Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_39Ek-1020-2020.pdf
PDF · 105.83 KB
Case nature
Subarea
39Ek/1020/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: SKI - GRÚNIKY s. r. o., sídlom Oravská Polhora 952, 029 47 Oravská Polhora, IČO: 36 380 555, proti povinnému: PETRAMONT s.r.o., sídlom Ťačevská 1639/38 A, 085 01 Bardejov, IČO: 36 500 356, zast.: JUDr. Matúš Hríb, Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237, o vymoženie 3.211,41 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom, so sídlom exekútorského úradu Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, pod sp. zn. XXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,- eur, a to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručený súdu dňa 01.07.2020, domáhal od povinného vymoženia 3.211,41 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe exekučného titulu
- rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k.: XCb/XXX/XXXX- XX zo dňa 09.06.2009 (ďalej len ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a predložených príloh, vydal dňa 18.08.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Frigovi, so sídlom exekútorského úradu Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. XXEX XXX/XX.
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 20.08.2020 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené do dátovej schránky dňa 21.08.2020. Dňa 04.09.2020 doručil povinný návrh na zastavenie exekúcie na exekútorský úrad. V tomto bode súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, v zákonnej 15-dňovej lehote. Súdny exekútor následne vyzval oprávneného, v súlade s ustanovením § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, dňa 07.09.2020, aby zaslal vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Okresný súd Banská Bystrica opätovne, dňa 24.02.2023, vyzval oprávneného na vyjadrenie k návrhu povinného, avšak oprávnený sa do dnešného dňa nevyjadril. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami a svojím vyjadrením. Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
4. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
6. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
7. Povinný návrhom zo dňa 04.09.2020, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, žiada o zastavenie a odklad exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie povinný podáva z dôvodu, že na majetok povinného bolo vedené reštrukturalizačné konanie pred Okresným súdom Prešov, sp. zn.: XR/X/XXXX. V rámci uvedeného bol schválený reštrukturalizačný plán, ktorý povinný plnil. Oprávnený si predmetnú pohľadávku do reštrukturalizácie neprihlásil, čím sa stala nevymáhateľnou v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. Na základe uvedeného je exekúcia neprípustná a preto navrhuje zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. d) Exekučného poriadku.
8. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bola priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť splnenie povinnosti v ňom obsiahnutého prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli povinného ak povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, dobrovoľne nesplnení. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako i zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti rozhodnutia spôsobuje, že exekúcia je neprípustná a je potrebné jej výkon zastaviť, v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
9. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.)´
10. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce
ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
11. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
14. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z., stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
16. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
17. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
18. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade exekučného titul, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný uhradiť 3.211,41 eur spolu s príslušenstvom a trovami konania v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 09.07.2009 a vykonateľnosť dňa 14.07.2009 (v časti istiny a príslušenstva) a dňa 29.07.2009 (v časti trov). V zmysle upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 18.02.2020 v spojení s oznámením o ukončení exekučného konania zo dňa 15.05.2020, vydaných súdnym exekútorom F. W., došlo k zastaveniu starej exekúcie vedenej pod sp. zn. E. XXX/XXXX podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z., pričom z upovedomenia o zastavení starej exekúcie je zrejmé, že oprávnený nevymohol pohľadávku od povinného ani z časti. Oprávnený preto podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom č. 233/2019 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie a aj exekúcia sa začali dôvodne.
19. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo. Zároveň treba prihliadnuť na právo oprávneného na uspokojenie svojho nároku, ktorý stále disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.
20. Podľa § 118 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ,,ZKR“), povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.
21. Podľa § 118 ods. 4 ZKR, súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4.
22. Podľa § 120 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
23. Podľa § 120 ods. 2 ZKR, pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.
24. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku. Povinný ako hlavný dôvod zastavenia exekúcie uvádza, že uvedená pohľadávka je pohľadávkou, ktorá je v exekúcii nevymáhateľnou, nakoľko ide o pohľadávku, ktorá mala byť uplatnená prihláškou v rámci reštrukturalizácie. Súd považuje za potrebné uviesť skutočnosti, ktoré mal preukázané z poskytnutej súčinnosti Okresného súdu Prešov zo dňa 09.03.2023. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 21.06.2010 č. k.: XR/X/XXXX- 7, zverejneným v Obchodnom vestníku č. XXXB/XXXX dňa 24.6.2010 pod č. J. XXXXXX súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka (povinnému). Do funkcie správcu bola B. X.. E. V., I. I.A. J. I. XX, XXX XX N.. Súd v uznesení o povolení reštrukturalizácie dlžníka vyzval veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie u správcu, a uložil správcovi povinnosť bez zbytočného odkladu informovať o povolení reštrukturalizácie známych veriteľov dlžníka, ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko, alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike. Následne uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 16.11.2010 č. k.: XR/X/XXXX- XXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2010, súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka v znení prijatom schvaľovacou schôdzou dňa 26.10.2010 a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka.
25. Všeobecne možno povedať, že reštrukturalizačné konanie je osobitný druh civilného konania, v ktorom veritelia vymáhajú svoje pohľadávky. Je to špecifické konanie, pretože má aj ďalšie funkcie. Slúži na ekonomické ozdravenie podnikateľských subjektov, ktorým sa umožňuje zbaviť časti dlhov. Tak, ako v iných konaniach, aj v reštrukturalizačnom konaní si musí veriteľ uplatniť svoje právo, ak chce, aby jeho pohľadávka, spravidla jej časť bola uspokojená. Reštrukturalizačné konanie môžeme zaradiť medzi tzv. kolektívne konania, v ktorých dochádza k súbehu veriteľov. V reštrukturalizačnom konaní sú štyri základné skupiny pohľadávok: a) prednostné, b) podmienené, c) ktoré sa uplatňujú prihláškou, d) vylúčené z uspokojenia. Prednostné pohľadávky sú také, ktoré sa nemusia uplatňovať prihláškou (§ 120 ods. 2 ZKR - odmena správcu, nepeňažné pohľadávky, nové pohľadávky vzniknuté počas reštrukturalizačného konania), nepôsobia na ne právne účinky začatia ani povolenia reštrukturalizácie a tieto pohľadávky možno uplatňovať priamo u dlžníka, uplatniť ich na súde alebo ich vymáhať. Podmienené pohľadávky sú také, ktoré ešte nevznikli (§ 120 ods. 3 ZKR) a prihlasujú sa do reštrukturalizácie prihláškou. Rozhodujúcou skupinou pohľadávok, ktoré sa uplatňujú prihláškou, sú tie pohľadávky, ktoré vznikli do zverejnenia uznesenia súdu o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku. Medzi vylúčené z uspokojenia patria podriadené pohľadávky, pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo pohľadávok časovo určené. (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2021, s. 956-958) Vo vzťahu k veriteľom, ktorí riadne a včas neprihlásili svoje pohľadávka do reštrukturalizácie, je negatívnym dôsledkom reštrukturalizácie skutočnosť, že zaniká ich právo na vymáhanie týchto neprihlásených pohľadávok (§ 155 ods. 2 ZKR), pričom týmto následkom dochádza k „ozdraveniu“ dlžníka.
26. Súd vo vzťahu k pohľadávke oprávneného vymáhanej v tomto exekučnom konaní uvádza, že má z exekučného titulu za preukázané, že pohľadávka vznikla pred rokom 2009. Reštrukturalizácia bola
povolená 24.06.2010, čo je okamih začatia reštrukturalizácie. Od tohto momentu je možné uplatňovať si svoje nároky len v rámci reštrukturalizácie spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, a teda prihláškou. V prípade, ak si oprávnený (veriteľ) riadne a včas neuplatní svoj nárok voči povinnému (dlžníkovi) prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu zaniká. Súd uvádza, že po oboznámení sa s priebehom reštrukturalizačného konania má za preukázané, že oprávnený si svoju pohľadávku v reštrukturalizácii neuplatnil. Zároveň súd dodáva, že sú určité typy pohľadávok, ktoré sa v rámci reštrukturalizácie neuplatňujú prihláškou (§ 120 ods. 2 ZKR). Súd po preskúmaní tejto pohľadávky oprávneného má však za to, že v danom prípade nejde o prednostnú pohľadávku, ale ide o pohľadávku, ktorá sa mala v rámci reštrukturalizácie uplatniť prihláškou tak, ako to stanovuje ZKR. Ak si oprávnený túto pohľadávku neuplatnil, nemôže očakávať jej splnenie od povinného, nakoľko právo oprávneného vymáhať si takýto nárok zaniklo potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom (t. j. 24.11.2010).
27. Exekučným titulom bola oprávnenému priznaná pohľadávka zo skupiny pohľadávok, ktoré sa v rámci reštrukturalizácie uplatňujú prihláškou, teda pohľadávka, ktorá vznikli do zverejnenia uznesenia súdu o začatí reštrukturalizačného konania a nie je prednostnou a ani pohľadávkou vylúčenou z uspokojenia. V dôsledku uvedeného tak vo vzťahu k právnym účinkom začatia reštrukturalizačného konania bolo potrebné aplikovať § 114 ods. 1 písm. b) ZKR, ktorý upravuje, že pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno po začatí reštrukturalizačného konania začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú. Z dikcie predmetného ustanovenia zároveň vyplýva, že je irelevantné či si veriteľ aj svoju pohľadávku skutočne do reštrukturalizácie aj prihlásil, pretože citované ustanovenie sa vzťahuje na akúkoľvek pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou. V nadväznosti na uvedené je potom pre exekučné konanie, a teda samotný výkon rozhodnutia, bez právneho významu či veriteľ bol upovedomený o začatí reštrukturalizačného konania, pretože v súvislosti s informovaním resp. neinformovaním veriteľa ZKR neupravuje výnimku v podobe nedotknuteľnosti pohľadávky, ako je to napríklad v prípade § 166c ods. 1 písm. a) ZKR, ktoré ustanovenie sa však výlučne vzťahuje na oddlženie fyzických osôb. Jedinou podstatnou otázkou pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie potom bolo, do akej skupiny sa radí pohľadávka, ktorej vymoženie sa navrhuje a aké právne účinky má začatie reštrukturalizačného konania na vymáhanie danej pohľadávky.
28. Súd konštatuje, že mal v danom konaní za preukázané, že oprávnený (ako veriteľ) si mal a mohol svoju pohľadávku uplatniť v rámci reštrukturalizačného konania. Keďže však oprávnený svoju pohľadávku neuplatnil riadne a včas prihláškou, pričom nejde o prednostnú pohľadávku, jeho právo vymáhať tento nárok voči dlžníkovi zaniklo, a to ku dňu 24.11.2010 (potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom). Súd má za to, že je v záujme oprávneného, aby sa aktívne zaujímal o svoje práva v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt" (práva patria len bdelým). Ak je oprávnený pasívny v prípade, ako je tento, teda že si svoju pohľadávku riadne a včas neprihlásil, je si vedomý toho, že môže svoje práva strácať. Nemôže byť na ťarchu povinného skutočnosť, že oprávnený nevyužil dostupné prostriedky na uplatnenie svojho práva v rámci reštrukturalizácie. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má súd za to, že zaniklo právo oprávneného vymáhať pohľadávku, ktorá je predmetom tohto exekučného konania. Súd uvádza, že táto skutočnosť nastala ešte pred začatím exekučného konania, t. j. pred 01.07.2020. Súd po posúdení všetkých dôvodov má za to, že tu existuje dôvod, pre ktorý je potrebné prebiehajúcu exekúciu v celom rozsahu zastaviť. Súd preto aplikujúc ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku rozhodol tak, že exekúciu v celom rozsahu zastavil. (I. výrok).
29. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 195 Exekučného poriadku aj o trovách exekúcie. Súd výzvou zo dňa 10.03.2023 vyzval súdneho exekútora, aby oznámil či si v prípade zastavenia exekúcie uplatňuje trovy exekúcie a ich výšku. Súdny exekútor si v podaní zo dňa 14.03.2023 uplatňujem trovy exekúcie vo výške 72,- eur s DPH, v súlade s § 22 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. 30. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
31. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
32. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
33. Podľa § 197 ods.1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
34. Podľa § 197 ods.2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
35. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
36. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
37. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
38. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
39. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
40. Podľa § 21 ods. 3 Vyhlášky, nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky pri exekúcii predajom hnuteľných vecí, predajom nehnuteľností, predajom podniku a pri exekúcii na nepeňažné plnenie, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.
41. Podľa § 22 ods. 1 a 2 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
42. Ohľadom trov súdneho exekútora súd uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj procesné riziko možného neúspechu vedenej exekúcie, ktorý môže vyústiť do zastavenia exekúcie bez uspokojenia nároku oprávneného, ktorý bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zvýšená o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.
43. Súd postupoval v zmysle § 22 ods. 2 Vyhlášky, a teda, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov 50% zo sumy 60,- eur (§ 22 ods.1 Vyhlášky). V prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, jeho odmena a náhrada výdavkov sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty. V danom prípade táto suma predstavuje sumu 6 eur (20% z 30,- eur). Súd má teda za to, že súdnemu exekútorovi pri zastavení exekúcie v tomto prípade prináležia trovy exekúcie v celkovej výške 36,- eur (s DPH).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.