Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/128/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobkyne: A. B. nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX D., právne zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Ondrej Barna, so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 937, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739 o určenie neexistencie záložného práva takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, vedené Okresným úradom Prešov, evidovaných katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX, v okrese D., v obci B. E., v katastrálnom území B. E., ako pozemok parc. č. XXXX/X, o výmere 309m2, druh pozemku: záhrada, pozemok parc. č. XXXX/X, o výmere 500m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavba – rodinný dom s príslušenstvom, postavený na pozemku, parc. č. XXXX/X, so súpisným č. XXX, nie sú zaťažené záložným právom zriadeným zmluvou o záložnom práve uzatvorenej 22.12.2009, ktorej vklad bol povolený pod č. B./XXXX.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 19.9.2022 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia, že nehnuteľnosť vrátane príslušenstva špecifikovaná v žalobnom petite nie sú zaťažené záložným právom zapísaným pod B./XXXX zriadeným zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 22.12.2009. Svoju žalobu odôvodnila tým, že s právnym predchodcom veriteľa, ako poskytovateľom úverov, žalobkyňa ako spotrebiteľka uzavrela dňa 26.11.2009 Zmluvu o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnosti (ďalej len ako „úverová zmluva“). Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnúť jej účelový úver (druh spotrebiteľského úveru) vo výške 52 500,- €. Finančné prostriedky boli poskytnuté na nadobudnutie nehnuteľnosti. Na zabezpečenie úveru bola dňa 22.12.2009 uzavretá medzi záložcom a právnym predchodcom veriteľa Zmluva o záložnom práve (ďalej ako „záložná zmluva“). Predmetom záložného práva bol záloh – nehnuteľnosti – zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území B. E., obec B. E., okres D. v rozsahu:

- pozemok – parcela reg. F., parc. č. XXXX/X, výmera 309 m2, druh pozemku záhrady,

- pozemok – parcela reg. F., parc. č. XXXX/X, výmera 500 m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria,

- stavba – postavený na parcele reg. F., na pozemku parc. číslo XXXX/X, súpisné č. XXX, popis stavby: rodinný dom s príslušenstvom. Predmet záložného práva bol v čase uzavretia záložnej zmluvy vo výlučnom vlastníctve G. H. D., v súčasnosti je v žalobcovom výlučnom vlastníctve. Vzhľadom na to, že sa dostala s úhradou splátok do omeškania, právny predchodca veriteľa ju listom, zo 06.10.2011 vyzval na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom. Následne právny predchodca veriteľa listom zo dňa 27.10.2011 oznámil začatie výkonu záložného práva. Výkon záložného práva bol realizovaný dobrovoľnou dražbou. Z notárskej zápisnice vyplýva, že ani na treťom kole dražby nebol predmet zálohu vydražený. Právny predchodca veriteľa žalobcovi až následne, s odstupom takmer 10-tich rokov, dňa 08.10.2021 listom oznámil postúpenie pohľadávky z úveru zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnosti, na veriteľa EOS KSI Slovensko s.r.o., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky, zo dňa 07.10.2021. K postúpeniu pohľadávky teda došlo po viac ako 10-tich rokoch od vyhlásenia okamžitej splatnosti celého úveru a viac ako 8 rokoch od konania dražby. Aukčná spoločnosť s.r.o. mi listom zo dňa 26.07.2022, označeným ako Oznámenie o dražbe č. XXX/XXXX oznámila, že dňa 08.09.2022 o 8.45 hod. chce vykonať dražbu nehnuteľností, ktoré v tomto liste uvedené ako predmet dražby a ako som uviedla, ide o nehnuteľnosti v mojom výlučnom vlastníctve. Navrhovateľom dražby je terajší veriteľ – žalovaný v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Proti konaniu veriteľa – žalovaného, sa začala aktívne brániť podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorému Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. vyhovel uznesením zo dňa 16.08.2022 a nariadil žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva. Vo výroku II. nariadil podať žalobu vo veci samej, o určenie neexistencie záložného práva v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Uznesenie som prevzala 17.08.2022. Uviedla, že v jej dome, ktorý je jej jediným obydlím a ktorý jej slúži na bývanie sa aktuálne zdržiavajú šiesti ľudia (A. D. nar. XXXX (je v zlom zdravotnom stave), I. J. nar. XXXX, A. B. nar. XXXX, G. J. nar. XXXX, C. J. nar. XXXX, H. J. nar. XXXX). Nemá a ani ostatní nemajú žiadnu inú obývateľnú nehnuteľnosť a tento dom je jej (naším) jediným hodnotným majetkom. Toto jej jediné obydlie poníma ústavnú ochranu ( SR) a aj ochranu v kontexte medzinárodných záväzkov (čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd). Výkon záložného práva sa má vykonať bez súdnej kontroly. Protiprávny stav vyvolaný začatím výkonu záložného práva sa týka najmä výkonu už neexistujúceho záložného práva resp. výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na skutočnosť, že voči nej právny predchodca terajšieho veriteľa, ale ani terajší veriteľ, žiadnym iným spôsobom svoju údajnú pohľadávku neuplatňovali. Samotná pohľadávka je s ohľadom na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru ešte v r. 2011 v celom rozsahu premlčaná. Rovnako je premlčané aj záložné právo. Výkon záložného práva už realizovaný bol v r. 2013. Navrhol preto žalobe vyhovieť.

2. K žalobe sa písomným podaním zo dňa 30.1.2023 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa snažil mimosúdne dohodnúť so žalobcom v tom zmysle, že by žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, pričom to žiadal zohľadniť pri trovách konania.

3. V písomnom podaní z 10.2.2023 žalovaný uviedol, že mimosúdne rokovania boli neúspešné, lebo žalobkyňa ukončenie konania zmierlivým spôsobom podmieňovala povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie, ktoré ani nie je predmetom sporu a jeho úhradu žalovaný výslovne odmieta.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 4 a nasl. je uznesenie tunajšieho súdu č. k. -39 zo dňa 16.8.2022, na č. l. 8 a nasl. je zmluva o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na č. l. 12 a nasl. je zmluva o záložnom práve uzatvorená medzi záložným veriteľom Tatra bankou a.s., teda právnym predchodcom žalovaného a záložcom G. H. D., na č. l. 15 a nasl. je notárska zápisnica č. N 2126/2013, Nz 25639/2013, na č. l. 23 je oznámenie o začatí výkonu záložného práva, na č. l. 24 je oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie, na č. l. 25 je oznámenie o postúpení pohľadávky z úveru zabezpečeného záložným právom, na č. l. 26 a nasl. je oznámenie o dražbe, na č. l. 27 a nasl. je uznesenie KS PO č. k. -109 zo dňa 15.6.2022, na č. l. 35 je oznámenie o začatí výkonu záložného práva, oznámenie o pokračovaní vo výkone záložného práva z 7.2.2022, na č. l. 55 je vyjadrenie žalovaného, na č. l. 61 je e-mailová komunikácia medzi právnym zástupcom žalobkyne a právnym zástupcom žalovaného, na č. l. 65 je ďalšie vyjadrenie žalovaného, na č. l. 69 sa nachádza ospravedlnenie žalovaného z neúčasti na dnešnom pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 26.11.2009 bola medzi žalobkyňou ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného (Tatra bank, a.s.) ako veriteľom uzavretá Zmluva o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 52.500 eur.

6. V rovnaký deň bola medzi právnym predchodcom žalovaného ako záložným veriteľom a G. H. D. ako záložcom uzavretá k nehnuteľnostiam uvedeným v žalobe.

7. Z notárskej zápisnice N 2126/2013, Nz 25639/2013 zo dňa 30.7.2013 vyplýva, že ani opakovaná dražba na predmetné nehnuteľnosti nebola úspešná.

8. Oznámením z 7.2.2022 žalovaný oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva a pokračovanie vo výkone záložného práva.

9. Oznámením z 26.7.2022 aukčná spoločnosť DRAŽBY a SPRÁVA POHĽADÁVOK na návrh žalovaného oznámila dátum dražby predmetných nehnuteľností na 8.9.2022.

10. Z uznesenia tunajšieho súdu č. k. -39 zo dňa 16.8.2022 vyplýva, že súd uložil v tomto konaní totožnému žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva k tam špecifikovaným nehnuteľnostiam a totožnej žalobkyni podať na súd žalobu vo veci samej o určenie neexistencie záložného práva.

11. Na pojednávaní konanom 30.3.2023 právny zástupca žalobkyne uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na podanej žalobe. Uviedol, že v danom prípade ide o neexistujúci, resp. premlčaný nárok vo vzťahu k uplatneniu záložného práva. Poukázal na to, že už bolo neúspešne viackrát vykonávané záložné právo pred viac ako 10timi rokmi, pričom sa mohol prvýkrát vykonať po splatnosti celého úveru, avšak od tohto momentu uplynulo už viac ako 12 rokov. Konanie žalovaného považoval za šikanózne a žalobkyni hrozí prípadným výkonom záložného práva strata obydlia. Zároveň ponechal na zváženie súdu čo sa týka alternatív petitu či súd vyhlási, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, alebo žalovaný by bol prípadne zaviazaný, alebo bola by mu uložené povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Poukázal aj na to, že žalovaný v podstate v predsúdnej komunikácii nerozporoval žalobcom namietané skutočnosti, tieto má súd považovať za nesporné a teda navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

12. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

13. Podľa záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

14. Podľa -4 záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

15. Podľa -3 záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

16. Podľa záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

17. Podľa záložné právo zaniká

a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,

b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,

c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,

d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,

e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,

f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,

g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,

h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu,

i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

18. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

19. Z vyššie zisteného skutkového stavu ako citovaných právnych predpisov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, pričom sa riadil nasledujúcou úvahou.

20. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle , musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musia na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

21. Žaloba o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom je extenzívnym právnym prostriedkom na ochranu vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie časových súvislostí (prevodov nehnuteľnosti, úverových zmlúv) a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení.

22. V danom prípade mal vo vzťahu k otázke naliehavého právneho záujmu súd za to, že tento bol žalobkyňou preukázaný a žalovaným nerozporovaný, keďže z vykonaného dokazovania vyvstalo, že žalobkyňa nemôže vzhľadom na zaťaženie záložným právom voľne disponovať svojou nehnuteľnosťou a zároveň zotrváva v právnej neistote, čo svedčí existencii tohto naliehavého právneho záujmu.

23. Záložné právo je v podmienkach trhového hospodárstva významným a veľmi frekventovaným vecnoprávnym prostriedkom zabezpečenia pohľadávok a ich príslušenstva. Z jeho akcesorickej povahy vyplýva, že ako vedľajší vzťah pristupuje k pohľadávke ako prostriedok na jej hmotnoprávne a procesnoprávne posilnenie tým, že na jeho základe je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu záložného práva (zálohu) v prípade, ak jeho pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Posilňuje teda postavenie záložného veriteľa a jeho istotu tak, že zabezpečuje, aby jeho nároky z pohľadávky boli uspokojené aj vtedy, keď obligačný dlžník nesplní pohľadávku riadne a včas.

24. Pokiaľ ide o vec samú, teda o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, je potrebné prisvedčiť argumentácii žalobkyne. Prvotne bola dražba realizovaná pred cca 10 rokmi, pričom je faktom, že samotná pohľadávka je v celom rozsahu premlčaná, čo nepoprel ani žalovaný.

25. Taktiež je nevyhnutné uviesť, že rozhodovanie súdu musí korelovať s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

26. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

27. , ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva.

28. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, keby súd neposkytol ochranu žalobkyni, keďže jeho právne postavenie je výrazne horšie ako pozícia žalovaného, všetko v kontexte plynutia času a premlčaniu pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložným právom.

29. Súd prvej inštancie podrobil rozhodnutie aj kontextu princípu primeranosti, poukazujúc aj na tzv. Paretovo optimum. Jedná sa z ekonomického pohľadu o taký stav spoločnosti, kedy žiadny jednotlivec, alebo skupina už nemôže dosiahnuť lepšie postavenie bez toho, aby sa postavenie iného subjektu zhoršilo. Ide o rovnovážny stav, kedy ak sa chce mať niekto lepšie než ako sa má, môže tak urobiť len na úkor iného. 30. Súd prvej inštancie rovnako zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý záložným právom je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny, pričom na dôvažok ide o síce pracujúcich, avšak invalidných dôchodcov. Právo na obydlie totiž v práve Únie predstavuje základné právo zaručené Chartou základných práv, ktoré vnútroštátny súd musí zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. Nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby sa výkon záložného práva vykonal mimosúdne - dobrovoľnou dražbou (na porovnanie - v prípade ochrany obydlia - prípad K. c/a SR).

31. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje súdna prax nielen bytové záujmy vlastníkov samotných, ale aj ich rodinných príslušníkov (R 1/1989).

32. Právo na ochranu domova je všeobecne pre každého zaručené aj článkom 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, podľa ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju česť a povesť. Právo na primerané bývanie (byt, domov) zaručuje článok 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v zmysle ktorého zmluvné strany paktu, uznávajú právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrňujúce dostatočnú výživu, šatstvo, byt, a na neustále zlepšovanie životných podmienok. Oba tieto pakty boli publikované ako vyhláška ministra zahraničných vecí č. a pre bývalú Československú republiku nadobudli platnosť 23. marca 1976.

33. Napokon je právo na ochranu domova zaručené aj článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý pre bývalú Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť 18. marca 1992 (pre Slovenskú republiku záväzný od 1. januára 1993) a bol uverejnený v Oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. V zmysle tohto článku každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia (domova) a korešpondencie.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

35. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Neúspešné mimosúdne rokovania strán sporu, hoc aj (neúspešne) podmieňované vyplatením primeraného finančného zadosťučinenia, nič nemenia na úspechu žalobcu vo veci samej.

39. O trovách konania bolo preto rozhodnuté podľa 255 ods. 1 , podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto má voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.