Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-58-2014.pdf
PDF · 78.63 KB
Case nature
Subarea
26Co/58/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: B. O., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. H. N., N. XXX/X, štátna príslušnosť SR, proti odporcovi: Z. O., nar. X.XX.XXXX, bytom C., E. XX, štátna príslušnosť SR, o predbežné opatrenie, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 29. januára 2014 č. k. 5C/10/2014-11 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu nariadenia predbežného opatrenia uloženia odporcovi zákazu vstupovať do bytu m e n í tak, že sa odporcovi zakazuje vstupovať do bytu č. X na 1. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, vchod č. X, na ul. S. v Z. H. N., evidovanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor pre k. ú. Z. H. N..
Navrhovateľke ukladá, aby do 15 dní od doručenia jej tohto uznesenia uplatnila právo vo veci samej žalobou.
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu nariadenia predbežného opatrenia zákazu kontaktu odporcu s navrhovateľkou a deťmi účastníkov p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na predbežné opatrenie, ktorým sa navrhovateľka domáhala uloženia odporcovi povinnosti zákazu vstupovať do bytu č. X na 1. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, vchod č. X, na ul. S. v Z. H. N., evidovanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor pre k. ú. Z. H. N., v ktorom býva navrhovateľka ako aj uloženia mu povinnosti zákazu akýmkoľvek spôsobom kontaktovať navrhovateľku a ich spoločné tri maloleté deti D., nar. XX.X.XXXX, Z., nar. XX.X.XXXX a Z. B., nar. XX.XX.XXXX. Rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 5, 6, a 8 a § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), ako aj ust. § 27a ods. 1, 6 a 8 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších zmien a doplnení, vecne potom neosvedčením toho, že odporca je dôvodne podozrivý z násilia, predovšetkým fyzického, ktorá skutočnosť ničím osvedčená nebola. Na preukázanie fyzického napadnutia alebo psychického týrania navrhovateľka súdu neponúkla žiadny relevantný dôkaz (napr. lekárske správy, záznamy privolanej polície a pod.), rovnako ničím nepreukázala tvrdené vyhrážky odporcu o zamýšľanej likvidácii jej osoby a na podporu svojich tvrdení o ohrozenom živote seba a detí predložila iba potvrdenie polície o tom, že dňa 25.1.2014 oznámila konanie majúce znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré však samotné nepostačuje (z potvrdenia o oznámení nevyplýva, čo presne bolo predmetom oznámenia, odhliadnuc od skutočnosti, že hoci polícia prijíma podobné oznámenia, to však nedokazuje, že oznámený skutok sa stal). Prvostupňový súd preto posúdil návrh v časti uloženia zákazu akýmkoľvek spôsobom kontaktovať navrhovateľku a ich spoločné tri maloleté deti.
Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka včas odvolanie s návrhom na jeho zmenu tak, aby jej návrhu bolo vyhovené. Uviedla, že je s odporcom v rozvodovom konaní a je výlučnou nájomníčkou predmetného bytu č. X na 1. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, vchod č. X., na ul. S. v Z. H. N., evidovanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor pre k. ú. Z. H. N., pričom odporca ju neustále sms správami žiada o umožnenie vstupu do predmetného bytu. Odporca ju dňa 4.1.2014 fyzicky napadol, čoho svedkom bol aj ich maloletý syn Z., nar. XX.X.XXXX, preto opustila predmetný byt, kde mali spoločnú domácnosť a odišla aj s deťmi k sestre. Agresívne správanie sa odporcu voči jej osobe sa začalo po narodení ich druhého syna Z. B. dňa XX.XX.XXXX, kedy začal odporca v značnej miere požívať alkoholické nápoje. Kvôli tomu bola nútená dňa 26.1.2014 ísť na políciu v Piešťanoch, podať oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a dňa 17.2.2014 opäť podať oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu znásilnenia. Dňa 30.1.2014 o 6.45 hod. jej odporca poslal sms správu, že ,,Bol som pri aute. Modli sa keď sa pohne z miesta!!“ Odporcove konanie v nej vyvoláva neustále stres, pričom po predchádzajúcich skúsenostiach má veľký strach sa s ním stretnúť sama medzi štyrmi očami. Keď navrhla stretnutie za účasti nejakého svedka, tak to rezolútne odmietol, neustále žiada len stretnutie ich dvoch. Stretnúť sa s ním odmietajú aj ich tri maloleté deti.
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. v medziach odvolania celú vec (predbežného opatrenia) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, pretože tu nešlo o vec samu a ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nemožno považovať za správne.
Účelom predbežných opatrení (ako tých majúcich byť nariadených alebo aj reálne nariadených ešte pred začatím konania vo veci samej podľa § 74 ods. 1 O. s. p. - o prípad akej požiadavky šlo aj v prejednávanej veci, tak i pri dočasnom upravovaní pomerov až po začatí konania o veci - tu podľa ust. § 102 ods. 1 rovnakého zákona) je vo všeobecnosti predovšetkým poskytnutie predbežnej ochrany práv účastníkovi konania za podmienky osvedčenia ním potreby dočasnej úpravy pomerov skôr, než sa tak stane (môže stať) rozhodnutím vo veci samej. Takáto (z povahy veci dočasná) úprava pomerov zásadne prichádza do úvahy iba v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka, domáhajúceho sa ochrany predbežným opatrením, teda len vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť buď také zmeny vo vzťahu k predmetu konania či inú ujmu na právach navrhovateľa predbežného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím.
Pretože však predbežné opatrenia súdy vydávajú spravidla bez výsluchu účastníkov aj zabezpečovania ich vyjadrení (§ 75 ods. 6 a 8 O. s. p.) a teda i bez vykonávania dokazovania, je tu logicky aj zvýšená miera povinností kladených na navrhovateľa predbežného opatrenia a to najmä v smere takého osvedčenia tvrdení, vedúcich k záveru o potrebe celkom konkrétnej predbežnej úpravy pomerov účastníkov, pri ktorom obmedzenia práv inej osoby možno považovať za vyvážené záujmom na spravodlivom usporiadaní vecí. Povinnosť preukazovať rozhodné skutočnosti (vlastná konaniu vo veci samej) je tu pritom nahradená povinnosťou takéto skutočnosti len osvedčiť - čím treba rozumieť, že súd nemá mať z predložených podkladov žiadne vážne pochybnosti o pravdivosti verzie predostieranej návrhom a ani o opodstatnenosti navrhovanej úpravy. Z už uvedeného tak plynie aj praktický zákaz použitia úpravy predbežnými opatreniami tam, kde právo s požadovanou predbežnou ochranou a/alebo podmienky úpravy pomerov predbežným opatrením nie sú osvedčené celkom dostatočne a kde by tak fakticky malo (mohlo) ísť o šikanu protistrany navrhovateľa predbežného opatrenia v spore; rovnako však aj vtedy, ak z okolností prípadu vyplynie, že predbežné opatrenie by malo byť jediným rozhodnutím, ktoré by tu mal súd vydať (takže by v rozpore s účelom predbežných opatrení malo ísť o opatrenie povahy trvalej alebo by sa ním mal len preklenúť stav neexistencie rozhodnutia iného orgánu, povolaného zjednať nápravu tvrdeného závadného stavu, pokiaľ takýto stav pravda existuje).
Odvolateľka predložila spolu s podaným odvolaní aj odpisy listinných dôkazov, a to: 1/ potvrdenie o oznámení zo dňa 26.1.2014, že uvedeného dňa urobila na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Piešťanoch oznámenie o konaní majúcom znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu; 2/
zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 17.2.2014, ktorá bola uvedeného dňa vyhotovená Odborom kriminálnej polície OR PZ Trnava, oddelením vyšetrovania Piešťany, Krajinská cesta 5, z ktorej vyplývajú skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.1 Trestného zákona a 3/ prepis sms správ medzi odporcom a navrhovateľkou v období mesiacov január a február 2014, z ktorých vyplýva, že navrhovateľke boli adresované tak psychické (napr. sms správa zo dňa 22.1.2014 adresovaná odporcom navrhovateľke ,,Viež že alimenty neuvidiš,radšej basa. Mam ta od 14 rôčkov,tipni si.“), ako aj fyzické vyhrážky (napr. sms správa zo dňa 27.1.2014 adresovaná odporcom navrhovateľke ,,Ťahaj od tomašikov dopiče, bo fakt ti odtrhnem hlavu!! Stažuju sa, ty tela!“).
Odvolací súd po oboznámení sa s vecou dospel v časti navrhovaného predbežného opatrenia týkajúceho sa uloženia povinnosti odporcovi zákazu vstupu do bytu č. X na 1. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, vchod č. 1, na ul. S. v Z. H. N., evidovanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor pre k. ú. Z. H. N. k tomu, že navrhovateľka osvedčila skutočnosti potrebné na predbežnú úpravu, keď odvolací súd nemal s ňou predložených podkladov, najmä zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 17.2.2014, ktorá bola uvedeného dňa vyhotovená Odborom kriminálnej polície OR PZ Trnava, oddelením vyšetrovania Piešťany, Krajinská cesta 5, a prepisu sms správ medzi odporcom a navrhovateľkou v období mesiacov január a február 2014, z ktorých vyplýva, že navrhovateľke boli adresované tak psychické, ako aj fyzické vyhrážky, žiadne pochybnosti o potrebe uvedenej predbežnej úpravy pomerov účastníkov.
Na nariadenie predbežného opatrenia tak za opísaného stavu vecí jestvoval obhájiteľný dôvod a odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, zamietajúce príslušný návrh zákazu vstupovať do bytu, podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že mu vyhovel, keď návrh bol vypravený aj náležitosťou reprezentovanou uvedením toho, čoho sa mieni navrhovateľka domáhať návrhom vo veci samej (vylúčenia z užívania bytu) v zmysle § 75 ods. 2 vety druhej a ods. 3 O. s. p..
Podľa § 211 ods. 2 a § 76 ods. 3 vety prvej O. s. p. bolo potom na odvolacom súde nariaďujúcom predbežné opatrenie, aby navrhovateľke uložil tiež povinnosť uplatniť právo vo veci samej žalobou a takto prípadne (pre prípad jej nečinnosti) privodil aj stav zániku predbežného opatrenia zo zákona (tu por. i § 77 ods. 1 písm. a/ O. s. p.). Za primeranú lehotu na podanie žaloby pritom považoval štandardnú lehotu zákonom predpokladanú na odvolania (15 dní).
Uvedené však už neplatilo vo vzťahu k návrhu na uloženie odporcovi zákazu akýmkoľvek spôsobom kontaktovať navrhovateľku a ich tri maloleté deti: D., nar. XX.X.XXXX, Z., nar. XX.X.XXXX a Z. B., nar. XX.XX.XXXX, pretože tu si navrhovateľka predbežného opatrenia nesplnila povinnosť vypraviť návrh aj náležitosťou reprezentovanou uvedením toho, čoho sa mieni domáhať vo veci samej (§ 75 ods. 2 vety druhej O. s. p. z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej; podľa odseku 3 /časti vety pred bodkočiarkou/ rovnakého ustanovenia potom ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie vady návrhu), pričom tu nejde o absenciu náležitosti, bez ktorej by nebolo možné ďalej o návrhu na predbežné opatrenie konať, ale o nedostatok, pre ktorý nie je možné s takýmto návrhom uspieť, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, zamietajúce príslušný návrh zákazu kontaktovať navrhovateľku a ich tri maloleté deti, podľa § 219 ods. 1 aj 2 O. s. p., ako vecne správne potvrdil.
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.