Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/142/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o mal. deti Q.: T., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, deti rodičov T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B., X. F. XXX/X a F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B., Q. XXXX/XX, adresa na doručovanie X. B., E. XXX/XX-X, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Miroslava Žitníková, Moyzesova 816/100, Považská Bystrica, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 9. októbra 2013, č.k. -21, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude mal. deti vychovávať, zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach. Otcovi určil výživné na mal. T. v sume 100 Eur mesačne a na mal. Q. v sume 100 Eur mesačne, ktoré bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých, s účinnosťou od 01.09.2013. Zameškané výživné za mesiac september na mal. T. vo výške 25 Eur a na mal. Q. vo výške 50 Eur otca zaviazal zaplatiť jednorazovo do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Otcovi neupravil styk s deťmi. Vo zvyšku návrh matky zamietol. V rozhodnutí konštatoval, že matka sa svojim návrhom domáhala zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti a zároveň žiadala upraviť výživné zo strany otca. Otec s návrhom matky nesúhlasil. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že rodičia maloletých detí nie sú manželia, žili v spoločnej domácnosti, ktorú matka spolu s deťmi opustila. V súčasnosti je matka na materskej dovolenke, býva v prenajatom byte, za ktorý platí 170 Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na strane matky nie sú žiadne prekážky v tom, aby sa starala o maloleté deti, keď z vykonaného dokazovania bolo zistené, že matka sa o deti riadne stará a ani otec voči matke nevzniesol žiadne námietky čo do starostlivosti o deti výraznejšieho charakteru. Poukázal na to, že T. a Q. sú súrodenci, preto by nebolo vhodné najmä v takomto útlom veku detí tieto od seba rozdeliť a rozhodnúť tak, aby jedno dieťa vychovával otec a druhé matka. Preto maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom pri rozhodovaní vychádzal aj z tej skutočnosti, že otec počas celého konania žiadnym hodnoverným spôsobom nedeklaroval kde pracuje, aký je jeho pracovný čas a kde je výkon jeho práce. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že je v záujme detí, aby boli obe zverené do osobnej starostlivosti matky, s tým, že styk otca s deťmi nie je potrebné upraviť, nakoľko obaja rodičia zhodne uviedli, že sa na styku dohodnú a matka nebude otcovi brániť v styku s maloletými deťmi. Výživné upravil, vzhľadom na potreby maloletých detí, pričom vychádzal z príjmu otca, ktorý príjem deklaroval vo výške 500, 800, 1.000 až 3.000 Eur. Z uvedeného vyvodil, že otec je schopný výživné v stanovenej výške plniť.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že maloletého T. zverí do jeho osobnej starostlivosti a matke určí výživné na maloletého T. v sume 30 Eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2013. Zároveň žiadal, aby mu súd určil výživné na maloletú Q. vo výške 50 Eur mesačne,

taktiež s účinnosťou od 01.09.2013. V odvolaní uviedol, že od rozhodnutia súdu prvého stupňa došlo k novej skutočnosti, ktorú nemohol doteraz predložiť, a to po vyhlásení rozhodnutia prvostupňového súdu, že uzavrel dohodu o vykonaní práce. V súvislosti s tým uviedol, že je reálne schopný postarať sa o maloletého T., pretože si našiel zamestnanie, má určený pracovný čas, ktorý mu zabezpečuje starať sa o syna a taktiež je zrejmý i výkon jeho práce. V tomto smere poukázal aj na správu kolízneho opatrovníka, z ktorej jednoznačne vyplynulo, že maloletý sa prikláňa na stranu otca, pričom bol vyslovený názor, že v prípade, pokiaľ otcovi nebudú brániť iné okolnosti, je možné, aby maloletý T. bol zverený do osobnej starostlivosti otca. Dal do pozornosti súdu, že má prihliadať na záujem dieťaťa, pričom v záujme dieťaťa je najmä, aby vyrastalo v prostredí, kde sa cíti byť plnohodnotné, kde mu je venovaný náležitý čas na rozvoj jeho osobnosti, je vedené k zodpovednosti ku škole a je s ním trávený primerane i voľný čas. Nakoľko žiadal, aby maloletý T. bol zverený do jeho starostlivosti, žiadal určiť výživné zo strany matky, a to vo výške minimálneho výživného, v sume 30 Eur mesačne. Súdom stanovené výživné na maloletú Q. žiadal znížiť na sumu 50 Eur mesačne, keď poukázal na to, že potreby maloletej Q. sú neporovnateľne nižšie ako potreby maloletého T., pričom súd určil rovnakú vyživovaciu povinnosť na obe maloleté deti. Zdôraznil pritom, že výživné dieťaťa zahŕňa čiastku, potrebnú na výživu vo vlastnom slova zmysle, teda čiastku na uspokojenie hmotných potrieb, ako je šatstvo, obuv, hygienické pomôcky a prostriedky dôležité pre úspešný vývoj dieťaťa, ale nie prostriedky určené na výživu matky. V doplnení odvolania následne otec poukázal na novú skutočnosť, a to, že po podaní odvolania sama matka sa s ním telefonicky skontaktovala a požiadala ho, aby si okamžite prišiel pre syna T., s tým, že ona už situáciu ďalej nezvláda. Na základe toho si po maloletého T. osobne prišiel a od tejto doby má maloletého T. u seba. Maloletý T. je spokojný, v prostredí s ním je vyrovnaný, zlepšil si už aj za ten krátky čas prospech v škole. Matka nemá záujem o styk s maloletým T., vôbec sa s ním nekontaktuje už takmer tri mesiace a taktiež neprispieva žiadnou čiastkou na jeho výživu.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súhlasí so zverením maloletého T. do osobnej starostlivosti otca, a to od 25.11.2013, kedy syn odišiel bývať k otcovi. Uviedla, že od tejto doby syn prestal mať úctu voči nej, nakoľko bol stále ovplyvňovaný a manipulovaný otcom voči nej a jej priateľovi. V tejto veci bol otec dieťaťa riešený 2-krát na obvodnom úrade v priestupkovom konaní voči jej priateľovi, keď sa mu vyhrážal ujmou na zdraví. Ako začal syn častejšie navštevovať otca, maloletý T. prestal s ňou komunikovať, zdôverovať sa o svojich problémoch a pocitoch a stále jej zdôrazňoval, že chce bývať u otca. Preto súhlasila s tým, aby maloletý T. bol zverený do výchovy otca, s tým, že je schopná platiť naňho výživné v minimálnej čiastke po 30 Eur mesačne od 25.11.2013, odkedy syn býva u otca. Pokiaľ sa jedná o maloletú Q., uviedla, že nikdy nebude súhlasiť s tým, aby maloletá Q. bola zverená do výchovy otca, nakoľko je k nej citovo naviazaná. Nesúhlasila ani s neobmedzeným stykom otca so Q., keď uviedla, že otec ju začal manipulovať voči nej a jej priateľovi. Na maloletú Q.D. výživné po 100 Eur mesačne, ako stanovil súd.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa pridržiava svojho predchádzajúceho stanoviska, v ktorom uviedol, že pokiaľ tomu nebudú brániť iné okolnosti, nevylučuje zverenie maloletého T. do starostlivosti otca s určením pravidelných a častých návštev u matky.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok prvostupňového súdu je potrebné podľa zrušiť a podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Pri rozhodovaní súdu o tom, komu bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Nie sú rozhodujúce len podmienky lepšieho hmotného zabezpečenia

maloletého, ale predovšetkým ktorý z rodičov má na celkový ďalší pozitívny vývoj dieťaťa lepšie podmienky. Treba pritom prihliadať na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, povahové vlastnosti, záľuby, ďalej na to, s akými členmi domácnosti, okrem rodiča bude dieťa žiť. Pre svoje rozhodnutie o úprave rodičovských práv musí súd preto riadne zistiť skutkový stav.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že v čase rozhodovania boli obe maloleté deti v osobnej starostlivosti matky. Napriek tomu, že otec v priebehu konania deklaroval, že chce, aby aspoň maloletý T. bol zverený do jeho osobnej starostlivosti a napriek predloženej správe kolízneho opatrovníka, z ktorej vyplynulo, že maloletý T. sa aktuálne prikláňa na stranu otca, pričom kolízny opatrovník nevylúčil zverenie maloletého T. do starostlivosti otca, súd prvého stupňa rozhodol tak, že obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, keď konštatoval, že voči starostlivosti matky neboli zistené žiadne výhrady. Svoje rozhodnutie tiež odôvodnil tým, že by nebolo vhodné, najmä v takomto útlom veku detí, aby tieto boli od seba oddelené a jedno dieťa vychovával otec a druhé matka, ako aj k tomu, že otec počas celého konania žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, kde pracuje, aký je jeho pracovný čas a kde je výkon jeho práce.

Po rozhodnutí súdu prvého stupňa došlo k zásadnej zmene, spočívajúcej v tom, že maloletý T. dňa 25.11.2013 odišiel bývať k otcovi a od tejto doby sa nachádza v jeho starostlivosti. Otec taktiež predložil súdu potvrdenie o tom, že je v súčasnosti zamestnaný. K zmene postoja došlo aj na strane matky, ktorá uviedla, že súhlasí so zverením maloletého T. do osobnej starostlivosti otca.

Na základe takto zmenených okolností odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vráť na ďalšie konanie, aby súd prvého stupňa s prihliadnutím na zmenené okolnosti o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, ako aj o výške vyživovacej povinnosti a o zameškanom výživnom opätovne rozhodol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .