Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

74S/8/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: 1/ Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest, so sídlom Miletičova 2, 820 05 Bratislava, 2/ Mesto Lučenec, so sídlom Novohradská 1, 984 01 Lučenec, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OOP3-2022/030125-002 zo dňa 01.12.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OOP3-2022/030125-002 zo dňa 01.12.2022, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Lučenec, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-LC-OSZP-2022/004339-018 zo dňa 11.07.2022, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol tak, že predložené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „I/71 Holiša - most cez železničnú trať ev č. 71-002“ predložený navrhovateľom - Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest sa v zmysle o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov posudzovať nebude, potvrdil.

2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa (ďalej len ,P") a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok. Uvedený návrh žalobca odôvodnil poukazom na právnu zásadu bdelosti, ako aj tým, že konanie žalovaného voči žalobcovi má znaky šikanózneho výkonu práva, nakoľko svojím postupom žalovaný smeroval k ujme na procesných právach žalobcu. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia vystupujú do popredia princípy prevencie a princíp predbežnej opatrnosti, ktoré je nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby. Ich použitie je možné aj v prípadoch, ak hrozí závažná ujma na životnom prostredí. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v prípade vecí životného prostredia sa v praxi často stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, avšak toto bolo už medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v danom prípade musí správny súd okrem uvedených princípov posudzovať aj princíp právnej istoty a princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktoré však inštitút odkladného účinku správnej žaloby v značnej miere prelamuje. Žalobca ďalej poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky. Formalistické bazírovanie správnych súdov na princípe prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov spôsobuje v slovenskej aplikačnej praxi nedostatky, a to v podobe porušovania práva verejnosti na priaznivé životné prostredie. Ďalej

žalobca uviedol, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku v zmysle . Žalobca naviac poukázal na a tvrdí, že ak správny súd prizná odkladný účinok, tak sa tým nezmarí právo žiadateľa, ďalšieho účastníka 1 na realizáciu zámeru, jeho právo bude len suspendované, a to až do času rozhodnutia vo veci samej, alebo odpadnutia dôvodov, na základe ktorých bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok. Naopak nepriznanie odkladného účinku by znamenalo nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Žalobca preto žiada správny súd, aby priznal správnej žalobe odkladný účinok s prihliadnutím na záujmy životného prostredia, a to povinnosť poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť ich zákonným procesom podľa a zákona o životnom prostredí postupmi podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v súlade s účelom a cieľmi Smernice EIA eurokonforným spôsobom, ako aj ústavnú zásadu vyvažovania legitímnych ústavných práv a záujmov nakoľko okamžitým výkonom žalovaného rozhodnutia by sa definitívnym spôsobom zmarilo právo podľa a SR na priaznivé životné prostredie oproti stavu, kedy sa suspenzívnym účinkom prijatia odkladného účinku nemaria účastníkovi konania 1 žiadne ústavné práva, len sa ich realizácia odkladá, a to až do doby rozhodnutia vo veci samej, kedy sa kolízia práva na životné prostredie a vlastníckeho práva definitívne vyrieši.

3. Podľa ; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

4. Podľa ; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

5. Podľa , (1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

6. Podľa ; o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa ; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v súlade s ustanovením výzvou zo dňa 7. februára 2023 vyzval žalovaného a ďalšieho účastníka 1/ a 2/, aby sa písomne vyjadrili k obsahu žaloby a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že priznanie odkladného účinku v predmetnej veci nie je nutné, nakoľko žalobca nijako nepreukázal jeho dôvodnosť. Žalobcom tvrdené spôsobenie závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku je nekonkretizované, ale aj nepreukázané. Na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len všeobecne konštatovať, že bez priznania odkladného účinku by hrozila závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok, ale túto hrozbu je potrebné konkretizovať a odôvodniť, k čomu zo strany žalobcu nedošlo. V tomto prípade žiadna závažná ujma a iný vážny

nenapraviteľný následok na životnom prostredí nehrozí, nakoľko stanoviská dotknutých orgánov predložené počas zisťovacieho konania boli kladné, jednotlivé dotknuté orgány nepožadovali ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Vzhľadom na uvedené žalovaný správnemu súdu navrhol, aby návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.

9. Ďalší účastník konania 1/ k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho návrhu na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe. Žalobcom tvrdené spôsobenie závažnej ujmy na životnom prostredí je nekonkretizované a nepreukázané. Nestačí len všeobecne konštatovať, že by hrozila ujma na životnom prostredí, ale túto hrozbu je potrebné konkretizovať a odôvodniť. Vzhľadom k tomu, že všetky stanoviská dotknutých orgánov počas zisťovacieho konania boli kladné a tieto orgány nepožadovali ďalšie posudzovanie navrhovanej zmeny činnosti podľa zákona o EIA, žiadna ujma na životnom prostredí nepriznaním odkladného účinku žalobe nehrozí.

10. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného k ním nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok.

11. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.

12. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil iba vlastnými úvahami o možných dôsledkoch existujúceho preskúmavaného opatrenia žalovaného, ktorého právne účinky by neboli pozastavené priznaním odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca sa obmedzil len na konštatovanie, že takýmto postupom žalovaného, pri ktorom sa neriadil princípmi prevencie a predbežnej opatrnosti, by nielenže došlo k ohrozeniu životného prostredia, ale aj subjektívnych práv žalobcu a prílišné zakladanie si správnych súdov na princípe správnosti rozhodnutí správnych orgánov spôsobuje v aplikačnej praxi nedostatky v podobe porušovania práva verejnosti na priaznivé životné prostredie, čo je verejným záujmom a dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade ak správny súd neprizná správnej žalobe odkladný účinok, bude to znamenať nezvratný zásah do životného prostredia.

13. Tvrdenia žalobcu o existencii závažnej ujmy na životnom prostredí žalobca podložil len jeho neurčitými úvahami o možných následkoch, ktoré bližšie nešpecifikoval. Žalobca svoj návrh ničím konkrétnym vo vzťahu k životnému prostrediu neodôvodnil. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. alebo b) . Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.

14. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného

účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. zo dňa 30.05.2018.

15. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia, resp. nepozastavenia účinkov napadnutého rozhodnutia/opatrenia.

16. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia. Musí uviesť konkrétne rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by malo taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

17. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť že mu hrozí tvrdený následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).