Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-229-2011.pdf
PDF · 87.62 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/229/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, Tomášikova 48, IČO 00 151 653, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Havel, Holásek & Partners, s. r. o., Bratislava, Mlynské Nivy 49, proti žalovanému: W. E., U.. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, zastúpeného G.É. E., bytom tamtiež, o zaplatenie 900,26 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 900,26 eur s úrokom 18,4% ročne zo sumy 730,16 eur od 06.09.2011 do zaplatenia a úrokom z omeškania 9,5% ročne zo sumy 849,57 eur od 06.09.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 568,18 eur na trovách právneho zastúpenia a vo výške 87 eur na ďalších trovách, na adresu sídla právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 05.10.2011 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť mu 900,26 eur, úroku 18,40% ročne zo sumy 730,16 eur od 06.09.2011 do zaplatenia, úroku z omeškania 9,5% ročne zo sumy 849,57 eur od 06.09.2011 do zaplatenia a k náhrade trov konania s tým, že pohľadávka voči žalovanému vznikla v zmysle zmluvy o splátkovom úvere z 13.09.2006. Úver bol žalovanému poskytnutý vo výške 713,67 eur. Žalovaný nedodržal zmluvné podmienky, dostal sa do omeškania. Ku dňu 05.09.2011 predstavovala dlžná suma 900,26 eur, z toho 730,16 eur istinu, 119,44 eur úroky a 50,66 eur úroky z omeškania. K tomu si žalobca uplatnil úrok 18,40% ročne z istiny a úrok z omeškania 9,5% ročne z istiny a vyčíslených úrokov, s poukazom na § 369 ods. 1 Obch. zák.
Súd žalobu spolu s procesnými poučeniami podľa § 120 ods. 4 a ďalšie O. s. p. doručil žalovanému do vlastných rúk dňa 16.01.2012. K žalobe sa nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom splnomocnenej zástupkyne žalovaného - jeho manželky, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca a žalovaný dňa 13.09.2006 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere pod č. 0192622946. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie MINIúveru vo výške 21.500,-Sk (713,67 eur). Podľa zmluvy mal žalovaný úver splatiť v 48 mesačných splátkach po 703 Sk, počnúc dňom 20.10.2006 do 20.09.2010, spolu 33.744 Sk (1.120,10 eur). Úroková sadzba bola v zmluve určená pevne na celé obdobie vo výške 18,40% ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vyčíslená na 26,68%. Súčasťou zmluvy sa stali Všeobecné obchodné podmienky, Úverové podmienky a Sadzobník.
Písomným podaním z 30.01.2012 žalobca nárok špecifikoval. Uviedol, že žalovaný úver prečerpal v plnej výške dňa 13.09.2006, úroky boli splatné mesačne a v zmysle úverových podmienok splatnosťou k poslednému dňu mesiaca sa stali súčasťou istiny. Poplatky si účtoval žalobca v sume 60 Sk (1,99 eur) mesačne za správu úveru, ďalej žalovanému vyúčtoval poplatky za upomienky 200, 500 a 700 Sk. Úrok z omeškania vyčíslil žalobca v sadzbe 26,40% ročne, od 15.01.2009 v sadzbe 8% ročne. Žalovaný celkom na úvere zaplatil 753,46 eur, splátky žalobca podľa úverových podmienok započítaval v poradí na splatné poplatky a náklady žalobcu, úroky z omeškania, úroky a až nakoniec na istinu. Podaním z 03.09.2012 ešte doplnil, že vyčíslený úrok z omeškania predstavuje v sume 31,37 eur zmluvný úrok z omeškania a v sume 19,29 eur zákonný úrok z omeškania.
Žalovaný cestou splnomocnenej zástupkyne uviedol, že spočiatku úver riadne splácal, neskôr sa však finančná situácia rodiny zhoršila. Je ochotný žalovanú sumu zaplatiť, nie je schopný tak urobiť v celosti. Poukázal na to, že obaja s manželkou sú dôchodcovia, spoločne dostanú 470 eur mesačne, z toho manželke vykonávajú zrážky. Navrhol splátky do 50 eur mesačne.
V danom prípade súd rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. 12C/229/2011-104 zo dňa 05.09.2012 tak, že zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 366,64 eur s s 9,5% úrokov z omeškania ročne od 06.09.2011 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému povolil vykonať peňažné plnenie v splátkach po 40 eur mesačne. Náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č. k. 24Co/35/2013-149 zo dňa 03.12.2013 napadnutý rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že nie je sporný spotrebiteľský charakter úverového vzťahu medzi účastníkmi konania, v dôsledku čoho je nevyhnutné naň aplikovať všetky príslušné normy na ochranu spotrebiteľa, najmä ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka . Nesporné však je tiež, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi je v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom a spravuje sa príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že ustanovenie o započítaní plnenia v Občianskom zákonníku účinné od 01.01.2008 je upravené opačne ako ustanovenie v Obchodnom zákonníku, pričom Občiansky zákonník započítavanie čiastočného plnenia záväzku pred 01.01.2008 výslovne neupravoval a súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že posledné splátky úveru žalovaný uhradil ešte pred účinnosťou ustanovenia § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že aktuálna ustálená súdna judikatúra pripúšťa takzvanú kapitalizáciu príslušenstva do istiny v prípade dohody účastníkov, úrok sa stane súčasťou istiny, v dôsledku čoho potom veriteľ môže požadovať, aby z takto navýšenej istiny dlžník hradil úrok z omeškania.
Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (OBZ). Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ OBZ medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalobca (veriteľ) poskytol žalovanému (dlžníkovi) finančné prostriedky bez účelu, ktoré mal vrátiť v splátkach. Ide tu o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov. V danom prípade tu ide o spotrebiteľský vzťah. Žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, preto daný vzťah podlieha právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, tiež aj ustanovení § 52 a nasl. Obč. zák. (zákon č. 40/1964 Zb.), keďže je podnikateľ a úvery poskytuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti opakovane (dodávateľ), žalovaný je fyzická osoba, ktorá preukázateľne nekonala v tomto úverovom vzťahu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ).
Podľa § 497 OBZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 503 ods. 1 OBZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Podľa ods. 2 ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 879j OZ ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/1995 Z. z. v znení platnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 566 ods. 2 OZ (účinnom od 01.01.2008) pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
Podľa § 330 ods. 2 OBZ pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná (a teda nárok žalobcu je oprávnený). Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný úver spotreboval, avšak riadne nesplatil. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu súd z úradnej moci preskúmal oprávnenosť nároku. Zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá písomne. V danom prípade bola zmluva uzavretá v písomnej forme, a keďže obsahuje v zmysle zákonnej úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy aj zákonom stanovený údaj o RPMN, je platná. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 713,67 eur, spolu s úrokom mal vrátiť 1.120,10 eur. Žalovaný nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporoval, preto súd žalobe vzhľadom na to, že nároky žalobcu vyplývajú zo zmluvy, vyhovel. Tiež súd vyhovel nároku na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil žalobca od splatnosti celého úveru, keďže k omeškaniu dlžníka - žalovaného tu preukázateľne došlo, v zákonom prípustnej výške.
Splácanie záväzku v mesačných splátkach však súd nepovolil, nakoľko splátky mu boli povolené v predchádzajúcom rozhodnutí, žalovaný dlh ani nezačal z vlastnej iniciatívy splácať.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov voči žalovanému v zmysle špecifikácie písomným podaním z 07.01.2014, a to na súdnych poplatkoch zaplatených vo výške 2x 43,50 eur za podanú žalobu a za podané odvolanie a na trovách právneho zastúpenia - v zmysle špecifikácie vyhotovenej advokátom podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške tarifnej odmeny za 6 úkonov právnej služby (1. prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby, 3.- 5. účasť na pojednávaniach dňa 14.05.2012 - odročené - 1/4 tarify, dňa
20.06.2012 a dňa 05.09.2012, 6. podanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej dňa 26.10.2012) - teda 5x 51,45 eur a 1x 12,87 eur; paušálne výdavky 2x 7,41 eur (pri úkonoch právnej služby vykonaných v roku 2011), 4x 7,63 eur (... v roku 2012), cestovné náhrady 3x cesta Bratislava - Dunajská Streda a späť 6,60 eur, náhrada straty času 3x 4 polhodiny spolu 152,52 eur a DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995
Z. z. (Exekučný poriadok)