Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Cpr-13-2013.pdf
PDF · 99.01 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cpr/13/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne: G. Š., K.. X.X.XXXX, O. J. XX, právne zastúpenej JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom so sídlom Baštová 5/A, Bardejov, proti žalovanému: P.B.-Viktória, spol. s r.o., Sabinovská 1, Prešov, IČO: 36 476 641, v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto
rozhodol:
súd určuje, že skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného listom označeným ako ukončenie pracovného pomeru, doručené žalobkyni 3.6.2013, podľa ktorého mal byť skončený pracovný pomer z dôvodu, že spoločnosť P.B. - Viktória nemá žiadne voľné pracovné miesto, aby ju mohla zamestnávať, je n e p l a t n é.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 1.6.2013 do 28.2.2014 v celkovej výške 4.500 Eur bezúročne, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 807,84 Eur a tieto uhradiť priamo na účet jej právneho zástupcu JUDr. Svetozárovi Vaškovi, advokátovi v Bardejove, Baštová 5/A, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prešov súdny poplatok vo výške 369,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa dňa 12.6.2013 doručila návrh, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru listom žalovaného, ktorý jej bol doručený 3.6.2013 ako ukončenie pracovného pomeru z dôvodu, že takýto spôsob skončenia pracovného pomeru považuje za neplatný, lebo bol daný žalobkyni v ochrannej dobe, pričom podľa § 64 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, zamestnávateľ ani nesmie dať výpoveď v dobe, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke. Žalovaný o tejto skutočnosti vedel, pretože bol oboznámený listom z 22.4.2013. Naviac takéto ukončenie pracovného pomeru je neplatné, lebo ide o neurčitý výpovedný dôvod, nejasný, samotná forma takéhoto skončenia pracovného pomeru je neplatná aj z toho dôvodu, že v ňom nie je uvedené kedy končí pracovný pomer.
V súvislosti s týmto neplatným skončením pracovného pomeru žalobkyňa žiadala priznať aj náhradu mzdy v zmysle § 79 ZP.
Žalovaný sa na pojednávanie neustanovil, zásielka, ktorou bol predvolaný na ústne pojednávanie bola dňa 20.12.2013 uložená na pošte s označením zásielka neprevzatá v odbernej lehote a dňa 10.1.2014 bola vrátená súdu. Podľa § 48 ods. 2 O.s.p. platí domienka riadneho doručenia, keď v prípade, že sa nedoručí písomnosť právnickej osobe na jej adresu sídla uvedenú v obchodnom registra, a iná adresa nie je známa, považuje sa písomnosť za doručenú po 3 dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu, a to aj vtedy, kto je oprávnený konať osobu sa o tom nedozvie. Z uvedeného vyplýva, že dňom 14.1.2014 nastali účinky riadneho doručenia a z tohto dôvodu potom súd postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti žalovaného.
Z predložených listinných dôkazov, pracovnej zmluvy, ukončenia pracovného pomeru, oznámením o nástupe MD, dodatku pracovnej zmluvy, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 28C/124/2009, uznesením č.k. 28C/224/2010 OS Prešov, rozsudkom 14Cpr/11/2012 OS Prešov a ďalšími listinami a zistil tento skutkový stav:
Žalobkyňa so žalovaným uzatvorila pracovnú zmluvu dňa 25.1.2008 na dobu neurčitú s dojednanou mzdou 15.000 Sk. Dodatkom pracovnej zmluvy z 2.1.2009 s platnosťou od 1.1.2009 bola upravená mesačná mzda na 500 Eur.
Žalobkyňa listom z 22.4.2013 oznámila žalovanému, že dňom 19.4.2013 nastúpila na materskú dovolenku a zaslala o tom aj lekárske potvrdenie. Žalovaný listom bez udania dátumu s označením ukončenie pracovného pomeru, ukončil pracovný pomer so žalobkyňou k 31.5.2013 z dôvodu, že nemá voľné pracovné miesto, aby ju mohol zamestnať. Žalobkyňa dňa 12.6.2013 podala žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy.
Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť
a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.
Podľa § 61 ods. 1-4 ZP, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca. Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.
Podľa § 62 ods. 1,2 ZP, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa 63/1 písm. b) ods. 2 písm. a,b Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
Podľa § 64 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a,b ZP, zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to
c) v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky.
Zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi
a) z dôvodov ustanovených 1.v § 63 ods. 1 písm. a) prvom bode,
2.v § 63 ods. 1 písm. a) druhom bode v dobe, keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky, a v dobe, keď je zamestnanec pracujúci v noci uznaný na základe lekárskeho posudku dočasne nespôsobilým na nočnú prácu,
b) z dôvodu, pre ktorý môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer, ak nejde o zamestnankyňu na materskej dovolenke a o zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1); ak je daná zamestnankyni alebo zamestnancovi výpoveď z tohto dôvodu pred nástupom na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku tak, že by výpovedná doba uplynula v čase tejto materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, skončí sa výpovedná doba súčasne s materskou dovolenkou a rodičovskou dovolenkou.
Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1,2 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
Žalovaný pracovný pomer so žalobkyňou, založený dňa 25.1.2008 ukončil oznámením, že končí pracovný pomer k 31.5.2013, pretože nemá žiadne voľné pracovné miesto pre žalobkyňu, aby ju mohol zamestnávať. Žalobkyňa od 19.4.2013 nastúpila na materskú dovolenku a túto skutočnosť aj oznámila žalovanému listom s dátumom 22.4.2013. Žalovaný teda o tejto skutočnosti mal vedomosť.
Žalovaný pri ukončení pracovného pomeru so žalobkyňou neoznačil formu skončenia tohto ukončenia pracovného pomeru, ale podľa obsahu zodpovedá ust. § 63 ods. 3 písm. b) ZP, teda z dôvodu, že sa žalobkyňa mala stať nadbytočnou a preto ju nemôže zamestnávať.
Podľa § 61 ods. 2 ZP však zamestnávateľ môže dať výpoveď iba z dôvodov uvedený v ZP, pričom tento dôvod musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná a dôvod výpovede nemôže dodatočne meniť. Spôsob formulácie takéhoto skončenia pracovného pomeru však žalovaný uviedol neurčito, nejasne, pretože v prípade nadbytočnosti zamestnanca, zamestnávateľ musí preukázať písomné rozhodnutie alebo rozhodnutie príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo iných organizačných zmenách. Táto časť výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) vo výpovedi žalovaného absentuje, preto takéto skončenie pracovného pomeru je nejasné, neurčité a z tohto dôvodu neplatným právnym úkonom. Naviac podľa § 64 ods. 1 písm. c) ZP nemôže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, podľa písm. c) v dobe keď je zamestnankyňa tehotná, keď je na MD, keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke, alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako 3 roky. Zákaz výpovede sa nevzťahuje len z dôvodov ukončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. a) ZP v prípade zamestnankyne, ktorá je na MD, resp. rodičovskej dovolenke, alebo tehotnej zamestnankyne. Žalovaný, keďže žalobkyňa preukázateľne je na MD od 19.4.2013 a túto skutočnosť žalovanému oznámila listom z 22.4.2013, teda žalovaný o tejto skutočnosti vedel, nemôže takýmto spôsobom ukončiť pracovný pomer so zamestnankyňou na MD výpoveďou. Naviac predmetná výpoveď postráda aj uvedenie výpovednej doby v zmysle § 62 ZP. Vzhľadom na to, že žalovaný skončil pracovný pomer so žalobkyňou nezákonným spôsobom, v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami ZP, súd určil, že ide o neplatné skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného, ktorý bol doručený 3.6.2013 žalobkyni.
S neplatným skončením pracovného pomeru zamestnancovi vznikajú nároky podľa § 79 ZP na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámi zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď zamestnávateľ umožní zamestnancovi pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Žalobkyňa v 2-mesačnej lehote podala žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ktorú doručila 12.6.2013, žaloba bola doručená žalovanému, ktorý sa k žalobe písomne nevyjadril. Tým, že žalovaný skončil neplatný pracovný pomer so žalobkyňou dňom 1.6.2013 jej vzniká právo na náhradu mzdy, a to až do doby, kedy jej bude umožnené pokračovať v práci, resp. ak dôjde k skončeniu pracovného pomeru rozhodnutím súdu, alebo dohodou podľa § 79 ods. 3 ZP. V danom prípade je tento nárok na náhradu mzdy od júna 2013 do februára 2014 t.j. za 9 mesiacov. Výška náhrady mzdy je určená výpočtom priemerného zárobku podľa § 134 ZP, ktorý dosahoval v rozhodujúcom období, ktorým je kalendárny štvrťrok predchádzajúceho štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok zamestnanca. Žalobkyňa po celú dobu mala rovnaký zárobok 500 Eur mesačne, rozhodujúcim obdobím, keď k skončeniu pracovného pomeru došlo podľa oznámenia žalovaného k 1.6.2013, je 1. štvrťrok r. 2013. Pracovný pomer žalobkyne so žalovaným naďalej trvá, pretože aj predchádzajúci spôsob ukončenia pracovného pomeru žalovaným formou okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 30.4.2009 bol určený rozsudkom za neplatný v konaní 28C/124/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.10.2010 a následne žalovaný tým, že neprideľoval žalobkyni prácu podľa platnej pracovnej zmluvy, vytvoril jej prekážku v zmysle § 142 ods. 3 ZP a o tomto nároku vo forme prekážky na strane žalovaného súd právoplatne rozhodol rozsudkom 14Cpr/11/2012, keď boli žalobkyni priznané náhrady mzdy za obdobie od 1.1.2012 do 31.3.2013 vo výške 500 Eur mesačne. Rozhodné obdobie pre výpočet priemerného zárobku, t.j. I. štvrťroku 2013 spadá do obdobia, kedy súd priznával žalobkyni nárok na náhradu mzdy z dôvodu prekážky na strane žalovaného tým, že jej neumožnil pracovať, o ktorej bolo rozhodnuté v konaní 14Cpr/11/2012 zo dňa 19.4.2013. Z tohto dôvodu súd vychádzal pri určení náhrady mzdy z výšky 500 Eur mesačne a keďže žalovaný z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru neuhrádzal žalobkyni mzdy od júna 2013 do 28.2.2014, t.j. za 9 mesiacov, výška náhrady mzdy, ktorú má zaplatiť žalovaný je 4.500 Eur. Súd priznal žalobkyni tento nárok a zaviazal žalovaného ho uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku bezúročne, keďže žalobkyňa si úrok z omeškania neuplatnila.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej patrí náhrada trov konania v plnej výške, tieto trovy predstavujú náklady právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Tarifnou hodnotou je v zmysle § 10 ods. 3, § 13 ods. 1 písm. a,c,d vyhl. súčet mesačných plnení v sume 500,00 € od 1.6.2013 do 28.2.2014, spolu vo výške 4.500,00 €, a to za nasledovné úkony: prevzatie a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie na súd, účasť na súdnom pojednávaní 5.3.2014 t.j. 3x 161,01 €, paušálna náhrada (2 x 7,81 €) + (1 x 8,04 €) t.j. 23,66 €.
Odmena za jeden úkon právnej služby vo veci nariadenia predbežného opatrenia, a to návrh na predbežné opatrenie 80,50 €, paušálna náhrada 7,81 €.
Náhrada za stratu času podľa § 17 ods . 1 za 4 polhodín 53,60 €
Cestovné motorovým vozidlom FORD MONDEO s priemernou spotrebou 7,9 l na 100 km, PHM: benzín, vzdialenosť: Bardejov - Prešov 42 km, Prešov - Bardejov 42 km dňa 5.3.2014 (podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách) - náhrada za amortizáciu vozidla podľa počtu prejazdených kilometrov podľa § 7 ods. 2 84 km x 0,18 € = 15,12 €, náhrada za spotrebované PHM podľa § 7 ods. 4 (cena: 1,43 € za 1liter, priemerná spotreba: 7,9 litrov na 100 km, počet prejazdených kilometrov: 84 km 7,9 l x 84 km x 1,43 €) / 100 9,48 €.
Trovy právneho zastúpenia žalobcu spolu vo výške 673,20 €, plus DPH vo výške 20%, celková výška trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 807,84 € (673,20 + 20% DPH vo výške 134,64 €).
Žalovaný priznané trovy konania uhradí priamo na účet právnemu zástupcovi žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa je oslobodená od platenia súdnych poplatkov v konaní bola úspešná, preto na žalovaného podľa § 2 ods. 2 Zák. 71/92 Zb. v znení noviel, prešla poplatková povinnosť, ktorá pozostáva z dvoch poplatkov, náhrady za neplatné skončenie pracovného pomeru podľa pol. 1 b) zo základu 4.500 Eur 6 % t.j. 99,50 Eur a 270 Eur spolu 369,50 Eur, ktoré uhradí žalovaný štátu priamo na účet Okresného súdu Prešov do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.