Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-288-2013.pdf
PDF · 86.97 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/288/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: V. X., nar. XX.X.XXXX, bytom B. K. XXX, o zaplatenie 336,38 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 3.4.2013 č.k. 4C/80/2011-37, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd výrokom I. v celom rozsahu zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 336,38 Eur so 14,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 235,13 Eur od 15.12.2007 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Rozhodnutie s použitím ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., § 524 a § 526 Občianskeho zákonníka odôvodnil v podstate tým, že žalobca v danom konaní na základe ním predložených listinných dôkazov neuniesol svoje dôkazné bremeno. Hoci žalobca podanou žalobou uplatnil nárok zo „Zmluvy k úverovému účtu, alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXX“, ktorú k žalobe nepripojil s tým, že na tomto základe poskytol jeho právny predchodca VÚB a.s. žalovanej úver, avšak z ním pripojeného dôkazu vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou inú zmluvu o poskytnutí flexipôžičky č. 1351428. V listine „Pokus o zmier“ sa rovnako uvádza variabilný symbol 118617321. Prvostupňový súd uzavrel, že zo žalobcom predložených listín nie je možné bezpečne ustáliť, či žalovaná vôbec zostala dlžná VÚB titulom poskytnutej flexipôžičky nejakú sumu a v prípade kladnej odpovede na túto otázku nie je možné bezpečne ustáliť, či VÚB vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, keďže o tom žalobca nepredložil žiadny dôkaz, aká bola prípadná výška celkovej dlžnej sumy z nesplateného úveru, keď v pokuse o zmier je uvedená dlžná suma 455,62 Eur rozdielna od uplatňovanej žalobou. Súd vyslovil tiež názor, že žalobca nepreukázal, že by pohľadávku, ak existovala, nadobudol titulom jej postúpenia a že by postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené. Keďže potom súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti podanej žaloby, žalobu zamietol. Vzhľadom na to, že žalovaná mala plný úspech vo veci, patrila by jej náhrada trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., ale keďže náhradu trov konania nežiadala a podľa obsahu spisu jej ani žiadne nevznikli, súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 221 ods. 1 O.s.p.
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania na trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby s DPH a režijným paušálom spolu 41,24 Eur. Podľa neho žalobca (?) so žalovanou preukázateľne uzavreli zmluvu o poskytnutá flexipôžičky na základe ktorej jej bolo poskytnutých 50.000,- Sk, ktoré sa zaviazala splácať v 36 mesačných splátkach po 1.805,11 Sk. Ku dňu postúpenia pohľadávky na navrhovateľa bola vyčíslená dlžná suma vo výške 336,40 Eur a pozostávala z istiny 235,13 Eur, riadneho úroku 22,06 Eur, úroku z omeškania 3,59 Eur a ostatného príslušenstva a poplatkov 75,62 Eur. K preukázaniu dlžnej sumy žalobca predložil výpis z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým VÚB a.s. generovala bankovým systémom, ktorý je certifikovaný a podlieha dohľadu NBS. Predmetný doklad je podľa odvolateľa relevantným dôkazom na preukázanie dlžnej sumy, nakoľko je vyhotovovaný bankovým systémom, ktorý nie je možné fyzicky ovplyvniť a taktiež nie je možné zasiahnuť do jeho výpočtov a vykonávaných operácií. Zároveň odvolateľ namietal, že súd ho nevyzval na bližšie preukázanie dlžnej sumy, nevyjadril pochybnosti o oprávnenosti nároku navrhovateľa, neuviedol, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, čím navrhovateľ nemohol produkovať konkrétne dôkazy. Navrhovateľ preto zastal názor, že svoj nárok preukázal dostatočným spôsobom a to výpisom bankového systému. Rovnako za dostatočné považoval preukázanie postúpenia danej pohľadávky rámcovou zmluvou. Ak to súdu nepostačovalo, mohol navrhovateľa vyzvať na spresnenie resp. doplnenie žalobného návrhu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob/51/2011. Vzhľadom na to, že príloha k zmluve o postúpení pohľadávok obsahuje niekoľko tisíc pohľadávok a je len v elektronickej podobe, navrhovateľ predložil súdu v písomnej verzii len časť prílohy k zmluve týkajúcu sa konkrétnej pohľadávky voči žalovanej. Pokiaľ ide o neoznámenie postúpenia pohľadávky, podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá za následok, že by na postupníka zo zmluvy pohľadávky neprešla, neoznámenie nemá vplyv na nárok žalobcu - postupníka, neoznámenie by mohlo mať vplyv len na skutočnosť voči komu žalovaná splní svoj záväzok. Záverom odvolateľ vyslovil názor, že v napádanom rozhodnutí absentuje zásada spravodlivosti, keďže právny predchodca si splnil svoju zmluvnú povinnosť, poskytol žalovanej finančné prostriedky, kým žalovaná si svoju povinnosť nesplnila a finančné prostriedky nevrátila.
Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie v súlade s ust. § 120 O.s.p. a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu sa žiada dodať už iba nasledovné:
Ako správne na to poukázal prvostupňový súd, žalobca v návrhu uvádza, že jeho právny predchodca VÚB, a.s., Bratislava a žalovaná uzavreli dňa 7.10.2004 Zmluvu k úverovému účtu a k číslu zákazníka XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver. K žalobe ale pripojil ako listinný dôkaz inú zmluvu Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 7.10.2004, ktorá je označená číslom 1351428 a registračným číslom 008012601061004 a nenachádza sa v nej označenie zákazníka XXXXXXXXX, ktoré zvýraznil žalobca v žalobe. Tento rozpor žalobca neodstránil ani v podanom odvolaní. Obdobne vo výpise z účtovnej knihy je uvádzaný variabilný symbol XXXXXXXXX, ktorý sa ale v predmetnej zmluve
o poskytnutí flexipôžičky nenachádza. Tento istý variabilný symbol sa potom opakuje aj v pokuse o zmier zo dňa 6.7.2011, ktorý bol zaslaný žalobcom žalovanej. Prvostupňový súd tiež správne poukázal na rozpor medzi predloženými listinnými dôkazmi, keď žalobou žalobca uplatňuje sumu 336,38 Eur a z výpisu z účtovnej knihy a z predloženého pokusu o zmier vyplýva, že dlžná suma spolu má byť 455,62 Eur, teda vyššia, pričom zo žaloby nie je zrejmé v čom spočíva rozdiel. Ako jediný dôkaz o výške žalovanej uplatnenej pohľadávky, ktorá spočíva jednak z neuhradeného úveru 235,13 Eur, jednak z riadneho úroku 22,06 Eur, z úroku z omeškania 3,59 Eur a z ostatného príslušenstva a poplatkov 75,62 Eur predložil výlučne výpis z účtovnej knihy. Treba prisvedčiť prvostupňovému súdu, že z preukázaného nie je možné bezpečne ustáliť, či a kedy veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, aká časť pohľadávky bola uhradená, akú časť pohľadávky zostala žalovaná dlžná, ku ktorému dátumu a z akých súm sa dostala do omeškania, akým výpočtom žalobca dospel k uplatnenému úroku a úroku z omeškania, čo je zahrnuté pod ostatným príslušenstvom a poplatkami v sume 75,62 Eur. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno riadne preukázať žalobou uplatnený nárok, keď vyššie uvedené rozpory zostali neodstránené a otázky nezodpovedané.
Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore, a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.
Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa vety tretej súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
S poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické východiská odvolací súd uzatvára, že navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď v konaní dostatočnými dôkazmi nepreukázal, že jeho nárok v rozsahu uplatnenom v žalobe je dôvodný. Odvolací súd je pritom toho názoru, že v danej veci neboli splnené podmienky, aby súd výnimočne vykonal aj iné dôkazy, ako ich v konaní predostrel žalobca. Keďže žalobca, resp. jeho právny zástupca sa napriek riadne a včas doručenému predvolaniu na nariadené prvostupňové pojednávanie na deň 3.4.2013 nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadal (a bez ospravedlnenia sa nedostavila ani žalovaná), súd nemohol postupoval podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a účastníkov oboznámiť ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná. Žalobca sa tak vlastným zavinením neúčasťou na nariadenom pojednávaní sám zbavil možnosti byť súdom oboznámený o tých tvrdeniach, ktoré zostali sporné, resp. nepreukázané.
Odvolací súd sa nezhodol iba so záverom prvostupňového súdu, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal postúpenie predmetnej pohľadávky z pôvodného veriteľa VÚB, a.s. na žalobcu, keď považoval za nepostačujúcu predloženú rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok včítane jej prílohy, z ktorej ale vyplýva žalobou uplatnená pohľadávka voči žalovanej a to v kontexte tiež s výpisom účtovnej knihy VÚB, a.s. a musel sa tiež stotožniť s námietkou odvolateľa, že nepreukázanie oznámenia o
postúpení pohľadávky žalovanej dlžníčke mohlo mať len ten následok, že žalovaná mohla účinne splniť svoj záväzok i plnením postupcovi. To ale nič nemení na vyššie uvedených záveroch o neunesení dôkazného bremena žalobcom, ktoré museli viesť k zamietnutiu jeho žaloby.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako v celom rozsahu vecne správny, včítane závislého výroku o náhrade trov konania, s použitím ust. § 219 ods. 1 a 2 potvrdil.
V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov proti neúspešnému žalobcovi. Keďže si ale žalovaná náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila (a podľa obsahu spisu jej ani žiadne v odvolacom konaní nevznikli), odvolací súd žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.