Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/110/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: S.. D. S., nar. X.X.XXXX, bytom Š. XXX/XXX, N. N. I., zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária s.r.o. Nám. sv. Egídia 93, Poprad, IČO : 44 250 029, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy podľa , na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. - 129 zo dňa 29.júna 2022 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 5.000,- € z titulu nemajetkovej ujmy podľa Z.z,. za neprávny úradný postup orgánu činného v trestnom konaní, za ktorý označil jeho zadržanie dňa 5.3.2017. Zároveň rozhodol, že žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva. 1.1. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, keď uviedol, že žalobca sa v predmetnom konaní domáhal od žalovaného zaplatenia 5.000,- € z titulu nemajetkovej ujmy podľa Z.z,. za neprávny úradný postup orgánu činného v trestnom konaní, za ktorý označil jeho zadržanie dňa 5.3.2017. Štát podľa zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným objektívne, bez ohľadu na zavinenie za súčasného naplnenia troch podmienok: že sa príslušný orgán štátu dopustil nesprávneho úradného postupu, že poškodenému vznikla škoda, resp. nemajetková ujma, že škoda resp. nemajetková ujma je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. 1.2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, príkazom Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby úradu Inšpekčnej služby odbor Inšpekčnej služby Východ ČVS: SKIS-11/ OISV-SV-2017 zo dňa 5.3.2017 a uznesením Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby úradu Inšpekčnej služby odbor Inšpekčnej služby Východ, Košice ČVS: SKIS-11/OISV-SV-2017 zo dňa 5.5.2017, mal za preukázané, že žalobca bol dňa 5.3.2017 o 8,00 hod., po predchádzajúcom súhlase prokurátorky Okresnej prokuratúry Kežmarok udelenom dňa 5.3.2017 o 7,55 hod., zadržaný povereným policajtom OO PZ Spišská Stará Ves z dôvodov uvedených v a dňa 5.3.2017 o 20,05 hod. bol po vypočutí a vypočutí svedka- poškodeného Z.. X. E., po súhlase prokurátorky Okresnej prokuratúry Kežmarok udelenom dňa 5.3.2017 o 19,50 hod., prepustený na slobodu dňa 5.3.2017 o 20,05 hod. Uznesením Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby úradu Inšpekčnej služby, odbor Inšpekčnej služby Východ, Košice, ČVS: SKIS-11/OISV-SV-2017 zo dňa 5.5.2017, bolo trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa Trestného

zákona, ktoré bolo začaté na tom skutkovom základe, že dňa 5.3.2017 v čase okolo 03,30 hod. v N. N. I. na ul. N. č. XX okr. H. v bare A. G., po predchádzajúcom rozhovore príslušníka PZ služobne zaradeného na odbore kriminálnej polície OR PZ Kežmarok s občanom Z.. X. E. nar. XX.XX.XXXX tomuto povedal, že on aj jeho dcéra budú visieť z balkóna a tiež povedal, že keď to všetko skončí, tak dostane "na piču" a zaplatí zato a bude trpieť celá jeho rodina, pričom svoje vyjadrenia nekonkretizoval, preto sa menovaný bál vyjsť von z baru, aj keď mu v tom nikto fyzicky nebránil a tento incident telefonicky oznámil na policajnú linku č. 158, zastavené nakoľko nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Podľa , uvedeného v odseku 17., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu povereného príslušníka Policajného zboru, spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu povereného príslušníka Policajného zboru prokurátorom. V danom prípade, pokiaľ žalobca namietal nesprávny úradný postup pri jeho zadržaní dňa 5.3.2017, pretože k jeho zadržaniu došlo na základe jedného opitého oznamovateľa, polícia si nevyžiadala kamerový systém, nevypočula čašníčku, ide o posudzovanie nesprávneho úradného postupu kedy je možné vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu príslušníka Policajného zboru. Súd prvej inštancie sám v konaní o náhradu škody resp. nemajetkovej ujmy podľa nemôže posudzovať správnosť resp. nesprávnosť úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní. Oznámením Krajskej prokuratúry Prešov č. -5 zo dňa 11.9.2018, uvedeným v odseku 13., mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalobca požiadal krajského prokurátora v Prešove o preskúmanie postupu orgánov činných v trestnom konaní pri jeho zadržaní dňa 5.3.2017 a krajský prokurátor po preskúmaní spisového materiálu polície v Starej Ľubovni a Okresnej prokuratúry Kežmarok, konkrétne obsahu dozorového spisu uvedenej okresnej prokuratúry sp.zn. , ako aj obsahu vyšetrovacieho spisu OR PZ, odboru kriminálnej polície Stará Ľubovňa sp.zn. ORP-217/ VYS-SL-2017 sa stotožnil so žalobcom v tom, že postup polície v tejto veci a vykonané zaisťovacie úkony nezodpovedali okolnostiam daného prípadu a jej postup kvalifikoval ako unáhlený a predčasný. To ale podľa názoru súdu neznamená, že išlo o neprávny úradný postup orgánu činného v trestnom konaní, čo konštatoval aj krajský prokurátor v Prešove v oznámení č. -5 zo dňa 11.9.2018, uvedenom v odseku 13., keď uviedol, že nezistil pochybenia v postupe a rozhodovaní orgánov činných v trestnom konaní, naopak zistil, že ich postup a rozhodnutia sú v súlade so zákonom. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní nesprávny úradný postup orgánu činného v trestnom konaní pri jeho zadržaní dňa 5.3.2017, ako základnej podmienky pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy podľa , nepreukázal. 1.3. Pokiaľ sa týka podmienky vzniku nemajetkovej ujmy žalobca za nemajetkovú ujmu, ktorá mu vznikla jeho zadržaním dňa 5.3.2017 označil psychickú ujmu, stratu dôstojnosti a dobrej povesti. Na preukázanie tejto ujmy navrhol len výsluch svedkyne S.. S. S., svojej sestry. Tá vo svojej výpovedi síce potvrdila narušenie rodinných, súrodeneckých aj pracovných vzťahov žalobcu po jeho zadržaní dňa 5.3.2017, ale psychickú ujmu žalobcu ani stratu jeho dôstojnosti neuviedla. Stratu dobrej povesti odôvodňovala posmeškami od policajtov s ktorými sa stretávala ako policajtka MV SR na OO PZ Vysoké Tatry, ktoré sa nachádza v jednej budove s ubytovňou policajtov kde sú ubytovaní aj policajti z Kežmarku, kolegovia žalobcu a posmešnými komentármi susedov ich matky. O problémoch žalobcu v práci, že sa mu ťažko pracovalo, že keď išiel na výjazd kolegovia sa usmievali, nemali k nemu rešpekt ako k vedúcemu výjazdu, vedela len od žalobcu. Nebola tiež priamym svedkom posmešných komentárov susedov ich matky. Ako dôvod rozhodnutia žalobcu zmeniť miesto výkonu práce uviedla, že už nechcel pracovať v Kežmarku. Potvrdila, že žalobca pracuje v Pezinku, na SOŠ Policajného zboru, ako vedúci predmetovej skupiny právo, učí a má na starosti 4 podriadených. Podľa nemajetkovú ujmu v peniazoch možno priznať iba v prípade ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a kde spôsobenú nemajetkovú ujmu nemožno dosiahnuť inak, ako vo forme peňažného plnenia. Podľa názoru prvoinštančného súdu žalobca v konaní nepreukázal existenciu takého závažného zásahu do jeho osobnostnej sféry, ktorý by umožňoval priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy s peniazoch. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s jeho zadržaním dňa 5.3.2017. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal kumulatívne splnenie uvedené v odseku 19., preto žalobu zamietol. 1.4. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa pomeru úspech vo veci a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa , , a žiadal aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne, ak bude mať podmienky na rozhodnutie vo veci za splnené, aby vo veci sám rozhodol tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu, prípadne tak, že prizná nárok na nemajetkovú ujmu v inej výške na základe súdnej úvahy. Vo svojom odvolaní poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku v bodoch 20. a 21., na ustanovenie a nato, že bol dňa 05.03.2017 o 8:00 hod. podľa zadržaný a obmedzený na osobnej slobode ako podozrivý pre prečin nebezpečného vyhrážania v zmysle s tým, že toho istého dňa bolo Ministerstvom vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Východ, Košice začaté trestné stíhanie vo veci pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa . Následne bol žalobca dňa 05.03.2017 o 20:05 hod. prepustený na slobodu so súhlasom Okresnej prokuratúry Kežmarok podľa , nakoľko vykonaným vyšetrovaním nebolo potvrdené, aby z konania žalobcu alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplývala dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti alebo vykoná trestný čin, ktorým hrozil. Po prepustení, keďže trestné konanie bolo vedené vo veci, bol žalobca v procesnom postavení svedka. Súd zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že pri posudzovaní či došlo k nesprávnemu úradnému postupu je možné vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu príslušníka Policajného zboru. Súd však úplne odignoroval okolnosť, že on nebol v procesnom postavení ani obvineného, ani poškodeného a ani zúčastnenej osoby, ktorým dáva oprávnenie domáhať sa preskúmania postupu príslušníka Policajného zboru. Súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení vôbec nezaoberal reálnou nemožnosťou žalobcu dovolávať sa tohto postupu, a to s ohľadom na jeho procesné postavenie. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že vo veci konajúci súd vec nesprávne právne posúdil. Vzhľadom na procesné postavenie žalobcu, nemal tento možnosť domáhať sa nápravy nesprávneho postupu OČTK na základe žiadosti o preskúmanie postupu policajta. 2.1. Nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci v zmysle spočíva v prejednávanom prípade v tom, že aj v prípade, ak by zadržanie a obmedzenie osobnej slobody žalobcu bolo v čase jeho vykonania vykonané legálnym spôsobom, je nado všetku pochybnosť zrejmé, že takýmto postupom došlo k zásahu do práv a právom chránených záujem žalobcu. Postup OČTK bol nesprávny, a to najmä z dôvodu jeho predčasného uskutočnenia, nakoľko sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu žalobcom. V prejednávanom prípade ide o objektívnu zodpovednosť za následok, a to ten, že žalobca bol obmedzený na osobnej slobode, na základe nepreukázaného podozrenia. Zdôraznil, že orgány činné v trestnom konaní sú síce na jednej strane povinné vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa však štát nemôže zbaviť zodpovednosti za ich postup, ak sa preukáže, že postup týchto orgánov bol v konečnom dôsledku, vzhľadom na ukončené trestné konanie, nesprávny a nezákonný. Ak má byť štát skutočne považovaný za právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. 2.2. Čo sa týka nemajetkovej ujmy nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý tento jeho nárok vyhodnotil ako nedôvodný. V prejednávanom prípade si je potrebné uvedomiť, že žalobca zastával funkciu vyšetrovateľa PZ na OKP OR PZ Kežmarok. Svoju prácu vykonával svedomito a poctivo, a za tento čas nebol nikdy disciplinárne, priestupkovo ani trestne postihovaný. Práca vyšetrovateľa ho napĺňala a rovnako bola adekvátna jeho vzdelaniu. Počas výkonu práce si žalobca vo svojom okolí vybudoval dobré meno, povesť a status, pričom jednou z výhod tejto práce bolo aj to, že ju mohol vykonávať v okrese, kde má trvalý pobyt. U žalobcu v dôsledku vykonaného zásahu došlo k strate povolania, na ktoré bol odborne spôsobilý, v ktorom mal dlhoročnú prax, ktoré ho osobne a profesijné napĺňalo. Žalobca bol nútený zmeniť nielen svoje pracovné zaradenie, ale aj miesto výkonu práce, čo mu sťažilo a obmedzilo stretávanie sa s rodinou, jeho blízkymi a najmä jeho mamou. Neoprávnené zadržanie žalobcu malo priamy negatívny dopad na súkromné vzťahy v rodine, medzi susedmi, ale najmä na matku žalobcu, ktorá veľmi ťažko niesla vzniknutý incident a zaoberala sa ním neprestajne až do svojho skonu, nakoľko ako vyplynulo z výpovede svedkyne, susedy, ktoré boli kamarátkami matky žalobcu s ňou po incidente prerušili kontakty. Vzniknutá situácia bola umocnená o to viac, že obec, v ktorej žalobca spolu s jeho matkou býval má cca 2000 obyvateľov. Nielen z výpovede svedkyne, ale aj z výpovede žalobcu bolo preukázané, že na základe nesprávneho postupu OČTK, ktorým došlo k zadržaniu žalobcu, došlo k narušeniu nielen rodinných vzťahov, ale aj pracovných. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi kolegami žalobca stratil dlho budovanú dobrú povesť, ktorá sa prejavovala opakovanými posmeškami kolegov na osobu žalobcu či už pred ním samotným alebo pred jeho sestrou. Nemajetková ujma žalobcu spočívajúca v narušení rodinných ako aj pracovných vzťahoch,

strata dobrej povesti, ale aj dôstojnosti žalobu bolo v jednoznačnej príčinnej súvislosti so zadržaním a obmedzením osobnej slobody žalobcu. 3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zotrval na názore , že v danom prípade nie sú splnené kumulatívne predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle ustanovení , nakoľko žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že mu ním tvrdená a následne hodnoverne preukázaná nemajetková ujma vznikla, že mu táto ujma vznikla v ním požadovanej výške a v priamej bezprostrednej a neprerušenej príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom, ktorého titulom sa náhrady nemajetkovej ujmy žalobca domáha. S odvolacími dôvodmi žalobcu nesúhlasil, mal za to, že prvoinštančný súd v predmetnom konaní zistil skutkový a právny stav v dostatočnom rozsahu pre meritórne rozhodnutie, na základe zistených a preukázaných skutočností vo veci správne rozhodol a svoje rozhodnutie následne dostatočne odôvodnil. 3.1. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu uvedeným v odvolaní žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že predmetná trestná vec bola dozorovaná prokurátorkou Okresnej prokuratúry Kežmarok, k zadržaniu a obmedzeniu osobnej slobody žalobcu a taktiež k prepusteniu žalobcu na slobodu došlo po udelení súhlasu prokurátorky Okresnej prokuratúry Kežmarok. S poukazom na ustanovenia a na predchádzajúce súhlasy dozorujúcej prokurátorky má za to, že postup policajtov bol zákonný a správny. Poukázal tiež na skutočnosť, že práve žalobca bol ten, ktorý v rámci svojho procesného útoku predložil do konania oznámenie č. -5 zo dňa 11.09. 2018, v ktorom prokurátor uviedol, že nezistil pochybenia v postupe a rozhodovaní orgánov činných v trestnom konaní, naopak zistil, že ich postup a rozhodnutia sú v súlade so zákonom a s týmto konštatovaním sa súd prvej inštancie sa stotožnil. 3.2. K argumentácii žalobcu v súvislosti s tvrdeniami žalobcu týkajúcimi sa žalovaný, s poukazom na vyššie uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie, ako aj na ustanovenie uviedol, že žalobca túto argumentáciu nepoužil v konaní pred súdom prvej inštancie, napriek tomu, že ju uplatniť mohol. Žalovaný súčasne poznamenal, že práve žalobca je stranou sporu, ktorá disponuje žalobou a na ktorej je dôkazné bremeno, ktorého neunesenie má pre žalobcu za následok nepriaznivý výsledok sporu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal žalovaný za to, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, a teda prvá podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody nie je splnená. Žalovaný sa taktiež plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie ohľadne nepreukázania nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a tvrdenou nemajetkovou ujmou. 4. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že argumentácia žalovaného, že zákonnosť postupu prokurátora OP bola preskúmavaná KP (bez zistenia pochybenia), s poukazom na konštantnú judikatúru neobstojí. Nie je relevantné tvrdenie žalovaného, že v čase zadržania a obmedzenia osobnej slobody žalobcu voči nemu existovali skutočnosti, na podklade ktorých považoval zadržanie a obmedzenie osobnej slobody žalobcu za dôvodné. Je tu totiž daná ex lege objektívna zodpovednosť štátu, ktorej sa štát nemôže zbaviť. Zákon č. 514/3003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. V tomto smere nie je správny záver prvostupňového súdu v otázke podmienenia nároku na náhradu škody v predmetnej veci rozhodnutím o preskúmaní postupu policajného príslušníka, nakoľko tento jeho výklad ide proti zmyslu a obsahu , a to aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená“ (sp. zn. 4MCdo/15/2OO9). 4.1. Žalobca opakovane poukázal na skutočnosť, že nebol v procesnom postavení ani obvineného, ani poškodeného a ani zúčastnenej osoby, ktorým dáva oprávnenie domáhať sa preskúmania postupu príslušníka Policajného zboru. Súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení vôbec nezaoberal reálnou nemožnosťou žalobcu dovolávať sa tohto postupu, a to s ohľadom na jeho procesné postavenie. Rozhodujúci je z hľadiska nároku výsledok trestného konania a objektívna zodpovednosť štátu, bez ohľadu na zavinenie, ako je uvedené vyššie. 5. K replike žalobcu podal žalovaný dupliku v ktorej uviedol, že sa pridržiava doterajších svojich písomných, podaní a ústnych prednesov, má naďalej za to, že žalobca v konaní nepreukázal kumulatívne splnenie zákonných predpokladov (nesprávny úradný postup, škodu a príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom) pre priznanie nároku na náhradu škody podľa Vzhľadom na uvedené skutočnosti a nakoľko žalobca vo svojej replike zo dňa 04. 10. 2022 nepredkladá žiadne nové podstatné skutočnosti, má žalovaná za to, že odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, je vecne správny, dostatočne jasne

a zrozumiteľne odôvodnený a vydaný plne v súlade s ustanoveniami príslušných právnych predpisov, preto žalovaná naďalej navrhuje odvolaciemu súdu rozsudok potvrdiť. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd má zato, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci podľa ktorého bol žalobca dňa 5.3.2017 o 8,00 hod., po predchádzajúcom súhlase prokurátorky Okresnej prokuratúry Kežmarok udelenom dňa 5.3.2017 o 7,55 hod., zadržaný povereným policajtom OO PZ Spišská Stará Ves z dôvodov uvedených v . Dňa 5.3.2017 o 20,05 hod. bol po vypočutí a vypočutí svedka- poškodeného Z.. X. E., po súhlase prokurátorky Okresnej prokuratúry Kežmarok udelenom dňa 5.3.2017 o 19,50 hod., prepustený na slobodu dňa 5.3.2017 o 20,05 hod. Uznesením Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby úradu Inšpekčnej služby, odbor Inšpekčnej služby Východ, Košice, ČVS: SKIS-11/OISV-SV-2017 zo dňa 5.5.2017, bolo trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , ktoré bolo začaté na tom skutkovom základe, že dňa 5.3.2017 v čase okolo 03,30 hod. v N.N. N. I. na W.. N. č. XX okr. H. v bare A. G., po predchádzajúcom rozhovore príslušníka PZ služobne zaradeného na odbore kriminálnej polície OR PZ Kežmarok s občanom Z.. X. E. nar. XX.XX.XXXX tomuto povedal, že on aj jeho dcéra budú visieť z balkóna a tiež povedal, že keď to všetko skončí, tak dostane "na piču" a zaplatí zato a bude trpieť celá jeho rodina, pričom svoje vyjadrenia nekonkretizoval, preto sa menovaný bál vyjsť von z baru, aj keď mu v tom nikto fyzicky nebránil a tento incident telefonicky oznámil na policajnú linku č. 158, zastavené nakoľko nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

8. V predmetnom konaní sa žalobca domáha náhrady škody a to náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,-€ v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci voči štátu (ďalej len „ „) z titulu nesprávneho úradného postupu príslušníkov polície za ktorý označil jeho zadržanie v zmysle dňa 5.3.2017.

9. Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

9.1. Podľa právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

9.2. Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

9.3. Podľa pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.

9.4. Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

9.5. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

9.6. Podľa v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

9.7. Podľa osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže policajt zadržať, ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa alebo 2 alebo ak ide o podozrivú osobu podľa , aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie. Na zadržanie je potrebný predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie vykonať, len ak vec neznesie odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak bola taká osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.

9.8. Podľa policajt, ktorý zadržanie vykonal alebo ktorému bola odovzdaná zaistená osoba podľa osobitného zákona alebo odovzdaná osoba pristihnutá pri trestnom čine podľa odseku 2, takú osobu bezodkladne oboznámi s dôvodmi zadržania a vypočuje ju; v prípade, že podozrenie nebude naďalej dôvodné alebo dôvody zadržania z inej príčiny odpadnú, prepustí ju písomným opatrením ihneď na slobodu. Ak zadržanú osobu neprepustí na slobodu, vznesie jej obvinenie a vypočuje ju. Po jej výsluchu odovzdá spis prokurátorovi, aby ten mohol prípadne podať návrh na vzatie do väzby alebo na postup podľa . Policajt alebo prokurátor postupujú pri tom tak, aby zadržanú osobu bolo možné odovzdať súdu najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín od jej zadržania alebo zaistenia podľa osobitného zákona alebo prevzatia podľa odseku 2, inak musí byť zadržaná osoba prepustená na slobodu písomným príkazom prokurátora s primeraným odôvodnením. Zadržanú osobu môže prepustiť na slobodu so súhlasom prokurátora písomným príkazom s primeraným odôvodnením aj policajt.

10. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z odôvodnením, že žalobca nepreukázal v konaní nesprávny úradný postup orgánu činného v trestnom konaní pri jeho zadržaní dňa 5.3.2017 ako základnej podmienky pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy podľa a nepreukázal ani existenciu takého závažného zásahu do jeho osobnostnej sféry, ktorý by umožňoval priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy s peniazoch t.j. nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s jeho zadržaním dňa 5.3.2017.

11. Súd prvej inštancie pri závere, že žalobca nepreukázal v konaní nesprávny úradný postup orgánu činného v trestnom konaní pri jeho zadržaní vychádzal z tohto, že sám v konaní o náhradu škody resp. nemajetkovej ujmy podľa nemôže posudzovať správnosť resp. nesprávnosť úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní a to s poukazom na ustanovenie , keď pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu povereného príslušníka Policajného zboru, spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu povereného príslušníka Policajného zboru prokurátorom. Preto vychádzal z Oznámenia Krajskej prokuratúry Prešov č. -5 zo dňa 11.9.2018, keď krajský prokurátor ktorý preskúmaval postup orgánov činných v trestnom konaní pri zadržaní žalobcu a po preskúmaní spisového materiálu polície v Starej Ľubovni, Okresnej prokuratúry Kežmarok, konkrétne obsahu dozorového spisu uvedenej okresnej prokuratúry sp.zn. , ako aj obsahu vyšetrovacieho spisu OR PZ, odboru kriminálnej polície Stará Ľubovňa sp.zn. ORP-217/VYS-SL-2017 sa stotožnil so žalobcom v tom, že postup polície v tejto veci a vykonané zaisťovacie úkony nezodpovedali okolnostiam daného prípadu a jej postup kvalifikoval ako unáhlený a predčasný. Ďalej z tohto, že ani toto podľa názoru súdu prvej inštancie neznamená, že išlo o nesprávny úradný postup orgánu činného v trestnom konaní, čo konštatoval aj krajský prokurátor v Prešove v oznámení č. -5 zo dňa 11.9.2018, keď uviedol, že nezistil pochybenia v postupe a rozhodovaní orgánov činných v trestnom konaní, naopak zistil, že ich postup a rozhodnutia sú v súlade so zákonom.

12. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nesúhlasí zo záverom súdu prvej u inštancie, že sám v konaní o náhradu škody resp. nemajetkovej ujmy podľa

Z.z. nemôže posudzovať správnosť resp. nesprávnosť úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní a to s poukazom na ustanovenie .

12.1. Odvolací súd poukazuje nato, že podľa SR na rozhodovanie o náhrade škody je príslušný všeobecný súd. Posúdenie správnosti úradného postupu orgánu verejnej moci (t.j. aj orgánov polície) je v konaní o náhradu škody v zmysle v právomoci všeobecného súdu, ktorý rozhoduje v konaní, keď zákonodarca v snahe postihnúť čo možno najväčší okruh pochybení orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci - nepristúpil k definícii "nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci" prenechajúc to na rozhodovaciu činnosť a vlastné uváženie súdov, judikatúry, príp. právnej vedy. V len príkladmo uviedol pochybenia orgánu verejnej moci, ktoré spadajú pod "nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci". Ako príklady nesprávneho úradného postupu zákonodarca uvádza porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní a len v týchto uvedených prípadoch osobitne v ustanoveniach , upravil posudzovanie nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní a postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní.

12.2. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odseku potom súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec ak pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu príslušníkov Policajného zboru pri zadržaní žalobcu dňa 5.3.2017 dospel k záveru, že je potrebné aplikovať ustanovenie , v zmysle ktorého nesprávny úradný postup príslušníkov polície musí konštatovať prokurátor vo svojom stanovisku k žiadosti o preskúmanie postupu príslušníkov polície pri zadržaní. Nesprávny úradný postup, ktorý je predmetom tohto konania teda nespadá pod žiaden z prípadov uvedených v ustanovení nakoľko zákon takéto preskúmanie pre rozhodnutie o náhrade škody neukladá. Povinnosť požiadať o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru prokurátorom je daná podľa iba pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní. Len v týchto konkrétnych prípadoch pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vychádza súd z výsledkov prešetrenie postupu príslušníkov Policajného zboru príslušným orgánom.

13. Odhliadnuc od záverov vedených v odsekoch 12. až 12.2. sa odvolací súd ale stotožňuje zo záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup orgánu činného v trestnom konaní, keď súd prvej inštancie sám dospel k záveru o neexistencii nesprávneho právneho postu orgánov činných v trestnom konaní pri zadržaní žalobcu, vychádzajúc z toho, že ani krajský prokurátor v Prešove v oznámení č. -5 zo dňa 11.9.2018, nezistil pochybenia v postupe a rozhodovaní orgánov činných v trestnom konaní, naopak zistil, že ich postup a rozhodnutia sú v súlade so zákonom.

14. K týmto záverom súdu prvej inštancie a k samotnému zadržaniu žalobcu na zdôraznenie správnosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že zásahy typu zadržanie, zatknutie, vzatie do väzby, nepodmienečný trest odňatia slobody predstavujú jeden z najzávažnejších zásahov štátu do základných práv a slobôd človeka, predovšetkým do osobnej slobody. Štát tak prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní a všeobecných súdov legitímne činí v zmysle (, a ) a príslušných zákonov pre účely ochrany kvalifikovaných záujmov (napr. ochrana života, zdravia, slobody a ľudskej dôstojnosti, majetku, verejného poriadku, životného prostredia, kultúrneho dedičstva, bezpečnosti štátu a pod.) v prípadoch, kde záujem na ich ochrane prevažuje nad osobným záujmom (osobnou slobodou) osôb podozrivých zo spáchania alebo páchateľov trestných činov. Ústavný súd v minulosti vyslovil (, , ), že každé pozbavenie osobnej slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený osobnej slobody, musí byť zlučiteľné s účelom

, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli. Predmetom ochrany podľa je osobná sloboda jednotlivca, teda voľnosť človeka od vonkajších prekážok a obmedzení jeho pohybu. Toto ustanovenie však neobsahuje žiadnu materiálnu výhradu, teda žiadne materiálne kritériá, pri ktorých by obmedzenie osobnej slobody bolo prípustné. Naopak, výslovne zverujú oprávnenie určiť dôvody (podmienky) a spôsob zbavenia alebo obmedzenia osobnej slobody zákonodarcovi, ktorý je povinný pri zákonnej úprave dbať na to, aby nezasiahol do podstaty a zmyslu tohto práva ( a 4 ). Aj predmetom ochrany podľa je osobná sloboda jednotlivca, avšak len v prípade jedného druhu zásahu, a to zadržania. Toto ustanovenie sa od odlišuje aj podmienením prípustnosti zásahu do osobnej slobody v podobe zadržania len v prípadoch ustanovených zákonom s okamžitým oboznámením s dôvodmi zadržania a vypočutia a najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín prepustenia na slobodu alebo odovzdania súdu, kým neobsahuje žiadne požiadavky na kvalitu alebo vlastnosti orgánu, ktorý rozhoduje o obmedzení alebo pozbavení osobnej slobody. Ustanovenie je na zákonnej úrovni vykonané (v prípade podozrivého - teda osoby, proti ktorej ešte nebolo vznesené obvinenie) a (v prípade obvineného). Z a vyplýva, že osoba môže byť buď zadržaná priamo policajtom, alebo môže byť jej osobná sloboda obmedzená inou osobou až do jej odovzdania príslušným orgánom.

14.1. Odvolací súd tiež uvádza, že zadržanie osoby podozrivej zo spáchania trestného činu slúži ako krátkodobý prostriedok na jej dočasné fyzické zaistenie do doby, než bude preverené podozrenie zo spáchania trestného činu a rozhodnuté buď o zahájení trestného stíhania a v nadväznosti na to i o väzbe zadržanej osoby, alebo o jej prepustení. K obmedzeniu slobody na základe zadržania dochádza v dôsledku faktického úkonu, a nie v dôsledku rozhodnutia, ako to je napr. pri väzbe. Ide teda o faktický úkon, preto je nutné skúmať, či konkrétne okolnosti, za ktorých k zadržaniu došlo, materiálne zodpovedajú zákonným požiadavkám.

14.2. Ako už bolo uvedené vyššie (pozri odsek 7.) žalobca bol dňa 5.3.2017 o 8.00 hod., po predchádzajúcom súhlase prokurátorky Okresnej prokuratúry Kežmarok JUDr. Jany Mitníkovej udelenom dňa 5.3.2017 o 7.55 hod., zadržaný podľa povereným policajtom OO PZ Spišská Stará Ves z dôvodov uvedených v . K prepusteniu žalobcu došlo toho istého dňa o 20.05 hod. po jeho vypočutí a vypočutí svedka- poškodeného Z.. X. E. po súhlase prokurátorky Okresnej prokuratúry Kežmarok udelenom dňa 5.3.2017 o 19.50 hod. Obmedzenie jeho osobnej slobody trvalo 12 hodín a 5 minút. Uvedené skutočnosti vyplývajú z Príkazu Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby úradu Inšpekčnej služby odbor Inšpekčnej služby Východ ČVS: SKIS-11/OISV-SV-2017 zo dňa 5.3.2017 (č.l. 38 spisu), z Uznesenia Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby úradu Inšpekčnej služby odbor Inšpekčnej služby Východ, Košice ČVS: SKIS-11/OISV-SV-2017 zo dňa 5.3.2017 o začatí trestného stíhania (č.l. 103 spisu), z Uznesenia Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby úradu Inšpekčnej služby odbor Inšpekčnej služby Východ, Košice ČVS: SKIS-11/OISV-SV-2017 zo dňa 5.5.2017 o zastavení trestného stíhania (č.l. 104 spisu) a z Oznámenia Krajskej prokuratúry Prešov č. -5 zo dňa 11.9.2018 (č.l. 92 spisu). Z uvedených listinných dôkazov tiež vyplýva, že žalobca bol oboznámený so skutkom a znením trestného činu, z ktorého bol podozrivý. Pri svojom výsluchu uviedol, že si nie je vedomý, že by bol obmedzený na osobnej slobode a z tohto dôvodu odmietal podpisovať všetky zápisnice, ktoré mu boli predložené. V prípade ak by sa pokračovalo v trestnom stíhaní žiadal okrem vypočutia svedkov zabezpečiť kamerové systémy z inkriminovaného času.

14.3. Vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie policajný orgán postupoval v súlade s ustanovením a k zadržaniu žalobcu došlo s predchádzajúcim súhlasom prokurátora okresnej prokuratúry. Podľa názoru odvolacieho súdu tento postup orgánov činných v trestnom konaní spĺňal podmienku zákonnosti a dôvody, pre ktoré bol žalobca zadržaný a ktoré v rozumnej miere komunikoval policajný orgán proti nemu, z ústavného hľadiska v zmysle garancií a 3 obstoja. V prípade žalobcu preto odvolací súd nenachádza známky nezákonnosti alebo šikanózneho postupu zo strany orgánov činných v trestnom konaní pri zadržaní žalobcu a následného postupu proti nemu. Do postupu orgánov činných v trestnom konaní, ktoré dodržali dobu 48 hodín (resp. 96 hodín) od zadržania pre rozhodnutie o prepustení osoby zadržanej na slobodu alebo odovzdaní súdu, by odvolací súd mohol zasiahnuť iba v situácii, keď by vzhľadom na osobu, miesto a čas zadržania, spôsob zadržania, konanie zadržanej osoby pred zadržaním a postup polície a prokuratúry v danej veci signalizovali, že ide o zjavne nezákonný alebo šikanózny postup orgánov činných v trestnom konaní

namierený úmyselne proti osobe zadržanej. Úlohou odvolacieho súdu nie je nanovo vyhodnocovať, či boli splnené podmienky na postup podľa , ale presvedčiť sa, že orgány činné v trestnom konaní svoj postup v okolnostiach danej veci rozumným spôsobom zdôvodnili. Odvolací súd opätovne uvádza, že zákonné predpoklady na zadržanie žalobcu boli naplnené. Orgány činné v trestnom konaní vysvetlili, ktoré skutočnosti postupne viedli k zadržaniu žalobcu, keďže existovalo rozumne odôvodnené podozrenie zo spáchania trestnej činnosti zo strany žalobcu pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa . Následne po vypočutí žalobcu a svedka-poškodeného Z.. X. E. sa preukázalo, že v tom čase neexistovali dôvody na trestné stíhanie žalobcu, a preto bol prepustený zo zadržania.

15. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom prvoinštančného súdu, že v prejednávanej veci žalobou namietaný nesprávny úradný postup nebol v konaní preukázaný, resp. že k žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu nedošlo, z dôvodu ktorého nemohla žalobcovi nemajetková ujma ani vzniknúť v príčinnej súvislosti s jeho zadržaním dňa 5.3.2017, pretože nepreukázal splnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu žalovaným, keďže vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je podmienený splnením všetkých predpokladov stanovených v ustanovení

15.1. Žalobca vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcom v jeho zadržaní neuviedol ani vo svojom odvolaní žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom, a preto odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

15.2. Keďže dôvodom zamietnutia žaloby bolo nesplnenie už prvého predpokladu nevyhnutného pre priznanie nároku na náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to nepreukázanie existencie nesprávneho úradného postupu a preto sa uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy a námietkami žalobcu v tomto smere (pozri odsek 2.2.) odvolací súd už osobitne nezoberal.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správne potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . V odvolacom konaní bola plne úspešný žalovaný, preto by mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania . výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. ). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).