Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_12C-73-2012.pdf
PDF · 132.72 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/73/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci žalobcov 1/ O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, štátna občianka SR, 2/ R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, T. Q., štátny občan SR, 4/ F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.. P. XXX, L., štátna občianka SR, 6/ Y.V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, štátna občianka SR, 7/ R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, štátna občianka SR, 8/ D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. R., K. XX, štátna občianka SR, žalobcovia 1/, 2/, 4/, 6/, 7/, 8/ zastúpení Mgr. Viktóriou Hellenbart, advokátkou, AK so sídlom Martina Rázusa 23, Lučenec proti žalovaným 1/ O. P., zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava 11, IČO: 17 335 345, 2/ N. P., zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava 11, IČO: 17 335 345, 3/ J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., štátny občan SR, 4a/ R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, štátna občianka SR, 4b/ L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, štátny občan SR, 4c/ L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, štátna občianka SR, 5/ J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, štátny občan SR, 6/ Y. P., zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava 11, IČO: 17 335 345, 7/ J. P., zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava 11, IČO: 17 335 345, 8/ B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. R. XXXX/X, R., štátna občianska SR, žalovaná 8/ je právnou nástupkyňou N. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel, pôvodne označeného ako žalobca 3/ a žalovaní 4a/ - 4c/ sú právnymi nástupcami N. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, pôvodne označeného ako žalovaný 4/, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Žaloba o určenie, že nehnuteľnosti v katastrálnom území a obci Q. CKN parcela číslo XX/X o výmere XXX m2 - zastavené plochy a nádvoria, CKN parcela číslo XX/X o výmere XXX m2 - zastavené plochy a nádvoria, CKN parcela číslo XX o výmere XXXX m2- orná pôda vytvorené Geometrickým plánom vyhotoveným obchodnou spoločnosťou Reality Trading, spol. s r. o. pod číslom XXXXXXXX-XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX z EKN parcely číslo XX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, z EKN parcely číslo XX o výmere XXX m2 - záhrada z Listu vlastníctva číslo XXX a z EKN parcely číslo XX o výmere XXX m2 - zastavené plochy a nádvoria z EKN parcely číslo XX o výmere XXX m2 - záhrada patria do dedičstva po nebohom N. Q., narodenom XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. Č. XXX s a z a m i e t a .
Žalovaným 1/, 2/, 3/, 4a/, 4b/, 4c/, 5/, 6/, 7/, 8/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Žalobcovia 1/, 2/, 4/, 6/, 7/, 8/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania štátu vo výške 11,07 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že nehnuteľnosti bližšie určené vo výroku tohto rozsudku vytvorené Geometrickým plánom vyhotoveným obchodnou spoločnosťou Reality Trading spol.
s r. o. pod číslom XXXXXXXX-XX/XXXX dňa 19.03.2008 patria do dedičstva po nebohom N. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. Č. XXX.
Uviedli, že sú zapísaní na Liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie a obec Q. ako ideálni podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, rodinného domu so súpisným číslom XX, postavenom na majetkovoprávne nevysporiadanej parcele číslo XX, každý v podiele X/X.
Taktiež sú zapísaní na Liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie a obec Q. ako ideálni podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti EKN parcely číslo XX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a EKN parcely číslo XX o výmere XXX m2 záhrady, každý v ideálnom podiele X/XX pod P. až P., spoločne so žalovanými v šiestom a siedmom rade Y. P. D. J. P., ktorí vlastnia po X/X. V prírode sa jedná o parcely, ktoré ako zastavané plochy sú k rodinnému domu priľahlé a tvoria jeho areál.
Rodinný dom a ideálne podiely k pozemkom nadobudli do svojho ideálneho podielového spoluvlastníctva dedením po svojich právnych predchodcoch J. Q., narodenom XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. XX, Osvedčením o dedičstve spisová značka D 189/01, Dnot 46/2001. Predmetom dedenia po nebohom bol ideálny spoluvlastnícky podiel X/XX-B. z rodinného domu a X/XX z pozemku. V tomto rodinnom dome mal nebohý J. Q. svoje trvalé bydlisko.
Po nebohom J. Q., narodenom XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. číslo XX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX Osvedčením o dedičstve spisová značka D 382/98 dedil J. Q. a všetci žalobcovia ideálny spoluvlastnícky podiel ? k rodinnému domu a ideálny spoluvlastnícky podiel X/X z pozemku. Rodinný dom uvedený v dedičskom konaní bol trvalým bydliskom J. Q..
Zo Znaleckého posudku S.. X. R. číslo 99/1998 vypracovaného dňa 19.11.1998 a jeho príloh vyplýva, že sa jedná o rodinný dom kúpený starým otcom nebohého J. Q., ktorého otec N. Q. zomrel v roku XXXX.
Pozemnoknižná vložka číslo XXX pre katastrálne územie Q. týkajúca sa domu a záhrady na parcelách XX D. XX pod P. obsahuje záznam, z ktorého vyplýva, že J. Q. odkúpil 20.06.1896 podiely J. P. pod P. D. X a N. P. pod P. vložky. V súčasnosti sú tieto zápisy uvedené na Liste vlastníctva číslo XXX. Touto kúpnou zmluvou sa právny predchodca žalobcov ujal držby domu a pozemkov tak, ako sa tieto nachádzajú, s drobnými stavebnými úpravami dodnes.
Súčasne však tento istý rodinný dom bol zapísaný aj v pozemnoknižnej vložke číslo XXX pre katastrálne územie Q., kde však zostali zápisy o vlastníctve nedotknuté uzatvorenou kúpnou zmluvou a až do súčasnosti sú zapísané na právnych nástupcov rodiny P.. Toto však právny predchodca žalobcov nevedel, že nehnuteľnosti v prírode odkúpené ako celok sa právne nachádzajú v rôznych vložkách a neboli odkúpené od všetkých spoluvlastníkov.
Právni predchodcovia žalobcov ako aj oni sami po nich nerušene užívajú rodinný dom spoločne so zastavanými pozemkami a priľahlou záhradou ako vlastné. Oplotenie od čias jeho postavenia nebolo menené a nikto ich vlastnícke ani užívacie práva odo dňa odkúpenia rodinného domu a pozemkov v roku 1896 nespochybnil a nespochybňoval. Z potvrdenia Obce Q.Á. vyplýva, že žalobcovia za tieto nehnuteľnosti si riadne plnia aj svoje daňové povinnosti. Geometrický plán vyhotovený obchodnou spoločnosťou Reality Trading spol. s r. o. pod číslom XXXXXXXX -XX/XXXX dňa 19.03.2008 zameral hranice pozemkov a rodinného domu, ktoré žalobcovia nerušene užívajú do dnešného dňa a vytvoril CKN parcelu číslo XX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria z EKN parcely číslo XX LV číslo XXX, CKN parcelu číslo XX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, z EKN parcely číslo XX LV číslo XXX a XX LV číslo XXX, CKN parcelu číslo XX o výmere XXXX m2 orná pôda, z EKN parcely číslo XX, XX LV číslo XXX a parcely číslo XX, LV číslo XXX.
Žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam od kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril ich právny predchodca k rodinnému domu a ideálnym podielom k pozemkom ešte v roku 1896. Túto kúpnu zmluvu považujú za titul, ktorý preukazuje dobromyseľnosť ich právnych predchodcov pri vstupe do držby. Poukázali na ustanovenie § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) a ustanovenie § 116 ods. 2 OZ číslo zákona 141/1950 Zb. Čo sa týka inštitútu vydržania, tento nahrádza právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva. V danom prípade dobromyseľnosť pri vstupe do držby je preukázaná svedeckými výpoveďami žalobcov aj žalovaných ako účastníkov konania. Je zrejmé, že hovoria pravdu, nakoľko v opačnom prípade by sa žalovaní nevzdávali svojho vlastníckeho práva v prospech nich. Práve absencia listinných dôkazov, na ktoré poukazuje zástupca žalovaných 1/, 2/, 6/ Slovenský pozemkový fond je dôvodom na podanie ich žaloby.
Žalobkyňa 1/ uviedla, že dom na Q. zdedili po starých rodičoch, v ktorom bývalo deväť súrodencov a rodičia. V minulosti tam bývali ešte aj J., ktorí to nechali prázdne a kúpil to jej otec s pozemkom. Bolo to veľmi dávno, bola vtedy ešte slobodná. J. sa odsťahovali pod vežu tiež v Q., kde mali drevený dom.
Žalobca 2/ poukázal na to, že všetci žalovaní okrem žalovaných 1/, 2/, 6/ a 7/, ktorých zastupuje Slovenský pozemkový fond súhlasia so žalobou. Žalobkyňa 6/ platí aj dlhé roky dane na Obecný úrad v Q., takže nikto nikdy nespochybňoval, že sú vlastníci predmetu sporu.
Žalobkyňa 6/ sa pridržala výpovedi žalobcu 2/.
Dom mal postaviť pradedo žalobcu 2/ asi v roku 1887, pričom Q. v ňom začali bývať asi od roku 1930. V roku 1960 bola urobená rekonštrukcia. Vedľa domu bola drevenica, v ktorej bývali J.. Nešlo však o dvojdom. Okolo roku 1950 sa J. presťahovali, drevenicu zbúrali a uvoľnený pozemok ich otec aj so záhradou kúpil v roku 1950. Kúpa sa uskutočnila na bývalom MNV v E. K.. Keďže v roku 1958 vznikol v komore od sviečky požiar, zhorel aj drevený kufor, v ktorom mal ich otec uložené všetky písomnosti. V roku 1950 mal teda N. Q. odkúpiť ostatné nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané v pozemkovej vložke číslo XXX.
Za žalovaných 1/, 2/, 6/, 7/ Slovenský pozemkový fond uviedol, že dom pôvodne číslo XX so záhradou bol zapísaný v pozemkovej vložke číslo XXX, pôvodný vlastnícky zápis bol z roku 1887 a rovnako v pozemkovej vložke číslo XXX, pôvodný vlastnícky zápis z roku 1889. Z uvedeného sa javí, že išlo o dvojdom postavaný na dvoch parcelách a v užívaní dvoch vlastníkov - rodín a ku každej časti domu prislúchala záhradka. Žalobcovia titul nadobudnutia sporných pozemkov odvodzujú od toho, že ich právny predchodca J. Q. odkúpil v roku 1896 nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej vložke číslo XXX od vlastníkov tam zapísaných pod P., X, X J. a N. P.. Títo predávajúci boli právnymi nástupcami po S. P. zapísanej v pozemkovej vložke XXX pod P. v podiele X/X a túto X/X odkúpil J. Q.. Ostávajúce podiely pod P. Y. P. X/X a pod P. N. P. X/X odkúpené neboli a teraz sú správne zapísané na LV číslo XXX pod P., X na týchto vlastníkov. Žalobcovia doteraz ničím nepreukázali nadobudnutie pozemkov v pozemnoknižnej vložke číslo XXX. Na základe uvedeného navrhli žalobu zamietnuť. Žalobcovia ničím nepreukázali, že zvyšok nehnuteľnosti, t. j. spoluvlastnícky podiel X/X mali nadobudnúť údajne zmluvou z roku 1950. Žiaden dôkaz nepredložili o tom, že odkúpili všetky podiely, či už z pozemnoknižnej vložky XXX alebo XXX. Žalobcovia doteraz nepredložili žiaden dôkaz a žiaden titul, na základe ktorého mali vstúpiť dobromyseľne do držby. Samotné užívanie nestačí pre nadobudnutie pozemkov vydržaním a chýba základný predpoklad, a to preukázanie dobromyseľnosti pri vstupe do držby. Ohľadne Znaleckého posudku číslo 99/1998, ktorý ako listinný dôkaz do súdneho spisu predložili žalobcovia uviedol, že práve z neho vyplýva čo sa týka stavebnej konštrukcie rodinného domu, kde bývali právni predchodcovia žalobcov, že ho obišli vplyvy 20. storočia, z čoho je zrejmé, že tvrdenia žalobcov ohľadne požiari v dome v roku 1958, pri ktorom mala zhorieť listina uzavretá na MNV v roku 1950 sa javia ako nepravdivé.
Žalovaný 3/ uviedol, že so žalobou súhlasí a k užívaniu nehnuteľnosti sa vyjadriť nevie.
Žalovaní 4 a/, b/, c/ uviedli, že so žalobou súhlasia a k predmetu sporu sa bližšie vyjadriť nevedia.
Žalovaný 5/ uviedol, že so žalobou súhlasí, vyjadril sa už vo veci v roku 2009.
Žalovaná 8/ uviedla, že vie od svojich rodičov, že doklady k nehnuteľnosti mali zhorieť. Bližšie k predmetu sporu sa vyjadriť nevie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov R. Q., R. B., J. Q., Ľ. T., prečítaním výpisu z Listu vlastníctva číslo XXX katastrálne územie Q., LV číslo XXX katastrálne územie Q., podstatných obsahov pripojených spisov D 1043/86 po nebohom N. Q., D 382/98 po nebohom J. Q., D 189/01 po nebohom J. Q., 18D 442/2012 po nebohom N. Q., kópie katastrálnej mapy, pozemnoknižnej vložky XXX, XXX, Geometrického plánu číslo XXXXXXXX-XX/XXXX, dedičského spisu po poručiteľke F. N. , Osvedčenia o dedičstve vydaného notárkou JUDr. Vierou Kupcovou so sídlom Liptovský Mikuláš sp. zn. 6D/17/2012, Dnot 13/2012 a zistil nasledovný skutkový stav:
Právni predchodcovia žalobcov J. Q. s manželkou R. mali odkúpiť dňa XX.XX.XXXX podiely J. P. pod P., X a N. P. pod P. vložky. V súčasnosti sú tieto zápisy uvedené na Liste vlastníctva číslo XXX katastrálne územie Q.. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z pozemnoknižnej vložky číslo XXX, z ktorej je zrejmé, že J. Q. odkúpil XX.XX.XXXX nehnuteľnosti v podiele X/X.
Z pozemnoknižnej vložky číslo XXX je zrejmé, že dom pôvodne číslo XX so záhradou bol zapísaný vlastnícky aj vo vložke XXX, zápis z roku 1887 a rovnako aj v pozemkovej vložke číslo XXX, vlastnícky zápis z roku 1889. Právny predchodca žalobcov odkúpil od J. a N. P. spoluvlastnícky podiel X/X, ktorý bol zapísaný v pozemnoknižnej vložke číslo XXX.
Žalobcovia geometrickým plánom si dali zamerať nehnuteľnosti v katastrálnom území Q., ktoré užívajú, a ktoré žiadajú určiť do dedičstva po nebohom N. Q.. V súčasnosti je rodinný dom zapísaný na LV číslo XXX ako dom číslo súpisné XX podľa geometrického plánu, ktorý bol vyhotovený obchodnou spoločnosťou Reality Trading spol. s r. o. pod číslom XXXXXXXX-XX/XXXX dňa 19.03.2008 na novovytvorenej CKN parcele číslo XX/X zastavané plochy o výmere XXX m2 a CKN XX/X zastavané plochy o výmere XXX m2. Podľa geometrického plánu pôvodné parcely XX D. XX - záhrady predstavujú novovytvorenú parcelu číslo XX orná pôda o výmere XXXXm2. Z geometrického plánu je taktiež zrejmé, že výmery parciel číslo XX D. XX evidovaných v katastri v registri na LV číslo XXX a parciel číslo XX D. XX evidovaných v katastri v registri E na LV číslo XXX sa upravili na skutočnú výmeru evidovanú v registri CKN.
Pôvodne žalobca 3/ N. Q., narodený XX.XX.XXXX zomrel po podaní žaloby dňa XX.XX.XXXX, pričom z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Martin spisová značka 18D/442/2012 má súd preukázané, že jeho spoluvlastnícky podiel zdedila jeho dcéra B. P.. V ďalšom preto súd v zmysle § 107 ods. 3 O. s. p. ako s účastníčkou konania konal s B. P.. B. P. ako právna nástupkyňa pôvodne žalobcu 3/ N. Q. však súdu písomne oznámila, že nesúhlasí, aby vystupovala ako žalobkyňa číslo 3 namiesto nebohého žalobcu 3/. Podanie žalobkyne 3/ súd posúdil ako späťvzatie návrhu na začatie konania, preto uznesením číslo konania 12C/73/2012-131 zo dňa 26.03.2013 konanie žalobkyne 3/ o žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2013.
Právna zástupkyňa žalobcov písomným podaním doručeným súdu dňa 21.05.2013 vzhľadom na skutočnosť, že B. P., právna nástupníčka po nebohom pôvodnom žalobcovi 3/ N. Q. nesúhlasila, aby v konaní vystupovala na strane žalobcu a žalobu zobrala späť, navrhla aby súd rozhodol o jej pristúpení do konania na strane žalovaných účastníkov konania vzhľadom na ustanovenie § 90, § 92 O. s. p. a § 139 Občianskeho zákonníka. Okresný súd Lučenec uznesením číslo konania 12C/73/2012-144 zo dňa 27.05.2013 pripustil, aby do konania na strane žalovaných vstúpila B. P. ako žalovaná 8/. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.06.2013.
Pôvodne žalovaný 4/ N. N., narodený XX.XX.XXXX v priebehu konania zomrel dňa XX.XX.XXXX. Uvedená skutočnosť vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka
9D/510/2012. V ďalšom súd z dôvodu univerzálnej sukcesie preto konal na strane žalovaného pôvodne pod poradovým číslom 4/ s R. N., L. N. D. L. H., právnymi nástupcami žalovaného 4/.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka D 382/98, ktorého súčasťou je aj Znalecký posudok číslo 99/1998 S.. X. R.Č. mal súd preukázané, že rodinný dom bol kúpený 17.03.1932 starým otcom nebohého J.V. Q., pričom list vlastníctva nie je založený.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec D 1043/86 súd zistil, že N. Q., ktorého rodičia boli J. Q. a R., rodená R., zomrel XX.XX.XXXX. Poručiteľ bol slobodný, bezdetný, preto po ňom dedili súrodenci, resp. ich deti (žalobcovia v tomto konaní).
Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Lučenec D 382/98 je zrejmé, že J. Q. zomrel dňa XX.XX.XXXX, bol slobodný, bezdetný, a preto v tretej dedičskej skupine ako dedičia prichádzajú do úvahy súrodenci, resp. ich deti (žalobcovia).
Právna zástupkyňa žalobcov v priebehu konania súdu oznámila skutočnosť, že má vedomosť, že žalobkyňa 5/ R. B. zomrela ešte pred podaním žaloby na súd.
Z listinného dôkazu - úmrtného listu súd v priebehu konania zistil, že žalobkyňa 5/ R. B. dňa XX.XX.XXXX zomrela. Následne uznesením číslo konania 12C/73/2012-149 dňa 06.06.2013 konanie o žalobe žalobkyni 5/ o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zastavil s poukazom na ustanovenie § 103 a § 19 O. s. p. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31.07.2013.
Právna zástupkyňa žalobcov písomným podaním doručeným súdu dňa 18.11.2013 navrhla, aby súd pripustil vstup do konania na strane žalobcov účastníčky D. Q., narodenej XX.XX.XXXX, bytom K. XX, K. R., ktorá je právnou nástupkyňou po pôvodne uvádzanej žalobkyni 5/ R. B., ktorá zomrela pred podaním žaloby. D. Q. vyslovila súhlasil so vstupom do konania (č. l. 173 spisu). Okresný súd Lučenec uznesením číslo konania 12C/73/2012-175 zo dňa 19.11.2013 pripustil, aby do konania na strane žalobcov vstúpil nový účastník, a to žalobkyňa 8/ D. Q.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.01.2014.
Z Osvedčenia o dedičstve po R. B., rodenej Q., ktorá zomrela XX.XX.XXXX, a ktoré vydal notár JUDr. Viera Kupcová so sídlom Liptovský Mikuláš pod spisovou značkou 6D/17/2012, Dnot 13/2012 má súd preukázané, že poručiteľka R. B. závet, resp. listinu o vydedení nezanechala. Ako dedičia zo zákonnej prvej dedičskej skupiny prichádzajú do úvahy vnuci a deti: 1a/ R. B., bytom K. XXX, 1b/ T. O., rodená B., bytom K. R., Y. X, ktorí sú deti predumrelého syna poručiteľky J. B., 2/ R. T., rodená B., bytom Y., Q., V. Š. XXX/XX, 3/ J. B., bytom K. R., E. XXX, 4/ D. Q., rodená B., bytom K. XX, 5/ F. Q., rodená B., bytom P., T. XXX/X. Predmetom dedičského konania však neboli nehnuteľnosti, spoluvlastnícky podiel poručiteľky, ktorý je predmetom tohto sporu. Dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dedičskú dohodu, kde preberateľkou celého majetku poručiteľky, ktorý bol prejednaný v dedičskom konaní pod spisovou značkou 6D/17/2012 Okresného súdu Liptovský Mikuláš sa stala D. Q..
Z výsluchu svedkov R. Q., R. B., J. Q., Ľ. T., ktorých navrhli vypočuť žalobcovia na ich tvrdenia uvedené v žalobe a počas konania, však nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali dobromyseľnosť žalobcov pri užívaní nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu.
Podľa § 80 písm. c/ O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V občianskom súdnom konaní je súd zásadne viazaný návrhmi účastníkov, teda nemôže priznať žalobcovi viac alebo niečo iné, než sám požaduje. Výnimkou tejto dispozičnej zásady povolenej
zákonom sú konania, ktoré je možné začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 153 ods. 2 O. s. p.).
Konanie o žalobe na určenie, že určitá vec prípadne jej časť bola v dobe smrti vo vlastníctve či spoluvlastníctve poručiteľa nie je konaním, ktoré sa môže začať bez návrhu. Nejde tu ani o prípad kedy z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, preto je súd v takomto konaní viazaný návrhom účastníka. Nemôže ho prekročiť ani prisúdiť niečo iné, než čoho sa žalobca domáha.
Žaloba o určenie, že určitá nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi je svojou povahou určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O. s. p. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o určenie je aj skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu. Vo všeobecnosti platí, že vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva. Rozhodujúce je teda to, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (povinnosti), o ktoré v konaní ide.
V konaní o dedičstve ide o to, aby rozhodnutím súdu boli deklarované právne vzťahy vzniknuté v dôsledku smrti poručiteľa. Podľa ustanovenia § 175b veta prvá O. s. p. účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, ak takých osôb nie, štát. Účastníkmi konania o dedičstve sú tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Účastníctvo v dedičskom konaní v tomto prípade odráža hmotné dedičské právo a smeruje k tomu, aby bola zistená osoba, ktorá skutočne vstúpi do práva povinnosti poručiteľa. Pre sporové konanie, začaté na základe návrhu dedičov treba považovať všetkých účastníkov konania o dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia § 91 ods. 2 O. s. p., a to tak na strane žalobcov, ako aj na strane žalovaných. Postavenie žalobcov je pri tom určené obsahom rozhodnutia súdu v dedičskom konaní, potom ostatní dediča musia v súdnom konaní vystupovať ako žalovaní, aj keď v dedičskom konaní sa niektorý z nich k spornej otázke nestaval odmietavo, či vystupoval pasívne alebo vôbec nevystupoval. V konaní o určenie predmetu dedičstva treba podľa povahy veci za nerozlučných spoločníkov podľa ustanovenia § 91 ods. 2 O. s. p. považovať všetkých tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú zákonnými dedičmi poručiteľa.
Z obsahu súdneho spisu, najmä z Osvedčenia o dedičstve po poručiteľke R. B. spisová značka 6D/17/2012, Dnot 13/2012, ktorá prichádzala do úvahy ako dedička po poručiteľovi N. Q., narodenom XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že v dedičskom konaní po poručiteľke R. B. sa neprejednával majetok - nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na Liste vlastníctva číslo XXX katastrálne územie Q., a ktoré R. B. vlastnila v spoluvlastníckom podiele X/XX, jednalo sa o parcely číslo XX o výmere XXX m2, parcely číslo XX o výmere XXX m2, ani nehnuteľnosť zapísaná na Liste vlastníctva číslo XXX katastrálne územie Q., a to rodinný dom súpisné číslo XX postavený na parcele XX, ktorého podielovou spoluvlastníčkou bola R. B. v podiele X/X.
Z uvedeného mal súd preukázané, že pokiaľ do konania ako žalobkyňa pod poradovým číslom 8/ vstúpila D. Q. ako dedička po poručiteľke R. B. nebol v predmetom konaní úplný okruh účastníkov konania. Keďže v dedičskom konaní po poručiteľke R. B. neboli prejednané nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, nemožno vychádzať z tvrdenia právnej zástupkyni žalobcov, ktorá na výzvu súdu uviedla, že dedičkou po poručiteľke R. B. aj po dodatočnom prejednaní bude D. Q., preto za účastníkov konania mali byť označení všetci dedičia po poručiteľke R. B., nakoľko ešte nie je právoplatne rozhodnuté kto sa stane vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu. Súd z uvedeného má za to, že po R. B. okrem D. Q. účastníci konania mali byť aj ďalší dedičia, a to R. B., T. O., R. T., J. B., F. Q. (č. l. 196 spisu).
V konaní o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi musia byť účastníci všetci do úvahy pripadajúci dedičia.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka D 1043/86 po N. Q., narodenom XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX je zrejmé, že dedičia po ňom boli J. Q., J. Q., O. H., Y. R., N. Q.,
R.I. B., R. Q., F. R. D. R. Q.. Z pripojených spisov Okresného súdu Lučenec je zrejmé, že J. Q. zomrel dňa XX.XX.XXXX (D 382/98) bol bezdetný a slobodný, po ňom dedili všetci súrodenci, t. j. žalobcovia a J. Q. zomrel dňa XX.XX.XXXX (D 189/2001) bol tiež bezdetný, slobodný a dedili po ňom súrodenci. Správne ako žalobcovia sú označení žalobkyňa 1/ O. H., žalobca 2/ R. Q., za dediča po N. Q., narodenom XX.XX.XXXX jeho dcéra dedička po ňom B. P. ako žalovaná 8/, F. R. ako žalobkyňa 4/, Y. R. ako žalobkyňa 6/, R. T. ako žalobkyňa 7/ a po R. B. okrem žalobkyni 8/ D. Q. tak, ako je uvedené vyššie mali byť účastníci konania buď na strane žalobcov alebo žalovaných R. B., T. O., R. T., J. B. D. F. Q..
Súd po zistení, že okruh účastníkov konania nebol žalobcami vymedzený správne, že konania sa nezúčastnili všetci nerozluční spoločníci, či už na strane žalobcov alebo žalovaných, žalobu zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie.
V prípade, ak by aj bol úplný okruh účastníkov konania súd vykonaním dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcov je nedôvodná.
Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona, pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov: musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.
Keďže právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona, treba pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy, a to obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska do 31.12.1950, ďalej obdobie platnosti Občianskeho zákonníka číslo 141/1950 Zbierky od 01.01.1951 do 31.03.1964, a napokon obdobie platného Občianskeho zákonníka číslo 40/1964 Zbierky od 01.04.1964 so zreteľom na všetky jeho novely.
Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Bolo to tak napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter bol ako vlastník uvedený niekto iný.
Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 sa vyžadovala dobromyseľnosť pri nastúpení do držby a platila zásada podľa ustanovenia § 116 ods. 2 zákona č. 141/1950 Zbierky, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu. Podľa intertemporálneho ustanovenia § 562 OZ číslo 141/1950 Zbierky sa od 01.01.1951 ustanoveniami tohto zákona spravovali aj právne vzťahy vzniknuté za platnosti obyčajového práva. Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 01.01.1951 sa v zmysle § 566 OZ číslo 141/1950 Zbierky skončila najneskoršie uplynutím desať ročnej lehoty počítanej od 01.01.1951, ak pravda neuplynula skôr.
Keďže žalobcovia odvodzujú nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu od kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril ich právny predchodca v roku 1896, resp. v roku 1950, je nutné na daný právny stav aplikovať inštitút vydržania platný podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950.
Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 sa vyžadovala dobromyseľnosť pri nastúpení do držby. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný, teda kto už na začiatku svojej držby vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol nesprávne, prípadne že sa jej zmocnil bez právneho dôvodu, alebo vedel, že patrí inému no nevrátil ju. Tvrdenie držiteľa o tom, že
mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo dôvodné. Samotná detencia k vydržaniu nepostačuje.
Súd má preukázané, že žalobcovia nepreukázali, že by ich právni predchodcovia boli dobromyseľní pri vstupe do držby, žiadnym či už listinným alebo iným dôkazom. Ani z výpovedí vypočutých svedkov súd nezistil skutočnosti na základe čoho užívali právni predchodcovia žalobcov sporné nehnuteľnosti. V konaní mal súd len preukázané, že právny predchodca žalobcov J. Q. odkúpil v roku 1896 nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané v pozemkovej vložke číslo XXX od vlastníkov zapísaných pod P., X D. X J. a N. P.. Títo boli právnymi nástupcovi po S. P. zapísanej v pozemnoknižnej vložke číslo XXX pod P. v podiele X/ X a túto X/X odkúpil J. Q. právny predchodca žalobcov. Ostávajúce podiely pod P. Y. P. X/X a pod P. N. P. X/X odkúpené neboli a teraz sú zapísané na Liste vlastníctva číslo XXX pod P., X na týchto vlastníkov. Odkúpenie pozemkov z pozemnoknižnej vložky číslo XXX žalobcovia ničím nepreukázali.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, či už pre nedostatok vecnej legitimácie alebo neunesenie dôkazného bremena na preukázanie dobromyseľnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1, 2 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalovaní boli v konaní úspešní, avšak trovy konania v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. si v stanovenej lehote nevyčíslili a žiadne trovy žalovaným ku dňu vyhlásenia rozhodnutia zo spisu nevyplývali, preto súd rozhodol, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 148 ods. 1 O. s. p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Súd žalobcov ako neúspešných účastníkov konania zaviazal na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu vyplatením svedočného vo výške 9,--Eur, a to vypočutým svedkyniam R. Q. vo výške 3,--Eur, R. B. vo výške 3,--Eur a Ľ. T. vo výške 3,--Eur, ktoré svedočné im bolo vyplatené po výsluchu na súde dňa 06.03.2014. Súd zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania štátu, ktoré vznikli v súvislosti s vykonaním výsluchu žalobkyne 1/ v Domove dôchodcov Ambra dňa 04.09.2013, a to s použitím motorového vozidla Hyundai Sonata. Za použitie motorového vozidla je potrebné zaplatiť náhradu podľa vyhlášky číslo 283/2002 Z. z. v znení noviel. Vozidlo Hyundai Sonata ubehlo na ohliadke 6 km. Náhrada výdavkov za pohonné hmoty v základnej prevádzkovej skupine pri norme 10,5 litra na 100 km a cene benzínu za 1liter 1,54 Eur je vo výške 2,07 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.