Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-296-2013.pdf
PDF · 76.49 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/296/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Silviou Walterovou v právnej veci navrhovateľa: Firas Shafiq, nar. 11.6.1969, bytom Priemyselná 9, Bratislava zastúpený: Mgr. Toni Khuri, advokát, Pribišova 31, Bratislava proti odporcovi: O. H.G., D.. XX.X.XXXX, D. N. C. X, N. R. P. pre G. G. C., A. Okresného súd N. S., A. XX, N. o zaplatenie 3.050,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 3.050,- eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 1.2.2013 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vo zvyšku návrh zamieta.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia 386,81 eura a náhradu iných trov konania 183,- eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14.5.2013 domáhal od odporcu zaplatenia 3.050,- eura s príslušenstvom a trov konania titulom neuhradenia dlhu zo Zmluvy o pôžičke zo dňa X.X.XXXX.
Súd vydal platobný rozkaz č. k. 25Ro/1559/2013 - 10 dňa 16.7.2013, ktorým odporcu zaviazal k zaplateniu žalovanej sumy s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Nakoľko sa uvedený platobný rozkaz nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk, súd ho uznesením č. k. 16C/296/2013 - 25 zo dňa 17.1.2014 zrušil.
Vzhľadom k tomu, že sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu, ustanovil mu súd podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku uznesením č. k. 16C/296/2013 - 26 zo dňa 17.1.2014, právoplatným dňa 4.3.2014, opatrovníka.
Opatrovník sa k návrhu nevyjadril.
Nakoľko sa na pojednávanie konané dňa 5.3.2014 neustanovil opatrovník odporcu, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania, súd vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v jeho neprítomnosti.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 5.3.2014 uviedol, že odporca doteraz navrhovateľovi sumu uvedenú v zmluve o pôžičke, ktorá predstavuje žalovanú istinu, nevrátil. Navrhovateľ niekoľkokrát odporcu vyzýval telefonicky a aj SMS správami na vrátenie pôžičky, na čo odporca nereagoval.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s odporcom ako dlžníkom dňa 1.1.2013 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku vo výške 3.050,- eur, ktorú sa odporca zaviazal vrátiť do 31.1.2013 k rukám navrhovateľa. Odporca v dohodnutej dobe navrhovateľovi peniaze nevrátil a preto právny zástupca navrhovateľa výzvou zo dňa 22.3.2013 vyzval odporcu na zaplatenie dlhu do 5 dní od doručenia výzvy. Odporca si uvedenú výzvu neprevzal v odbernej lehote.
Vzhľadom k tomu, že odporca nevrátil navrhovateľovi v dohodnutej dobe peniaze vo výške 3.050,- eur, ktoré predstavujú žalovanú sumu, tak ako sa zaviazal v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa X.X.XXXX, súd ho k jej zaplateniu v zmysle cit. ust. zákona zaviazal.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Nakoľko sa odporca dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho v zmysle cit. ust. zákona zaviazal aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 8,75% a nie ako žiadal navrhovateľ vo výške 9,75% odo dňa 1.2.2013, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky, ktorým bol deň 31.1.2013. Navrhovateľ žiadal o priznanie úroku z omeškania vo výške 9,75%. Vzhľadom k tomu, že priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,75% + 8 percentuálnych bodov a navrhovateľ žiadal o priznanie úroku z omeškania 9,75%, súd vo zvyšku, t.j. vo výške 1%, návrh v časti úroku z omeškania zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 386,81 eura a náhradu iných trov konania vo výške 183,- eur, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh. Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a za jeden úkon právnej pomoci priznal 121,17 eura (§ 10 ods. 1 cit. vyhl.) za: a) prevzatie a príprava zastúpenia dňa 15.3.2013, b) písomné podanie návrhu dňa 14.5.2013, c) účasť na pojednávaní dňa 5.3.2014 = 363,51 eura a režijný paušál tak ako žiadal právny zástupca navrhovateľa 2 x 7,63 eura a 1 x 8,04 eura (úkon vykonaný v roku 2014) = 23,30 eura, spolu 386,81 eura. Súd nepriznal navrhovateľovi odmenu za úkon: výzva na úhradu dlhu z dôvodu, že tento úkon nebol hmotnoprávnou podmienkou reálneho uplatnenia predmetného nároku na súde, t. j. aj bez vynaloženia nákladu na tento úkon právnej služby, by sa mohol domáhať návrhom ochrany svojich práv v konaní pred súdom. Nejde teda o účelne vynaložené trovy konania. Náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu
Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p. )
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie.