Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11C-310-2013.pdf
PDF · 80.11 KB
Case nature
Subarea
11C/310/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcovi: G. Y., U.. XX.XX.XXXX, R. R. XXXX/XX, XXX XX N. E. o zaplatenie 1.512,32 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 24,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 24,56 eur od 26.09.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 15.11.2013 sa právny predchodca navrhovateľa domáhal na tunajšom súde zaplatenia sumy 1.512,32 eur odporcom a to titulom Zmluvy o pôžičke, uzavretej dňa 31.03.2008 medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2013 postúpil právny predchodca navrhovateľa (Consumer Finance Holding, a.s.) pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Súd dňa 25.02.2014 vydal pod č.k. 11C/310/2013-41 uznesenie, ktorým pripustil zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.
Súd vo veci vykonal dokazovanie najmä oboznámením sa s obsahom Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 31.03.2008 (ďalej len „zmluva“), všeobecných obchodných podmienok, predžalobnej upomienky, prehľadu splátok a úhrad, vyjadrenia zo dňa 06.02.2014 a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ dňa 31.03.2008 uzatvoril s odporcom zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky odporcovi vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 eur). Odporca sa zaviazal splatiť pôžičku v mesačných splátkach v počte 60 - krát po 1.744,- Sk (57,89 eur), pričom celková suma pôžičky činila sumu 104.640,- Sk (3.473,41 eur).
Súd z obsahu zmluvy o pôžičke dospel k záveru, že zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie ust. § 52 ods. 1 a nasl. OZ ako aj na znenie ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s prihliadnutím na predmet činnosti dodávateľa uvedený vo výpise z obchodného registra. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s odporcom ako fyzickou osobou. Spotrebiteľské vzťahy spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie zmluvné podmienky, ako
upravuje OZ (a teda aj vrátane jeho vykonávacieho nariadenia č. 87/1995 Z. z. o úrokoch z omeškania). To by totiž znamenalo zhoršenie jeho postavenia.
Súd si z návrhu osvojil, že ku dňu podania návrhu bol celkový dlh odporcu 1.512,32 eur - ako to navrhovateľ deklaruje v bode 4 návrhu. Dlžník mal celkovo zaplatiť 60 mesačných splátok po 1.744,- Sk (57,89 eur), t.j. celkovo sumu 104.640,- Sk (3.473,41 eur). Z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že odporca navrhovateľovi vrátil sumu 1.635,14. Zároveň je zrejmé, že navrhovateľ si voči odporcovi uplatňoval aj zmluvnú pokutu vo výške 200,41 eur.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.
Podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Podľa § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia zmluvy ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Zmluva o pôžičke neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve sa ako konečná splatnosť uvádza 60 mesiacov. Súd je toho názoru, že konečnou splatnosťou úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z.) má zákonodarca na mysli dátum splatnosti, nie určenie spôsobu konečnej splatnosti. Ďalej zmluva o pôžičke neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Na základe uvedeného navrhovateľ v zmysle § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z.z. nemôže od dlžníka požadovať úroky a poplatky, nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Pokiaľ ide o absenciu náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. súd argumentuje aj uznesením Krajského súdu Trnava spisovej značky 10Co/129/2012 zo dňa 07.11.2013, podľa ktorého:
„výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písmeno i/, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako i k istine, tak i k úrokom a tiež prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo je navzdory odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa“.
Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 200,41 eur, čo je zrejmé z prehľadu splátok a úhrad. Nárok na zmluvnú pokutu navrhovateľ opiera o článok 12 všeobecných obchodných podmienok. V ňom sa v ods. 12.2 uvádza nasledovné: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“ Zároveň podľa ods. 12.3 všeobecných obchodných podmienok v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania. Sankčný úrok je splatný na výzvu spoločnosti.
Súd v súvislosti so zmluvnou pokutou konštatuje, že samotné umiestnenie dojednaní o zmluvnej pokute do všeobecných obchodných podmienok považuje súd za dostatočné, nakoľko v zmluve sa uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky. Všeobecné obchodné podmienky sú však písané veľmi drobným, voľným okom takmer nečitateľným písmom. Dojednanie o zmluvnej pokute je zaradené medzi podstatne menej dôležité a menej významné podmienky, čo môže u spotrebiteľa vyvolať mylný dojem o nedôležitosti dojednaní o zmluvnej pokute. Navyše, všeobecné obchodné podmienky sú tzv. typovými dojednaniami, ktorých obsah určuje výlučne navrhovateľ a odporca ako spotrebiteľ, ak chce úver získať, nemá možnosť tieto dojednania meniť, musí ich akceptovať tak, ako ich pripravil navrhovateľ.
Súd sa zároveň zaoberal aj otázkou, či možno považovať za prijateľné (a právne obhájiteľné), aby sa titulom porušenia tej istej povinnosti dostalo veriteľovi od dlžníka viacerých plnení, ktoré by už v súčte nielenže ťažko bolo považovať za primerané, ale u ktorých by navyše názor o možnosti kumulácie takýchto plnení bol praktickým umožnením obchádzania zákona. Navrhovateľ požaduje od odporcu za omeškanie s úhradou splátky úveru alebo jej časti zmluvnú pokutu ako aj zákonné úroky z omeškania. S omeškaním dlžníka splniť včas peňažný záväzok tuzemský právny poriadok spája sankciu v podobe úrokov z omeškania s maximálnou dovolenou výškou (sadzbou) a dojednanie zmluvnej pokuty za porušenie rovnakej povinnosti je už pokusom obísť takúto celkom kategorickú (kogentnú) úpravu. Na základe uvedeného považuje súd dojednania o zmluvnej pokute za dojednania absolútne neplatné, nakoľko pripočítaním zmluvnej pokuty k najvyšším dovoleným úrokom z omeškania už dochádza k prekročeniu právom tolerovanej hranice.
Súd poukazuje i na uznesenie Krajského súdu Trnava č. k. 10Co/28/2012-70 zo dňa 14.05.2013.
Súd tak uzatvára, že navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 1.659,70 eur, odporca uhradil 1.635,14 eur. V tomto prípade ide o úver bez úrokov a poplatkov. Súd preto odporcu zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 24,56 eur (1.1659,70 eur - 1.635,14 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 24,56 eur od 26.09.2010 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., teda podľa pomeru úspešnosti vo veci samej. Navrhovateľ mal vo veci úspech v časti 1,62 % a odporca v časti 98,38 %, teda odporcov čistý úspech predstavoval 96,76 %. Nakoľko však odporcovi preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.