Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23CoP-6-2023.pdf
PDF · 105.95 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/6/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Krajinská cesta 5053/13, 921 28 Piešťany, dieťa matky: B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D. E., t. č. F. E. XX, XXX XX D. a otca: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX, XXX XX G., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 6P/31/2021-179 zo dňa 20. októbra 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil rozsah vyživovacej povinnosti otca na maloletú A. zo sumy 70 eur na sumu 200 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 21.04.2021. Výrokom II. povolil otcovi splácať nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 21.04.2021 do 20.10.2022 v celkovej výške 2.522,70 eura v mesačných splátkach po 50 eur splatných spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Výrokom III. rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č. 13P/289/2015 - 61 z 10. júna 2016. Výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1 Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom texte „Zákon o rodine“), § 121 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) a 232 ods. 2, 3, 4 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“).
1.2 Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že naposledy súd rozhodoval o vyživovacej povinnosti otca k maloletej A. rozsudkom zo dňa 10. júna 2016, ktorým bola otcovi s účinnosťou od 01.09.2015 zvýšená vyživovacia povinnosť zo sumy 50 eur na sumu 70 eur mesačne. Od ostatnej úpravy výživného došlo na strane maloletej A. v súvislosti s jej vekom k podstatnej zmene pomerov. Skutočnosť, že v čase ostatnej úpravy výživného mala 6 rokov a v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku 13 rokov, sama osebe aj bez ďalšieho skúmania skutočných výdavkov na dieťa postačuje na vyhovenie návrhu na zvýšenie výživného, pretože nemožno rozumne predpokladať, že by potreby dieťaťa vo veku 6 rokov boli menšie než jeho potreby vo veku 13 rokov. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že celkové životné náklady maloletej sú vo výške 500 eur mesačne. Maloletá má zvýšené výdavky v súvislosti s návštevou ortodentistu v dôsledku deformácie chrupu, tiež v súvislosti so svojou anémiou a atopickým ekzémom, ako aj z dôvodu nosenia dioptrických okuliarov. Otcovi od ostatného určenia výživného pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom D. a H., nemá však už vyživovaciu povinnosť
vo výške 90 eur mesačne k plnoletému F. F.. Otec tak má okrem maloletej A. ďalšie tri vyživovacie povinnosti, a to k plnoletému A. vo výške 80 eur mesačne, k maloletému D. vo výške 110 eur mesačne a k maloletému H. vo výške 90 eur mesačne. V čase ostatného rozhodnutia o výživnom bol otec nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a nebola mu priznaná žiadna dávka v nezamestnanosti. Otec v tom čase pracoval brigádnicky s čistým príjmom 300 eur mesačne a býval u svojich rodičov v ich rodinnom dome. V súčasnosti otec býva od marca 2022 u svojich rodičov, je nezamestnaný, pracuje brigádnicky s čistým príjmom 600 -7 00 eur mesačne. Otec tvrdil, že v minulosti pracoval na živnosť ako pilčík v zahraničí, pričom túto živnosť ukončil v roku 2016 z dôvodu, že mal úraz a bol operovaný. Následne si chcel opätovne vybaviť živnostenské oprávnenie na stavebné práce, živnostenský úrad mu odmietol vydať živnostenský list s poukazom na to, že má exekúciu. Dlh voči sociálnej poisťovni je v súčasnosti cca 7.000 eur. Vzhľadom na túto exekúciu a v dôsledku zlého zdravotného stavu sa nezamestnal ani v riadnom pomere, a preto sa živí iba rôznymi brigádnymi prácami. Otec však uvedené tvrdené skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd prvej inštancie tak prihliadol na potencialitu príjmov, ktoré otec môže dosahovať. Je v mladom, produktívnom veku, bez zistených takých zdravotných komplikácii, ktoré by ho úplne diskvalifikovali v uplatnení sa na trhu práce. Pri prieskume pracovného trhu vyhľadal súd voľné pracovné miesta v okolí bydliska otca na pozícii v stavebníctve, ktorú otec vykonáva. Na týchto pozíciách boli ponúkané pracovné pozície s mesačným hrubým príjmom v priemere 1.000 eur. V možnostiach a schopnostiach otca by tak bolo možné zamestnať sa na uvedených pozíciách pri priemernom hrubom príjme 1.000 eur. V čase ostatného rozhodnutia o výživnom bola matka zamestnaná s čistým mesačným príjmom vo výške 550 eur, pričom poberala aj daňový bonus a prídavok na dieťa vo výške 23,52 eura mesačne a poberala náhradné výživné vo výške 50 eur mesačne. V súčasnosti matka býva v byte v D., ktorý je v jej vlastníctve a jej mesačný príjem je cca 1.000 eur. Matka vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú, otec sa s maloletou vôbec nestretáva. V súvislosti s ďalšími vyživovacími povinnosťami otca súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že pokiaľ sa otec dobrovoľne zaviazal platiť výživné na maloletého D., ktorý má 5 rokov vo výške 110 eur a na maloletého H., ktorý má 2 roky vo výške 90 eur, tak je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné vo výške 200 eur pre maloletú A., ktorá má 13 rokov a jej potreby sú ďaleko vyššie ako potreby 5 ročného a 2 ročného dieťaťa. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že zvýšenie výživného je v najlepšom záujme maloletej a je aj v možnostiach a schopnostiach otca plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej A. vo výške 200 eur mesačne, ktorá suma spolu s výživným zo strany matky a s prídavkom na dieťa pokryje všetky jej odôvodnené potreby. Súd prvej inštancie zvýšil výživné v súlade s návrhom matky odo dňa podania návrhu, nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 21.04.2021 do 20.10.2022 v celkovej výške 2.522,70 eura (otec mal uhradiť v uvedenom období výživné po zvýšení vo výške 3.665,70 eura a zaplatil 1.143 eur) súd umožnil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky včas. Súd súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/289/2015 - 61 z 10. júna 2016 v časti o výživnom na maloletú A..
1.3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pričom nezistil dôvodnosť priznať náhradu trov konania v zmysle § 53 a nasl. C. m. p..
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletej A. z dôvodu, že výživné v sume 200 eur nie je schopný platiť. Uviedol, že cíti zaujatosť voči jeho osobe a zároveň požiadal o pridelenie advokáta, pretože je bez peňazí. Nemá trvalú prácu, pracuje brigádnicky a jeho mesačný príjem je 300-400 eur. Žije u rodičov, ktorí sú na dôchodku a musí im prispievať na stravu a kúrenie, má exekúcie v dôsledku dlhu voči zdravotnej a sociálnej poisťovni. Okrem maloletej Klaudie má ešte štyri deti, na tri z nich platí výživné. Požiadal odvolací súd o nové rozhodnutie na sumu, aká je.
3. Kolízny opatrovník maloletej vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť, keď poukázala na vysoké náklady spojené s výživou a výchovou maloletej. Uviedla, že otec má možnosť sa riadne zamestnať, nie len pracovať brigádnicky. Od roku 2009 vie, že má dcéru a bude sa musieť o ňu starať, splodil ešte ďalšie dve deti, na ktoré je ochotný prispievať sumou 110 eur a 90 eur. Otec ani raz po dobu 13 rokov nevyužil možnosť na stretnutie sa s maloletou, nikdy ju nekontaktoval na narodeniny,
meniny, Vianoce, MDD. Sama matka vyzvala maloletú, aby začala s otcom komunikovať, vyhľadala ho na sociálnej sieti, komunikácia však dopadla zle, keď otec začal maloletú osočovať.
5. Otec v odvolacej replike opakoval, že zvýšené výživné nemá z čoho platiť, zamestnať sa nemôže, pretože exekútor by mu všetko zobral a nedostal by ani euro. Preto radšej hľadá brigádu, aby prežil a mal na výživné. Na výživnom k dvom malým synom sa na súde dohodol s ich matkou, pretože sú ako rodina, chodí za nimi aj tam prespáva a oni chodia s ním do Štiavnika. S dcérou sa ani nepoznajú, pretože matka jej bránila stretávať sa s ním ako otcom.
6. Matka v odvolacej duplike poukázala na skutočnosť, že výživné má prednosť pred dlhmi, ktoré si otec zavinil sám. S maloletou sa nestretáva, aj keď mal podľa rozhodnutia súdu túto možnosť, keď ho maloletá kontaktovala, tak ju osočoval a špinil i osobu matky. O svojich synov sa otec rád postará, o zvýšení výživného na maloletú Klaudiu nechce ani počuť, pričom aj maloletej je potrebné zabezpečiť adekvátnu starostlivosť.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec maloletej Klaudie (§ 359 a § 362 ods. 1 C. s. p. a § 7 ods. 1 C. m. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod, ktorý súd vyhodnotil v zmysle § 62 ods. 1 C. m. p., preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 C. m. p.) a dôvodmi odvolania (§ 66 C. m. p.), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 C. m. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.
8. Podľa § 2 ods. 1 C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 35 C. m. p. súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
10. Podľa § 36 C. m. p. súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
11. Podľa § 37 C. m. p. si súd môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
12. Podľa § 191 ods. 1 C. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
13. Podľa § 217 ods. 1 C. s. p., prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
14. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie na návrh matky doručený dňa 21.04.2021 konal vo veci zvýšenia výživného k maloletej A., narodenej dňa XX.XX.XXXX z partnerského vzťahu s otcom dieťaťa, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zvýšil otcovi rozsah vyživovacej povinnosti zo sumy 70 eur na sumu 200 eur s účinnosťou od 21.04.2021 keď dospel k záveru o podstatnej zmene pomerov najmä na strane maloletej A.. Otcovi povolil nedoplatok na zročnom výživnom zaplatiť v splátkach po 50 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia nedoplatku pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
15. Odvolací dôvod otec vo svojom odvolaní výslovne neuviedol, podľa obsahu odvolania však ide o dôvod uplatnený v zmysle § 62 ods. 1 C. m. p., podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
16. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na základné zásady konaní vo veciach maloletých, premietnutých do citovaných ustanovení § 35 a 36 C. m. p., podľa ktorých je súd povinný zistiť skutočný stav veci, pričom je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci. Ide o vyšetrovaciu zásadu, ktorej dôsledkom je primárna povinnosť a zodpovednosť súdu za zistenie stavu, čo najbližšieho k skutočným hmotnoprávnym pomerom. Túto povinnosť musí súd splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivity účastníkov. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje aj na správnu aplikáciu citovaného ustanovenia § 191 C. s. p., v zmysle ktorého konečné meritórne rozhodnutie by malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, v prípade konania vo veciach maloletých musí vychádzať z dokazovaním zisteného skutočného stavu veci a napokon musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. Výsledky hodnotenia dôkazov sú imanentnou súčasťou odôvodnenia rozsudku.
17. Podľa § 220 ods. 2 C. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
18. Súd prvej inštancie v zmysle citovaných procesných noriem dôsledne nepostupoval, výsledkom čoho je jednak nedostatočné zistenie skutočného stavu, jednak nejasnosť postupu, akým dospel k svojim záverom premietnutým do napadnutého rozhodnutia.
19. Poukazom na ustanovenie § 220 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zdôrazňuje, že jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností a akými úvahami sa riadil, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré procesné normy kladú na obsah odôvodnenia rozhodnutia. Dôsledkom uvedenej absencie riadneho odôvodnenia rozhodnutia je zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je pritom porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, zaručeného čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd ďalej konštatuje, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je treba považovať za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní.
20. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď zisťoval, či od ostatného zvýšenia výživného na maloletú A. prišlo k zmene pomerov u maloletej a jej rodičov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), pričom správne konštatoval, že k podstatnej zmene pomerov došlo na strane maloletej už len uplynutím doby šiestich rokov od ostatnej úpravy výživného, pričom konštatoval aj zvýšené výdavky v súvislosti s potrebou liečenia deformácie chrupu, anémie, atopického ekzému a poruchy zraku. Súd prvej inštancie súčasne konštatoval zmenu pomerov, dôležitých pre určenie výživného aj na strane otca, keď zistil, že od ostatného rozhodnutia o výživnom na maloletú Klaudiu otcovi zanikla vyživovacia povinnosť k dospelému synovi F., ktorá bola určená vo výške 90 eur. Otcovi však vznikla vyživovacia povinnosť k maloletým D. a H., pričom sa zaviazal platiť na maloletého D. (nar.XX.XX.XXXX) sumou 110 eur mesačne a na maloletého H. (nar. XX.XX.XXXX) sumou 90 eur.
21. Po správne zistenej zásadnej zmene pomerov súd prvej inštancie zisťoval potreby maloletej Klaudie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), tu však už súd nepostupoval tak, ako predpokladajú vyššie citované ustanovenia § 35 až 37 C. m. p., skutočný stav nie je zistený dôsledne a prijaté závery sa javia predčasné. Súd prvej inštancie v odsekoch 9. až 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku vymenoval faktúry a pokladničné doklady s uvedením súm, ktoré mala matka uhradiť, z týchto dokladov však nie je zrejmé, aké skutočnosti, dôležité pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti z nich súd zistil a ako ich vyhodnotil vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletej Klaudie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). V odseku 13. je konštatovaná kúpa dioptrických skiel a rámu dňa 03.10.2022 v sume 82 eur a za vyšetrenie a kvapky do očí suma 13 eur, v odseku 19. je uvedené zistenie súdu, že maloletá A. od roku
2019 má v ústach strojček, s ktorým sú veľmi vysoké výdavky, ktoré vynakladá každý mesiac, má strojček na vrchnej aj spodnej čeľusti, pravidelne navštevujú dentistu, už len 3 kefky stoja 15 eur mesačne; má zvýšené výdavky na starostlivosť o vlasy, hygienu, výživu, chodí na krúžok - box mesačný výdavok je 35 eur. Maloletá má atopický ekzém, používa špeciálny krém, mesačne je to asi 15 eur, potrebuje špeciálnu ortopedickú obuv č. 41, nakoľko má dlhú a chudú nohu a najlacnejšie topánky sú za 120 eur, v septembri bola matka s dcérou u ortodentistu, s čím bol spojený výdavok vo výške 200 eur. Z uvedených zistení súdu nie je zrejmé, akou úvahou súd prvej inštancie ustálil (odsek 37.), že celkové životné náklady maloletej sú vo výške 500 eur mesačne. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že nie je potrebné preukazovať bežné výdavky maloletého dieťaťa spočívajúce v nákladoch na stravu, hygienu, oblečenie, obuv, a pod., je však je potrebné ustáliť ich primeranosť v súvislosti s vekom, zdravotným stavom a rastom životných nákladov. Mimoriadne a zvýšené výdavky na maloletú A. bolo možné zohľadniť po ich skutočnom preukázaní, k čomu však neprišlo. Odvolací súd súčasne upozorňuje súd prvej inštancie, že je potrebné rozlišovať medzi tvrdeniami účastníkov uvádzanými v návrhu, resp. vyjadreniach a v rámci výsluchu a medzi spoľahlivo zisteným skutočným stavom.
22. Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vecne správne. Nemožno totiž ustáliť nielen odôvodnené potreby maloletej, ale ani majetkové a zárobkové pomery otca (v čistom) výšku jeho životnej úrovne. Vo vzťahu k životnej úrovni otca súd prvej inštancie ani nevykonal dokazovanie. S poukazom na uvedenú argumentáciu je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné.
23. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť použitím citovaného ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. pretože vytknuté nedostatky nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Podľa § 391 ods. 1 C. s. p. potom odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
25. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec znova prejedná, vykoná dokazovanie smerujúce k odstráneniu vyššie uvedených pochybení. Najmä doplní dokazovanie zamerané na ustálenie priemerných mesačných nákladov na maloletú A., pričom v odôvodnení rozsudku uvedie, ktoré matkou vyčíslené ale aj preukázané náklady považuje za dôvodné, či niektoré z nich považuje za dôvodné čiastočne, v akej výške a prečo. U oboch rodičov – teda aj u matky bude zároveň potrebné zisťovať ich aktuálne majetkové pomery, životnú úroveň. Vzhľadom k plynutiu času od prvoinštančného rozhodnutia doplní dokazovanie k plateniu výživného na maloletú zo strany otca (za účelom ustálenia prípadného nedoplatku na výživnom). Vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu v čase svojho rozhodnutia, na základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania. Súd prvej inštancie sa teda v procese rozhodovania bude dôsledne zaoberať všetkými skutočnosťami a zákonnými kritériami rozhodujúcimi pre rozhodnutie o zmene výšky výživného. Po doplnení dokazovania a ustálení skutočného stavu potom prvoinštančný súd vo veci opätovne rozhodne, nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 C. s. p. tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné. Odvolací súd pripomína, že rozhodnutie a odôvodnenie rozhodnutia musí vychádzať z konkrétnych skutkových okolností a byť založené na hodnotiacich úvahách súdu vyplývajúcich z konkrétnych zistených schopností, možností a majetkových pomerov rodičov dieťaťa (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine) ako aj odôvodnených potrieb maloletej A.. V rozsudku teda uvedie stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní návrhov rodičov, riadne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k výživnému na maloletú, prípadne uvedie aj dôvod prípadného nevykonania účastníkmi navrhnutého dokazovania.
26. Súd prvej inštancie je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný ( 391 ods. 2 C. s. p.) 27. V súlade s ustanovením § 396 ods. 3 C. s. p. rozhodne o náhrade trov konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
28. Na námietku otca, podľa ktorej súd prvej inštancie postupoval voči nemu zaujato odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala porušeniu niektorého z procesných práv otca. K žiadosti otca o pridelenie advokáta odvolací súd poukazuje na Poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania, ktoré bolo otcovi doručené dňa 14.05.2021, a v zmysle ktorého bol poučený o možnosti obrátiť sa so žiadosťou o právnu pomoc na Centrum právnej pomoci. Súd služby advokáta nezabezpečuje.
29. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).