Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-345-2011.pdf
PDF · 84.28 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-5Er/345/2011
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v exekučnej veci oprávneného: CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom Panenská 7, Bratislava, v zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., IČO: 47 234 547, so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti povinnému: X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. W.. G. XX, G., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Romana Fogtu, so sídlom exekútorského úradu Kynceľová č. 77, pod č. EX 1612/2011 pre vymoženie pohľadávky 233,32 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Romana Fogtu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 03.03.2011, č. EX 1612/2011 zamieta.
odôvodnenie:
Dňa 25.02.2011 sa na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi, začalo exekučné konanie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok č.k. 1 KRS/831/2010 zo dňa 03.01.2011 vydaný Stálym rozhodcovským súdom pri Komerčnej spoločnosti, a.s., s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti (ďalej len „exekučný titul“).
Dňa 14.03.2011 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Romana Fogtu (ďalej len „súdny exekútor“) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 233,32 eur s príslušenstvom a trov exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom a Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 28.01.2009 (ďalej len „Zmluva“) spolu s Všeobecnými podmienkami CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (ďalej len „VP“).
Exekučný súd sa oboznámil okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu aj s priloženou Zmluvou spolu s VP a zistil, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nie je možné vyhovieť, nakoľko bol zistený rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zo zákonom.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 3 ods. 3, zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (účinného od 01.07.2007), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 9) (§ 52 až § 54 OZ).
Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb, Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.02.2010 (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4, písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5, OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 až 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa čl. 6 ods.1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha aj význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Súdny dvor (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira v bode 58 judikoval, že smernica Rady 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné realizovať také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Na základe uvedených vnútroštátnych zákonných ustanovení i noriem európskeho práva, má súd povinnosť v exekučnom konaní, ktorého podkladom je exekučný titul vydaný na základe spotrebiteľskej zmluvy v rozhodcovskom konaní, skúmať nielen exekučný titul, ale aj zmluvu a všeobecné podmienky tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Súd zistil, že spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. ako veriteľ a ako dodávateľ; a povinný ako spotrebiteľ uzatvorili dňa 28.01.2009 Zmluvu. Táto Zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 OZ a § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z povahy zmluvných strán je zrejmé, že veriteľ, s poukazom na svoj predmet činnosti uvedený v Obchodnom registri, konal v rámci podnikateľskej činnosti, pričom uzatvoril Zmluvu s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, v Zmluve označeným menom, priezviskom, dátumom narodenia, číslom občianskeho preukazu, rodným číslom.
Súd aplikoval na uvedený právny vzťah ustanovenia § 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách (na ktoré odkazuje ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa), ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán, ako aj normy európskeho práva zamerané na ochranu spotrebiteľa. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorej základnou črtou je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou Zmluvy sú aj VP, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli tak ako Zmluva pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
Exekučný súd z úradnej povinnosti podrobil skúmaniu rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom. V posudzovanej zmluve je rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode V.-13 VP v znení: „Táto zmluva, ponuka služieb klientovi a riešenie sporov sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky. Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s. so sídlom v Čadci, Nábrežná 1293 alebo Rozhodcovského súdu v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Ventúrska 14.“
Súd poukazuje na to, že cieľom rozhodcovskej zmluvy/doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne
o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka vyžaduje od povinného, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, teda konaniu, v ktorom má vzniknúť už judikovaný záväzok arbitra. Takýto judikovaný záväzok sa stáva základom pre nútený výkon rozhodnutia a pre zásah do majetkovej sféry povinného. Rozhodcovská doložka spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou. Arbitráž je predovšetkým inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícií. Priemerný spotrebiteľ má nielen problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce z rozhodcovského konania a tiež nemožno predpokladať, že právne vedomie priemerného spotrebiteľa umožňuje kriticky posúdiť dôsledky súhlasu s rozhodcovskou doložkou vo vopred pripravenej formulárovej zmluve.
Predmetná rozhodcovská doložka je súčasťou VP, z ktorých nevyplýva, že by si spotrebiteľ rozhodcovskú doložku osobitne vyjednal, či nejakým spôsobom ovplyvnil jej obsah. Dá sa predpokladať, že spotrebiteľ bol motivovaný finančnou potrebou, keďže predmetom zmluvy bolo sprostredkovanie úveru. Táto rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 odsek 1 OZ, pretože núti spotrebiteľa výhradne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželá. Nie je nezanedbateľná ani skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná až po vzniku sporu, ale už pri vzniku zmluvného vzťahu. Táto doložka bola dojednaná so spotrebiteľom pri podpise zmluvy a bez ďalšieho oprávneným použitá. Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa a je na základe § 53 odsek 1 v spojení s § 53 odsek 4 písm. r) OZ ako neprijateľná zmluvná podmienka absolútne neplatná a spotrebiteľa ako dotknutú stranu nezaväzuje. Jedná sa o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona, pôsobí od počiatku voči všetkým.
Dojednanie takejto rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. OZ. Nakoľko neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania. Z tohto dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný.
Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3 M Cdo 20/2008 konštatoval, že je neprípustný výkon exekúcie na podklade rozhodnutia, ktoré vydal orgán, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie. V zmysle uvedeného, rozhodcovský rozsudok rozhodcu, ktorý svoju právomoc odvodil z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a výkon exekúcie na jeho podklade je neprípustný. Súd zároveň dodáva, že tento záver rešpektuje cieľ vyplývajúci z článku 6 Smernice č. 93/13/EHS ako aj z vyššie uvedenej judikatúry EÚ, t.j. že spotrebiteľ nebude viazaný neprijateľnou zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy.
V zmysle vyššie uvedeného bol rozhodcovský rozsudok vydaný v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS, pretože bol vydaný rozhodcom, ktorý svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci odvodil od neplatnej rozhodcovskej doložky, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 exekučného poriadku. Nakoľko je výkon exekúcie na podklade takéhoto exekučného titulu neprípustný, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od dňa jeho doručenia na podpísanom súde, písomne trojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.