Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/134/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: Urbár - pozemkové spoločenstvo Z. IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: JUDr. Róbert Slamka, advokát so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, proti odporcovi: DREVICOM, s.r.o., Závodská cesta 2945/38, 010 01 Žilina, IČO: 36 401 188, právne zastúpený: JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., M. R. Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, o zaplatenie 3.330,07 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.328,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.211,90 Eur od 03.06.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 861,46 Eur od 24.08.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 305,74 Eur od 29.11.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 949,40 Eur od 05.03.2014 do zaplatenia a spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom podaným dňa 23.03.2011 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 2.757,42 Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že je pozemkovým spoločenstvom s právnou subjektivitou, pričom členovia navrhovateľa sú podielovými vlastníkmi pozemkov - KN E parcely č. XXXX, orná pôda o výmere 13.586 m2 a č. XXXX/X orná pôda o výmere 11.946 m2. Odporca bez právneho dôvodu užíva časť pozemkov, ktoré na katastrálnej mape zodpovedajú pozemku KN-C parcela č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2.921 m2. Na tomto pozemku odporca vykonáva svoju podnikateľskú činnosť - drevárska, píliarska výroba, skladovacie účely. Dňa 04.03.2011 sa uskutočnila schôdza výboru navrhovateľa, kde bolo dohodnuté, že navrhovateľ bude požadovať za neoprávnené užívanie pozemku odporcom súdnou cestou finančnú náhradu. Právny zástupca navrhovateľa vyzval odporcu listom, aby zaplatil sumu 2.757,42 Eur ako náhradu za dve ročné užívania pozemkov bez právneho dôvodu. Odporca v stanovenej lehote požadovanú sumu neuhradil a celú záležitosť navrhol vyriešiť po ukončení pozemkových úprav v katastrálnom území Žaškov. V tomto katastrálnom území pritom boli ukončené pozemkové úpravy ROEP, kedy pôvodné PK parcely v extraviláne boli zapísané do mapy určeného operátu, bola zrušená pozemková kniha a vlastnícke vzťahy boli prevedené na liste vlastníctva. V obci Ž. aktuálne prebieha komasácia, avšak navrhovateľ, ani ostatní podieloví spoluvlastníci nesúhlasili s vyčlenením parciel pod areálom odporcu v inom mieste v katastrálnom území Ž.. Spoluvlastnícke vzťahy pod týmto areálom tak zostanú zachované. Odporca tým, že užíva neoprávnene pozemok parcela č. XXXX/XX, ktorý vznikol odčlenením z pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť v podielom spoluvlastníctve členov navrhovateľa, sa bezdôvodne obohatil. Medzi účastníkmi nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, ktorá by umožňovala odporcovi pozemky užívať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Podľa §-u 123 je vlastník oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať a požívať jeho plody a ochranu vlastníckeho práva garantuje aj SR. Keďže odporca bez právneho dôvodu užíva pozemok, na úkor navrhovateľa sa bezdôvodne obohatil. Na základe odborného vyjadrenia N.. T. L. bola výška ročného nájmu pozemku určená sumou 1.378,71 Eur, pričom navrhovateľ žiada bezdôvodné obohatenie za 2 roky odo dňa podania návrhu, teda od 20.03.2009 do 20.03.2010 a od 21.03.2010 do 20.03.2011 v súhrnnej výške 2.757,42 Eur.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému odporca podal odpor. Tento odôvodnil tým, že uplatnená požiadavka navrhovateľa nie je oprávnená. V obci Ž. momentálne prebiehajú pozemkové úpravy - komasácia, ktorá nie je ukončená, a preto nie je zrejmé, či pozemok parcela č. XXXX/XX v čase podania žaloby je v podielovom spoluvlastníctve členov D.. Odporca tiež namieta výšku požadovanej sumy bezdôvodného obohatenia, pričom znalec, na ktorého sa navrhovateľ odvoláva, stanovil ročnú cenu nájmu vo výške 0,472 Eura za m2 pozemku, pričom cenu nájmu vypočítal zo všeobecnej hodnoty pozemku, ktorú stanovil sumou 5,45 Eura za m2. Odporca predkladá súdu 3 kúpne zmluvy, z ktorých je zrejmé, za akú kúpnu cenu v roku 2010 kupoval od občanov obce Ž. pozemky v danej lokalite. Cena za m2 pozemku predstavovala 0,7 Eura.

Podaním zo dňa 01.12.2011 navrhovateľ žiadal pripustiť zmenu návrhu v časti výšky žalovanej istiny, ktorú navrhovateľ zvyšuje o 997,20 Eur na celkovú sumu 3.754,62 Eur. Táto suma predstavuje sumu bezdôvodného obohatenia za obdobie od 21.03.2011 do 09.12.2011, teda za 264 dní. Podaním zo dňa 09.07.2012 žiadal navrhovateľ pripustiť zmenu návrhu tak, že predmetom konania bude zaplatenie sumy 4.570,02 Eur spolu s úrokom z omeškania. Navrhovateľ týmto podaním rozšíril požadovanú sumu aj za obdobie od 21.03.2011 do 09.07.2012. Uznesením č. k. -99 zo dňa 17.08.2012 súd pripustil požadovanú zmenu návrhu.

Podaním zo dňa 21.11.2012 žiadal navrhovateľ pripustiť zmenu návrhu tak, že predmetom konania bude zaplatenie sumy 5.216,44 Eur s príslušenstvom. Týmto podaním navrhovateľ rozšíril žalobný návrh o sumu bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku parcela č. XXXX/XX za obdobie od 10.07.2012 do 28.11.2012 a zároveň o sumu bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku parcela č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 380 m2, a to za obdobie od 25.04.2012 do 28.11.2012. Na tomto pozemku bola postavená budova so súpisným číslom XXX vo vlastníctve Poľnohospodárskeho družstva L., voči ktorému navrhovateľ nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia neuplatňoval. V súčasnosti je táto stavba zapísaná na liste vlastníctva v celosti na odporcu, pričom ako titul nadobudnutia sú uvedené kúpne zmluvy. Navrhovateľ preto požaduje zaplatenie finančnej náhrady za užívanie tohto pozemku od povolenia vkladu, teda od 25.04.2012. Suma bezdôvodného obohatenia za užívanie tohto pozemku predstavuje 106,82 Eur. Požadovanú zmenu návrhu pripustil súd uznesením vyhláseným v prítomnosti obidvoch účastníkov na pojednávaní dňa 28.11.2012.

Podaním zo dňa 13.01.2014 navrhovateľ súdu predložil svoje vyjadrenie ku konaniu a zároveň upravil žalobný návrh, zobral návrh v časti späť a žiadal pripustiť zmenu petitu. Navrhovateľ v súlade so závermi znaleckého dokazovania N.. Y. P. požaduje za užívanie pozemku KNC parcela č. XXXX/XX bezdôvodné obohatenie za obdobie od 20.03.2009 do 31.12.2009 vo výške 459,36 Eur, za obdobie roku 2010 vo výške 610,49 Eur, za obdobie roku 2011 v sume 660,15 Eur, za obdobie roku 2012 v sume 657,23 Eur, za obdobie roku 2013 v sume 665,99 Eur a za obdobie od 01.01.2014 do 05.03.2014 vo výške 116,48 Eur. Za užívanie pozemku č. XXXX/XX žiada navrhovateľ bezdôvodné obohatenie za obdobie od 25.04.2012 do 31.12.2012 vo výške 58,37 Eur, za obdobie roku 2013 vo výške 86,64 Eur a za obdobie od 01.01.2014 do 05.03.2014 vo výške 15,36 Eur. Navrhovateľ tak návrh rozširuje aj za obdobie užívania predmetných pozemkov po poslednom rozšírení návrhu, teda za obdobie od 29.11.2012 do 05.03.2014, teda do dňa konania vytýčeného pojednávania vo veci. Spolu tak navrhovateľ žiada priznať bezdôvodné obohatenie vo výške 3.330,07 Eur. Navrhovateľ ďalej žiada zaviazať odporcu na zaplatenie úroku z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.

Navrhovateľ berie zároveň návrh čiastočne späť v časti istiny vo výške 1.886,37 Eur a v časti úroku z omeškania. Navrhovateľ tak žiada konanie v časti zastaviť, pripustiť zmenu žalobného návrhu a zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 3.330,07 Eur spolu s úrokom z omeškania a paušálnou náhradou vo výške 40,-Eur.

Uznesením č. k. -249 zo dňa 05.02.2014 súd pripustil zmenu návrhu a zároveň konanie v časti zastavil tak, že predmetom konania je zaplatenie sumy 3.330,07 Eur spolu s úrokom z omeškania a paušálnou náhradou vo výške 40,- Eur.

Na nariadených pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím právnych zástupcov účastníkov, oboznámením návrhu na začatie konania, listov vlastníctva, katastrálnej mapy, znaleckých posudkov a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 21.03.2011 sú ako vlastníci parciel podľa registra E parcelné číslo XXXX a XXXX/X evidované fyzické osoby, členovia navrhovateľa.

Podľa informatívneho výpisu z katastrálnej mapy a mapy určeného operátu, časť pozemku registra E č. XXXX a č. XXXX/X zodpovedá parcele pozemku KN-C č. XXXX/XX a č. XXXX/XX.

Podľa Článku III. stanov navrhovateľa, je navrhovateľ podľa §-u 11 , pozemkovým spoločenstvom s právnou subjektivitou.

Podľa odborného vyjadrenia N.. T. L. zo dňa 13.02.2011 je hodnota nájmu pozemku KN parcela č. XXXX/ XX vo výške 0,472 Eura za m2 a hodnota nájmu pozemku parcela č. XXXX/XX vo výške 0,472 Eura za m2.

Podľa navrhovateľom predloženej grafickej a písomnej identifikácie parciel vznikol pozemok KN-C parcela č.XXXX/XX z pôvodných KN-E parciel č. XXXX/X a č. XXXX.

Podľa navrhovateľom predložených kúpnych zmlúv, navrhovateľ v roku 2010 kupoval pozemky v katastrálnom území Ž. za kúpnu cenu 0,7 Eura za m2.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Ž. je navrhovateľ na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 14.03.2012 a na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.2012 vlastníkom stavby súpisné číslo XXX - garáž, postavenej na parcele č. XXXX/XX a XXXX/XX. Výmera parcely č. XXXX/XX je podľa údajov predložených z katastrálneho portálu 380 m2 a jedná sa o zastavané plochy a nádvoria.

Do súdneho spisu bol predložený znalecký posudok N.. H. X., podľa ktorého bola určená cena nájmu predmetných pozemkov za m2 a rok vo výške 0,136 Eura, 0,133 Eura a 0,130 Eura za rok 2009, 0,130 Eura, 0,261 Eura za rok 2010, 0,261 Eura, 0,266 Eura a 0,271 Eura za rok 2011 a 0,261 Eura za rok 2012.

Podľa výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 05.03.2012 je evidovaná parcela č. XXXX/XX o výmere 2.921 m2 ako zastavené plochy a nádvoria s tým, že list vlastníctva k danej nehnuteľnosti nie je založený. Rovnako je evidovaná parcela č. XXXX/XX o výmere 380 m2, zastavené plochy a nádvoria. Na tejto parcele je evidovaná stavba súpisné číslo XXX.

Za účelom ustálenia spornej výšky bezdôvodného obohatenia, ktorá zodpovedá všeobecnej cene nájmu, bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie. Znalec N.. P. v závere znaleckého posudku uvádza všeobecnú cenu nájmu za m2 a rok, a to pri pozemku parcela č. XXXX/XX za rok 2009 vo výške 0,2 Eura, za rok 2010 vo výške 0,209 Eura, za rok 2011 vo výške 0,226 Eura, za rok 2012 vo výške 0,225 Eura a za rok 2013 vo výške 0,228 Eura. Pri pozemku č. XXXX/XX uvádza znalec všeobecnú cenu nájmu za m2 a rok, za rok 2012 vo výške 0,224 Eura a za rok 2013 vo výške 0,228 Eura. Pri pozemku parcela č. XXXX/ XX tak všeobecná hodnota nájmu za obdobie od 20.03.2009 do 31.12.2009 predstavuje 459,36 Eur, za obdobie roku 2010 predstavuje 610,49 Eur, za obdobie roku 2011 predstavuje 660,15 Eur, za obdobie roku 2012 predstavuje 657,23 Eur a za obdobie od 01.01.2013 do vypracovania znaleckého posudku 28.08.2013 predstavuje 437,91 Eur. Všeobecná hodnota nájmu pozemku č. XXXX/XX za obdobie od 25.04.2012 do 31.12.2012 predstavuje 58,37 Eur a za obdobie od 01.01.2013 do 28.08.2013 predstavuje 56,97 Eur.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na podanom návrhu a na písomných podaniach vo veci. V zmysle , je navrhovateľ oprávnený hospodáriť na spoločných nehnuteľnostiach a navrhovateľ je tak oprávnený domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia na základe záväzkovo-právneho vzťahu. Podľa rozhodnutia Obvodného lesného úradu je navrhovateľ pozemkovým spoločenstvom s právnou subjektivitou. Parcely č. XXXX/XX a XXXX/XX vznikli z pôvodných PK parciel, ktoré boli evidované na členov navrhovateľa. Spornú otázku rozsahu užívania parciel možno ustáliť po predložení geometrického plánu. Po predložení tohto geometrického plánu, právny zástupca navrhovateľa podaním zo dňa 14.12.2012 oznámil, že navrhovateľ nerozporuje rozsah užívania pozemkov bez právneho dôvodu zo strany odporcu. V podanom odpore odporca pohľadávku navrhovateľa rozporoval. O trovách konania žiada navrhovateľ rozhodnúť podľa pomeru úspechu navrhovateľa a odporcu vo veci

Právny zástupca odporcu uviedol, že pri uplatnení takéhoto nároku nemá aktívnu legitimáciu pozemkové spoločenstvo. Čo sa týka rozsahu užívaného pozemku, v obci Ž. doposiaľ nebola ukončená komasácia. Parcela č. XXXX/XX je tak stále vedená na tzv. hluchom liste vlastníctva, a teda bez uvedenia osoby, ktorá je vlastníkom tejto parcely. Až po ukončení komasácie bude možné ustáliť, čo patrí navrhovateľovi a akú časť tejto parcely odporca užíva. Závery znaleckého posudku vypracovaného N.. X., ktorý predložil odporca, sú v podstate totožné so závermi posudku, ktorý vypracoval N.. P.. Odporca bol od začiatku ochotný sa s navrhovateľom mimosúdne dohodnúť a takúto sumu navrhovateľovi zaplatiť, avšak navrhovateľ žiadal sumu vyššiu. Tieto okolnosti žiada odporca zohľadniť pri rozhodovaní o náhrade trov konania a prípadne tento nárok posúdiť podľa §-u 150 a z dôvodov hodných osobitného zreteľa navrhovateľovi právo náhradu trov konania nepriznať. Vzhľadom na čiastočný úspech, ktorý predstavuje na strane odporcu časť predmetu konania, kde navrhovateľ zobral návrh späť, uplatnil odporca tiež právo na náhradu trov konania. Odporca zároveň žiada nepriznať navrhovateľovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to z toho dôvodu, že odporca bol ochotný zaplatiť a dohodnúť sa mimosúdne. Navrhovateľ však na návrhu trval a mimosúdnu dohodu odmietal. Odpor bol zo strany odporcu podávaný predovšetkým z dôvodu, že v čase podania návrhu na začatie konania ešte neboli ukončené pozemkové úpravy a nebolo zrejmé, aký pozemok, s akými hranicami odporca užíva.

Podľa §-u 1 o pozemkových spoločenstvách účinného do 30. apríla 2013 - tento zákon upravuje vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev, ako aj niektoré práva, povinnosti a vzájomné vzťahy členov pozemkového spoločenstva.

Podľa §-u 3 ods. 1 tohto zákona - spoločenstvo s cieľom racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné veci vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej môže:

a) vykonávať poľnohospodársku prvovýrobu a s tým súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov,

b) hospodáriť v lesoch a na vodných plochách, ak túto činnosť upravujú osobitné predpisy, spoločenstvo vykonáva túto činnosť v súlade s týmito osobitnými predpismi.

Podľa §-u 5 ods. 2 tohto zákona - pomer účasti spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na výkone práv a povinnosti vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho práva spoločnej nehnuteľnosti je vyjadrený súčtom alebo veľkosťou ich podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa §-u 13 ods. 1 tohto zákona - majetkom spoločenstva na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt, ktoré spoločenstvo vlastní a ktoré sú určené na plnenie úloh spoločenstva, slúžia mu a vznikli v súvislosti s užívaním a hospodárením na spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa odseku 2 - spoločenstvo hospodári s majetkom, ktorý nadobudlo ako príspevok, dar alebo iný príjem.

Podľa odseku 3 - orgány spoločenstva sa pri nakladaní s majetkom spoločenstva riadia týmto zákonom, zmluvou o založení a rozhodnutiami valného zhromaždenia.

Podľa odseku 4 - podiel člena spoločenstva na výnosoch a majetku určenom na rozdelenie medzi členov spoločenstva sa rozdelí podľa veľkosti jeho vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti, ak zmluva o zložení to neupravuje inak.

Podľa §-u 1 ods. 1 o pozemkových spoločenstvách, tento zákon okrem iného upravuje vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev a podmienky nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou a s jej podielmi.

Podľa §-u 8 ods. 1 tohto zákona - spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov. Spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná okrem prípadov podľa odseku 2.

Podľa odseku 3 - spoločenstvo užíva pozemky s výmerou zodpovedajúcou podielom na spoločnej nehnuteľnosti, ktoré spravuje, alebo s ktorými nakladá fond podľa §-u 10 ods. 1 a 2 na základe nájomnej zmluvy.

Podľa §-u 31 ods. 1 tohto zákona - spoločenstvá s právnou subjektivitou podľa doterajších predpisov sa považujú za spoločenstvá podľa tohto zákona.

Podľa §-u 451 ods. 1 - kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa odseku 2 - bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa §-u 456 - predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa §-u 458 ods. 1 - musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobré možné, najmä pre to, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Predmetom návrhu podaného navrhovateľom je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré navrhovateľ žiada za užívanie svojich pozemkov. Tieto pozemky sa nachádzajú v H. C.. Skutočnosť, že odporca predmetné pozemky užíva, medzi účastníkmi nebola sporná. Rovnako medzi účastníkmi nebol sporný rozsah užívaných pozemkov. Z predložených dokladov vyplýva, že pozemky registra KN-C vznikli z pôvodných KN-E parciel, ktoré patria jednotlivým podielnikom navrhovateľa. V priebehu súdneho konania bol zo strany odporcu predložený geometrický plán a vo vzťahu k tomuto geometrickému plánu navrhovateľ uviedol, že rozsah užívania pozemkov medzi účastníkmi nie je sporný. Celkový rozsah užívaných pozemkov tak možno stotožniť s výmerou dvoch parciel, ktorých užívania sa konanie týka, a to parcely č. XXXX/XX o výmere 2.921 m2 a parcely č. XXXX/XX o výmere 380 m2.

V priebehu súdneho konania odporca spochybňoval aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa na uplatnenie takéhoto nároku voči odporcovi. Odporca pritom argumentoval odkazom na rozhodnutie Okresného súdu Revúca sp. zn. , podľa ktorého aktívnu vecnú legitimáciu majú v tomto prípade vlastníci pozemkov, a nie pozemkové spoločenstvo. S týmto názorom odporcu sa však konajúci súd nestotožnil. V tejto súvislosti súd odkazuje na ustálenú judikatúru súdov, ktoré v takomto prípade aktívnu vecnú legitimáciu priznávajú pozemkovému spoločenstvu. Súd pritom poukazuje predovšetkým na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 21.03.2012. Toto rozhodnutie je rozhodnutím o podanom odvolaní vo veci Okresného súdu Revúca sp. zn. , pričom týmto rozhodnutím Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok, na ktorý sa odporca odvolával, zrušil práve v časti, kde Okresný súd Revúca nepriznal pozemkovému spoločenstvu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov. V zhode so závermi tohto rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici konajúci súd uvádza, že je nepochybné, že navrhovateľ sám nemá vlastnícke oprávnenie k spoločným nehnuteľnostiam, a teda ani k parcelám, ktorých užívanie je predmetom tohto konania. Navrhovateľ však má oprávnenie spoločnú nehnuteľnosť užívať a hospodáriť na nej. Toto oprávnenie vyplýva z citovaných ustanovení o pozemkových spoločenstvách a tiež z ustanovení o pozemkových spoločenstvách, ktorým bol pôvodný zrušený. Pozemkové spoločenstvo spravuje majetok, ktorý patrí do spoluvlastníctva jeho členov. Z tohto spoluvlastníctva nie je možné vyčleniť reálnu parcelu a o užívaní tohto majetku sa rozhoduje hlasovaním na valnom zhromaždení podľa princípu väčšiny hlasov vlastníkov. Navrhovateľ ako pozemkové spoločenstvo tak v súlade so zákonom obhospodáruje majetok, ktorý spravuje, pričom tento naďalej zostáva v podielovom spoluvlastníctve jeho členov. Majetok spoločenstva je pritom závislý aj od toho, akým spôsobom spoločenstvo hospodári so spoločnou nehnuteľnosťou a výnosy z tohto majetku sa stávajú majetkom pozemkového spoločenstva. Aj keď spoločná nehnuteľnosť vo vlastníctve spoločenstva nie je, pozemkové spoločenstvo teda obhospodáruje majetok jednotlivých spoluvlastníkov, ktorí sú pri nakladaní s týmto majetkom obmedzení práve zákonom a sami na týchto spoločných nehnuteľnostiach hospodáriť nemôžu. Z hospodárenia s touto spoločnou nehnuteľnosťou môžu vzniknúť výnosy, ktoré prípadnú spoločenstvu, a toto následne rozhoduje o tom, akým spôsobom bude tento výnos rozdelený. Preto aj v prípade, ak spoločenstvo rozhodne, že určitá časť spoločnej nehnuteľnosti bude inému subjektu prenajatá, príjmy z tohto nájomného vzťahu predstavujú výnos a sú príjmom do majetku spoločenstva, a nie do majetku jednotlivých spoluvlastníkov. Obdobná situácia potom nastáva aj v prípade, ak niekto spoločnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, teda napr. bez nájomnej zmluvy, užíva. Ten, kto užíva takúto spoločnú nehnuteľnosť, sa bezdôvodne obohacuje nie na úrok jednotlivých spoluvlastníkov, ale práve na úkor pozemkového spoločenstva, ktoré je oprávnené s touto nehnuteľnosťou nakladať a ktorému patria výnosy z užívania tejto nehnuteľnosti. Navrhovateľ ako pozemkové spoločenstvo je tak oprávneným subjektom, v prospech ktorého sa má vydať bezdôvodné obohatenie vzniknuté tým, že odporca spoločnú nehnuteľnosť užíval bez právneho dôvodu. Na základe uvedeného je potom navrhovateľ ako pozemkové spoločenstvo aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý môže od odporcu požadovať v zmysle ustanovenia §-u 456 vydanie vzniknutého bezdôvodného obohatenia.

Skutočnosť, že odporca užíva predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu nebola medzi účastníkmi sporná. V konaní nebolo zistené, že by existoval akýkoľvek právny základ, ktorý by umožňoval odporcovi užívať nehnuteľnosti spravované navrhovateľom ako pozemkovým spoločenstvom. Nebola zistená existencia nájomnej, ani inej zmluvy, ktorá by zakladala právny nárok odporcu na užívanie týchto nehnuteľností. Odporcovi tak bez právneho dôvodu plynula výhoda v podobe možnosti užívať tieto nehnuteľnosti a odporca tak získal majetkovú hodnotu tým, že toto plnenie prijímal bez právneho dôvodu a za toto plnenie neposkytoval navrhovateľovi žiadnu náhradu. Majetok odporcu sa tak nezmenšil o finančné prostriedky, ktoré by inak musel vynaložil v súvislosti s možnosťou užívať predmetné nehnuteľnosti. Tým na strane odporcu vznikalo bezdôvodné obohatenie v podobe majetkovej hodnoty, ktorú odporca získal od navrhovateľa bez poskytnutia primeranej protihodnoty. Majetkovým vyjadrením tejto protihodnoty ako prospechu, ktorý vznikal odporcovi takýmto užívaním nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastke, ktorá je obvykle v danom mieste a čase vynakladaná na užívanie veci spravidla formou nájmu. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie pritom nie je viazaná na splnenie akýchkoľvek subjektívnych predpokladov a má ju každý, kto sa na úkor iného obohatil, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti. Plnenie bez právneho dôvodu znamená poskytnutie určitej majetkovej výhody, v tomto prípade možnosť užívať nehnuteľnosť spravovanú navrhovateľom bez toho, aby k takémuto konaniu bol daný právny dôvod.

V zmysle uvedeného tak potom možno konštatovať, že je daný právny základ nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia od odporcu. V konaní je potom potrebné ustáliť výšku tohto bezdôvodného obohatenia, ktoré užívaním pozemkov na strane odporcu v danom období vzniklo. Za tým účelom bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie.

Znalec vo vypracovanom znaleckom posudku komplexne posúdil otázku primeranej peňažnej náhrady patriacej navrhovateľovi za užívanie jeho pozemkov odporcom. Znalec pritom určil celkovú cenu nájmu za požadované obdobie, pričom podľa Časti III bod 2 znaleckého posudku predstavuje táto všeobecná hodnota nájmu výslednú objektivizovanú hodnotu nehnuteľnosti, ktorá predstavuje znalecký odhad najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by mali tieto nehnuteľnosti dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, kedy kupujúci a predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Znalec teda určil všeobecnú trhovú cenu nájmu predmetných nehnuteľností, teda obvyklú cenu v danom mieste a čase. Vo vzťahu k znaleckému posudku a k jeho záverom treba zdôrazniť tiež skutočnosť, že ani navrhovateľ, ani odporca voči záverom znaleckého posudku žiadne námietky nevzniesli. Navrhovateľ po doručení znaleckého posudku prepočítal požadovanú výšku bezdôvodného obohatenia podľa záverov znaleckého posudku a odporca vo svojom vyjadrení poukázal na to, že obdobným spôsobom a v obdobnej výške bola určená cena za užívanie nehnuteľnosti v znaleckom posudku, ktorý predložil odporca.

Súd potom predložený znalecký posudok považuje za relevantný podklad, na základe ktorého je možné určiť všeobecnú hodnotu nájmu u predmetných nehnuteľností, ktorá zodpovedá výške bezdôvodného obohatenia, ktoré užívaním týchto nehnuteľnosti bez právneho dôvodu na strane odporcu vzniklo.

Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľ po doručení znaleckého posudku upravil návrh na začatie konania v súlade so závermi tohto znaleckého posudku, pričom zároveň rozšíril dobu, za ktorú požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia, až do dňa 05.03.2014, teda do dňa, kedy vo veci mal byť vyhlásený rozsudok. Po oboznámení sa s predloženým vyjadrením navrhovateľa zo dňa 13.01.2014 súd konštatuje, že navrhovateľ výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku parcely č. XXXX/XX v období od 20.03.2009 do 31.12.2013 vypočítal presne v súlade so závermi znaleckého posudku, pričom vychádzal z celkovej výmery užívanej nehnuteľnosti a výšky všeobecnej hodnoty nájmu určenej znalcom. Rovnako tak navrhovateľ postupoval aj pri parcele č. XXXX/XX, kde takýmto spôsobom určil výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie od 25.04.2012 do 31.12.2013. Súd sa však nestotožnil s tým, že by ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa 05.03.2014 malo navrhovateľovi vzniknúť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia aj za deň 05.03.2014 tak, ako to navrhovateľ vyčíslil. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v tomto prípade vzniká na strane navrhovateľa každým jednotlivým dňom užívania predmetných nehnuteľností odporcom bez právneho dôvodu. Ku dňu 05.03.2014 tak na strane navrhovateľa vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia počítaného do dňa 04.03.2014. V čase vyhlásenia rozsudku, ktorý je rozhodujúci pre výrok súdneho rozhodnutia, ešte na strane navrhovateľa nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie za deň 05.03.2014, nakoľko užívanie nehnuteľnosti odporcom za tento deň je ukončené až o 24.00 dňa 05.03.2014. Až počnúc dňom 06.03.2014 tak navrhovateľovi vzniklo právo požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia aj za deň 05.03.2014. Toto právo tak navrhovateľ nemal ku dňu vyhlásenia rozsudku, a preto v tejto časti, teda v časti požadovaného bezdôvodného obohatenia za deň 05.03.2014, bol návrh vyhodnotený ako nedôvodný. V zmysle záverov znaleckého posudku predstavovala výška bezdôvodného obohatenia pri parcele č. XXXX/XX sumu 665,99 Eur ročne, teda 1,82 Eur denne. Pri parcele č. XXXX/XX sa jedná o sumu 86,64 Eur ročne, teda 0,24 Eur denne. Spolu tak za užívanie týchto dvoch parciel za jeden kalendárny deň patrí bezdôvodné obohatenie vo výške 2,06 Eura a v tejto časti vo vzťahu ku dňu 05.03.2014 bol návrh vyhodnotený ako nedôvodný.

Celkovo tak po prepočítaní súd konštatuje, že navrhovateľovi vzniklo do dňa 04.03.2014 vrátane tohto dňa, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 3.328,01 Eur. V tejto časti potom súd návrhu navrhovateľa vyhovel. Vo zvyšnej časti istiny, ktorá zodpovedá výške bezdôvodného obohatenia za deň 05.03.2014 v sume 2,06 Eura, bol návrh ako nedôvodný zamietnutý.

Okrem istiny žiadal navrhovateľ priznať tiež právo na zaplatenie úroku z omeškania. Navrhovateľom uplatnená úroková miera 9 % ročne, 8,75 % ročne a 9,25 % ročne zodpovedá ustanoveniu §-u 369 . Navrhovateľ pritom úroky z omeškania žiada postupne tak, ako voči odporcovi uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V návrhu na začatie konania navrhovateľ uplatnil nárok na bezdôvodné obohatenie za obdobie do 20.03.2011. Tento návrh na začatie konania bol odporcovi doručený dňa 02.06.2011 a tento deň tak možno považovať za deň, ktorým odporcovi bola doručená výzva na zaplatenie. Na strane odporcu tak vzniklo omeškanie so sumou prepočítanou za toto obdobie čiastkou 1.211,90 Eur od 03.06.2011. V tomto čase bola základná sadzba Európskej centrálnej banky vo výške jedno percento ročne a navrhovateľovi tak patrí úrok z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne až do zaplatenia. Ďalej navrhovateľ zmenou návrhu uplatnil právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 21.03.2011 do 09.07.2012, čo po prepočítaní v súlade so znaleckým posudkom zodpovedá čiastke 861,46 Eur. Z tejto sumy navrhovateľ požadoval úrok z omeškania od 11.07.2012, teda odo dňa, kedy bol návrh so žiadosťou na pripustenie zmeny petitu doručený súdu. S takýmto vznikom omeškania na strane odporcu sa však konajúci súd nestotožnil. Za rozhodujúci dátum súd považuje deň, kedy tento zmenený návrh bol doručený odporcovi, k čomu došlo dňa 23.08.2012. Preto sa odporca do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku dostal až počnúc dňom 24.08.2012. Zo strany navrhovateľa nebolo preukázané, že by pred doručením či už návrhu na začatie konania alebo zmeneného návrhu iným spôsobom vyzval odporcu na zaplatenie sumy zodpovedajúcej výške bezdôvodného obohatenia. Výzva na zaplatenie, od ktorej sa má počítať nárok na zaplatenie úroku z omeškania je tak hmotno-právnym úkonom, ktorý je voči ostatným účastníkom doručený až potom, keď sa o ňom v konaní dozvedeli ( ). Preto za rozhodujúci deň súd považuje deň, kedy či už návrh na začatie konania alebo zmenené návrhy boli zo strany súdu alebo navrhovateľa doručené odporcovi. Preto vo vzťahu k čiastke 861,46 Eur súd konštatuje vznik omeškania na strane odporcu až od dňa 24.08.2012. Navrhovateľ ďalej návrh rozšíril podaním, ktoré bolo doručené odporcovi na pojednávaní dňa 28.11.2012, pričom sa jednalo o rozšírenie návrhu za obdobie od 10.07.2012 do 28.11.2012. Toto rozšírenie sa týkalo aj druhej parcely č. XXXX/XX. Po prepočítaní súd konštatuje, že za toto obdobie v súlade so závermi znaleckého posudku patrí bezdôvodné obohatenie vo výške 305,74 Eur. Navrhovateľ požaduje úrok z omeškania od 28.11.2012. V tento deň však ešte odporcovi len bolo doručené rozšírenie návrhu, a preto sa odporca do omeškania mohol dostať až počnúc nasledujúcim dňom, teda od 29.11.2012. Súd preto zo sumy 305,74 Eur priznal navrhovateľovi úrok z omeškania až od 29.11.2012. V čase vzniku omeškania ku dňu 24.08.2012 a ku dňu 29.11.2012 bola základná sadzba Európskej centrálnej banky stanovená vo výške 0,75 % ročne, a preto navrhovateľovi patrí právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne. Navrhovateľ tiež požaduje právo na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 951,46 Eur, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie za obdobie od 29.11.2012 do 05.03.2014 za užívanie obidvoch pozemkov. Navrhovateľ pritom požaduje úroky z omeškania od 05.03.2014, pričom tento úrok požaduje aj zo sumy bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť užívaním predmetných nehnuteľností za deň 05.03.2014. Ako už bolo uvedené vyššie, v tejto časti bol návrh navrhovateľa vyhodnotený ako nedôvodný, nakoľko prípadný nárok na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia mohol navrhovateľovi vzniknúť až po vyhlásení rozsudku. Preto súd konštatuje dôvodnosť nároku navrhovateľa len v časti bezdôvodného obohatenia za obdobie od 29.11.2012 do 04.03.2014, čo zodpovedá čiastke 949,40 Eur. V tomto prípade návrh navrhovateľa obsahujúci zmenu návrhu bol odporcovi doručený dňa 23.01.2014, a preto možno konštatovať vznik omeškania odporcu už počnúc dňom 05.03.2014. K tomuto dňu bola základná sadzba Európskej centrálnej banky stanovená vo výške 0,25 % ročne a navrhovateľovi v súlade s Nariadením vlády SR č. 21/2013 patrí úrok z omeškania vo výške o deväť percentuálnych bodov vyššej, teda 9,25 % ročne. Vzhľadom k tomu, že odporca sa do omeškania s úhradou tejto sumy dostal až po 01. februári 2013, kedy došlo k rozšíreniu nárokov patriacich veriteľovi v súvislosti s uplatňovaním pohľadávok voči dlžníkovi, patrí navrhovateľovi tiež podľa §-u 369c ods. 1 právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá je uvedeným nariadením vlády určená sumou vo výške 40,-Eur.

V časti úroku z omeškania tak súd rovnako návrh navrhovateľa vyhodnotil ako čiastočne dôvodný a priznal mu právo na jeho zaplatenie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku s tým, že návrh navrhovateľa v tejto časti bol čiastočne zamietnutý v časti úroku z omeškania požadovaného navrhovateľom zo sumy 861,46 Eur za obdobie od 11.07.2012 do 23.08.2012, zo sumy 305,74 Eur za deň 28.11.2012 a v časti nepriznanej istiny za bezdôvodné obohatenie za deň 05.03.2014 vo výške 2,06 Eura za obdobie od 05.03.2014 do zaplatenia. Okrem tohto úroku z omeškania súd priznal navrhovateľovi tiež právo na zaplatenie paušálnej náhrady vo výške 40,-Eur.

Celkovo potom súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu zodpovedajúcu výške bezdôvodného obohatenia vo výške 3.328,01 Eur spolu s úrokom z omeškania a paušálnou náhradou tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol.

Odporca cestou právneho zástupcu na poslednom pojednávaní vo veci namietol uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania z dôvodu, že odporca bol ochotný zaplatiť a dohodnúť sa mimosúdne. Podľa názoru súdu však takáto argumentácia odporcu neobstojí. V prípade, ak odporca bol ochotný uplatnený nárok navrhovateľa čiastočne plniť, mohol tak dobrovoľne urobiť už pred začatím alebo v priebehu súdneho konania, čím by sa vyhol vzniku rizika, že na jeho strane dôjde k omeškaniu s plnením jeho peňažného záväzku voči navrhovateľovi. Napriek tomu, že odporca nárok čiastočne uznával, v priebehu súdneho konania ani pred jeho začatím žiadnu časť bezdôvodného obohatenia navrhovateľovi nezaplatil. Nie je preto žiaden dôvod, aby súd zohľadnil tvrdenú, ale ničím nepreukázanú a nepodloženú ochotu odporcu navrhovateľovi plniť. V tomto prípade, ako už bolo uvedené vyššie, vznikla odporcovi povinnosť na plnenie v podobe jeho povinnosti vydať vzniknuté bezdôvodné obohatenie vyčíslené peňažnou sumou. Jedná sa teda o peňažný dlh, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spájajú právne predpisy pre odporcu nepriaznivý dôsledok v podobe vzniku omeškania na jeho strane s právom navrhovateľa ako veriteľa požadovať okrem samotného plnenia aj úroky z omeškania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Preto súd odporcu zaviazal aj na zaplatenie uvedeného úroku z omeškania.

Podľa §-u 151 ods. 3 - v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšiu počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30-tich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V zmysle ustanovenia §-u 151 ods. 3 súd rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z hľadiska rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania sa v tomto prípade jedná o pomerne zložitú vec, čo súvisí s viacerými zmenami návrhu zo strany navrhovateľa a následným späťvzatím návrhu a tiež s prihliadnutím na žiadosť odporcu o posúdenie vzniknutého nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §-u 150 . V protiklade s tým je nárok navrhovateľa uplatnený vo forme jeho žiadosti o rozhodnutie o trovách konania podľa pomeru úspechu navrhovateľa a odporcu vo veci. Rozhodnutie o trovách konania potom súd vyhradil samostatnému rozhodnutiu, ktoré bude vydané až potom, ako bude právoplatne rozhodnuté vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.