Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-145-2014.pdf
PDF · 83.06 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/145/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., P. XXX, občan SR, zastúpená advokátom: Mgr. Rastislav Škultéty, so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Radlinského 678/1, proti odporcom: 1/ H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., P. XXX, občan SR, 2/ V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., F. XXX, občan SR, zastúpení: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Topoľčianky, Žitavanská 20, IČO: 36 858 722, zastúpená konateľom a advokátom Mgr. Gabrielom Orlíkom, o neplatnosť darovacej zmluvy, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19C/141/2012-61 zo dňa 18. novembra 2013, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 27. septembra 2012 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia súdu, ktorým by určil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi odporcom v l. rade ako darcom a odporcom v 2. rade ako obdarovaným, ku ktorej bol vklad do katastra nehnuteľností povolený rozhodnutím Správy katastra B. H. č. V XXX/XXXX v prospech odporcu v 2. rade je neplatná, keď zároveň požadovala aj náhradu trov konania od oboch odporcov ako spoločne a nerozdielne povinných osôb. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo s odporcom v l. rade sa nachádza v kritickom stave, ktorý je zapríčinený najmä jeho nadmerným požívaním alkoholu a súvisiacich negatívnych vplyvov, vrátane agresívneho správania voči nej a vyháňaniu jej i oboch detí zdravotne postihnutých z domu, pričom účelom prevodu vlastníctva na odporcu v 2. rade (brata odporcu v l. rade) bolo vyvolať na ňu zavrhnutiahodný psychický nátlak. Bezprostredne po prevode vlastníctva ju odporca v 2. rade listom z 28.06.2012 vyzval na podpis nájomnej zmluvy na dobu 1 roka s mesačným nájomným 100 eur. Darovacia zmluva je absolútne neplatná z dôvodu, že je v rozpore s dobrými mravmi, ktorú skutočnosť preukazuje najmä postoj odporcu v 2. rade absolútne neprípustný a z morálneho hľadiska neospravedlniteľný, keďže tomuto je známe, že spolu s dvomi deťmi zdravotne postihnutými žije vo veľkej finančnej núdzi, jedná sa teda z jeho strany o zneužitie práva. Hoci odporca v l. rade bol vlastníkom predmetných nehnuteľností, značnú časť finančných prostriedkov na ich vybudovanie mu ich poskytla práve ona, pričom súhlas k nakladaniu s týmito nehnuteľnosťami mu nedala. Naliehavosť právneho záujmu navrhovateľka odôvodnila tým, že jej reálne hrozí to, že stratí spolu so svojimi deťmi potrebu bývania a jej postavenie sa stalo po prevode vlastníctva veľmi neistým a frustrujúcim, keďže odporca v 2. rade vyžaduje nájomné, a ak by bol vlastníkom odporca v l. rade ako manžel, bolo by jej postavenie a tiež postavenie detí napriek kritickým vzťahom v ich rodine istým.
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa návrh navrhovateľky zamietol a súčasne vo výroku rozhodnutia uviedol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie, citované ustanovenia Občianskeho zákonníka („OZ“ - zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - § 3 ods. 1, § 39, § 126 ods. 1, § 628 ods. 1) a citované ust. § 80 písm. c/ OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zák. č. 99/1963 Zb.) tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh navrhovateľky nebol podaný dôvodne, nakoľko navrhovateľka nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem, keď ani prípadné vyhovenie jej návrhu by pre navrhovateľku neprinieslo stav právnej istoty, nakoľko výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností by sa opätovne stal odporca v l. rade, ktorý by s nimi aj do budúcnosti mohol neobmedzene nakladať ako ich výlučný vlastník. Navrhovateľka nie je na podanie takéhoto návrhu ani aktívne vecne legitimovaná, pretože aktívnu vecnú legitimáciu určujú hmotnoprávne predpisy, teda je podstatné, kto je nositeľom práva alebo povinnosti v konkrétnej veci. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že účastník nie je nositeľom práva alebo povinnosti, o ktorú v konkrétnom konaní ide a nedostatok vecnej aktívnej legitimácie má za následok zamietnutie návrhu. V danom prípade sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi odporcami, nebolo však účastníčkou tohto právneho vzťahu (darovacej zmluvy, ktorej neplatnosti sa v konaní malo rozhodnúť) a vecne legitimovaná aktívne by bola za predpokladu, že by vyhovenie návrhu v tejto časti malo pre jej právne postavenie význam. Navrhovateľka však v konaní nepreukázala, že by prípadné vyhovenie návrhu v tejto časti malo vplyv na jej právne postavenie, a preto z dôvodu nedostatku naliehavosti jej právneho záujmu a nedostatku jej aktívnej vecnej legitimácie jej návrh zamietol. Pokiaľ navrhovateľka investovala výlučne svoje finančné prostriedky na zhodnotenie cudzej veci, môže sa domáhať svojho práva v inom konaní. O trovách konania súd podľa 151 ods. 3 OSP rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Uvedený rozsudok v celom rozsahu napadla len navrhovateľka domáhajúca sa jeho zrušenia (a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie) alebo jeho zmeny tak, aby jej návrhu bolo plne vyhovené, keď pre prípad potvrdenia rozsudku požadovala vyslovenie prípustnosti možnosti podania dovolania proti nemu, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak navrhovateľ v konaní o určení preukáže naliehavý právny záujem na takomto určení, je v takomto konaní aktívne legitimovaný vždy. V konaní jednoznačne preukázala, že jej postavenie je bez určenia neplatnosti darovacej zmluvy neistým, listinnými dôkazmi a aj výpoveďami účastníkov bolo preukázané, že bezprostredne potom, ako došlo k nadobudnutiu vecnoprávnych účinkov darovacej zmluvy, začalo byť jej právne postavenie a tiež aj postavenie jej dvoch mal. detí neisté. Odporca v 2. rade sa začal ihneď domáhať platenia nájomného, ak by zostal vlastníkom odporca v l. rade, ako jej manžel a otec jej detí, k uvedenej situácii by prísť nemohlo. O naliehavom právnom záujme svedčí aj skutočnosť, že u odporcu v l. rade dôjde k výraznej zmene jeho majetkových pomerov, čo môže mať negatívny vplyv aj na otázku výživného.
Odporcovia sa k podanému odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili. V priebehu konania však žiadali návrh navrhovateľky zamietnuť s poukazom na nedostatok jej naliehavého právneho záujmu na podanom návrhu, keď určovacia žaloba v tomto prípade nie je prípustným prostriedkom ochrany práva navrhovateľky. Darovacia zmluva sa dobrým mravom neprieči.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 214 ods. 2 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania navrhovateľky a prihliadajúc i na vady konania (nezistené) pred súdom prvého stupňa majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1 a 3 OSP) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť, keď skutkové a právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a sú vecne správne.
Určovacia žaloba je významným prostriedkom preventívnej ochrany práv tým, že umožňuje nastolenie právnej istoty do existujúcich právnych vzťahov, ktoré sú sporné alebo neisté, či pochybné. Jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Je namieste tam, kde jej pomocou možno odvrátiť stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu a primeranú nápravu nie je možné dosiahnuť inak, ale aj tam, kde určovacia žaloba účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a kde jej pomocou možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia sporov v budúcnosti. Toto poslanie určovacej žaloby korešponduje so zákonnou požiadavkou existencie kvalifikovaného - naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti tejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným
určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Nejde pritom o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa ňou žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie vzťahov, ktoré sú touto neistotou ohrozené. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná v prípade právnych vzťahov k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe, môže byť jedným z predpokladov pre zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Záver súdu o existencii alebo neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu preto predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby; pokiaľ súd dospeje k záveru, že tá ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci, t. j. vecnou správnosťou dôvodov pre určenie neplatnosti práva alebo úkonu, ktorý má riešiť. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len predbežnej) otázky o vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je), právny vzťah alebo právo. Požadovaná naliehavosť právneho záujmu je chápaná jednak v zmysle časovom (potreba odstránenia neistoty musí byť aktuálna), jednak v tom zmysle, že žalobca nemá inú možnosť, hlavne, že nemá možnosť žalovať na plnenie z toho istého právneho pomeru. Ohrozenie práva žalobcu alebo neistota jeho právneho postavenia musí už existovať, prípadne už musí ísť o prípad vystavenia konkrétnej ujmy pre neisté postavenie. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy môže mať i osoba, ktorá nie je účastníkom zmluvy, ak by vyhovenie takejto žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie.
Vychádzajúc z uvedeného mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa v danej veci otázku neexistencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na podanom návrhu na určenie neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi odporcami správne posúdil. Navrhovateľka naliehavosť svojho právneho záujmu v danej veci vyvodzovala z toho, že odporca v 2. rade od nej vymáha podpis nájomnej zmluvy a platenie nájomného, čím sa cíti byť ohrozená na práve užívať predmetné nehnuteľnosti, keď dôvod neplatnosti darovacej zmluvy medzi odporcami vzhliadla v jej rozpore s dobrými mravmi, pre nakladanie s nehnuteľnosťami bez jej súhlasu, napriek jej finančným investíciám do nehnuteľnosti. Vychádzajúc z uvedeného nemožno síce konštatovať, že navrhovateľka ako neúčastníčka darovacej zmluvy nemohla jej neplatnosť vôbec napádať, avšak na požadovanom určení jej neplatnosti nepreukázala kvalifikovaný - naliehavý právny záujem, keď ani vyhovenie jej návrhu by ňou tvrdenú neistotu v jej právach nevyriešilo. Samotné vyslovenie neplatnosti spornej darovacej zmluvy by totiž právne postavenie navrhovateľky vo vzťahu k predmetu darovacej zmluvy nijak neovplyvnilo a nemalo by dopad ani na jej majetkové práva osoby užívacej predmetné nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom nikdy nebola. Vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy bez ďalšieho by neviedlo k uspokojeniu pohľadávky navrhovateľky z titulu jej investícii do nehnuteľnosti a nevyriešilo by ani otázku podmienok jej užívania týchto nehnuteľností. Vzťahy medzi účastníkmi konania by tak naďalej ostali neujasnené a teda predmetná určovacia žaloba by nesplnila svoj preventívny účel, keď navrhovateľka má možnosť riešiť si svoje prípadné nároky, týkajúce sa predmetných nehnuteľnosti - jej užívania alebo investícii do nej vložených osobitnými nárokmi (návrhmi). V tomto konaní, v ktorom účastníkmi jej mal. deti neboli, nemohla sa navrhovateľka ani dovolávať právneho záujmu svojich detí na podanom návrhu s ohľadom na schopnosť odporcu v l. rade plniť si vyživovaciu povinnosť.
V ďalšom odvolací súd poukazuje na skutkové a právne závery napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa plne stotožňuje a na tieto preto len poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP). Dôvod pre pripustenie dovolania odvolací súd nevzhliadol.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 4 OSP nerozhodoval, nakoľko o týchto bude konať a rozhodovať súd prvého stupňa v rámci rozhodovania o trovách celého konania, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.