliadol na to, že je vlastníčkou domovej nehnuteľnosti, ktorú získala darom, z ktorej však nemá príjem, keďže v nehnuteľnosti býva jej ujo, o ktorého sa stará. Býva v byte u svojho brata. U otca zohľadnil to, že vlastní byt, ktorý obýva. Matka má príjem 422,34 eura priemerne mesačne, iný príjem z výkonu práce nemá, poberá prídavky, iné vyživovacie povinnosti nemá. Z jej príjmu podľa názoru súdu môže prispieť na každé dieťa sumou aspoň 20 eur mesačne a je potrebné prihliadnuť aj na jej osobnú starostlivosť, ktorou vyvažuje zvyšnú časť vyživovacej povinnosti. U otca prihliadol na to, že podľa vyjadrenia má 450 eur mesačne, pričom podľa daňového priznania vykazuje nižší príjem. Hrubý príjem uviedol vo výške 1.600 - 1.700 eur mesačne. Výdavky, ktoré hradí, evidentne prevyšujú jeho príjem, preto je otázne, z čoho ním deklarované výdavky hradí. Keďže vykonáva podnikateľskú činnosť od roku 2000 s cieľom dosiahnutia zisku, zabezpečenia potrieb nielen svojich, ale aj potrieb výživy mal. detí je povinný rovnako ako matka zabezpečovať potreby detí do doby, kým nenadobudnú schopnosť samé sa živiť. Poukázal na to, že otec síce hradí viaceré úvery, záväzky a pôžičky, ale tie pri existencii jeho záväzku z titulu vyživovacej povinnosti k mal. deťom majú druhoradý charakter. S prihliadnutím aj na to, že podniká od roku 2000 súd mal za to, že disponuje praktickými skúsenosťami a zručnosťami a s jeho kvalifikačnými predpokladmi v oblasti dosiahnutého vzdelania, pôsobením na trhu práce, zdravotným stavom a majetkovými pomermi je schopný zabezpečiť mal. deťom súdom určené výživné.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý v odvolaní uviedol, že jeho súčasný skutočný príjem je nižší, ako posudzovaný príjem v roku 2012, preto žiada o prepočítanie výšky výživného z jeho súčasného príjmu za rok 2013.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že má výdavky v súvislosti s výchovou a starostlivosťou o deti a nižším, ako súdom prvého stupňa určeným výživným, by nebola schopná uhrádzať všetky nevyhnutné potreby detí.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutých častiach a konaní, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

V súdenej veci sa navrhovateľka svojim návrhom doručeným súdu prvého stupňa 20.05.2013 domáhala rozvodu jej manželstva s odporcom a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom G. R., nar. XX. XX. XXXX a U., nar. XX. XX. XXXX na dobu po rozvode, po ktorej by mali byť obe mal. deti zverené do jej výchovy, pričom rozhodnutie o výške výživného ponechala na rozhodnutie súdu. Preskúmavaným rozhodnutím súd prvého stupňa manželstvo účastníkov konania rozviedol, mal. deti zveril do osobnej starostlivosti matky na dobu po rozvode a zároveň upravil styk otca s mal. deťmi, pričom pre absenciu odvolania účastníkov konania v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania preto zostala len odporcom namietaná časť týkajúca sa jeho vyživovacej povinnosti voči mal. deťom a výrok o náhrade trov konania.

Podľa v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( ).

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd vždy berie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ( ).

Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. veta druhá , ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitejšieho dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Naviac, súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

V intenciách zhora uvedenej platnej právnej úpravy súd prvého stupňa i v súdenej veci postupoval, pričom v tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti odporcu, využijúc postup podľa ust. , sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti týchto dôvodov len podčiarkuje, že i podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňovým súdom určené výživné v plnom rozsahu zohľadňuje odôvodnené potreby mal. detí, ktoré sú determinované ich vekom, mal. R. je vo veku 14 rokov, mal. U. vo veku 6 rokov a s výdavkami súvisiacimi s návštevou školy. Mal. R. je žiakom 8. ročníka Základnej školy v Tesárskych Mlyňanoch, ktorý ročník opakuje, matka má v súvislosti s jeho výchovou a výživou výdavky vo výške 22 eur mesačne na stravu, príspevok na ZRPŠ 10 eur za školský rok, výdavky na poistenie. Inak je maloletý zdravý a má bežné výdavky na stravu, oblečenie, obuv a potreby do školy. Mal. U. je v súčasnosti žiakom 2. ročníka základnej školy a okrem bežných výdavkov má matka výdavky v súvislosti s návštevou imunológa, keďže došlo k zhoršeniu zdravotného stavu dieťaťa v tomto smere. Odporca v odvolaní namietal nesprávny základ, z ktorého súd prvého stupňa vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti, keď mal za to, že v roku 2013 došlo k zníženiu jeho príjmu, na čo mal súd prvého stupňa prihliadnuť. V odvolaní však neuviedol žiadne konkrétne okolnosti ani údaje o výške jeho príjmu, ktoré by bolo možné v odvolacom konaní preskúmať, pričom ale pri posudzovaní zárobkových schopností a možností povinného rodiča súd prvého stupňa správne vychádzal z daňového priznania za kalendárny rok 2012, predchádzajúci roku, v ktorom výživné určoval. Keďže súd prvého stupňa vo veci rozhodoval v roku 2013, mohol vychádzať len z daňového priznania za rok 2012. Správne konštatoval, že v daňovom priznaní otec vykazuje príjem 1.600 - 1.700 eur, teda nižší, ako deklaroval na pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca na pojednávaní 05.08.2013 výslovne

uviedol, že podniká na základe živnostenského oprávnenia od roku 2000 v odbore - preprava tovaru v rámci Slovenskej republiky. Hrubý príjem má 1.600 - 1.700 eur, čo je v čistom 450 eur, keďže má výdavky na pohonné hmoty, leasing, údržbu vozidla. Z uvedeného vyplýva, že náklady na pohonné hmoty, leasing, údržbu vozidla, ktoré súvisia s jeho prevádzkou započítava k hrubému príjmu a po odpočítaní všetkých uvedených výdavkov mu zostáva podľa vlastného vyjadrenia suma v čistom 450 eur mesačne. Z jeho daňového priznania za rok 2012 je zrejmé, že celkové príjmy zo živnosti má 16.267,75 eura a výdavky 13.331,63 eura. Pri porovnaní údajov z daňového priznania a vyjadrenia otca správne súd prvého stupňa konštatoval, že nie sú v rovnováhe, keď príjmy uvádzané v daňovom priznaní odporca vykazoval nižšie, ako uvádzal pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že vzhľadom k tomu, že odporca podniká v odbore dopravy od roku 2000, čiže pomerne dlhý čas, dosiahol nielen kvalifikačné, ale aj reálne predpoklady svojim dlhodobým pôsobením v tomto druhu podnikania na trhu práce, zabezpečiť potreby mal. detí v rozsahu vyživovacej povinnosti určenej súdom prvého stupňa, ktoré odvolací súd vzhľadom na vek mal. detí nepovažuje za neprimerané a nadštandardné. Správny je záver súdu prvého stupňa aj v tom, že pokiaľ otec hradí viaceré finančné záväzky, tieto sú druhoradé, pretože vyživovacia povinnosť k mal. deťom je povinnosťou rodiča, a na iné záväzky nie je možné pri určení vyživovacej povinnosti prihliadnuť. Keďže súd vychádza z celkových schopností a možnosti povinného rodiča, daňové priznanie je dokladom pre daňové účely a je len jedným z dôkazných prostriedkov, z ktorých súd vychádza pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť. Túto hodnotí v kontexte celkovej osobnosti povinného rodiča, jeho majetkových, sociálnych, osobnostných a ďalších kritérií, ktoré skúma v priebehu konania a z ktorých potom vychádza. Vzhľadom na to, že príjem navrhovateľky je vo výške 420 eur, teda nižší ako odporcu a má zverené do výchovy obe deti, bolo potrebné vyživovaciu povinnosť odporcu s prihliadnutím na vyššie uvedené skutkové a právne závery odvolacieho súdu určiť tak, aby nebola ohrozená výchova a výživa detí, pretože nie je v schopnostiach a možnostiach matky mal. deti dosahujúcej príjem len 420 eur mesačne plniť vyživovaciu povinnosť vo vyššom rozsahu za predpokladu, že by bola otcovi určená povinnosť platiť výživné v nižšom rozsahu. Je vecou oboch rodičov, keďže majú vyživovaciu povinnosť k deťom, aby k plneniu tejto vyživovacej povinnosti pristupovali tak, aby dokázali zabezpečiť svojim deťom minimálne nevyhnutné potreby a až po splnení tejto povinnosti, uspokojovať svoje ďalšie potreby nad základné životné potreby.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže predmetom odvolacieho konania bolo konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.