Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-256-2013.pdf
PDF · 105.36 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/256/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: O. B., bytom B. X, Q., proti odporcovi: Ing. O. B., bytom R. XXX, Z. J., zastúpený JUDr. Andrejom Fialom, advokátom, Mostná 13, Nitra, o určenie výživného na plnoleté dieťa, sudkyňou JUDr. Máriou Malíkovou, takto
rozhodol:
Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 100 eur mesačne vždy do 15. Dňa v mesiaci vopred, od 11. 9. 2013 do rúk navrhovateľa.
Zročné výživné za obdobie od 11. 9. 2013 do 4. 3. 2014 v sume 676,59 eura je odporca povinný platiť navrhovateľovi spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 30 eur až do úplného splatenia zročného výživného.
Súd návrh navrhovateľa na určenie výživného v sume prevyšujúcej 100 eur mesačne, zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomným podaním Okresnému súdu Martin dňa 11. 9. 2013 domáha, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jeho výživu sumou 300 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že s účinnosťou od 1. 1. 2013 zrušil súd vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľovi rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 29. 5. 2009 č.k. 12P 172/2008-46. Dňa 5. 9. 2013 bol prijatý na denné štúdium Žilinskej Univerzity v Žiline, fakulta humanitných vied, býva u matky, ktorá mu zabezpečuje náklady na ošatenie a živobytie. Žiada, aby súd určil odporcovi vyživovaciu povinnosť voči nemu v sume 300 eur mesačne.
Na základe námietky miestnej príslušnosti vznesenie odporcom, Okresný súd Martin dňa 30. 10. 2013 postúpil vec Okresnému súdu Nitra.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že návrh podal z dôvodu, že od septembra 2013 začal študovať na vysokej škole v G., žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá ho živí a hradí mu všetky náklady súvisiace so štúdiom. Od otca nedostáva žiadne peniaze. V súvislosti so štúdiom má zvýšené náklady, nakoľko študuje grafiku, potrebuje ku štúdiu notebook. Gymnázium ukončil v roku 2012, potom sa zamestnal, bol v zahraničí a pár mesiacov nezamestnaný až do septembra 2013, kedy začal študovať denne na vysokej škole. Matka G. F. pracuje ako riaditeľka materskej školy vo B., žije s nimi aj jeho nevlastný brat Y. F., ktorý má 12 rokov, matka má vyživovaciu povinnosť aj voči Y. F.. Do G. dochádza denne, po zdravotnej stránke je v poriadku, mesačne minie na lieky na alergiu 12 eur. Žiada výživné v sume 300 eur od podania návrhu.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že náklady súvisiace so štúdiom a živobytím navrhovateľa, ktoré vyčíslil, považuje za prehnané a nezodpovedajúce skutočným nákladom. Poukázal na súčasnú situáciu odporcu, ktorá je zlá, nakoľko bol dlhodobo chorý, v súčasnej dobe je nezamestnaný a nemá žiadne príjmy. Výživnému sa nebráni.
Odporca, ako účastník konania, na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ je jeho synom. Plateniu výživného sa nebráni. V súčasnej dobe je nezamestnaný, nakoľko bol dlhodobo práceneschopný a to od augusta 2012 do apríla 2013 a ku dňu 2. 5. 2013 bol s ním ukončený pracovný pomer v spoločnosti Prima clima a.s. Nitra dohodou. Odvtedy je evidovaný na úrade práce, je nezamestnaný a nemá žiadny príjem. Dávky v nezamestnanosti poberal od 3. 5. 2013 do 1. 11. 2013. Je pravdou, že navrhovateľovi nedával žiadne peniaze ani dary, nakoľko nemal z čoho. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, žije sám, býva v rodinnom dome na R. XXX v Z. J., na stavbu ktorého mu bola poskytnutá podpora zo Štátneho fondu rozvoja bývania a zobral si aj hypotekárny úver, ktorý spláca. Okrem týchto pôžičiek spláca ešte jednu bezúčelovú pôžičku, ktorú si zobral z dôvodu riešenia finančnej situácie. Mesačne platí 64 eur elektriny, poistka na dom 130 eur ročne, motorové vozidlo nevlastní žiadne, nemá žiadne hnuteľné veci vyššej hodnoty. Od 1. 2. 2014 mu bol priznaný preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v sume 117,40 eura. Je ochotný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 100 eur mesačne.
V predmetnej veci vykonal súd dokazovanie a to predovšetkým výsluchom navrhovateľa, odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä s potvrdeniami o štúdiu, ročným zúčtovaním preddavkov na daň z príjmov matky navrhovateľa, výdavkami na domácnosť navrhovateľa, dokladmi o výdavkoch navrhovateľa a odporcu, potvrdeniami o príjem odporcu, matky navrhovateľa, rozsudkom Okresného súdu Martin 12P 172/2008 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ je synom odporcu. Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 12P 172/2008-46 zo dňa 29. 5. 2009 bola zrušená vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi. Navrhovateľ po zrušení tejto vyživovacej povinnosti, dňa 5. 9. 2013 začal študovať na dennom štúdiu Žilinskej univerzity, fakulte humanitných vied. Navrhovateľ uviedol v súvislosti so štúdiom výdavky na internet 8 eur mesačne, mobilný telefón 44 eur mesačne, cestovné 76 eur mesačne, výdavky na stravu a hygienu 150 eur mesačne, ošatenie 50 eur mesačne, strava v škole 45,40 eura mesačne, pomôcky a kopírovanie dokumentov do školy 20 eur mesačne, ostatné výdavky 100 eur mesačne, posilňovňa 19 eur mesačne. Okrem toho zaplatil za kartu ISIC 30 eur, učebnice v sume 37 eur, telesná výchova 8 eur mesačne. Z potvrdenia Žilinskej univerzity v G. (č.l. 52 spisu) vyplýva, že navrhovateľ je v akademickom roku 2013/2014 študentom prvého ročníka dennej formy štúdia. Potvrdenie bolo školou vydané dňa 19. 2. 2014.
Matka navrhovateľa, Mgr. G. F., je zamestnaná ako riaditeľka materskej školy. Z potvrdenia Mesta B. vyplýva, že priemerný zárobok za obdobie od januára 2013 do septembra 2013 bol 723,20 eura mesačne v čistom. Na domácnosť a starostlivosť o navrhovateľa, jeho štúdium, uviedla výdavky - nájom 56,33 eura, inkaso 20 eur, internet 8 eur, mobil 44 eur, poistka 35,57 eura, cestovné mesačne 76 eur, strava škola 45,40 eura, výdavky na stravu, hygienu 150 eur mesačne, ošatenie 5é eur, pomôcky a kopírovanie 20 eur, ostatné výdavky 100 eur, ročný poplatok za TKO 25 eur. Matka navrhovateľa prehlásila, že je vlastníčkou trojizbového bytu, založený hypotekárnym úverom a okrem tejto nehnuteľnosti nevlastní žiadny iný majetok (č.l. 53 spisu). Okrem navrhovateľa má vyživovaciu povinnosť k synovi Y. F..
Otec navrhovateľa, odporca, je t.č. nezamestnaný. Od 30. 11. 2011 do 2. 5. 2013 bol zamestnaný v spoločnosti PRIMACLIMA, a.s. Nitra, kde mal príjem priemerne cca 700 eur mesačne. Pracovný pomer ukončil dohodou z dôvodov odlišných predstáv na druh práce obchodného zástupcu dňa 2. 5. 2013. Odvtedy je nezamestnaný. Od 3. 5. 2013 do 1. 11. 2013 poberal dávky v nezamestnanosti a to spolu v sume 2 562,80 eura (č.l. 33 spisu). Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, zo dňa 19. 2. 2014 č.k. NR1/OPHN/SOC/2014/58904-0002 bol uznaný za fyzickú osobu v hmotnej núdzi a bol mu priznaný preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v sume 117,40 eura mesačne od 1. 2. 2014. Je vlastníkom rodinného domu, na výstavbu ktorého mu bola poskytnutá podpora zo Štátneho fondu rozvoja bývania v sume 600 000 Sk dňa 12. 2. 2002, ktorú doteraz spláca, taktiež spláca hypotekárny úver na výstavbu domu v sume 420 000,-- Sk, mesačne platí sumu 344,71 eura, okrem toho mesačne platí 64 eur elektrinu a poistku na dom 130 eur ročne. V súčasne dobe poberá dávku v hmotnej núdzi a
uviedol, že žije z úveru, ktorý si zobral v Sberbank vo výške 7 300 eur. Uviedol, že iný majetok nevlastní. Je ochotný prispievať na výživu navrhovateľa v sume 100 eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine (ďalej len zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere s o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd i bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Zákon o rodine v ustanovení § 62 ods. 1 Zákona o rodine hovorí o povinnosti rodiča prispievať na výživu dieťaťa, pokiaľ dieťa nie je schopné samé sa živiť. Citované ustanovenie vymedzuje zároveň rozsah minimálneho výživného odvodeného od životného minima na nezaopatrené dieťa. Pojem nezaopatrené dieťa je pre účely tohto zákona vymedzený v ust. § 3 zák. č. 600/2003 Z. z., o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zák. č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení v platnom znení. Tento zákon pozitívne a negatívne vymedzuje nezaopatrené dieťa z hľadiska veku a prípravy na budúce povolanie. Zákon určuje vekovú hranicu nezaopatrenosti dieťaťa do dovŕšenia 25 rokov, ak sa dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, alebo sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, čím sa rozumie dočasná pracovná neschopnosť. Z hľadiska negatívneho vymedzenia sa nepovažuje za neopatrené dieťa, ktorého štúdium podľa študijného programu presahuje jeho štandardnú dĺžku. Štandardná dĺžka štúdia je vyjadrená v zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách. Zákon o rodine síce neupravuje vekovú hranicu, dokedy je rodič povinný prispievať na výživu dieťaťa, ale aj táto povinnosť musí byť limitovaná určitou hranicou, pretože vyživovacia povinnosť rodičov nemôže trvať neobmedzene. Súdy by mali preto akceptovať vekovú hranicu 25 rokov, danú sociálnymi predpismi ako všeobecné kritérium.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie, pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Súdna prax vyžaduje v prípadoch, aby ďalšie štúdium, ku ktorému dochádza po prerušení štúdia malo obsahovo a časovo náväznosť na predchádzajúce štúdium a na výkon zamestnania v medziobdobí. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu zásadne netrvá vtedy, ak dieťa, ktoré skončilo prípravu pre svoje budúce povolanie sa rozhodne pre prípravu v inom odbore, ak táto ďalšia príprava nenadväzuje na predchádzajúcu a ani nie je zvyšovaním jeho doterajšej kvalifikácie. I keď by sa teda zmenil záujem a zameranie dieťaťa, nebude to mať vplyv na ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti. To platí i vtedy, keď dieťa prípravu na budúce povolanie bezdôvodne preruší.
Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná dôvodnosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba , ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založená práve na takomto osobnom vzťahu. Pojem dobré mravy je neurčitým právnym pojmom, jeho obsah nevyplýva z pozitívneho práva. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Za rozpor s dobrými mravmi možno považovať aj prípad, ak by napr. príjmové a majetkové pomery oprávneného, v prípadoch, keď nie je podmienkou odkázanosť od oprávneného, napr. pri žalobe plnoletého dieťaťa voči rodičom prevyšovali majetkové pomery povinného. Rozpor s dobrými mravmi ako dôvod nepriznania výživného by mal byť spätý s konaním osoby, ktorá sa priznania výživného domáha a nie s konaním iných osôb, t. j. tých, voči ktorým smeruje nárok na plnenie vyživovacej povinnosti alebo tretích osôb. V zmysle striktného znenia normy súd v prípade zistenia rozporu s dobrými mravmi nemá inú možnosť než výživné nepriznať. Kritérium dobrých mravom súd preskúmava len pri plnoletých deťoch.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov
Na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd preukázané, že navrhovateľ je plnoletá osoba, je študentom prvého ročníka denného štúdia na fakulte humanitných vied Žilinskej univerzity, a teda sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie. Postavenie navrhovateľa z tohto pohľadu možno charakterizovať tým, že nie je schopný sám sa živiť v dôsledku prípravy na svoje budúce povolanie a je preto odkázaný na vyživovaciu povinnosť svojich rodičov. Vlastný príjem nemá žiadny. Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá mu zabezpečuje dennú starostlivosť týkajúcu sa strany a výdavkov súvisiacich so živobytím, a mladším, nevlastným bratom. Matka navrhovateľa je zamestnaná, jej priemerný mesačný zárobok je 720 eur mesačne. Výdavky spojené s domácnosťou sú nájom 56,33 eura, inkaso 20 eur, internet 8 eur. Mesačné výdavky navrhovateľa v súvislosti s jeho štúdiom a živobytím súd považoval za opodstatnené a primerané vo výške cca 300 eur, keď za tieto výdavky uznal výdavky na internet 8 eur, poistku 35,57 eura ročne, cestovné 76 eur mesačne, strava v škole 45,40 eura mesačne, pomôcky 20 eur, karta ISIC 30 eur, učebnice 37 eur a ostatné výdavky na stravu, hygienu približne v sume 150 eur mesačne. Súd považoval tieto jeho výdavky za oprávnené a opodstatnené. Iba sumu 44 eur mesačne na platbu za mobilný telefón považuje za neprimerane vysokú, sumu 19 eur na posilňovňu nepovažoval za opodstatnený výdavok navrhovateľa, nakoľko športovú činnosť vykonáva nie profesionálne, nepotrebuje ju k svojej príprave na budúce povolanie a preto túto môže realizovať iba v prípade, ak má na ňu dostatok voľných finančných prostriedkov. Keďže je navrhovateľ aj v súčasnej dobe študentom denného štúdia vysokej školy, t.j. pripravuje sa na svoje budúce povolanie, vyživovacia povinnosť zo strany jeho rodičov trvá. Povinným rodičom, od ktorého požaduje príspevok na svoju výživu, je otec (odporca).
Pri určení výživného odporcovi súd postupujúc podľa ustanovenia § 62, § 75 Zákona o rodine, prihliadajúc na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného, t.j. odporcu, dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať na výživu navrhovateľa sumou 100 eur mesačne. K tomuto záveru súd dospel na základe zisteného skutkového stavu, predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosť, že odporca je v súčasnej dobe bez zamestnania, nemá stály príjem. Je však potrebné skonštatovať, že odporca sa bez vážneho dôvodu vzdal zamestnania, keď dohodou ukončil pracovný pomer v spoločnosti PRIMACLIMA a.s., uvádzajúc dôvod - odlišné predstavy na druh práce - obchodný zástupca, išlo o jeho dobrovoľné rozhodnutie, nie je možné tento dôvod považoval za dôležitý dôvod zmeny zamestnania a preto konštatuje, že odporca sa vzdal svojho výhodnejšieho zamestnania a pri určení vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi súd preto prihliadal aj na tento príjem, ktorý dosahoval v tejto spoločnosti, cca 720 eur mesačne v čistom. Pri určení výšky výživného, súd prihliadal tiež na skutočnosť, že odporca nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, kým matka navrhovateľa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd prihliadol taktiež na opodstatnené výdavky odporcu súvisiace s jeho existenciou a živobytím, prihliadol na splátky hypotekárneho úveru a splátky podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Neprihliadol však na splátky bezúčelového úveru, ktorý si zobral vo výške 7 300 eur na vykrytie nedostatku finančných prostriedkov, a to z dôvodu, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred takýmito výdavkami povinnej osoby.
Na druhej strane, i matka navrhovateľa, má vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi. V súvislosti s touto vyživovacou povinnosťou súd prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľ býva spoločne s matkou, ktorá mu zabezpečuje dennú starostlivosť formou poskytovania bývania, stravy, oblečenia, obuvi, hradí mu jeho výdavky na osobné a športové vyžitie. Túto starostlivosť možno považovať za vyváženie jej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi. Z prehľadu príjmu vyplýva, že matka navrhovateľa má mesačný príjem 720 eur, má však ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Mesačné výdavky na domácnosť predstavujú približne 100 eur mesačne, okrem stravy, hygieny.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd určil výživné odporcu voči navrhovateľovi sumou 100 eur mesačne, s ktorou sumou súhlasil odporca. Odporca je povinný a musí byť v jeho záujme zabezpečiť si dostatočný príjem na to, aby mohol uvedenou sumou prispievať na výživu navrhovateľa. Pri určení vyživovacej povinnosti súd zobral do úvahy jednak súčasnú situáciu odporcu, keď poberá iba dávky v hmotnej núdzi, ale zároveň prihliadol aj na skutočnosť, že sa dobrovoľne vzdal predchádzajúceho zamestnania. Zároveň túto výšku príspevku súd považoval za dostatočne vysokú vzhľadom na opodstatnené a oprávnené potreby oprávnenej osoby, t.j. navrhovateľa za skutočnosti, že matka časť svojej vyživovacej povinnosti nahrádza osobnou starostlivosťou.
Navrhovateľ požadoval určenie výživného odo dňa podania návrhu, t.j. od 11. 9. 2013. Keďže podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí súd upraví iba na návrh, čo znamená, že výživné na plnoleté dieťa možno určiť iba odo dňa podania návrhu, v predmetnej veci od 11. 9. 2013. Táto skutočnosť je významná pre určenie zročného výživného, t.j. výživného odo dňa podania návrhu do dňa rozhodnutia súdu. Zročné výživné v predmetnej veci predstavuje 676,59 eur za obdobie od 11. septembra 2013 do 4. marca 2014. Pri určení výšky zročného výživného súd vychádzal zo sumy 100 eur mesačne, ktorú určil týmto rozsudkom tak, že za september (od 11. 9. do 30. 9.) odporca dlhuje navrhovateľovi na výživnom sumu 63,27 eura (19 dní), za mesiace október, november, december 2013, január, február 2014 každý mesiac sumu 100 eur, (t.j. 600 eur), do dňa rozhodnutia súdu, t.j. do 4. 3. 2014 za mesiac marec sumu 13,32 eura, spolu 676,59 eur. Súd určil, že zročné výživné bude odporca platiť navrhovateľovi spolu s bežným výživným mesačne, po 30 eur až do úplného splatenia zročného výživného.
Navrhovateľ žiadal určiť výživné vo výške 300 eur, súd určil výživné vo výške 100 eur, preto vo zvyšnej časti jeho návrh zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb., v znení neskorších predpisov, ďalej len "OSP") tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.