Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-65-2013.pdf
PDF · 120.41 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/65/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci navrhovateľky: O. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, D., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Jozefom Dudzíkom, advokátom so sídlom v Topoľčanoch, Škultétyho 1597/7, proti odporcovi: S. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., ul. X. mája XXX, štátny občan SR, zastúpený JUDr. Stanislavom Pavlom, advokátom so sídlom v Bratislave, Šancová 58, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej U. O., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, Škultétyho 1577/8 ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 2. júla 2013 č. k. 9P/51/2012-169, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku týkajúceho sa zverenia maloletej U. O., nar. XX. XX. XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v časti výroku o neurčení výživného a v časti trov konania p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Topoľčany (v zmysle § 9 ods. 1 OSP súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 2. júla 2013 č. k. 9P/51/2012-169 manželstvo účastníkov konania O. O., rodenej S., nar. XX. XX. XXXX a S. O., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa 07. 06. 2008 v Rímskokatolíckom kostole v A., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu A. vo zväzku 11, ročník 2008, strana 64, poradové číslo 8, rozviedol. Maloletú U. O., nar. XX. XX. XXXX zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka aj otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú striedavo v týždenných intervaloch. Ako prvý je v zmysle tohto rozsudku povinný zabezpečiť osobnú starostlivosť otec v období od nedele prvého párneho kalendárneho týždňa, ktorý bude nasledovať po dátume nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, pričom otec si prevezme zakaždým v nedeľu o 18.00 hod. maloleté dieťa v trvalom bydlisku matky a maloletú jej v tomto čase o týždeň odovzdá. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť. Výživné súd neurčil a otca nezaviazal na zaplatenie súdneho poplatku. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd poukázal na to, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 23. 03. 2012 domáhala rozvodu manželstva s odporcom, dôvodiac tým, že v manželstve došlo k problémom, ktoré pretrvávajú od narodenia ich spoločnej dcéry, pre odporcu je prvoradá najskôr jeho práca, potom jeho záujmy ako futbal a pod. a kdesi na konci je ona a ich dcéra. S odporcom sa intímne nestýkajú už vyše roka a nehospodária spolu už niekoľko mesiacov, keďže odporca jej nedáva peniaze na chod domácnosti. Žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal
platením výživného v sume 400 eur mesačne. Na pojednávaní konanom dňa 18. 09. 2012 navrhovateľka uviedla, že má nového partnera, s ktorým by chcela v budúcnosti žiť. Trvala na tom, aby súd upravil styk otca tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou každý druhý víkend a to od 16.00 hod. od piatku do nedele do 16.00 hod., a pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť súhlasila s tým, aby bola upravená aj inou sumou ako navrhla, t.j. 400 eur. Nesúhlasila s tým, aby maloletá bola zverená do striedavej starostlivosti z dôvodu, že odporca má prácu takého charakteru, že by sa maloletej nemohol venovať, resp. takúto výchovu zabezpečovať, keďže cestuje za prácou aj mimo trvalého bydliska a maloletá je na ňu ako matku citovo viazaná. Následne podala navrhovateľka návrh na začatie konania podľa § 76 ods. 1 písm. b/ OSP s tým, že žiadala, aby súd zveril maloletú U. dočasne do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uznesením č. k. 9P/51/201231 zo dňa 24. 04. 2012 Okresný súd Topoľčany podľa § 76 ods. 1 písm. b/ OSP zveril maloletú U. O. do osobnej starostlivosti matky O. O. a to do právoplatnosti rozvodového konania vedeného na Okresnom súde Topoľčany. Na pojednávaní konanom dňa 18. 09. 2012 odporca uviedol, že s návrhom na rozvod súhlasí, avšak k dôvodom uvádzal aj to, že keď prišiel z práce, manželka bola intenzívne, t.j. v čase od 18.00 do 22.00 hod. večer stále na počítači a týmto spôsobom si našla aj známosť s aktuálnym priateľom, pričom odporca ustaľuje rozvrat manželstva asi rok dozadu, resp. od minulého roka v marci, avšak ešte aj v tom čase mával odporca s navrhovateľkou intímny styk. Zároveň odporca uviedol, že trvá na tom, aby maloletá U. bola zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov, pričom odporca má vytvorené podmienky pre zabezpečenie takejto striedavej starostlivosti a striedavú výchovu navrhuje realizovať v časových úsekoch, že týždeň bude maloletá u odporcu a týždeň u navrhovateľky. Kolízny opatrovník v prípade rozvodu rodičov odporučil zveriť maloleté dieťa do striedavej výchovy a starostlivosti oboch rodičov a to v týždenných intervaloch, resp. 2týždňových intervaloch u matky a týždeň u otca. Súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 07. 06. 2008 v rímskokatolíckom kostole v A., toto je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A. vo zväzku 11, ročník 2008 na strane 64, pod poradovým číslom 8, pričom z manželstva pochádza maloletá U. O., nar. XX. XX. XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci na Slovensku, v obci A.. U oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú občania Slovenskej republiky. Maloletá U. navštevuje materskú školu v H. na U. ulici, t. č. spolu s matkou a jej priateľom v byte v F.. Navrhovateľka žije od apríla 2012 so svojím priateľom a pracuje na základe Zmluvy o sprostredkovaní s OVB Allfinanz Slovensko, a.s., pričom jej mesačná odmena predstavuje cca 200 eur. Navrhovateľka poberala do februára 2012 rodičovský príspevok spolu s prídavkom na dieťa. Odporca aktuálne pôsobí ako živnostník, pričom jeho mesačný príjem predstavuje cca 300 eur mesačne. Z výpovedí vypočutých svedkov zhodne vyplynulo, že nemajú vedomosť o tom, že by dochádzalo k zanedbávaniu starostlivosti navrhovateľky alebo odporcu o maloletú a obaja rodičia, rovnako i starí rodičia o maloletú prejavujú záujem. Matka navrhovateľky vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že čo sa týka osobnej charakteristiky oboch rodičov maloletej, otca hodnotí ako starostlivého, bola prekvapená tým, že bol podaný návrh na rozvod, takisto aj dôvodmi, ktoré tam boli uvedené, t.j. že odporca sa mal správať spôsobom tam popísaným, že mal navrhovateľku psychicky týrať, svedkyňa uviedla, že to nepobadala, za dverami ich spálne nevidela a navrhovateľka ako jej dcéra sa s ňou o problémoch neradila, mala na to svoju priateľku. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej nie sú známe dôvody rozpadu manželstva a nevie sa k tomu vyjadriť. O tom, že má dcéra priateľa sa dozvedela až s odstupom času po tom, ako bol podaný návrh na rozvod zo strany dcéry, ktorú skutočnosť jej oznámila jej priateľka. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní konanom dňa 23. 10. 2012 uviedla, že má vedomosť, že došlo k sedeniu oboch manželov i PhDr. Zitovej a to deň po predchádzajúcom pojednávaní, kde sa účastníci mali neformálne dohodnúť, že každý druhý víkend bude maloletá u otca tým spôsobom, že v sobotu ráno si ju otec preberie, v sobotu večer ju odovzdá a prespí u matky, na druhý deň si ju prevezme v nedeľu u matky ráno a večer ju odovzdá matke. Zo správy PhDr. Zitovej vyplýva, že maloletá U. počas vyšetrenia vyžadovala blízkosť matky, odmietala zostať v ambulancii bez jej prítomnosti. Otca neodmietala, k matke sa však túlila viac. Súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, pričom výskumný ústav na základe záverov komplexného znaleckého dokazovania odporučil striedavú starostlivosť (týždenný pobyt v rodine matky a týždenný pobyt v rodine otca). Navrhovateľka sa k vykonanému znaleckému dokazovaniu vyjadrila v tom zmysle, že so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, ani so závermi znaleckého posudku. Myslí si, že striedavá starostlivosť má byť daná takým rodičom, ktorí vedia komunikovať a sa dohodnúť, čo ona s odporcom nedokáže. Právny zástupca navrhovateľky žiadal vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Právny zástupca odporcu v záverečnom stanovisku uviedol, že tvrdenia, ktoré predniesla navrhovateľka považujú za účelové a tendenčné, nakoľko táto mala možnosť aj priamo na predchádzajúcom pojednávaní spýtať sa znalkyne na prípadné sporné otázky, ktoré sa týkali posúdenia zverenia maloletej U. do striedavej starostlivosti. Právny zástupca odporcu
zároveň uviedol, že pokiaľ bude rozhodnuté o úprave styku alebo striedavej starostlivosti navrhujú, aby otec prevzal dieťa o 18.00 hod. v bydlisku matky a v tomto čase v bydlisku matky dieťa odovzdal o 18.00 hod. v nedeľu. Prepravu zabezpečí otec, pričom všetky náklady s týmto spojené nemá. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že aktuálne manželstvo účastníkov je iba formálny zväzok, nakoľko už dlhodobo nevytvára harmonické a trvalé spoločenstvo, aktuálne si neplní ani sociálnu, biologickú, ani ekonomickú funkciu. Z vyjadrení účastníkov zhodne vyplýva, že vzťahy medzi manželmi sú natoľko narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže ďalej plniť svoj spoločenský účel. Súd zveril maloletú U. O., nar. XX. XX. XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka aj otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú striedavo v týždenných intervaloch. Pri rozhodovaní o úprave práv a povinností k maloletej U., najmä vo vzťahu k otázke komu z rodičov zveriť na čas po rozvode maloleté dieťa, resp. či maloleté dieťa zveriť do striedavej starostlivosti, súd vychádzal hlavne z vykonaného dôkazu znaleckého posudku Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie dieťaťa ako aj z výsluchu znalkyne PhDr. Evy Smikovej PhD., keď znalkyňa v súlade so závermi znaleckého posudku jednoznačne uviedla, že doporučuje striedavú starostlivosť u oboch rodičoch a to v týždenných intervaloch, pričom v rodinnom spolužití účastníkov sa nevyskytuje žiadna forma ohrozenia, alebo násilia, či iného traumatizovania dieťaťa zo strany rodiča. Zároveň uviedla, že maloletá je tak vyspelá, že je bez problémov schopná zvládnuť prechod a striedanie od jedného rodiča k druhému v rámci týždenných intervaloch. Zároveň striktne odmietla variant, že dieťa by bolo zverené matke a otcovi by bol určený styk raz za dva týždne aj s prespaním u otca, išlo by o najhoršiu variantu z hľadiska psychologického. Takisto správa kolízneho opatrovníka preukázala jednoznačne, že na strane otca aj matky sú vytvorené vhodné sociálne, bytové a materiálne podmienky pre to, aby mohla byť vykonávaná striedavá starostlivosť oboch rodičov. S poukazom na majetkové pomery účastníkov, ako aj skutočnosť, že dieťa sa bude u rodičov striedať v týždňových intervaloch rozhodol zároveň tak, že súd výživné rodičom neurčuje. Súd zamietol návrh navrhovateľky na kontrolný znalecký posudok, keďže závery znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v rámci pojednávania, sú jednoznačné, logické a znalecký posudok netrpí vnútornými rozpormi, alebo rozpormi voči iným vykonaným dôkazom. Zistený skutkový stav súd prvého stupňa právne posúdil podľa § 23 ods. 1, § 24 ods. 1 až 4 a § 62 ods. 1 až 4 Zákona o rodine. Súd zároveň rozhodol, že otca na zaplatenie súdneho poplatku nezaväzuje. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 OSP a to tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože účastníci nemajú právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod, alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Proti tomuto rozsudku v časti výroku o úprave práv a povinností rodičov k maloletej U. O. podala navrhovateľka včas odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c/, f/ OSP, teda že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a pre nesprávne právne posúdenie. Nepovažuje za správne, že súd rozhodol o striedavej starostlivosti, pretože na to nie sú splnené podmienky, keďže maloletá U. O. je v tak útlom veku, že takýto spôsob výchovy nie je pre ňu najvhodnejší. Po rozpade rodiny by dieťa malo mať pocit, že niekde patrí, že niekomu patrí a má akýsi „domovský prístav“ a malo by si vytvoriť akési citové väzby na to, čo človek zvykne označovať ako „domov“. Navrhované riešenie tieto dôležité atribúty pre formovanie osobnosti maloletej nemá a do popredia sa tu pretláča výlučne záujem otca, resp. starých rodičov. Aj znalkyňa vo svojom posudku jasne konštatuje vplyv starých rodičov na život a názory otca maloletej. K znaleckému posudku má výhrady a už v štádiu znaleckého dokazovania z postoja znalkýň vopred vedela výsledok ich znaleckého skúmania. Celé znalecké dokazovanie bolo opäť orientované na záujmy otca a nikto nebral do úvahy jej postoj k striedavej starostlivosti. Nedôverovala im a nedôveruje ani ich znaleckým záverom, preto navrhovala, aby bol nariadený kontrolný znalecký posudok. Osobne si myslí, že striedavá starostlivosť nikdy nemôže fungovať, pokiaľ s ňou nesúhlasia obaja rodičia. Otec sa stavia do pozície zaneprázdneného človeka, čo je v jeho neprospech a vôbec nezabezpečuje reálne kontakty s dieťaťom. Podmienkou pre striedavú starostlivosť sú aj stabilizované citové vzťahy medzi rodičmi a obojstranná ochota k vzájomným ústupkom a kompromisom, ktoré striedavá starostlivosť nepochybne vyžaduje. Medzi nimi však nie sú žiadne ústupky a ochota spolupracovať a to nielen vďaka nej, ale aj vďaka odporcovi, ktorý neustále mobilizuje širokú rodinu ako aj úradné osoby, či celé svoje okolie, aby brojili proti nej, nevediac jej odpustiť, že sa rozviedla s odporcom. Každému právu zodpovedá aj povinnosť a odporca by si mal bez problémov a bez zbytočných súdnych prieťahov plniť svoju vyživovaciu povinnosť, ale napriek svojmu solídnemu sociálnemu cíteniu sa snaží presviedčať zainteresované osoby a súd, že je tak chudobný, že je schopný platiť výživné v tej najnižšej možnej miere a od apríla minulého roka vôbec neplatí výživné. Uviedla, že v marci tohto roka sa definitívne presťahovala na hore uvedenú adresu a vzdialenosť medzi bydliskom otca a bydliskom maloletej je 30 km. Otec maloletej sa celé konanie
prezentuje ako zaneprázdnený človek, a preto si nevie predstaviť ako efektívne bude zabezpečovať striedavú starostlivosť na takú vzdialenosť. Navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Podané odvolanie považuje za nedôvodné, navrhovateľka v ňom uviedla nepravdivé, zavádzajúce a účelové tvrdenia a neuviedla ani jeden dôvod v čom spočívala nesprávna aplikácia konkrétneho ustanovenia právnych predpisov, ak tvrdí, že rozhodnutie súdu je právne nesprávne a neboli splnené zákonné podmienky. Jediným argumentom navrhovateľky je nevykonanie kontrolného znaleckého posudku, pretože sa mal dávať do popredia záujem otca a nikto nebral do úvahy jej postoj. V priebehu súdneho konania bolo vykonané komplexné znalecké dokazovanie, ktoré odporučilo striedavú starostlivosť, znalecký posudok Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, ktorý je hierarchicky v danej oblasti detskej patopsychológie najvyšším odborným ústavom k posudzovaniu danej problematiky, bol vypracovaný spôsobom, ktorý dostatočným a hodnoverným spôsobom vysvetlil vnímanie maloletej dcéry k situácii vo vzťahu oboch jej rodičov a starostlivosť o ňu, pričom závery znaleckého posudku boli vyhodnotené za jednoznačné, logické a boli potvrdené aj osobnou účasťou znalkyne PhDr. Evy Smikovej, PhD. na pojednávaní dňa 27. 06. 2013, na ktorom boli osobne zodpovedané všetky otázky účastníkov konania. Navrhovateľka označuje odporcu za zaneprázdneného človeka, avšak sama na pojednávaní dňa 02. 07. 2013 uviedla, že pracuje 12 hodín 4 dni v týždni v ZKW Slovakia v G., ktorá funguje v trojzmennej prevádzke pre automobilový priemysel. Tvrdenie navrhovateľky je k tejto skutkovej okolnosti zavádzajúce, pretože na strane odporcu sú vytvorené všetky podmienky k striedavej osobnej starostlivosti. Podľa jeho názoru navrhovateľka úmyselne zavádza a klame ohľadom otázky platenia výživného na maloletú U., pretože aj z konania vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. 11P/195/2013, je na základe predložených dôkazov - bankových úhrad vykonaných odporcom na účet navrhovateľky zrejmé, že odporca si svoje vyživovacie povinnosti plní v súlade so zákonom riadne a včas až do právoplatnosti rozhodnutia v merite veci samej. Podľa neho konanie vedené pod sp. zn. 11P/195/2013 považuje za zmätočné, keď trpí prekážkou litispendencie a prekážkou rei iudicata. Vo vzťahu k prezentovanej vzdialenosti medzi domácnosťami oboch rodičov prezentoval, že ako otec sám na vlastné náklady zabezpečí prevzatie maloletej v trvalom bydlisku matky a maloletú jej odovzdá o týždeň v rovnakom čase, teda o 18.00 hod. každú nedeľu, čo je dostatočným a efektívnym zabezpečením striedavej osobnej starostlivosti aj na takú vzdialenosť ako je 30 km medzi domácnosťami oboch rodičov maloletej. S poukazom na vyjadrenie súdnych znalcov konštatoval, že navrhovateľka presadzuje iba svoje záujmy a nie záujmy dieťaťa a vo vzťahu k vývinu, potrebám a záujmom maloletej je majetnícka a koná v rozpore s § 28 ods. 2 Zákona o rodine.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolanie v zmysle § 212 ods. 2 písm. a/ OSP, o ktorom v zmysle § 214 ods. 1 OSP rozhodol na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky - matky maloletého dieťaťa nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, keďže je vo výroku vecne správny.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).
Jednou zo základných zložiek práva na spravodlivý proces tvorí povinnosť súdu svoje
rozhodnutia riadne a presvedčivo odôvodniť.
V danej veci odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol o úprave pomerov rodičov na čas po rozvode k maloletej U. O., ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, preto sa odvolací súd obmedzuje na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a zároveň na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia dopĺňa ďalšie dôvody, ktoré sú reakciou na odvolanie matky maloletého dieťaťa na závery prvostupňového súdu, pričom zdôrazňuje, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy práv a povinností k maloletej U. O., nar. XX. XX. XXXX. V dôsledku odvolania podaného navrhovateľkou je predmetom odvolacieho konania výrok rozhodnutia o úprave pomerov rodičov na čas po rozvode k tomuto maloletému dieťaťu, v rámci ktorého bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Podľa § 113 ods. 1 OSP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Rodičovské práva sú zakotvené v § 28 Zákona o rodine, pričom štandardom pri schopnosti oboch rodičov a záujme aspoň jedného z nich je striedavá starostlivosť, len vo výnimočných prípadoch nie a túto výnimočnosť a dôvod pre nemožnosť striedavej starostlivosti súdy skúmajú. V zmysle zákona o rodine obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať dieťa, pokiaľ nie je preukázaný opak. Rodičovská spôsobilosť vznikla zo zákona - narodením dieťaťa, a to bez znaleckých posudkov a bez osobitných posudzovaní vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom, citovým väzbám, vývinovým potrebám, stabilite výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť chráni záujem zachovať dieťaťu oboch rodičov a umožňuje zachovať dieťaťu aspoň rekonštruovanú rodinu, keď už došlo k rozchodu alebo rozvodu rodičov. Striedavá starostlivosť je alternatívou, ktorá deťom pomáha prekonať adaptáciu na zmenu vzťahových pomerov. Takýmto riešením sa z ich života nevytratí významnejším spôsobom ani jeden z rodičov, ktorí svojou rolou najvýznamnejším spôsobom determinujú ich budúcu partnerskú, rodičovskú a obecne ľudskú prosperitu. Čím lepšie sa dieťa bude cítiť u jedného aj druhého rodiča, čím viac lásky v podobe láskavého, nemanipulatívneho, nekonfrontačného prístupu si bude môcť zažiť, tým menej bude poškodené nepochybne náročnou situáciou v podobe zmenenej rodinnej konštelácie. Pri striedavej starostlivosti ide o to, že aj keď dieťa prichádza o rodinné istoty, bude mať k dispozícii rovnako obidvoch rodičov, je to forma, ktorá chráni dieťa od toho, aby muselo rozhodovať, ktorý rodič je ten dobrý, selektovať, cenzúrovať a potláčať svoje potreby a túžby vo vzťahu k jednému alebo druhému rodičovi. Rodičia musia spolu komunikovať, mať na mysli v prvom rade prosperitu a pohodu svojho dieťaťa, alebo si vytvoria takú formu interakcie, ktorá nebude svojím konfrontačným charakterom na dieťa doliehať. Základným mementom pre každého z rodičov by mala byť skutočnosť, že snahou predostierať dieťaťu problematický, negatívny obraz toho druhého sa aktívne podpisujú na jeho nielen súčasných, ale aj budúcich problémoch. V prvom rade tým ubližujú dieťaťu. Rodičia musia vidieť v prvom rade záujmy, túžby dieťaťa, dieťa nemôže slúžiť ako nástroj k tomu, aby dosiahli svoje ciele. Tam kde ide o skutočný záujem rodičov o dieťa, nestáva sa dieťa nástrojom rodičov na vybavovanie si účtov medzi sebou. Zachovanie obidvoch rodičov je pre dieťa prospešnejšie.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (§ 24 ods. 4 Zákona o rodine).
Uvedená právna úprava o striedavej osobnej starostlivosti korešponduje v plnom rozsahu s Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý bol prijatý a otvorený na podpis, ratifikáciu a pristúpenie rezolúciou Valného zhromaždenia OSN z 20. novembra 1989 a v súlade s článkom 49 nadobudol platnosť 2. septembra 1990, ktorý v článku 3 bod 1 zakotvuje, že pri všetkých akciách týkajúcich sa detí, či už podnikajúcich verejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými zbormi, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé.
Článok 12 bod 1 Dohovoru stanovuje, že štáty - zmluvné strany musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné si utvárať vlastné názory, právo ich vyjadrovať slobodne vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pripisujúc názorom dieťaťa náležitú váhu podľa jeho veku a zrelosti.
Z dokazovania v predmetnej veci vyplýva, že záujem maloletého dieťaťa vyžaduje, aby sa na jeho výchove výraznejšie ako doposiaľ, a to rovnocenne s matkou maloletého dieťaťa podieľal aj otec - čiže mužský prvok - ktorý je schopný napomáhať dieťaťu vhodnou formou aj s predškolskou výchovou a nezastupiteľným spôsobom sa podieľať na jeho postupne sa vyvíjajúcej životnej orientácii. Otec je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi, a preto matka, ktorá po rozpade spoločnej domácnosti mala doteraz dieťa v osobnej starostlivosti, by nemala odmietať výchovné pôsobenie otca ako druhého rodiča, nemá byť proti nemu a priori negatívne zameraná pre ich rozdielne povahové vlastnosti, pretože sa to môže prenášať aj na dieťa. Negatívny postoj rodiča k druhému rodičovi by sa mohol - nech už priamo či vo svojich dôsledkoch - z veľkej pravdepodobnosti negatívne dotýkať dieťaťa, ak by bola znižovaná či eliminovaná účinnosť výchovného pôsobenia druhého rodiča; to by mohlo negatívne pôsobiť na emocionálnu väzbu dieťaťa k druhému rodičovi. Matka si musí uvedomiť, že dieťa nepatrí iba jej, obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti. O spôsobe života dieťaťa teda majú právo rozhodovať obaja rodičia a aj sa na ňom v rovnakej miere podieľať. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a z jeho rozhodnutia vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť je jednoznačne v záujme maloletej U. a jedinou prekážkou pre výrok o striedavej starostlivosti nemohol byť ani nesúhlas matky. Odvolací súd poznamenáva, že nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou môže byť relevantný iba vtedy, ak je vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom zasahovať do záujmu dieťaťa, čo však v danom prípade preukázané nebolo. Na bezdôvodnom nesúhlase jedného z rodičov súdy nemôžu vystavať rozhodnutie, ktorým by návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti nevyhoveli, pretože takýto postup súdu (nevyhovenie návrhu na striedavú starostlivosť) je v rozpore so základným právom každého druhého rodiča na spravodlivý proces podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a súčasne zásahom do jeho základného práva vychovávať a starať sa o svoje dieťa podľa čl. 32 odst. 4 Listiny, ale i do základného práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa toho istého článku.
Z dokazovania pred prvostupňovým súdom jednoznačne vyplynulo, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a pre výchovu dieťaťa majú aj vytvorené vhodné podmienky, k dieťaťu majú pozitívny a citový vzťah, majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa § 1 OSP Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak fyzická alebo právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.
Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Obsahom práv na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.
Podľa § 120 ods. 2 OSP vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa § 120 ods. 3 OSP ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa § 125 OSP za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné ( Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132 Občianskeho súdneho poriadku možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia, spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna 2008).
Vzhľadom k tomu, že súd má v zmysle § 6 OSP v konaní postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, súd prvého stupňa nemusel konanie v tak citlivej a na čas dôležitej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa doplňovať dokazovanie vykonaním kontrolného znaleckého posudku, pretože pre rozhodnutie postačoval súdom prvého stupňa riadne a úplne zistený skutkový stav veci. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP a zistený skutkový stav správne právne posúdil, preto odvolací súd dospel k záveru, že vynesený rozsudok zodpovedá najlepšiemu záujmu dieťaťa. Odvolací súd záverom poznamenáva, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch zákonným a presvedčivým spôsobom odôvodnil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a v podrobnostiach odkazuje na správnosť záverov prvostupňového súdu.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Krajský súd v Nitre podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože išlo o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, v ktorom žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.