Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-18-2014.pdf
PDF · 129.47 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/18/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47233516, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanej N. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42264154, Petrovská 10, 909 01 Skalica, zast. advokátom JUDr. Jozefom Kempom, Nám Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, v konaní o zaplatenie 1887,77 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd pripúšťa do konania vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného a to Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 422 64154, so sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica.
Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania vo výške 178,51 eur a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 21.08.2013 sa žalobca domáhal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu sumu 1887,77 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 02.05.2010 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 29.05.2008 uzavrel ako veriteľ na jednej strane so žalovanou na druhej strane Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1825,67 eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 36 mesačných splátkach vo výške 110,27 eur. Dostala sa do omeškania už pri 6.splátke a do okamžitej splatnosti - 02.05.2010, ktorú vyhlásil veriteľ, zaplatila len sumu 2081,95 eur. Do dňa 02.05.2010 okamžitá splatnosť, mala žalovaná uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1887,77 eur. Túto sumu neuhradila ani čiastočne. Keďže je žalovaná v omeškaní s plnením peňažného dlhu uplatňuje si žalobca aj úroky z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 ods.2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vl. č.87/1995 Z.z.
Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.12.2013 uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá dňa 29.05.2008, a preto je potrebné uplatniť na daný právny vzťah ustanovenia zákona
č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. V čase uzavretia zmluvy, výška maximálnej odplaty nebola týmto predpisom regulovaná.
Následne po zavedení max. výšky odplaty a to podľa ustanovení § 3 ods.10 zákona o spotrebiteľských úveroch č.258/2001 Z.z. a vykonávacieho predpisu § 1 ods. 1 nar.vlády č..238/2008 Z.z. bola maximálna výška odplaty za takýto úver 70,72%, no odplata uvedená v ich zmluve predstavuje hodnotu len 79,49 %, čo je však podľa žalobcu v súlade s predpismi.
Žalobca ďalej uviedol, že bol schválený a vyplatený úver vo výške 55000-Sk (1825,67 eur). Žalovaná mu vyplatila len sumu 1984,86 eur. Zvyšok - predmet sporu 1887,77 eur, ostal neuhradený. Následne žalobca v súlade s § 565 OZ uplatnil ako veriteľ právo na okamžitú splatnosť ku dňu 02.05.2010.
Dňa 30.10.2013 oznámilo Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Svojim podaním z 06.12.2013 vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania, pretože žaloba bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Prvý krát si mohol žalobca uplatniť nárok na súde 03.05.2010, deň po okamžitej splatnosti žalovanej pohľadávky (2.5.2010), žalobu však podal až dňa 21.08.2013. V podaní z 24.02.2014 uviedol, že okamžité spoplatnenie treba posudzovať ako odstúpenie od zmluvy podľa OZ, teda účinky ex tunc a teda premlčacia doba je dvojročná. Ďalej namietal aj výšku dohodnutej odplaty pre rozpor s dobrými mravmi, keďže podľa údajov Národnej banky SR pre máj 2008, bola priemerná miera úrokov obchodných bánk za takéto úvery vo výške 11,14%, no v tomto prípade predstavuje dohodnutá odplata 79,49%. Dohoda o výške odplaty je preto absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Keďže žalobca poskytol reálne žalovanej sumu 1825,67 eur a táto mu už reálne vrátila sumu 1984,86 eur, žalobca na zvyšok nemá nárok a to ani z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. Žaloba musí byť okrem premlčania aj preto zamietnutá. Zároveň si uplatnil trovy konania.
Žalobca svojim podaním z 26.11.2013 namietal vstup ved. účastníka do konania.
Žalobca k námietkam vedľajšieho účastníka uviedol v podaní z 19.2.2014, že námietku premlčania považuje za uplatnenú nedôvodne. Žalovaný nárok si žalobca pôvodne uplatnil v rozhodcovskom konaní pod sp. zn. RK 60/05/10-SAS, kde bola žaloba podaná dňa 6.5. 2010. Žalobca má za to, že aplikáciou ustanovenia §106 ods. 1,2 O.s.p. analogicky platí, že účinky podania žaloby v rozhodcovskom konaní zostali zachované, ak žaloba bola na všeobecný súd podaná do 30 dní od rozhodnutia rozhodcu o nedostatku právomoci vo veci konať. V rozhodcovskom konaní bol vo veci dňa 12.5. 2010 vydaný rozsudok, avšak Okresný súd Humenné uznesením pod sp. zn. 10Er/395/2011 zo dňa 12.06. 2012, zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú a z toho dôvodu dospel k záveru, že nie je možné za daných okolností vykonať exekúciu. V zmysle záverov exekučného súdu žalobca má za to, že nedošlo k skončeniu rozhodcovského konania a preto bolo potrebné po procesnej stránke ukončiť rozhodcovské konanie. Preto dňa 22.7. 2013 rozhodca vydal rozhodcovské uznesenie, ktorým zastavil rozhodcovské konanie pre nedostatok právomoci. Podmienka podania žaloby v lehote 30dní od zastavenia rozhodcovského konania splnená bola a teda podľa žalobcu, účinky spojené s podaním žaloby rozhodcovi boli a sú zachované a žalovaný nárok nie je premlčaným. Preto žalobca považuje vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú. Súčasne žalobca uviedol, že v danej veci žiadna zo zmluvných strán od zmluvy neodstúpila. Došlo len k zosplatneniu úveru, čo zo strany žalobcu bolo preukázané a čo má iné právne následky ako odstúpenie od zmluvy. Podľa neho je na premlčanie potrebné použiť Obchodný zákonník, kedže ide o zmluvu o úvere.
Na nariadené pojednávanie sa nedostavili žalobca, právny zástupca žalobcu, vedľajší účastník, právny zástupca vedľajšieho účastníka, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnili a súhlasili, aby súd vo veci rozhodol v ich neprítomnosti, a to aj bez nariadenia pojednávania v súlade s ust - § 101 ods. 2 O.s.p. Pojednávania sa nezúčastnila ani žalovaná. Súd vo veci pojednával aj bez ich prítomnosti, kdeže boli splnené podmienky podľa O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami, oznámením o zosplatnení, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, kartou klienta, vyjadreniami žalobcu, podaniami vedľajšieho účastníka, uznesením Slovenského arbitrážneho súdu z 22.7.2013, sp.zn. 60/05/10, pripojeným ex. spisom OS Humenné sp.zn.10Er/395/2011 a zistil nasledovný skutkový stav.
Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere zo č.XXXXXXXXXX zo dňa 29.05.2008 a s oznámenia žalobcu o schválení úveru z 29.5.2008 a z výpisu z účtu a z karty klienta vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1825,67 eur, pričom splatnosť 36. splátok vo výške 110,27 eur bola dohodnutá na 26. deň v mesiaci. RPMN bola uvedená vo výške 80,05 % a ročná úroková sadzba úveru vo výške 79,49%. Žalobca poskytol úver reálne vo výške 1825,67 eur a žalovaná mu ku dňu zosplatenia zaplatila späť sumu 2081,95 eur. žalobca však požaduje ešte sumu 1887,77 eur
Z oznámenia o zosplatnení zo dňa 10.03.2010 a z vyjadrení žalobcu v žalobe a v jeho vyjadreniach vyplýva, že žalobca oznámil žalovanej, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere je v omeškaní s 19.,20. a 21. splátkou. Suma omeškaných splátok bola vo výške 330,81 eur. Zároveň ho žalobca v tomto oznámení upozornil, že v prípade, že sa dostane do omeškania s úhradou s ktoroukoľvek splátkou o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Úver sa tak stal celý okamžite splatným dňa 02.05.2010 a to v súlade s § 565 OZ.
Súčasťou zmluvy boli zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
Podľa bodu 13.1. písm. a) Zmluvných dojednaní, v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere o viac ako tri mesiace po termíne splatnosti, všetky záväzky dlžníka, ktoré sa podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere mali stať splatnými v budúcnosti, sa stávajú okamžite splatnými, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak.
Žalobca predložil vo fotokópii uznesenie Slovenského arbitrážneho súdu zo dňa 22.7. 2013 sp. zn. 60/05/10-EK, ktorým bolo rozhodcovské konanie zastavené pre nedostatok právomoci rozhodcu rozhodnúť o žalobe žalobcu v tomto rozhodcovskom konaní. Na tomto rozhodcovskom uznesení nie je vyznačená právoplatnosť.
Zo spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. 10Er/395/2011 súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Ján Ondáš požiadal súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 31.5. 2011. Návrh na vykonanie exekúcie mu bol doručený dňa 26.5. 2011, oprávneným spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., proti povinnej - žalovanej v tomto konaní, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. č.RK 60/05/10-SAS z 12.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.6.2010 a vykonateľnosť 11.6.2010. Z rozhodcovského rozsudku je zrejme, že sa jedna o tých istých účastníkov a titulom je tá istá zmluva o revolvingovom úvere.
Súd uznesením č.k. 10Er/395/2011-16 z 06.09.2011 žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol a v dôsledku podaného odvolania rozhodoval vo veci Krajský súd v Prešove. Ten uznesením sp. zn. 16CoE 8/2012-42 z 26.1.20125 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.4. 2012. Dôvodom bola neplatná rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľských vzťahoch. Súd potom exekučné konanie zastavil uznesením č.k. 10Er/395/2011-45 z 12.06.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08. 2012.
Podľa ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa ustanovenia § 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky , úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ustanovenia §4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka (OZ), ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianského zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianského zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka; ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 521 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v splátkach, a ak veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť.
Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Vyššie uvedené právne normy na ochranu spotrebiteľa jasne uvádzajú, že spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku právom špeciálnym a preto má prednosť. Podľa aktuálnej judikatúry a § 54, ods. 2 OZ, preto súd použije v spotrebiteľských sporoch právnu úpravu výhodnejšiu pre spotrebiteľa. Pozri napríklad aj Uznesenie ÚS SR sp. zn. ÚS 402/2013-10 z 19. júna 2013. Preto súd na tento vzťah aj čo sa týka námietky premlčania použil ustanovenia Občianskeho zákonníka a to aj napriek obrane žalobcu, že ide o absolútny obchod.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná a žalobca uzavreli dňa 29.05.2008 zmluvu o revolvingovom úvere zo č.XXXXXXXXXX a s oznámenia žalobcu o schválení úveru z 29.5.2008 a z výpisu z účtu a z karty klienta vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1825,67 eur, pričom splatnosť 36. splátok vo výške 110,27 eur bola dohodnutá na 26. deň v mesiaci. RPMN bola uvedená vo výške 80,05 % a ročná úroková sadzba úveru vo výške 79,49%. Z oznámenia o
zosplatnení zo dňa 10.03.2010 a z vyjadrení žalobcu v žalobe a v jeho vyjadreniach vyplýva, že došlo k okamžitému zosplatneniu úveru dňom 02.05.2010. tento úkon urobil veriteľ - žalobca v súlade s bodom 13.1. písm. a) Zmluvných dojednaní a v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka.
Žalobu podal žalobca až dňa 21.08.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, pretože ju mohol podať už dňa 03.05.2010. Námietka vedľajšieho účastníka je teda oprávnená a súd žalobu zamietol. Vedľajší účastník, ktorý vystupuje na strane spotrebiteľa za účelom jeho ochrany je oprávnený na všetky úkony v jeho záujme. Aj túto námietku premlčania vyhodnotil súd ako úkon, ktorý je jednoznačne v záujme spotrebiteľa.
V tomto spore nie je sporné, že tu nedošlo ani k odstúpeniu od zmluvy, ani k vypovedaniu zmluvy ( čo sú iné právne inštitúty a s inými právnymi následkami ako je zosplatnenie). Došlo tu zo strany žalobcu k zosplatneniu úveru, na ktoré sa preto vzťahuje všeobecná 3ročná premlčacia doba (ustanovenie §101 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Preto nie je správna námietka premlčania vedľajšieho účastníka v časti, že pri zosplatnení je potrebné použiť dvojročnú premlčaciu lehotu ako pri odstúpení od zmluvy. Ide totiž o rôzne právne inštitúty.
Čo sa týka ďalšej obrany žalobcu proti premlčaniu, že aplikáciou ustanovenia § 106 ods. 1,2 O.s.p. analogicky platí, že účinky podania žaloby v rozhodcovskom konaní zostali zachované, ak žaloba bola na všeobecný súd podaná do 30 dní od rozhodnutia rozhodcu o nedostatku právomoci vo veci konať. Táto obrana žalobcu je čisto účelová a v neprospech spotrebiteľa. Uznesenie o zastavení rozhodcovského konania pre nedostatok právomoci zo dňa 22.07.2013 (bez vyznačenia právoplatnosti a vykonateľnosti) bolo totiž vydané až po právoplatnom skončení rozhodcovského konania, čo nie právne je možné. Podľa súdu ide o snahu žalobcu a ním vopred určeného rozhodcovského súdu (v absolútne neplatných rozhodcovských doložkách ako neprijateľné zmluvné podmienky), ktorou reaguje práve na námietky premlčania vznesené vedľajšími účastníkmi na strane spotrebiteľov.
Podľa § 51 ods. 3 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, na toto konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodcovský súd môže a má skúmať svoju právomoc počas rozhodcovského konania a nie po jeho právoplatnom skončení, a to aj v súlade s § 103 O.s.p. Ani všeobecný súd po právoplatnom skončení súdneho konania už nemôže následne vo veci konať, respektíve následne rozhodnúť o nedostatku svojej právomoci. Skúmanie podmienok konania rozhodcom a zastavenie konania pre nedostatok právomoci až po právoplatnom skončení rozhodcovského konania rozsudkom, je už bezpredmetné a účelové a bolo by v rozpore so zákonom považovať za zachované účinky podania žaloby v rozhodcovskom konaní pri počítaní lehôt pri vznesenej námietke premlčania.
Rozhodcovské konania sa začalo žalobou podanou 06.05.2010 a právoplatne sa skončilo vydaním rozhodcovského rozsudku sp. zn. č.RK 60/05/10-SAS z 12.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.6.2010 a vykonateľnosť 11.6.2010. Preto rozhodcovský súd ani nemohol až dňa 22.07.2012 vydať Uznesenie o zastavení rozhodcovského konania pre nedostatok právomoci.
Z dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčania, súd už neriešil konkrétnejšie vedľajším účastníkom namietanú absolútnu neplatnosť dohody o odplate - úrokoch v tomto úverovom vzťahu. Súd sa však stotožňuje s touto námietkou a podotýka, že považuje odplatu v takejto výške za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 a § 39 OZ, na čo súd prihliada ex offo. Podľa údajov Národnej banky SR pre máj 2008, bola totiž priemerná miera úrokov obchodných bánk za takéto úvery vo výške 11,14%, no v tomto prípade predstavuje dohodnutá odplata 79,49%. Aj toto je samostatný dôvod na zamietnutie žaloby. Tak ako je to vyššie uvedené žalovaná už vrátila žalobcovi viac, ako jej poskytol a teda nejde na jej strane ani o bezdôvodné obohatenie.
Žalobca namietal proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, nakoľko zo žiadnej okolnosti nevyplýva, aby bola preukázaná reálna činnosť ohľadom ochrany práv zo strany vedľajšieho účastníka. Jeho vstup do konania považuje žalobca za účelový a to vzhľadom aj na jeho paušálne formulované oznámenia. Súd sa nestotožnil s touto námietkou žalobcu a naopak má zato, že už samotným vstupom do konania,
ktorého predmetom je spotrebiteľský vzťah, vedľajší účastník plní svoju úlohu a to ochranu práv spotrebiteľa a vyrovnanie nerovnováhy v postavení oboch účastníkov, kde na jednej strane stojí žalobca - sofistikovaná firma s daným predmetom podnikania a s príslušným personálnym (advokáti, ekonómovia a podobne) a materiálnym vybavením a na druhej strane stojí priemerný spotrebiteľ, obyčajný človek. Súd preto pripustil vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa do tohto konania, čo je aj v súlade s doterajšou aktuálnou judikatúrov. Pozri napríklad Uz NS SR sp.zn. 8Sžo/172/2010 z 29.06.2010, alebo UZ NS SR sp.zn.2Cdo/212/2012 z 24.08.2012 (dokonca aj proti vôli odporcu).
Podľa ustanovenia § 93 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa ustanovenia § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa ustanovenia § 93 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka, je potrebné rozlišovať dve skupiny. Prvou skupinou subjektov, ktoré môžu v konaní vystupovať ako vedľajší účastník, sú osoby, ktoré majú právny záujem na výsledku tohto konania. Tu musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania (§ 93 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku). S účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastník. Tu legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Ide tu aj o prípady, kde ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba na základe konkrétneho zákona v sporoch z ochrany spotrebiteľa. Teda na strane spotrebiteľa môže vystupovať aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (§ 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Jedným zo spôsobov vstupu do konania vedľajšieho účastníka, je vstup z vlastného podnetu. V danom prípade vyššie uvedené združenie oznámilo súdu svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej s odkazom na § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ následne uplatnil námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vo vzťahu k vyššie uvedenému združeniu, čo zákon nevylučuje. O takejto námietke súd rozhoduje uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie.
Vychádzajúc zo zistených skutočností a majúc pritom na pamäti dikciu ustanovenia § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj skutočnosť, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je potrebné považovať námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vznesenú zo strany žalobcu vo vzťahu k Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ za nedôvodnú, pretože vyššie uvedené združenie je subjektom, ktorý je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na základe splnomocnenia zákona o ochrane spotrebiteľa, a to bez konkretizácie svojho hmotnoprávneho záujmu na výsledku konania. Tým plní svoj účel - ochranu spotrebiteľa.
Na základe uvedeného súd pripustil, aby do tohto konania na strane žalovanej vstúpil ako vedľajší účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej ako v konaní úspešnej strane náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila a žiadne jej nevznikli.
Vedľajší účastník svoje procesné postavenie odvodzuje od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého vystupuje. Vedľajší účastník vystupoval na strane žalovanej, ktorej ako úspešnému účastníkovi právo na náhradu trov konania vzniklo, preto súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania od žalobcu priznal vo výške 178,51 eur. Trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia vypočítaných podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za jeden úkon právnej služby vo výške 81,33 eur. Súd priznal trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za 2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava, podanie vo veci samej 2 x 81,33 eur + režijný paušál za rok 2013, 7,81 a 8,04 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.