Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Co-355-2013.pdf
PDF · 108.09 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/355/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľov - 1/ O. Y., nar. XX.X.XXXX, 2/ M. Y., rod. O., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom K., Z. XXX, obaja v zastúpení - JUDr. Peter Machaj, advokát so sídlom v V. C., P. XX, proti odporkyni - Z. W., rod. M., nar.X.X.XXXX, bytom K., O. XXX, právne v zastúpení Mgr. Gabriel Vons, advokát so sídlom ul. M. XXX,XXX XX G., o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - práva cesty, na základe odvolania navrhovateľov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 8C/119/2012-60 zo dňa 25.3.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.
Odporkyni náhrada trov odvolacieho konania od navrhovateľov 1,2
sa nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľov 1/, 2/, ktorí žiadali zriadiť v ich prospech ako spoluvlastníkov stavby rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. 456/2 a zapísaného na LV č. XXXX k.ú K., vecné bremeno - právo cesty t.j. právo prechodu pešo, vozom a motorovými vozidlami k ich rodinnému domu cez pozemok C-KN parcela č. 454/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2, odčlenený geometrickým plánom č. 127/2012 zo dňa 4.7.2012 vyhotoviteľa Brandys, s.r.o., od pozemku C-KN parcela č. 454, ktorého vlastníkom v dobe rozhodovania súdu prvého stupňa bol pôvodný odporca M. W., súčasne žiadali uložiť povinnosť vlastníkovi dotknutého pozemku ( pôvodnému odporcovi) toto vecné bremeno - právo cesty strpieť.
Pôvodný odporca s návrhom navrhovateľov 1/, 2/ nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť najmä z dôvodu, že navrhovatelia majú prístup k svojmu domu po pozemkoch vedených na LV č. XXXX k.ú. K. ako E-KN parcela č. 456/1, č. 456/2 a č. 456/3 vo vlastníctve otca navrhovateľa 1/ C. Y., ktorý navrhovateľom predmetný rodinný dom daroval.
Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že navrhovatelia 1/, 2/ sú manželmi. Darovacou zmluvou zavkladovanou pod č. V 1538/10 nadobudli vlastnícke právo k rodinného domu súp. č. XXX v K. vedeného na LV č. XXXX k.ú. K., postaveného na parcele č. 456/2 od otca navrhovateľa 1/ C. Y., sú teda podielovými spoluvlastníkmi označenej nehnuteľnosti. V prospech menovaného darcu bolo darovacou zmluvou súčasne zriadené právo doživotného bývania a užívania rodinného domu. Navrhovatelia 1/, 2/ ako spoluvlastníci rodinného domu súp. č. XXX sa domáhali s poukazom na § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu (cesty) pešo,
vozom a motorovým vozidlom cez pozemok C-KN parcela č. 454/2 vyčlenený geometrickým plánom preukázateľne v dobe rozhodovania súdu prvého stupňa vo vlastníctve pôvodného odporcu. Svoj návrh zdôvodnili najmä tým, že nemajú prístup k svojmu rodinnému domu kvôli nesúhlasu pôvodného odporcu ako vlastníka parcele C-KN 454/2, hoc táto parcela od povolenia užívania domu v roku 1965 slúžila na prístup potrebný na dovezenie paliva, plodín z poľa a iných vecí potrebných a súvisiacich s užívaním domu.
Okresný súd vec právne posúdil z pohľadu ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že navrhovatelia l,2 splnili prvú hmotnoprávnu podmienku, preukázali, že sú spoluvlastníkmi domu súp. č. XXX a nie sú vlastníkmi pozemkov E-KN parcele č. 456/1, č. 456/2 a č. 456/3 (totožné s C-KN parcelou č. 456/1 a č. 456/2), po ktorých ako priľahlých pozemkoch je možný prístup k ich stavbe či už z verejnej komunikácie na C-KN parcele 4429/3 pred rodinným domom alebo z verejnej komunikácie na C-KN parcele č. 463/98 za hospodárskou budovou patriacou k rodinnému domu. Nepreukázali však, že splnili druhú hmotnoprávnu podmienku, a to, že by za daných okolností nebolo možné prístup k stavbe zabezpečiť inak. Okresný súd z výsluchu navrhovateľov, z výpovede svedka C. Y., ale aj z ohliadky na mieste samom mal preukázané, že navrhovatelia majú riadny prístup k svojmu rodinnému domu. Ku svojej domovej nehnuteľnosti môžu prichádzať pešo aj motorovým vozidlom ( aj k prednej strane rodinného domu ) od verejnej komunikácie na parc. č. 4429/3, do dvora za rodinným domom je možný prejazd z verejnej komunikácie parc. č. 463/98 cez hospodársku budovu, ktorá ako uviedol navrhovateľ v l. rade, už v minulosti slúžila na prejazd vozom, čo napokon dokumentujú aj na oboch stranách hospodárskej budovy sa nachádzajúce dvojkrídlové drevené vráta o celkovej šírke 4,70 metra. Súd za nedôvodný vyhodnotil argument navrhovateľa a svedka, že vráta sa nedajú otvoriť, keďže stavebnotechnický stav hospodárskej budovy je výlučne ich záležitosťou, rovnako ako iba od nich závisí stav v akom sa nachádza terén na par. č. 456/1 v priestore medzi hospodárskou budovou a komunikáciou parc.č. 463/98. Navrhovatelia k svojej domovej nehnuteľnosti ( či už z verejnej komunikácie parc. č.4429/3 pred rodinným domom, ako aj z verejnej komunikácie parc.č.463/98 v zadnej časti za hospodárskou budovou ) môžu prichádzať po pozemku C. Y. znázorneného na geometrickom pláne ako C-KN parcela č. 456/1, ktorý pozemok navrhovatelia už dlhodobo nerušene užívajú a chodia po ňom s jeho súhlasom. Vzhľadom na to, že práve od neho darovacou zmluvou ešte v roku 2010 nadobudli svoj rodinný dom bez prislúchajúcich pozemkov - bez pozemku zastavaného domom a bez dvora za rodinným domom, je potrebné podľa názoru súdu prvého stupňa, v tomto ich dlhodobejšom správaní vidieť, s prihliadnutím aj na ich dobré vzťahy s otcom a spoločné bývanie v dome, konkludentne uzavretú dohodu v zmysle § 35 ods. 1 a § 51 Občianskeho zákonníka, obsahom ktorej je právo navrhovateľov užívať parcelu č. 456/1 okrem iného aj na prístup k rodinnému domu. Ak by navrhovatelia takýto prístup využívať nemohli, nesporne by sa už dávno domáhali aj prístupu cez uvedenú parcelu a nielen prístupu cez parcelu vo vlastníctve odporcu. Súdu sa javí neobvyklým darovanie iba samotnej stavby rodinného domu navrhovateľom v roku 2010 bez prislúchajúceho pozemku (dvora) a dokonca bez zastavaného pozemku, keďže prijatím daru v takejto podobe si navrhovatelia museli byť vedomí následných problémov s prístupom k domu. V tomto smere sa neponúka súdu iné vysvetlenie darovania než to, že ním chceli navrhovatelia s C. Y. dosiahnuť iný vlastnícky stav rodinného domu a iný vlastnícky stav priľahlých pozemkov, vytvoriac tak situáciu pre súdne zriadenie prístupu cez pozemok odporcu v doterajšom rozsahu. Ohliadkou na mieste samom bolo dokonca zistené, že navrhovatelia si v súčinnosti s otcom navrhovateľa 1/ môžu zabezpečiť po minimálnych terénnych úpravách aj príjazd motorovým vozidlom bezprostredne až k rodinnému domu bez toho, aby došlo k zaťaženiu pozemku odporcu vecným bremenom. Popri tom navrhovatelia majú prístup motorovým vozidlom aj k prednej strane rodinného domu od verejnej komunikácie na parcele č. 4429/3, keďže na mieste samom bolo zamerané, že ku schodom rodinného domu je vzdialenosť od vchodovej bráničky - ku ktorej je možný prístup motorovým vozidlom - iba necelé dva metre. Čo sa týka vchodu do pivničných priestorov na ľavej strane rodinného domu, je skutočne situovaný tak, že v súčasnosti ho možno využívať iba za podmienky vstupu na susedný pozemok odporcu C-KN parcelu č. 454. Daná situácia je ale riešiteľná, podľa názoru súdu aj bez toho, aby bolo zriadené vecné bremeno - právo cesty cez pozemok odporcu. Navyše, bola by úplne neprimeranou požiadavka, aby cesta za účelom vstupu do pivničných priestorov mala podobu prejazdu vozom či motorovými vozidlami. Z ohliadky miesta vyplynulo, že vstup do pivničných priestorov sa nachádza vo vzdialenosti cca 2 metre od vchodovej bráničky, ku ktorej je možný prístup po verejnej komunikácii či už vozom alebo motorovým vozidlom a táto vzdialenosť medzi bráničkou a vstupom do pivnice je potom nepochybne prekonateľná pešo aj v prípade potreby navrhovateľov uskladniť v pivničných priestoroch či už palivo alebo poľnohospodárske plodiny. Vstup na pozemok odporcu C-KN
parcelu č. 454 by v takom prípade bol samozrejme možný iba za použitia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Navrhovatelia majú aj iné alternatívy ako si v iných miestach zriadiť vstup do pivničných priestorov bez toho, aby bolo možné obmedziť vlastnícke právo odporcu k jeho pozemku C-KN parcele č. 454. Napokon súd zvýraznil aj ústavný princíp vyplývajúci z článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, že aj zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je možné iba za primeranú náhradu pre vlastníka pozemku. Navrhovatelia nijako neuviedli aká náhrada by mala byť v tomto smere odporcovi poskytnutá za zriadenie vecného bremena v navrhovanom rozsahu, táto otázka nebola však dôvodom zamietnutia ich návrhu. Podstatný dôvod zamietnutia návrhu je daný nesplnením hmotnoprávnych podmietok na zriadenie vecného bremena v prospech navrhovateľov ako vlastníkov rodinného domu súp. č. 120, túto otázku okresný súd zvýraznil iba z dôvodu, že aj keby boli splnené podmienky na zriadenie vecného bremena v prospech navrhovateľov ako vlastníkov rodinného domu súp. č. XXX k jeho zriadeniu by nedošlo bez náhrady, bezodplatne.
V bezprostrednej nadväznosti ako neopodstatnený zamietol návrh navrhovateľov aj v časti, ktorou požadovali zaviazať odporcu k strpeniu zriaďovaného vecného bremena v podobe práva cesty. Okresný súd poukazuje na konštitutívny charakter rozhodnutia podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle označeného ustanovenia vecné bremeno iba sa konštituuje, povinnosť strpenia vzniká až vykonateľnosťou rozsudku. Teda aj v prípade, ak by súd zriaďoval vecné bremeno, musel by zamietnuť návrh navrhovateľov v tejto časti o jeho strpenie keďže ku dňu rozhodovania súdu by neexistovala povinnosť odporcu, ktorú by mal strpieť. Na záver okresný súd uviedol, že síce navrhovatelia predložili kúpnu zmluvu datovanú dňom 2.12.1963 ktorou dokazovali, že C. Y. odkúpil aj pôvodnú PK parcelu č. 454, no v prípade, že by menovaný skutočne sa stal vlastníkom tejto PK parcely (čo preukázané nebolo), z ktorej bola vytvorená C-KN parcela č. 454 odporcu, musela by táto skutočnosť viesť k zamietnutiu žaloby pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, keďže v takom prípade by žaloba smerovala voči odporcovi ako osobe, ktorá by nebola vlastníkom C-KN parcely č. 454.
Rozhodovanie o trovách konania okresný súd opiera o § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, odporcovi - úspešnej procesnej strane priznal od neúspešných navrhovateľov 1/, 2/ náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 336,28 eur a podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uložil navrhovateľom 1/ a 2/ povinnosť uvedené trovy zaplatiť spoločne a nerozdielne právnemu zástupcovi odporcu.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie navrhovatelia, domáhali sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní vytýkali nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, okresný súd neodôvodnil rozsudok, čím im odňal možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Prioritne poukazovali na dôvody podania návrhu, na vymedzenie skutkových otázok v návrhu na začatie konania z ktorých vyvodili požiadavku zriadenia vecného bremena - práva cesty, t.j. práva prechodu pešo, vozom a motorovým vozidlom k svojmu rodinnému domu súp. č. XXX cez parcelu odporcu C-KN 454/2. Poukazovali na listinné dôkazy, územné rozhodnutia a rozhodnutia o prípustnosti stavby vydané ONV odbor výstavby v Dolnom Kubíne č.j. Výst. 3011/65-327-A/10 zo dňa 30.12.1965. Z listín je zrejmé, že C. Y. - otec navrhovateľa rodinný dom postavil v uvedenej lokalite a uvedené rozhodnutia počítali s využitím pozemkov parcela č. 454 a parcela č. 456/1, na ktoré boli aj osadené základy rodinného domu. Stavba bola oprávnená a povolená. Od dania stavby do užívania t.j. od roku 1965 do domu sa vstupovalo z parcele č. 454, v rozsahu ako je to vyznačené na nimi predloženom geometrickom pláne, vyhotovenom dňa 4.7.2012 Brandys, s.r.o. pod č. 127/2012, úradne overenom Správou katastra v Námestove pod č. 548/2012, teda cez CKN parcelu č. 454/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2. Od roku 1965 sa parcela využíva ako prístupová cesta k rodinnému domu a tento prístup je nevyhnutne potrebný na dovezenie dreva, zemiakov a plodín z poľa, na vstup za rodinný dom, na dovezenie paliva a iných potrebných vecí v súvislosti s užívaním rodinného domu súp. č. XXX na parcele č. 456/2. V minulosti viackrát sa pokúsili o zriadenie vecného bremena dohodou, no vlastník pozemku na žiadnu primeranú dohodu pristúpiť nechcel. V priebehu konania, ale aj pri ohliadke na mieste samom podľa ich názoru bolo preukázané, že splnili zákonné požiadavky pre zriadenie vecného bremena - práva cesty cez uvedený pozemok. Sudca ako odborník vykladá spôsob úpravy možného vstupu do rodinného domu a sám bez znaleckého dokazovania tvrdí akým spôsobom je možné vyriešiť tento problém bez zásahu do vlastníctva priľahlého pozemku. Rieši aj problém vstupu k nehnuteľnosti
právom prechodu, pešo, vozom a motorovým vozidlom k rodinnému domu súp. č. XXX cez hospodársku budovu z pozemku CKN parcela č. 463/98, za hospodárskou budovou. Ak súd zamietol žalobu, mal skúmať či sú na takýto postup zákonné podmienky. Bez ďalšieho dokazovania nemohol sám sudca hodnotiť odborné otázky, ktorých zodpovedanie si vyžaduje odborné znalosti. Súd mal do konania pribrať znalca na zodpovedanie odborných otázok, takto však nepostupoval. V konaní bolo preukázané, že vstup do pivnice domu a dvora sa môže zabezpečiť len zo spornej nehnuteľnosti, iný vstup z priestoru domu nie je. K pivnici je potrebný celoročný vstup, majú v nej uskladnené potraviny, je tam umiestnené vykurovacie zariadenie, dielňa s sklad tuhého paliva, do pivnice treba denne vchádzať, prístup nemožno zabezpečiť cez nehnuteľnosť - starú hospodársku budovu. Bez odborného a ekonomického zhodnotenia prispôsobenia vstupu k domu, nie cez priľahlý pozemok, nemožno vec právne posúdiť a rozhodnúť tak, ako súd prvého stupňa. Okresný súd v posudzovanej veci postupoval v rozpore s platnou právnou úpravou, teda v rozpore s ustanovením § 151o ods. 3 OZ, keď bez ďalšieho návrh zamietol. Napokon pri hodnotení dôkazov nedodržal ustanovenie § 132 O.s.p., čím bolo zasiahnuté do ich práv a bola im odňatá možnosť konať pred súdom. Žiadali zároveň priznať i trovy odvolacieho konania titulom právnej služby za 1 úkon.
V ten istý deň ako navrhovatelia doručili odvolanie súdu, podali i návrh na zmenu účastníka konania na strane odporcu s poukazom na § 92 ods. 2 O.s.p. na tom základe, že po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa odporca previedol nehnuteľnosť - pozemok zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. K. evidovaný ako parcela registra „C“ č. 454 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1358 m2 (pozemok cez ktorý sa domáhajú určenia práva prechodu cesty) na nadobúdateľku Z. W., rod. M.. Krajský súd v Žiline v štádiu odvolacieho konania tento procesný návrh navrhovateľov 1/, 2/ akceptoval a procesným uznesením č.k.10 Co 355/2013-77 zo dňa 12. februára 2014 postupujúc podľa § 92 ods. 2 O.s.p. a v spojení s § 216 ods. 1 O.s.p. zmenu účastníka na strane odporcu pripustil a v ďalšom už namiesto pôvodného odporcu konal ďalej so Z. W., rod. M. ako odporkyňou, ktorá v ďalšom štádiu odvolacieho konania v celom rozsahu pristúpila k stanovisku pôvodného odporcu.
Pôvodný odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal potvrdenie rozsudku. Stotožnil sa jednak so skutkovými tvrdeniami, ako aj s právnym posúdením veci. Zvýraznil, že navrhovatelia majú prístup k stavbe cez nehnuteľnosť otca navrhovateľa C. Y. výsluchom ktorého bolo preukázané, že navrhovateľom v užívaní týchto nehnuteľností nijako nebráni, tieto môžu užívať vstup ku svojej domovej nehnuteľnosti neobmedzene. Nakoľko ide o otca a svokra navrhovateľov, ktorí im domovú nehnuteľnosť daroval a zároveň ide o osobu, ktorá má právo doživotného bývania v domovej nehnuteľnosti, prechodom cez jeho nehnuteľnosť budú lepšie zabezpečené nevyhnutné potreby vlastníkov stavby a nezasahujú v tak závažnej miere do vlastníckych práv C. Y., ako by zasiahlo zriadenie vecného bremena do práv odporcu. Nezakladá sa na pravde ich tvrdenie, že im nechcel predať časť svojej nehnuteľnosti, títo však s uzavretím kúpnej zmluvy nesúhlasili, nechceli pristúpiť na primeranú dohodu. O tom svedčí i skutočnosť, že podaným návrhom sa domáhajú zriadenia vecného bremena bez primeranej náhrady. Jeho vlastníctvo k spornému pozemku bolo už predmetom iného súdneho konania, v ktorom bola žaloba právneho predchodcu navrhovateľov na určenie vlastníckeho práva k tomuto pozemku zamietnutá. Je pre konanie nepodstatné, že miestna komunikácia, po ktorej si navrhovatelia môžu zabezpečiť prístup v súčasnosti, pred viac ako 40 rokmi neexistovala. Odporca preto žiadal potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa pre vecnú správnosť a žiadal navrhovateľov 1/, 2/ zaviazať k povinnosti spoločne a nerozdielne mu nahradiť trovy odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby. K písomnému vyjadreniu pôvodného odporcu v merite veci pristúpila aj aktuálna odporkyňa.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( § 10 ods. l O.s.p.), po zistení, že odvolanie podali na to oprávnení účastníci ( § 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote ( § 204 ods. l O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podľa § 212 O.s.p., a po nariadení odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu postupom podľa § 219 ods. l, 2 O.s.p. potvrdil pre vecnú správnosť.
Ani výsledky dokazovania na odvolacom pojednávaní neboli spôsobilé vyvrátiť vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s prijatými závermi okresného súdu v posudzovanej veci, na ne poukazuje. Na zvýraznenie vecnej opodstatnenosti zamietnutia návrhu
navrhovateľov považuje krajský súd za svoju povinnosť zaujať stanovisko k odvolacím argumentáciám zásadného významu vznesené odvolateľmi v odvolaní.
Krajský súd prioritne konštatuje neopodstatnenosť odvolania vytýkajúce rozhodnutiu nedostatok dôvodov. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa po obsahovej stránke je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., účastníkom konania dáva relevantné odpovede pre rozhodujúce skutkové ako i právne významné otázky. Okresný súd vyargumentoval svoje skutkové zistenia, uviedol ktoré ustanovenia hmotnoprávneho predpisu na daný prípad aplikoval a konkretizoval i dôvody ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu navrhovateľov. Písomné vyhotovenie rozhodnutia svojim obsahom garantuje právo účastníkov na spravodlivé súdne konanie. Súd prvého stupňa v posudzovanej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil tak ako mu to ukladá Občiansky súdny poriadok v § 132 i nasl. a z vykonaného dokazovania vyvodil aj správne závery.
Je jednoznačné, že podľa skutkového vymedzenia návrhu na začatie konania sa navrhovatelia domáhajú zriadenia vecného bremena - práva cesty podľa hmotnoprávneho ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.
V § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvené oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno vlastníkovi stavby (panujúca nehnuteľnosť) spočívajúce v „práve cesty cez priľahlý pozemok“, ktorý je vo vlastníctve inej osoby (zaťažená nehnuteľnosť). Podľa označeného ustanovenia možno zriadiť vecné bremeno len v prospech vlastníka stavby, nie v prospech vlastníka pozemku. Pod pojmom priľahlý pozemok má zákon na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste) prípadne k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii.
Prvou podmienkou zriadenia vecného bremena vo forme práva cesty je, že buď celá stavba stojí na cudzom pozemku, alebo stavba síce stojí na pozemku vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie je vo vlastníctve inej osoby. Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na základe zmluvy. Z toho možno vyvodiť, že vecné bremeno cesty podľa § 151o ods. 3 OZ nemožno zriadiť, ak si vlastník stavby môže zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie; to neplatí, ak sú náklady s tým spojené neprimerane vysoké v porovnaní s ujmou, ktorá by bola spôsobená vlastníkovi priľahlého pozemku zriadením vecného bremena. Právo cesty cez cudzí pozemok je „núdzovým riešením“, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Pritom ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku.
Hodnotením vykonaného dokazovania je jednoznačné, že obidve zákonné hmotnoprávne podmienky súd prvého stupňa na posudzovanú vec správne aplikoval. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovatelia 1/, 2/ sú vlastníkmi stavby - rodinného domu, ktorý kúpnou zmluvou na nich previedol otec navrhovateľa, ktorý aj po prevode tejto nehnuteľnosti - budovy naďalej ostal vlastníkom priľahlých pozemkov, vrátane i pozemku, na ktorom rodinný dom navrhovateľov 1/, 2/ stojí. Z konania ďalej vyplynulo, že darca naďalej má zachované i právo doživotného bývania v domovej nehnuteľnosti navrhovateľov 1/, 2/.
Je nepochybný záver súdu prvého stupňa, že navrhovatelia 1/, 2/ prístup ku svojej domovej nehnuteľnosti môžu zabezpečiť a majú zabezpečené aj iným spôsobom. Prioritne z verejnej komunikácie a to konkrétne z dvoch parciel a to z prednej časti domovej nehnuteľnosti, ale aj zo zadnej časti domovej nehnuteľnosti. Uvedené okolnosti vyplynuli priamo z dokazovania na mieste samom ohliadkou. Ide o nesporné skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli aj z výsluchu svedka, otca navrhovateľa 1/, ktorý sám ale aj navrhovatelia 1/, 2/ poukazovali na to, že tento prístup realizujú. Znamená to, že prístup k domovej nehnuteľnosti ku konkrétnej časti domovej nehnuteľnosti navrhovatelia môžu zabezpečiť aj viacerými inými spôsobmi tak, ako to konštatuje súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Spôsob realizovania prístupu k domovej nehnuteľnosti z verejnej komunikácie je evidentne preukázaný. K uvedenej znalosti súdu prvého stupňa postačovali listinné dôkazy, ktoré mal okresný súd k dispozícii
a to najmä geometrický plán, ktorý bol predložený navrhovateľmi 1/, 2/. Súdom uvádzané konštatácie, že konkrétne ( označené číslami v rozhodnutí) parcele slúžia ako verejné komunikácie, neboli vyvrátené navrhovateľmi v súdnom konaní, a z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynula možnosť navrhovateľov využívať ( aj využívajú ) verejné komunikácie na prístup k svojmu rodinnému domu s. č. XXX. Pokiaľ navrhovatelia chcú pozemok odporkyne využívať na prístup do svojej pivnice, na túto otázku súd prvého stupňa vyčerpávajúco účastníkom odpovedal, odvolací súd poukazuje na písomné odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Je správna záverečná konštatácia súdu prvého stupňa, že v riešenej veci nebola splnená zákonom stanovená hmotnoprávna podmienka opodstatnenosti návrhu.
Pokiaľ navrhovatelia 1/, 2/ poukazujú na potrebu odborného záveru znalca v hodnotenej otázke možnosti prístupu k domovej nehnuteľnosti, nemožno s týmto argumentom súhlasiť vzhľadom na to ako obsahovo svoju žalobu postavili. Naviac takúto potrebu znaleckého dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa neuplatnili, hoc im bola známa obrana pôvodného odporcu o možnosti navrhovateľov 1/, 2/ využiť prístup k svojej domovej nehnuteľnosti aj cez iné parcele, než žalovanú parcelu.
V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie súdu má oporu v ustanovení § 142 ods. l O.s.p. Zohľadňuje v celom rozsahu princíp úspechu účastníkov konaní, neúspešnú procesnú stranu správne okresný súd zaviazal k povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej procesnej strane, bola zohľadnená účelnosť ich vynaloženia a správnosť ich vyčíslenia.
V odvolacom konaní ( v štádiu po pripustení zmeny účastníkov na strane odporcu) by odporkyňa ako úspešná účastníčka mala právo na náhradu trov odvolacieho konania od navrhovateľov - neúspešných účastníkov. Trovy odvolacieho konania si odporkyňa uplatnila na odvolacom pojednávaní dňa 6.marca 2014 titulom trov právneho zastúpenia, tieto trovy však písomne vyčíslené v lehote podľa § 151 ods. l O.s.p. neboli, iné trovy okrem trov právneho zastúpenia odporkyni nevznikli, z tohto dôvodu odvolací súd postupujúc podľa § 151 ods. 2 O.s.p. odporkyni náhradu trov odvolacieho konania od navrhovateľov l,2 nepriznal, nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým konanie skončil.
O trovách odvolacieho konania medzi pôvodným odporcom a navrhovateľmi 1,2 rozhodne odvolací súd samostatným uznesením.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .