Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Sd-209-2013.pdf
PDF · 77.18 KB
Case nature
Area
Subarea
12Sd/209/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci navrhovateľky: D. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 25. júla 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. júla 2013 podľa § 250q O.s.p..
Krajský súd n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. júla 2013 bola na podklade § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení navrhovateľke žiadosť o starobný dôchodok k 11. marcu 2007 zamietnutá s odôvodnením, že jej bol Útvarom sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave rozhodnutím č. K. zo dňa 24. januára 2006 už od 31. decembra 2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 v spojení s § 128 zákona č. 328/2005 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Suma starobného dôchodku bola Útvarom sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže určená podľa ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania jej vzniknúť nemôžu. V súlade s § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov má navrhovateľka možnosť za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, požiadať o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku Útvar sociálneho zabezpečenia, ktorý dôchodok vypláca.
Navrhovateľka podala v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 25. júla 2013, ktorým jej nepriznala nárok na starobný dôchodok k 11. marcu 2007. V ňom namietala, že splnila podmienky potrebné na vznik nároku na starobný dôchodok, a to za odpracovanú dobu 8 rokov a 315 dní, ktoré jej doteraz pre priznanie výsluhového dôchodku podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. neboli zhodnotené. Žiadala, aby Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedený napr. v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012, v ktorom sa uvádza povinnosť Sociálnej poisťovne na výpočet starobného dôchodku aj pri menšom počte odpracovaných rokov, čo už niektorým žiadateľom doteraz umožnila.
Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť s poukazom na jej písomné vyjadrenie zo dňa 30. augusta 2013. Ďalej zdôraznila, že keď navrhovateľka naďalej pracovala u predchádzajúceho zamestnávateľa od 1. januára 2006 do 31. decembra 2006 a jej zamestnávateľ
posielal odvody do všeobecného sociálneho systému, je povinná si požiadať o prepočítanie výšky výsluhového dôchodku Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava, ktorý požiada Sociálnu poisťovňu o prevedenie poistného do svojho systému, zvýši jej výsluhový dôchodok za uvedené obdobie po jeho prepočítaní v súlade s § 67 ods. 4 zák. č. 328/2002 Z.z.. Takýto právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku p. zn. 9So 129/2010 zo dňa 24. novembra 2011.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 250l a nasl. O.s.p. v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a zákonné, preto ho potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..
Z obsahu administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľka žiadosťou spísanou dňa 18. decembra 2012 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku ku dňu 11. marcu 2007. Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. júla 2013 navrhovateľke žiadosť o starobný dôchodok k 11. marcu 2007 podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla s poukazom na tú skutočnosť, že navrhovateľke Útvarom sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave bol rozhodnutím č. K.o dňa 24. januára 2006 už od 31. decembra 2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 v spojení s § 128 zákona č. 328/2005 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Suma starobného dôchodku bola Útvarom sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže určená podľa ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania jej vzniknúť nemôžu. Podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov má navrhovateľka možnosť za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, požiadať o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku Útvar sociálneho zabezpečenia, ktorý dôchodok vypláca. Suma starobného dôchodku navrhovateľke bola Útvarom sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže určená podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 1. júla 2002, suma výsluhového dôchodku nesmela byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k dôchodku, na ktorý by vznikol nárok podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona. Pretože suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších prepisov bola spolu s prídavkom k starobnému dôchodku výhodnejšia ako suma výsluhového dôchodku, bol navrhovateľke priznaný výsluhový dôchodok v sume určenej podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb..
Nárok na dôchodok podľa § 132 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systému už určil Útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave.
Ďalej z obsahu spisu jednoznačne vyplýva nárok na výsluhový dôchodok, priznaný v sume starobného dôchodku, bola navrhovateľke zohľadnená všetka preukázaná doba. Doba štúdia od 11. septembra 1968 do 30. júna 1970 v III. pracovnej kategórii, doba civilného zamestnania od 1. júla 1970 do 7. februára 1971 u zamestnávateľa Milex Nové Mesto nad Váhom v III. pracovnej kategórii, doba civilného zamestnania od 8. februára 1971 do 20. júla 1977 u zamestnávateľa Vzduchotechnika Nové Mesto nad Váhom v III. pracovnej kategórii, doba príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 1. augusta 1977 do 31. septembra 1999 v II. pracovnej kategórii funkcií, doba príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 1. januára 2000 do 10. septembra 2005 v III. pracovnej kategórii a doba služby príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže po vzniku nároku na starobný dôchodok od 11. septembra 2005 do 30. septembra 2005 v III. pracovnej kategórii. Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania navrhovateľke neprináleží, preto jej žiadosť zo dňa 18. septembra 2012 bola správne napadnutým rozhodnutím zamietnutá.
Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Dôchodkový vek navrhovateľka dosiahla dovŕšením 55. rokov veku, 11. septembra 2005 v súvislosti so zaradením doby výkonu služby do II. kategórie funkcií, a to s poukazom na ustanovenie § 21, § 14 ods. 4, § 132 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Navrhovateľka bola vypočutá ako účastníčka konania. Uviedla, že naďalej zotrváva na podanom opravnom prostriedku. Uviedla, že pracovala ako štátny zamestnanec vo výkone trestu odňatia slobody a bol jej priznaný výsluhový dôchodok po dovŕšení 55. roku veku. Naďalej zostala pracovať u toho istého zamestnávateľa ako občiansky zamestnanec. Pracovala tam od 1. januára 2006 do 31. januára 2006. Počas tohto obdobia všetky odvody v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. boli odvádzané Sociálnej poisťovni. Z týchto dôvodov má za to, že odporkyňa jej mala priznať starobný dôchodok, nakoľko dôchodkový vek dosiahla v roku 2007. Žiadala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu § 250ja ods. 3, veta prvá v spojení s § 250j ods. 2 písm. a) a b) O.s.p..
Krajský súd zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne a zákonné, preto ho potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľke bola zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok podľa preukázateľných skutočnosti a v súlade s platnými predpismi. Nové skutočnosti navrhovateľka nepreukázala.
Navrhovateľka podľa ustanovenia § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších prepisov má možnosť za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, požiadať o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku, ktorého suma bola určená podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, Útvar sociálneho zabezpečenia, ktorý dôchodok vypláca. Výsluhový dôchodok v takom prípade zvýši Útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže po prevedení poistného na starobné poistenie od Sociálnej poisťovne na žiadosť Útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. V danom prípade bola navrhovateľka v konaní neúspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania proti odporkyni a odporkyňa v konaní podľa piatej časti nemá nárok na priznanie náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutie súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.