Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33T/21/2014

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pamely Záleskej a prísediacich PaedDr. Veroniky Pintérovej a Ing. Štefana Mečára, v trestnej veci proti obvinenému U. Z., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa , písmeno b) , na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 05.03.2014 takto

rozhodol:

Podľa písmeno h) obžalobu Okresného prokurátora v Nitre číslo zo dňa 27.02.2014

odmieta a vracia vec prokurátorovi,

pretože zistil závažné porušenie ustanovení zabezpečujúcich práva obhajoby.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor v Nitre podľa podal dňa 27.02.2014 na Okresný súd Nitra obžalobu pod sp. zn. na obvineného U. Z. (ďalej len „obvinený“), pretože mal za to, že výsledky vyšetrovania v dostatočnej miere odôvodňujú jeho postavenie pred súd. Spoločne s podanou obžalobou predložil okresný prokurátor súdu i vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odboru kriminálnej polície v Nitre pod ČVS: ORP-616/OVK-NR-2013.

Obvinený mal podľa uvedenej obžaloby spáchať zločin sexuálneho zneužívania podľa , písmeno b) na tom skutkovom základe, že:

„od presne nezisteného dňa do 25.04.2013 v presne nezistenom čase v obci U. v rodinnom dome číslo XXX nezistený počet krát sexuálne zneužil svoju dcéru maloletú E. P., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že jej v sprche rukami umýval celé telo aj napriek tomu, že bola v tomto smere samostatná a nepotrebovala asistenciu, po osprchovaní jej dával plienku, aby sa nepomočila, čo prebiehalo tak, že maloletá ležala na posteli s roztiahnutými nohami, obvinený kľačal nad ňou na ukazováku ruky mal natiahnutú gumenú rukavicu a vysvetľoval jej, že ju vyšetruje, či je v poriadku, pričom maloletá vnímala uvedené vyšetrenie ako bolestivé a zároveň šteklivé a v jeho dôsledku bola na plienke krv, pričom vyšetrenie končilo tým, že obvinený zahodil rukavicu a odišiel na dlhší čas na záchod, pričom maloletá sa pritúlila k bábike a ležala zakrytá v posteli,“.

S poukazom na právnu kvalifikáciu zažalovaného skutku, ktorého horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby prevyšovala osem rokov, bol daný dôvod na postup v zmysle ustanovenia č. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého obžalobu o takom skutku preskúma predseda senátu a podľa jej obsahu a obsahu spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí senátu alebo či o nej môže nariadiť hlavné pojednávanie.

Po oboznámení sa s obžalobou a celým spisovým materiálom súd zistil, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní prišlo k závažným procesným chybám, v dôsledku ktorých bolo významne porušené právo obvineného na obhajobu a zároveň súd zistil aj ďalšie pochybenia, z ktorých vyplynula nutnosť prijatia záveru, že postavenie obvineného pred súd nie je dostatočne odôvodnené.

Z vyšetrovacieho spisu súd zistil, že vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania podľa , písmeno b) uznesením ČVS: ORP-616/ OVK-NR-2013 zo dňa 26.05.2013 a následne uznesením ČVS: ORP-616/OVK-NR-2013 zo dňa 24.10.2013 vzniesol obvinenie zo spáchania tohto zločinu U. Z..

Zo spisu súd ďalej zistil, že nie veľmi rozsiahly spisový materiál obsahuje úkony, ktoré boli v prípravnom konaní vykonané a ktoré smerovali k objasneniu skutku z presne nezisteného obdobia, ktoré bolo ukončené dňom 25.04.2013 a ktorého obeťou malo byť dieťa obvineného, dcéra E., narodená dňa XX.XX.XXXX.

Podľa , každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu.

Podľa , orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa , strany sú si v konaní pred súdom rovné.

Podľa , obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu súd zistil a konštatuje, že orgány činné v trestnom konaní závažným spôsobom porušili právo obvineného na obhajobu a následne v rozpore so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu vykonali dokazovanie, v rámci ktorého jednak nielen že nezabezpečovali žiadne dôkazy svedčiace v prospech obvineného, ale dôkladne nezabezpečovali ani dôkazy svedčiace v jeho neprospech, teda dôkazy preukazujúce pravdivosť vzneseného obvinenia a tvrdení v ňom obsiahnutých.

Tento záver vyvodil súd zo skutočnosti, že po vyšetrení obvineného znalcom z odboru psychológie (Q.. Z.. M. E., S..) a po získaní písomne vyhotoveného znaleckého posudku, ku ktorému prišlo dňa 10.09.2013, mali orgány činné v trestnom konaní k dispozícii závažnú informáciu, že obvinený je nezrelá osobnosť, ktorá má subnormný intelekt až na hranici ľahkého stupňa mentálnej retardácie. Ďalej znalec konštatoval, že limitované sociálne zručnosti znevýhodňujú obvineného v procese zaradenia sa do bežnej inerpersonálnej interakcie a spoločne s ďalšími, znalcom zistenými osobnostnými nedostatkami u obvineného, prehlbujú jeho izoláciu. Znalec aj v odpovedi na ďalšiu otázku vyšetrovateľa opakovane zdôrazňoval mentálne schopnosti obvineného.

Vzhľadom na právnu kvalifikáciu konania obvineného, kde pre zločin sexuálneho zneužívania podľa možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere od sedem rokov do dvanásť rokov, možno spoľahlivo uviesť, že ide o závažný trestný čin a v nadväznosti na vyššie uvedené závery znaleckého posudku (diagnostikovaná ľahká mentálna retardácia) a obsah ustanovenia , prišlo podľa názoru súdu k porušeniu jednej zo základných zásad trestného

konania, a to konkrétne opomenutím nevyhnutnosti ustanoviť obvinenému obhajcu pre pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať. Policajt alebo prokurátor nemusí mať o nedostatku schopnosti obvineného sa obhajovať istotu, postačuje aj pochybnosť a pokiaľ v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu má za cieľ zadovážiť dostatok zákonným spôsobom vykonaných dôkazov na následné odôvodnené postavenie obvineného pred súd, nemôže zostať pasívny a neriešiť, respektíve prehliadať skutočnosť, že obvinený už len na podklade znaleckým posudkom konštatovanej slabej mentálnej výbavy nemôže byť spôsobilý náležite sa obhajovať a čeliť obvineniu z tak závažného trestného činu, akým je zločin sexuálneho zneužívania. V tejto súvislosti nezohráva žiadnu rozhodnú úlohu skutočnosť, či sa obvinený k spáchaniu skutku priznáva, alebo či jeho spáchanie popiera.

Súd ďalej zo spisu zistil, že ani policajt a ani prokurátor na závery psychologického posudku žiadnym spôsobom nereflektovali a podľa názoru súdu nie je možné zhojiť porušenie práva obvineného na obhajobu tým, že obvinený bol pred svojim výsluchom zákonným spôsobom poučený o práve zvoliť si obhajcu, alebo požiadať o jeho ustanovenie v prípade, že nemá dostatok finančných prostriedkov na jeho zvolenie.

Dôvod povinnej obhajoby podľa nie je totižto podmienený vyjadrením obvineného (že obhajcu nechce, nepotrebuje a preto si ho nezvolí a nežiada ho ani ustanoviť), ale je podmienený pozorovaním orgánov činných v trestnom konaní, prípadne súdu a objavením pochybností o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať. Zvlášť v prípadoch, kedy pri závažných trestných činoch hrozí páchateľovi uloženie vysokého trestu a už po výsluchu obvineného, najmä z obsahu jeho výpovede, je možné dôvodne pochybovať, že či vôbec chápe závažnosť skutku, z ktorého je obvinený a že či si vôbec uvedomuje závažnosť situácie, v ktorej sa ako obvinený nachádza.

Takýmto, vyššie vytýkaným postupom orgánov činných v trestnom konaní, nemohlo prísť podľa názoru súdu ani k rešpektovaniu zásady upravenej v , podľa ktorej sú si strany v konaní rovné, pretože proti ľahko mentálne retardovanému obvinenému stojí mašinéria orgánov činných v trestnom konaní, s odbornými vedomosťami a poznatkami o priebehu trestného konania. Obvinenému tak bolo upreté jeho právo na obhajobu, v rámci ktorého mu (napriek tomu, že to sám nepovažoval za nutné) mala byť poskytnutá kvalifikovaná právna pomoc na realizovanie všetkých jeho práv, ktoré mu ako obvinenému priznáva.

Policajt a ani prokurátor si nesmú zľahčovať prácu na úkor obvineného, u ktorého nielen že vznikli, ale boli dané pochybnosti o spôsobilosti sa náležite obhajovať.

Podľa , spis obžaloby obsahuje najmä rozhodnutia orgánov prípravného konania o úkonoch, zápisnicu o výsluchu obvineného, poškodeného, svedka a všetky dôkazy týkajúce sa veci.

Citované zákonné ustanovenie jednoznačne upravuje, že spis obžaloby musí obsahovať všetky rozhodnutia, ktoré boli vo veci vydané v prípravnom konaní, zápisnicu o výsluchu obvineného, svedka, poškodeného a všetky ostatné dôkazy vrátane listinných a vecných dôkazov, ktoré boli v prípravnom konaní vo veci zadovážené.

V nadväznosti na to a v zmysle základných zásad trestného konania, najmä zásady voľného hodnotenia dôkazov (ktorú je povinný dodržiavať a aplikovať nielen súd, ale aj orgány činné v trestnom konaní), je potrebné klásť dôraz na zákonné získanie a vykonanie dôkazov a zároveň prípustnosť ich použitia v konaní, nakoľko aplikácia tejto zásady je nevyhnutným prostriedkom pre náležité zistenie skutkového stavu veci tak, aby sa v každom jednotlivom prípade vzali do úvahy osobitosti daného prípadu.

Hoci zákon nepriznáva žiadnemu dôkazu a priori osobitný význam a ani neupravuje, aké množstvo dôkazov treba vykonať na preukázanie určitej skutočnosti, podľa názoru súdu je absencia dôkazov ohľadne tvrdení uvedených v skutkovej vety obžaloby, ale aj absencia ďalších dôkazov ohľadne osoby obvineného, porušením vyššie uvedenej zásady.

V tejto súvislosti je podľa názoru súdu nevyhnutné obžalobe vytknúť viacero pochybení, ktorých závažnosť bráni súdu obžalobu prijať a prejednať.

Medzi ďalšie závažné nedostatky podanej obžaloby a pripojeného vyšetrovacieho spisu (okrem porušenia práv obvineného na obhajobu) tak treba zaradiť skutočnosť, že zo skutkovej vety obžaloby nie je zrejmá objektívna stránka zažalovaného zločinu a následne k jednotlivým tvrdeniam obsiahnutým v skutkovej vete neboli vykonané nevyhnutné dôkazy.

Súd dospel k záveru, že dodatočné dopĺňanie chýbajúcich dôkazov súdom až v priebehu vykonávania dokazovania na hlavnom pojednávaní, by viedlo k nahrádzaniu činnosti orgánov prípravného konania, nehovoriac o tom, že ich absencia významne zoslabuje dôvodnosť postavenia obvineného pred súd podľa .

Trestného činu sexuálneho zneužívania sa podľa dopustí ten, kto vykoná súlož s osobou mladšou ako 15 rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, pričom podľa odseku 2 písmeno b) tohto ustanovenia sa prísnejšie potrestá ten, kto skutok v odseku 1 spácha na chránenej osobe.

Ide o ustanovenie , ktoré chráni mravný a fyzický vývin detí mladších ako pätnásť rokov pred rôznymi útokmi na ich sexuálnu nedotknuteľnosť. Objektívna stránka tohto trestného činu je charakterizovaná vykonaním súlože (čo je priame spojenie pohlavných orgánov muža a ženy) alebo vykonanie sexuálneho zneužitia iným spôsobom, pod čím treba rozumieť najmä intenzívnejšie zásahy do sexuálnej sféry, napríklad ohmatávanie pohlavných orgánov, pŕs, bozkávanie prirodzenia. Zákon zároveň pre trestnosť takého konania nevyžaduje, aby pri sexuálnom zneužití prišlo k sexuálnemu uspokojeniu páchateľa. Z hľadiska zavinenia sa však vyžaduje úmysel, ktorý sa musí vzťahovať aj na vek poškodenej osoby.

V skutkovej vete obžaloby je uvedené, čo mal obvinený so svojou dcérou robiť, ale nie je možné z nej zistiť, v čom konkrétne prokurátor videl „iný spôsob sexuálneho zneužitia“ a ako konkrétne sa mal obvinený dopustiť zažalovaného skutku. Nie je povinnosťou súdu domýšľať si prokurátorom naznačenú protiprávnosť konania páchateľa, avšak jednoznačne a nepochybne neustálenú jej priamym vyjadrením konkrétneho spôsobu, ktorý má viesť k záverom o naplnení skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu po objektívnej stránke.

Ďalej, prokurátorom záhadne konštatovaná prítomnosť „krvi na plienke“ bez uvedenia, kde a z akého dôvodu sa krv objavila na plienke poškodenej, komu patrila a ako sa tam dostala (z akého orgánu vytiekla) a prečo, prípadne ako konkrétne prebiehalo „vyšetrovanie“ poškodenej obvineným - čo konkrétne obvinený pri vyšetrení robil a aký to malo následok, v skutkovej vete absolútne absentuje. Tiež nie je možné zistiť, čo prokurátor sledoval uvedením informácie o odchode obvineného na záchod po „vyšetrení“ poškodenej a ani k čomu má slúžiť tvrdenie o následnom pritúlení sa poškodenej k bábike, atď. V skutkovej vete obžaloby má prokurátor zreteľne a nezameniteľne opísať okolnosti skutku, ktorý žaluje, vrátane objektívnej stránky konania páchateľa a nie neurčitým spôsobom naznačovať nejaké skutočnosti, či domnienky, ako sa to stalo v preskúmavanom prípade.

Takisto súd musel konštatovať, že prokurátor pochybil aj pri ustaľovaní právnej kvalifikácie, keď zrejme iba ďalším nedopatrením uviedol, že konanie obvineného posúdil aj podľa písmeno c) . Aj v tejto súvislosti však súd konštatuje, že nie je jeho povinnosťou domýšľať si prokurátorom pôvodne zamýšľané právne posúdenie konania obvineného, ale toto by malo byť zreteľne označené príslušnými ustanoveniami tak, aby zodpovedali konaniu opísanému v skutkovej vete obžaloby a výsledkom vyšetrovania na podklade zadovážených dôkazov.

Pokiaľ sa v dôsledku konania obvineného objavila na plienke poškodenej krv a tá sa mala objaviť po vyšetrení poškodenej obvineným, ktorý mal kľačať nad poškodenou, ktorá mala ležať na chrbte s roztiahnutými nohami, tak za predpokladu, že vyšetrenie sa týkalo pohlavného orgánu poškodenej a krv sa mala objaviť v tejto spojitosti, mali orgány činné v trestnom konaní okrem iného zabezpečiť znalecký posudok u znalca z príslušného odboru (napríklad gynekológie) na preukázanie tvrdení o príčinnej súvislosti vyšetrenia poškodenej obvineným a následným objavením sa krvi na plienke poškodenej,

nakoľko z lekárskej správa - nálezu na č.l.35 takéto skutočnosti nevyplývajú a navyše Z.. M. L. do správy uviedla, že „nevie posúdiť“, či sa v minulosti u vyšetrovanej mohlo jednať o sexuálne zneužívanie a zároveň konštatovala, že gynekologický nález je v čase vyšetrenia bez známok násilia.

Vzhľadom na druh zažalovanej trestnej činnosti, postoj obvineného ku skutku, ktorý je predmetom trestného stíhania a jeho osobné pomery (doposiaľ nemá záznam ani v priestupkovom registri, ani v registri trestov), ale najmä vzhľadom na výsledky jeho psychologického vyšetrenia mali ďalej orgány činné v trestnom konaní zabezpečiť aj psychiatrické vyšetrenie obvineného.

Celkom bez významu podľa názoru súdu nie je ani skutočnosť, že poškodená počas psychologického vyšetrenia u znalkyne už neuvádzala iné spôsoby zaobchádzania obvineného s ňou, len umývanie v sprche a utieranie na posteli.

S poukazom na vyššie rozpísanú dôkaznú situáciu bol súd toho názoru, že v prípravnom konaní bolo porušené právo obvineného na obhajobu nezohľadnením a neprihliadnutím na jeho osobnostnú výbavu, spôsobujúcu pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať a aj v dôsledku toho prišlo k porušeniu ďalších zásad trestného konania, keď orgány činné v trestnom konaní nezadovažovali dôkazy svedčiace ako v prospech, tak i v neprospech obvineného s náležitou starostlivosťou, pričom nebol produkovaný dostatok dôkazov nasvedčujúcich tvrdeniam prokurátora v skutkovej vete obžaloby, ktorá bola nejasná, neúplná a nezrozumiteľná.

Z týchto dôvodov bolo podľa názoru súdu predčasné postaviť obvineného pred súd a označiť obvineného bez pochybností za páchateľa zločinu sexuálneho zneužívania.

Okresný súd tak po preskúmaní obžaloby a obsahu vyšetrovacieho spisu dospel k záveru, že okresný prokurátor nepostupoval dôsledne a zákonným spôsobom, keď na Okresný súd Nitra podal obžalobu bez toho, aby vzhľadom na závažnosť a zároveň citlivosť prejednávanej veci, vykonal všetky dôkazy smerujúce k objasneniu skutočností dôležitých pre trestné konanie za rešpektovania všetkých zásad trestného konania, vrátane zásady práva obvineného na obhajobu a s ňou súvisiacej garancie rovnosti strán v trestnom konaní.

Podľa písmeno h) , pri predbežnom prejednaní obžaloby súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.

Keďže dostatočné odôvodnenie postavenia obvineného pred súd závisí aj od toho, či v prípravnom konaní orgány činné v trestnom konaní vykonali dokazovanie o všetkých okolnostiach, ktoré treba pred súdom dokazovať a zabezpečili dôkazy zákonným spôsobom, podľa názoru súdu prišlo v danom prípade k zásadným procesným chybám najmä tým, že orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili ľahko mentálne retardovanému obvinenému kvalifikovanú právnu pomoc z radov advokátov v prípade obvinenia zo závažného sexuálneho trestného činu a následne si uľahčili prácu tým, že nezabezpečili všetky nevyhnutné dôkazy na preukázanie trestnej činnosti obvineného.

S poukazom na skôr uvedené skutočnosti, okresný súd postupom podľa písmeno h) obžalobu podanú na obvineného odmietol a predmetnú trestnú vec vrátil Okresnému prokurátorovi v Nitre.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť do troch dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Nitra.

O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Sťažnosť má odkladný účinok.