Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_3CoE-1-2014.pdf
PDF · 73.74 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/1/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej X. O., bytom O. č. XXX/XX, X., prechodne bytom V. X, X., o vymoženie 724,95 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 11Er/5/2007 - 30 zo dňa 16.04.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekučného konania sčasti.
Dáva p o d n e t na zastavenie exekúcie.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad (ďalej len súd prvého stupňa) napadnutým uznesením vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľáka, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava. Náhradu trov pôvodnému súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľákovi nepriznal. Zároveň zastavil exekučné konanie proti povinnej v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 716,98 Eur od 21.04.2006 do zaplatenia v časti presahujúcej úrok z omeškania vo výške 7% ročne.
Mal za preukázané, že oprávnený podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 31.07.2006, sp. zn. SR 2891/06.
Súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie v časti vymáhaného úroku z omeškania presahujúceho 7 % ročne z vymáhanej istiny z dôvodu, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou posúdil ako vzťah spotrebiteľský. Dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Ide o neprimeranú sankciu voči spotrebiteľovi spojenú s nesplnením jeho záväzku, ktorá navyše odporuje dobrým mravom.
V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o čiastočnom zastavení exekučného konania odvolanie oprávnený. Namietal, že zmluvu o úvere uzatvorenú medzi oprávneným s povinným nie je možné považovať za zmluvu uzatvorenú v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený mal za to, že dohodnuté úroky z omeškania nie sú neprimerané a neodporujú poctivému obchodnému styku. Oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, pričom nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, čím nesie obchodné riziko. Navrhol uznesenie v napadnutej časti zrušiť. V podaní zo dňa 28.06.2013 označenom ako „odvolanie“ (čl. 45 spisu) oprávnený uviedol totožné argumenty ako v prv podanom odvolaní, ktoré bolo podané v odvolacej lehote.
Povinnej bolo odvolanie doručené na vedomie podľa § 209a Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len Občianskeho súdneho poriadku), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Podľa ust. § 2 písm. a), b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 15.02.2006 (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného týkajúcej sa posúdenia, či základný právny vzťah bol spotrebiteľským vzťahom, odvolací súd poukazuje na to, že oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, a vystupuje teda v pozícii veriteľa/dodávateľa. Pred 01.01.2008 zákonodarca zahrnul do definície spotrebiteľskej zmluvy aj zmluvy podľa Obchodného zákonníka. Aj pred týmto dátumom sa za spotrebiteľské zmluvy považovali zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka (§ 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa ,,Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje“).
Z uvedených dôvodov bola odvolacia námietka oprávneného týkajúca sa nemožnosti aplikácie ustanovení na ochranu spotrebiteľa nedôvodná.
Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Z obsahu spisu vyplýva, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, SR 2891/06 zo dňa 31.07.2006, ktorým rozhodcovský súd zaviazal povinnú zaplatiť oprávnenému sumu 724,95 Eur spolu s 0,25 % denným úrokom z omeškania zo sumy 716,98 Eur od 21.04.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 212,41 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne t.j. 91,25 % ročne v rozpore s dobrými mravmi. Pod pojmom dobré mravy pritom rozumieme určité pravidlá morálneho charakteru, ktoré za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Prenikajú celým právnym poriadkom.
Úrok z omeškania v takejto výške je navyše v rozpore so zákonom, pretože výška zákonného úroku z omeškania je v zmysle ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008 dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda ide o 7 %- ný zákonný úrok. Dohodnutý ročný 91,25 %- ný úrok z omeškania predstavuje viac ako 13- násobok zákonného úroku.
Ak rozhodcovský súd priznal úrok z omeškania v tak neprimeranom rozsahu, rozhodol o plnení odporujúcom dobrým mravom.
Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie v jeho napadnutej časti ako správne potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Odvolací súd nemohol preskúmať vec nad rámec vyplývajúci z napadnutého uznesenia. Súdny dvor v uznesení vo veci C-76/10 (bod 51) uviedol, že „vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (pozri v tomto zmysle rozsudky Pannon GSM, už citovaný, bod 32, ako aj Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 53)“.
Odvolací súd zdôrazňuje, aby sa súd prvého stupňa náležite zaoberal obsahom zmluvy v spojení so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (v spise na č. l. 24) aj z hľadiska posúdenia platnosti dojednania rozhodcovskej doložky (ust. § 52, § 53 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy v spojení s článkom 3 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú za nekalé, najmä písm. q)) a rovnako aj jej písomnej formy v súlade s ust. § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30. 11. 2011).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.