Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/85/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. 03. 2014, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v trestnej veci obžalovaného H. K., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm. b/, písm. c/ Tr. zákona takto

rozhodol:

Obžalovaný H. K. D. E. I. , nar. XX. XX. XXXX v B. Š., trvale bytom V. A., O. XXX/X, prechodne bytom P. Č.. XXX, H. F.,

j e v i n n ý ,

že

v období od 24. 03. 1999 do 05. 03. 2014 si neplnil zákonom stanovenú vyživovaciu povinnosť napriek tomu, že bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. -58 zo dňa 06. 06. 2002, právoplatným dňa 28. 06. 2002, prispievať na výživu mal. Z. A., nar. XX. XX. XXXX, vo výške 300,- Sk (9,56 €) od 24. 03. 1999 do 30. 04. 2002 a vo výške 100,- Sk (3,32 €) mesačne počnúc dňom 01. 05. 2002 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa F. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. Č.. XXX a následne zvýšeným výživným na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -70 zo dňa 17. 09. 2008, právoplatným dňa 17. 10. 2008, vo výške 30% zo sumy životného minima počnúc dňom 01. 09. 2008 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa, vyjmúc obdobie od 19. 04. 2011 do 19. 07. 2012, kedy bol umiestnený vo VTOS, kde si nahlásil vyživovaciu povinnosť, pričom v období neplnenia vyživovacej povinnosti bol viackrát zamestnaný, nebol evidovaný na príslušnom úrade práce, nepoberá žiadne dávky ani príspevky v hmotnej núdzi, čím mu vznikol dlh na výživnom,

- za obdobie od 24. 03. 1999 do 05. 03. 2014 k rukám matky dieťaťa F. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. Č.. XXX vo výške 1.902,68 €,

pričom konania sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. -122 zo dňa 05. 02. 2008, právoplatným dňa 05. 02. 2008 bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

-prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm. b/, písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods.3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods.2 a § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/ a § 50 ods.1 Tr. zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje sa skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods.4 písm. d/ Tr. zákona sa obžalovanému ukladá počas skúšobnej doby podľa svojich schopností zaplatiť dlh na výživnom.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra vo Zvolene podala na tunajšom súde dňa 06. 06. 2013 obžalobu proti H. K. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm. b/, písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona z dôvodu, že sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletej Z. A. v období od 24. 03. 1999 až do súčasnosti.

Súd vo veci vypočul obžalovaného H. K., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že spočiatku žil s F. A. jeden rok spolu, po narodení dcéry Z.. O rodinu sa riadne staral, poberal invalidný dôchodok. F. A. však pila, robila dlhy, kupovala pálenku a víno, čo riešila aj starostka obce C.. Aj z tohto dôvodu sa rozišli, on odišiel, ale vždy jej dával do ruky nejaké peniaze, hoci doklad o tom nemá. F. A. má päť detí, podľa jeho vedomostí má teraz druhého priateľa a aj jeho udala. Naposledy, keď sa rozprával s F. A., chcela, aby sa k nej vrátil, hovorila, že ona ho neudala, avšak on sa k nej už nechce vrátiť. Po prepustení z výkonu trestu jej poštou posielal rôzne sumy 20 až 25 €, ale doklady k tomu nemá. Posielal ich poštou na adresu matky dieťaťa.

Oprávnená svedkyňa F. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že keď sa dostala do druhého stavu s obžalovaným, išla bývať k svojim rodičom do C., kde žije doposiaľ. V tom čase obžalovaný býval v obci K., okres E.. Nie je pravdou, že by spolu žili alebo bývali. Po narodení dcéry bol túto jedenkrát pozrieť, keď mala jeden a pol roka s tým, že by sa chcel vrátiť, avšak ona s tým nesúhlasila. Nechcela, aby za ňou chodil. Bola však toho názoru, že keby mal záujem o dcéru, aspoň za dcérou mohol prísť. O dcéru však nejavil žiadny záujem, pred dvomi rokmi ju bol jedenkrát pozrieť a doniesol jej darček. Peniaze jej poslal jedenkrát, pričom s odstupom času si na hlavnom pojednávaní už nepamätala sumu ani dátum, avšak potvrdila výpoveď z prípravného konania, kedy v roku 2002 jej obžalovaný dal sumu 500 Sk. Pokiaľ bol vo výkone trestu, chodili jej menšie sumy peňazí 8 až 10 €. Poberala na dcéru náhradné výživné, ktoré poberá doposiaľ. Okrem uvedených súm jej obžalovaný iné sumy neposielal. Nie je pravdou pokiaľ tvrdí obžalovaný, že po výkone trestu jej posielal 20 až 25 €. Poukázala na to, že dávala čestné prehlásenie na úrad práce v tom zmysle, že obžalovaný jej žiadne výživné neplatí. T. času svedkyňa uviedla, že býva v rodinnom dome po starých rodičoch spolu s piatimi deťmi, najmenšie má dva roky, ostané sú školopovinné. Za bývanie platí vodu polročne 50 €, elektrinu nemajú. Je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok, prídavky na deti a náhradné výživné, spolu 340 € mesačne. Keďže ani otcovia ďalších detí neplatia na výživu, poberá i za ne náhradné výživné. Dcéra Z. chodí na Základnú školu do C.. Je pravdou, že sa neučí dobre a prepadáva. T. času navštevuje 6. triedu ZŠ a zrejme tiež prepadne. Povinnú školskú dochádzku má ešte jeden rok.

Na návrh prokurátora súd oboznámil výpoveď svedkyne JUDr. Č., pracovníčky ÚPSVaR Zvolen z prípravného konania, ktorá potvrdila, že matka F. A. si dna 23. 02. 2011 podala žiadosť o náhradné výživné na maloletú Z. A. z dôvodu, že otec dieťaťa H. K. neplní svoju vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom Okresného súdu Zvolen. Rozhodnutím ÚPSVaR Zvolen zo dňa 17. 03. 2011 bolo priznané

náhradné výživné na maloletú Z. vo výške 30 % životného minima od 01. 11. 2010. V ďalšej výpovedi svedkyňa uviedla, že povinný H. K. čiastočne plnil vyživovaciu povinnosť voči maloletej Z. od novembra 2011 do októbra 2012, ktoré sumy boli zasielané oprávnenej matke F. A. z ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, kedy bol otec vo výkone trestu odňatia slobody s výnimkou splátky v mesiaci september 2012 vo výške 30 €, ktorú otec zaslal z adresy P.. Z tohto dôvodu bolo rozhodnuté o povinnosti matky vrátiť úradu náhradné výživné vo výške plnenia, ktoré jej poskytol otec dieťaťa. Následne matka oznámila, že povinný otec H. K. opätovne neplatí žiadne výživné, preto rozhodnutím úradu zo dňa 05. 12. 2012 bolo určené zvýšené náhradné výživné na sumu 26,65 € od 01. 11. 2012.

K tomu súd oboznámil ako listinné doklady - žiadosť matky o poskytovanie náhradného výživného, ako aj rozhodnutia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o priznaní náhradného výživného, následnom znížení a zvýšení náhradného výživného, o povinnosti matky vrátiť vyplatené dávky náhradného výživného za obdobie, kedy bolo plnené čiastočne výživné zo strany otca, ktoré boli v súlade s výpoveďou svedkyne JUDr. Č.. Rovnako súd oboznámil fotokópie poštových poukážok, z ktorých vyplýva, že počas výkonu trestu z ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou boli na adresu matky zasielané rôzne sumy výživného, ktoré však v jednotlivých mesiacoch nedosiahli výšku určeného výživného t. j. 30 % životného minima. Rovnako súd oboznámil potvrdenie ÚPSVaR Zvolen, že matke nie sú vyplácané dávky v hmotnej núdzi, bol oboznámený prehľad vyplácania dávok náhradného výživného za roky 2010, 2011, 2012 a 2013.

Súd ďalej oboznámil rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn. -58 zo dňa 06. 06. 2002, právoplatný 01. 07. 2002, podľa ktorého bola maloletá Z. zverená do výchovy matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu od 24. 03. 1999 do 30. 04. 2002 čiastkou 300 Sk mesačne a následne od 01. 05. 2002 čiastkou 100 Sk mesačne. Rozsudok vo výške výživného bol zmenený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 17. 09. 2008, právoplatný 17. 10. 2008 tak, že bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu maloletej Z. zvýšeným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa od 01. 09. 2008. Už v tom čase matka uvádzala, že si otec neplní vyživovaciu povinnosť, dcéru nenavštevuje, o dieťa sa nezaujíma. Naopak, otec uvádzal, že doposiaľ určené výživné platil pravidelne, zvykne dať peniaze aj mimo toho, čo matka poprela. Otec o svojom tvrdení nepredložil žiadny dôkaz. Rovnako v správe zo šetrenia pomerov bolo zistené, že otec od určenia výživného na dieťa neplatí.

Súd oboznámil rozsudky Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, na základe ktorých bola obžalovanému určená vyživovacia povinnosť voči synovi - maloletému H., pochádzajúcemu z jeho predchádzajúceho manželstva. Výživné bolo určené od 01. 05. 1995 na 100 Sk, následnými rozhodnutiami bolo výživné zvýšené od 01. 04. 1998 na 700 Sk, rovnaká suma výživného bola určená aj pri rozvode manželstva v roku 1999. Na základe toho, že si neplnil vyživovaciu povinnosť voči synovi H., bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. zo dňa 05. 02. 2008, právoplatný dňa 05. 02. 2008 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm. b/ Tr. zákona na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacov s určením probačného dohľadu. Keďže sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil, uznesením zo dňa 20. 01. 2011 bolo rozhodnuté o nariadení výkonu trestu vo výmere 12 mesiacov. Rovnako bol odsúdený na základe trestného rozkazu Okresný súd Levice sp. zn. zo dňa 19. 10. 2010, právoplatný 04. 11. 2011 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. a/ Tr. zákona na trest odňatia slobody nepodmienečný vo výmere 3 mesiacov. Podľa správ ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou bol obžalovaný dodaný do výkonu trestu dňa 19. 04. 2011, od kedy vykonával trest až do 19. 07. 2011

- oba tresty uložené rozhodnutiami Okresného súdu Levice. Z výkonu trestu bol pozitívne hodnotený s tým, že nahlásil vyživovaciu povinnosť, pričom jedno dieťa mal s bývalou manželkou, jedno s bývalou priateľkou a tri so súčasnou družkou. Bol taktiež pracovne zaradený a z príjmu mu boli vykonávané zrážky na výživné a zasielané oprávneným osobám.

K majetkovým pomerom u obžalovaného mal súd preukázané z príslušnej správy katastra, že obžalovaný nie je vedený ako vlastník, resp. spoluvlastník nehnuteľností v okrese Veľký Krtíš. Naposledy bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie do 20. 02. 1997, kedy bol vyradený pre nespoluprácu. Dávky v hmotnej núdzi nepoberal. Podľa oznámenia sociálnej poisťovne nepoberal ani dávku v nezamestnanosti, o ktorú nikdy nepožiadal. Bol zamestnaný od 01. 10. 2006 do 28. 02. 2007 v PD Družba K., kde bol rozviazaný pracovný pomer dohodou. Následne od mája do septembra 2007 bol zamestnaný vo firme P. L., kde bol kladne hodnotený. Od 17. 07. Do 24. 09. 2008 bol zamestnaný u

zamestnávateľa V. Š., ktorý nebol spokojný s prácou obžalovaného, došlo k skončeniu pracovnej zmluvy v skúšobnej dobe z dôvodu neospravedlnenej absencie. Naposledy bol obžalovaný zamestnaný vo firme Profireal Invest, s. r. o. Bratislava od 30. 08. do 18. 10. 2012.

Podľa oznámenia ÚPSVaR Levice, pracovisko Šahy je obžalovaný evidovaný ako partner ku žiadosti na prídavky na dieťa pre pani T. Ť. na maloleté deti T., L. a T.Z..

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm. b/, písm. c/ Tr. zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a to svoju dcéru maloletú Z. A., nar. XX. XX. XXXX. V súlade s ustanovením § 138 písm. b/ Tr. zákona, čin spáchal závažnejším spôsobom konania t. j. po dlhší čas, pretože z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný od narodenia dcéry na túto nijakým spôsobom neprispieval, len celkom ojedinele sám v roku 2002 dal matke sumu 500 Sk a následne, pokiaľ bol vo výkone trestu a nahlásil vyživovaciu povinnosť, kde vo výkone trestu bol zamestnaný, mu boli vykonávané zrážky na úhradu výživného v prospech maloletej Z. A.. Uvedené obdobie výkonu trestu odňatia slobody však nespadá pod skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu. Obžalovaný sa skutku dopustil napriek tomu, že v predchádzajúcich 24 mesiacoch bol za takýto čin odsúdený a to právoplatným rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. . V danom prípade súd preto konštatuje, že v konaní obžalovaného možno vidieť recidívu vo vzťahu k trestnému činu zanedbania povinnej výživy, kedy už bol odsúdený za neplnenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k synovi pochádzajúcemu z manželstva. Rovnako tak si neplní vyživovaciu povinnosť voči dcére, ktorú má s matkou F. A.Č.. Hoci obžalovaný pred súdom tvrdil, že po prepustení z výkonu trestu zasielal matke F. A. výživné na maloleté dieťa, toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal. Naopak, matka dieťaťa na pojednávaní tieto tvrdenia otca poprela a poukázala na to, že pokiaľ jej bolo posielané výživné, toto je povinná oznámiť príslušnému úradu práce pre účely rozhodovania o dávkach náhradného výživného. Zo spôsobu života otca ako aj jeho predchádzajúceho správania súd považoval tvrdenie o čiastočnej úhrade výživného zo strany obžalovaného len za účelové a preto neuveril jeho tvrdeniu, že by sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na výžive maloletej Z.. Obžalovaný si bol vedomý svojej vyživovacej povinnosti a vlastným nezodpovedným prístupom sa dostáva do situácie, kedy nemá vlastný zdroj príjmu. Napriek tomu, že v priebehu obdobia bol niekoľkokrát zamestnaný a teda dosahoval určitý príjem, na výživu maloletej Z. neprispel žiadnou čiastkou. Rovnako mal súd preukázané, že v čase zamestnania u V. Š. vlastným nezodpovedným postojom k plneniu pracovných povinností o toto zamestnanie prišiel. Súd konštatuje, že pokiaľ má obžalovaný viac vyživovacích povinností, je povinný správať sa tak, aby si zabezpečil taký zdroj príjmu, aby bol schopný aspoň v minimálnej výške zabezpečovať výživu maloletých detí. Vo vzťahu k maloletej Z. A. je obžalovanému určené výživné v zákonnej minimálnej výške t. j. 30 % zo sumy životného minima, ktorá suma nepokrýva ani najzákladnejšie potreby maloletého dieťaťa a ani uvedenú výšku výživného obžalovaný vôbec neplní. Na základe takéhoto správania obžalovaného možno vyvodiť minimálne uzrozumenie s tým, že nebude schopný plniť určenú vyživovaciu povinnosť voči maloletej Z. A.. V súlade s ustanovením § 122 ods.13 Tr. zákona sa súd zaoberal neplnením vyživovacej povinnosti až do vyhlásenia rozsudku súdu I. stupňa, preto bola upravená skutková veta z obžaloby za obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti k 05. 03. 2014. Ku dňu podania obžaloby bol dlh na výživnom vyčíslený na 1.659,07 €. K dlhu na výživnom súd prirátal výživné za jún 2013 vo výške 26,65 € a za následné obdobie 8 mesiacov výživné po 27,12 €, čo činí 216,96 €, teda spolu sa zvýšil dlh o 243,61 €, kedy celkový dlh ku dňu rozhodnutia súdu činí 1.902,68 €.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovenia § 34 ods.1, 4 Tr. zákona. K osobe obžalovaného z miesta trvalého bydliska Mestským úradom vo V. A. bolo oznámené, že obžalovaný je rozvedený a z manželstva pochádza jedno dieťa. Bližšie hodnotený nebol. Podľa správy Obecného úradu K. sa obžalovaný zdržiaval spolu s družkou a spoločnými deťmi v podnájme. Nájomné však neuhrádzali. Nebol zamestnaný, príležitostne si privyrábal prácami u občanov obce. V obci však nemal dobrú povesť kvôli krádežiam, ktoré mu však neboli preukázané. Požíva alkoholické nápoje, má výbušnú povahu. Do verejnoprospešných prác v obci sa nezapájal. Podľa registra priestupkov bol potrestaný priestupkovo v roku 2010 za priestupok proti majetku. Na základe odpisu registra trestov bol obžalovaný doposiaľ trikrát odsúdený. Prvé odsúdenie má zahladené. Následné odsúdenie bolo rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. pre § 207 ods.1, ods.3 písm. b/ Tr. zákona a trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. pre § 348 ods.1 písm. a/ Tr. zákona.

Pri vyhodnotení poľahčujúcich okolností súd priznal obžalovanému jednu poľahčujúcu okolnosť t. j., že sa k spáchaniu skutku v podstate doznal a svoje konanie oľutoval. Hoci obžalovaný čiastočne namietal skutkové okolnosti v tom, že mal v nejakých čiastkach výživné uhrádzať, toto jeho tvrdenie sa týkalo len nepodstatnej časti skutku a preto mu súd uvedenú poľahčujúcu okolnosť priznal. Obžalovanému však priťažovalo, že bol pred spáchaním skutku odsúdený s poukazom na odsúdenie Okresným súdom Levice sp. zn. . S prihliadnutím na osobu obžalovaného ako aj na okolnosti prípadu, kedy obžalovaný je t. času bezdomovcom, bolo preukázané, že má ešte ďalšie tri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, súd poskytol obžalovanému šancu vo forme podmienečného odsúdenia tak, aby počas skúšobnej doby mohol obžalovaný preukázať snahu aspoň minimálnym spôsobom sa podieľať na výžive dcéry maloletej Z.. Preto súd obžalovanému vymeral trest nad dolnou hranicou trestnej sadzby a to vo výmere 14 mesiacov, ktorého výkon bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Zároveň súd na zdôraznenie výchovného účelu trestu ukladal obžalovanému povinnosť počas skúšobnej doby, aby podľa svojich schopností zaplatil dlh na výživnom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ).