Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/22/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne E., proti neuvedenému subjektu, o neúplnom podaní, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. decembra 2022, č.k. -18, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobkyne podané na súde prvej inštancie dňa 10.10.2022, ktoré bolo doplnené podaním podaným na súde prvej inštancie dňa 15.11.2022, odmietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. a . V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 10.10.2022 bolo súdu doručené podanie žalobkyne o určenie neplatnosti právneho úkonu. Uviedla, že uznesenie Najvyššieho súdu SR na polovicu domu N. XXX nadobudlo právoplatnosť dňa 27.06.2022 a exekútorka vykonala exekúciu domu dňa 08.02.2022, a preto sa pýta, ako mohla exekútorka začať exekúciu na polovicu domu N. XXX, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2022. Najprv je právoplatnosť rozsudku a až potom sa môže vykonať exekúcia. Jednoznačne ide o neplatnosť právneho úkonu, lebo prejav vôle musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a s možným predmetom plnenia, inak je právny úkon neplatný. Nič viac uvedené v podaní nebolo. Keďže v uvedenom podaní nebol označený žalovaný, uvedené podanie nebolo zrozumiteľne skutkovo odôvodnené tak, aby bolo jasné, z akého dôvodu žalobkyňa žalobu podáva, nebolo jasne vymedzené, čoho sa žalobkyňa domáha, súd prvej inštancie uznesením č.k. -8 zo dňa 12.10.2022 vyzval postupom podľa , žalobkyňu na doplnenie a opravu podania, a to v lehote 10 dní od doručenia predmetného uznesenia pod následkom odmietnutia podania, nasledovne: - označením žalovaného s nasmerovaním, aké údaje sa vyžadujú pri jednotlivých druhoch žalovaných, - zrozumiteľným odôvodnením a opísaním rozhodujúcich skutočností tak, aby súdu bolo zrejmé, z akého dôvodu žalobkyňa podáva žalobu a čím ju odôvodňuje (z odôvodnenia žaloby musí byť jasné, aký je dôvod podania žaloby, čo sa vytýka, s čím žalobkyňa nesúhlasí, čo ňou chce docieliť), - jasným vymedzením toho, čoho sa žalobkyňa žalobou domáha s tým, že je nutné označiť najmä konkrétny právny úkon, ktorý je považovaný za neplatný a z akého dôvodu má byť určený za neplatný a kto tento úkon zrealizoval, akého rozhodnutia sa žalobkyňa domáha. - pripojením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení; tie dôkazy, ktoré žalobkyňa nemôže pripojiť bez svojej viny, je potrebné aspoň označiť. Dňa 15.11.2022 doručila žalobkyňa súdu prvej inštancie podanie, v ktorom uviedla, že rozsudok Najvyššieho súdu SR nadobudol právoplatnosť 27.06.2022. Ako je možné, že exekútorka V. H., R.. A. H. XX/XX, N. D. začala na polovicu domu exekúciu dňa 08.08.2022, keď rozsudok ešte nebol právoplatný z Najvyššieho súdu? Exekúcia sa vykonáva, až keď je všetko právoplatné, až keď rozhodnú všetky 3 súdy o právoplatnosti. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, alebo ak nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Preto žiada, aby súd vyhovel žalobe o neplatnosť právneho úkonu až do ukončenia právoplatnosti rozsudku súdu 1., 2. a 3. inštancie. Súd prvej inštancie konštatoval, že

aj napriek doplneniu podania, toto naďalej má vady, ktoré bránia, aby súd o tomto podaní, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou, mohol konať. V prvom rade nebol jednoznačne vymedzený žalovaný, proti ktorému by mala smerovať táto žaloba. Jediná osoba, ktorá sa spomína v podaní, je exekútorka, ale táto výslovne ako žalovaná nebola označená. Nie je jasné, či ona má byť žalovaná, alebo to má byť nejaká iná osoba, napr. na návrh ktorej sa exekúcia začala, resp. iný subjekt, ktorý v rámci exekúcie vykonával nejaký úkon. Okrem toho nie je vôbec jasné, keďže to nebolo vymedzené vôbec, akého rozhodnutia sa žalobkyňa domáha. Je jasné, že namieta neplatnosť právneho úkonu, avšak nekonkretizuje žiaden jednotlivý právny úkon, ktorý by mal byť neplatný. Nie je jasné, kedy, kto a aký konkrétny právny úkon, ktorý má byť neplatný, učinil. V čom tento právny úkon spočíval, akú má formu, či to je úkon zachytený na nejakej listine, alebo nejaký faktický úkon, ak áno aký. Spomína sa opakovane vedenie exekúcie na polovicu domu, ale z takéhoto vymedzenia nie je jasné, aký konkrétny jednotlivý úkon v procese vedenia exekúcie sa namieta, keď v rámci exekúcie sa vykonáva množstvo úkonov a viacerými subjektami v rôznom čase. Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (). Z vyššie uvedených dôvodov, keďže žalobkyňa nespresnila právny úkon, ktorého sa žaloba má týkať, ktorý má byť predmetom konania a ktorého platnosť má súd vyhodnocovať, súd dospel k záveru, že podanie žalobkyne v dotknutej časti trpí vadami, pre ktoré nie je možné pokračovať v konaní. Identifikovať právny úkon pritom nie je možné ani z obsahu žaloby - jej skutkového odôvodnenia. Súd si nesmie sám vyvodzovať (resp. hádať či domnievať sa) to, o čom by mal konať, ale uvedené musí byť celkom jednoznačne vymedzené, a to v konečnom dôsledku aj preto, aby sa i samotný žalovaný mohol k žalobe kvalifikovane vyjadriť. Okrem toho nezrozumiteľným je žalobný petit (návrh) aj v časti, v ktorej sa domáhala žalobkyňa určiť neplatnosť (bližšie neurčeného) právneho úkonu až do „skončenia právoplatnosti rozsudku 1., 2. a 3. inštancie“. Nie je vymedzené, do právoplatnosti akých rozsudkov má žalobkyňa trvanie namysli. Pričom v tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že ak žalobkyňa žiada vydať rozsudok o neplatnosti právneho úkonu, tento nie je možné vydať s časovým obmedzením. Uvedené časové ohraničenie by skôr svedčalo tomu, že žalobkyňa chcela podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, síce s nejasným predmetom, ale s časovo obmedzeným trvaním. Uvedené tak tiež predstavuje vadu, pre ktorú je predmet zmätočný a nejednoznačne vymedzený. Aj táto vada bráni tomu, aby súd o podaní žalobkyne konal. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že bez toho, aby bolo nepochybne zrejmé, čoho presne a konkrétne sa žalobkyňa domáha a proti komu, nemožno považovať jej podanie (ani po jeho doplnení) za žalobu so všetkými náležitosťami v zmysle cit. ustanovení . Súd žalobkyňu pritom výslovne poučil, aké sú nároky na žalobný návrh, na odôvodnenie žaloby, ako podanie treba doplniť. Tiež ju poučil o možnosti obrátiť sa so žiadosťou o spísanie či doplnenie žaloby na advokáta alebo na Centrum právnej pomoci. Podľa názoru súdu prvej inštancie vyššie popísané nedostatky podania žalobkyne sú takou vadou, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie konštatoval splnenie podmienok na odmietnutie podania v zmysle ust. .

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. V podanom odvolaní uviedla, že podáva žalobu z dôvodu, že žalovaná X.. V. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., konala nezákonne. Vyjadrila pochybnosti nad tým, ako mohla exekútorka vykonať exekúciu na 1 domu N. XXX s tým, že následne zopakovala svoje tvrdenia z predošlých podaní. Záverom uviedla, že si neželá, aby spis bol pridelený K.. Z. P., nakoľko vždy keď píše na súd, tak spis má ona pridelený a vždy jej ho zamietne, voči nej pochybila a bola zaujatá.

3. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných podľa a , bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. , ako vecne správne potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie podanie žalobkyne, ktoré by svojím obsahom mohlo byť žalobou, odmietol z dôvodu, že považoval za splnené zákonné podmienky na postup podľa , keďže pre nedostatky podania, ktoré napriek výzve a poučeniu žalobkyňa v stanovenej lehote ani ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie neodstránila, nebolo možné vec meritórne prejednať.

5. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené skutočnosti správne vyhodnotil a z nich vyvodil správny právny záver o dôvodnosti postupu podľa pre nesplnenie procesných podmienok, za ktorých môže vo veci ďalej konať a meritórne rozhodnúť, a to pre vady konania, ktoré by svojím obsahom mohlo byť žalobou, ktoré žalobkyňa napriek výzve a poučeniu neodstránila. Svoje rozhodnutie súdu prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnila v súlade s požiadavkami danými . Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ) a v podrobnostiach na tieto poukazuje, aby v plnom rozsahu neopakoval všetky známe fakty a správne závery posudzovanej veci.

6. Odvolací súd dopĺňa, že v prípade, že podanie strany sporu nemá zákonom stanovené náležitosti, hovorí sa o vadách. Za vadu podania sa považuje predovšetkým absencia niektorej obsahovej náležitosti stanovenej zákonom pre podanie. Ide o tzv. neúplné podanie, napr. ak podanie neobsahuje podpis toho, kto podanie robí, je možné ho následne na výzvu súdu doplniť. Vadou je aj nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť podania. Nezrozumiteľným podaním je najmä také podanie, ktoré vzbudzuje pochybnosti o obsahu podania, predovšetkým z hľadiska jeho náležitostí. Nezrozumiteľné podanie znamená, že si ten, kto podanie urobil svojimi tvrdeniami vzájomne odporuje, ponecháva nedokončené vety, uvádza nezmyselné argumenty nesúvisiace s vecou a pod. Nezrozumiteľným podaním je predovšetkým také podanie, pri ktorom nie je možné ani pri použití výkladového pravidla podľa zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné a čo má byť predmetom konania. Neurčité je také podanie, ktoré vzbudzuje napr. pochybnosť o individualizácii veci alebo identifikácii strán sporu, alebo pochybnosť o právnych následkoch, ktoré má spôsobiť (napr. existuje rozpor medzi skutkovými tvrdeniami a návrhom). Neurčitým podaním vo veci samej je napr. žaloba obsahujúca natoľko nedostatočné označenie žalovanej strany, ktoré neumožňuje jej presnú identifikáciu v tom zmysle, či ide o osobu fyzickú alebo osobu právnickú.

7. V danom prípade odvolací súd po preskúmaní podaní žalobkyne dospel k záveru, že podanie označené ako žaloba a doplňujúce podanie sú vadnými nezrozumiteľnými a neurčitými podaniami. Tieto podania vzbudzujú pochybnosti o ich obsahu, nie je z nich zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha, čo požaduje, o čom a ako má súd rozhodnúť, o aký právny vzťah v konaní ide (t.j. čo je predmetom konania). Žalobkyňa v podaní formuluje polemiku týkajúcu sa výkonu súdneho rozhodnutia a definíciu neplatnosti právnych úkonov. Podania žalobkyne neumožňujú súdu, aby zistil, čo má byť predmetom konania, aký nárok žalobkyňa voči žalovanej označenej až v podanom odvolaní vyvodzuje a z akého právneho vzťahu, o čom má rozhodnúť (chýba žalobná žiadosť). Z dôvodu vád nie je možné analyzovať a právne kvalifikovať vzťah medzi označenými subjektmi, a to ani z aspektov významných pre posúdenie otázok procesnej povahy (napr. právomoci, príslušnosti, procesnej subjektivity) a už vôbec nie pre prípadné posúdenie veci samej, nie je možné identifikovať vec. Pre uvedené nedostatky nemožno pokračovať v konaní.

8. V konečnom dôsledku odvolací súd dáva žalobkyni do pozornosti, že by bolo vhodné za účelom riadne podanej žaloby požiadať Centrum právnej pomoci o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, teda ustanovenie bezplatného právneho zástupcu. Len takýmto spôsobom jej totiž môže byť poskytnutá kvalifikovaná právna pomoc a predíde tiež vzniku neúčelne a nehospodárne vynaložených trov v spojitosti s neúplným podaním, ktoré vykazuje vady takého rozsahu a významu, ktoré znemožňujú súdu o tomto podaní ďalej konať. Je výlučne na žalobkyni, ktorá je „pánom sporu“, aby pokiaľ sama nie je schopná na základe skutkového deja, ktorého je znalá predovšetkým ona sama, sformulovať rozhodné skutočnosti a k nim korešpondujúci žalobný návrh aj s označením a predložením listinných dôkazov, aby využila odbornú právnu pomoc a aby tak následne súd bez ďalšieho mohol v prípade podania spĺňajúceho všetky formálne náležitosti v budúcnosti o jej žalobe konať a tiež rozhodnúť (keďže túto možnosť napriek poučeniu v tomto smere doposiaľ nevyužila), pre ktorý postup však v tomto štádiu, ako už bolo vyššie konštatované, podmienky splnené neboli.

9. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým odmietol podanie žalobkyne, je vecne správne, preto ho podľa potvrdil. Žalobkyňa v odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene či k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

10. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala zaujatosť konajúcej sudkyne, odvodzovala ju zo skutočnosti, že sudkyňa rozhodovala aj v iných veciach týkajúcich sa žalobkyne, v ktorých táto nebola úspešná, čím mala za to, že sudkyňa voči nej pochybila a bola tak zaujatá, je potrebné uviesť, že v zmysle ust. , je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti, a to tak v konaní o prejednávanej veci, ako aj v iných veciach účastníkov, ktoré prejednával a rozhodoval. Skutočnosť, že podľa subjektívneho názoru strany sporu neposúdil sudca danú situáciu podľa jej predstáv a postupoval v konaní inak ako predpokladala strana sporu, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom zaujatosti sudcu. Keďže dôvodom, z ktorého žalobkyňa odvodzovala dôvody pre vylúčenie sudkyne, bola jej rozhodovacia činnosť v inej veci strany sporu, odvolací súd konštatuje, že tento dôvod nebol dôvodom spôsobilým pre jej vylúčenie ako zaujatej.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).