Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_9P-88-2013.pdf
PDF · 89.96 KB
No categories available
9P/88/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Y. XX/XX, Š., zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, dieťa rodičov: matka - Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Y. XX/X, Š., zast.: JUDr. Jana Drgoncová, advokátka so sídlom Peterská 22, Bratislava a otec - V. U. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, O., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k malol. takto
rozhodol:
Súd malol. W. E. W., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá je povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu malol. po 250 eur mesačne, vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky, počnúc od 04.03.2014.
Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.05.2012 do 28.02.2014 je vo výške 5.500 eur, otec je povinný zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 1.833,33 eur, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 09.08.2013 domáhala na tunajšom súde o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, dieťa je v starostlivosti matky pričom otec na výživu maloletého dieťaťa neprispieva.
Súd otcovi malol. dieťaťa riadne a včas doručil na vyjadrenie úradný preklad návrhu na začatie konania a ďalších písomností, pričom mu bola poskytnutá primeraná lehota na vyjadrenie. Otec malol. dieťaťa sa k navrhovanej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k malol. dieťaťu nevyjadril. Otec malol. dieťa mal termín pojednávania riadne a včas vykázaný. Úradný preklad predvolania na pojednávanie bol otcovi malol. dieťaťa doručený prostredníctvom zamestnávateľa dňa 19.02.2014 ( č.l. 144 v spise). Otec maloletého dieťaťa sa na pojednávanie nedostavil. Termín pojednávania mu bol daný riadne a včas na vedomie. Svoju neúčasť neospravedlnil. Nežiadal ani o odročenie pojednávania. Keďže takto boli splnené podmienky na zákonný postup podľa ust. § 101 ods. 2/ O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol o nej v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa keď prihliadol na vykonané dokazovanie.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a výživné určiť spätne od mája 2012, nakoľko otec spoločnú domácnosť opustil v apríli roku 2012 a na výživu maloletého neprispieval.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením s obsahom listín predložených navrhovateľkou ako aj zadováženými súdom a to najmä rodného listu maloletého dieťaťa ( č.l. 9, 58 ), dohodou o vzájomných právach a povinnostiach voči malol. dieťaťu ( č.l. 15), mzdový list matky malol. dieťaťa za obdobie 01.2013 - 07.2013 ( č.l. 38), za obdobie 08.2012 -12.2012 ( č.l. 59), správou ÚPSVaR ( č.l. 66, 79 ), uznesením č.k.: 9P/99/2013-18 zo dňa 16.09.2013 ( č.l. 71), potvrdením o zárobku otca malol. dieťaťa za obdobie od 03.2012 - 12.2013 ( č.l. 130) a základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :
Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželmi. Od apríla roku 2012 nežijú v spoločnej domácnosti. Nezabezpečujú ani spoločne výchovu a výživu maloletého dieťaťa. Vyplýva to z návrhu matky maloletého dieťaťa. Podľa udania matky, dôvodom rozvratu ich vzťahu bolo užívanie alkoholických nápojov otcom malol. dieťaťa ako aj to, že otec na spoločnú domácnosť ani na malol. dieťa neprispieval, a nestaral sa o syna.
Maloleté dieťa v zmysle ,,dohody o vzájomných právach a povinnostiach spísanej pred Notárskym úradom Belgicka voči malol. dieťaťu“ ( č.l. 15), býva počnúc od októbra 2009 spolu s matkou na Slovensku a to so súhlasom otca malol. dieťaťa. Otec malol. dieťaťa je občanom Belgického kráľovstva a počnúc od januára roku 2012 pracuje na Slovensku, kde aj býva. Otec malol. dieťaťa neplatí žiadne výživné na malol. dieťaťa.
Matka maloletého dieťaťa je toho času zamestnaná v spoločnosti KONE SSC, s.r.o., IČO: 35 893 532, so sídlom Tomašikova 64, Bratislava, ako to vyplýva z jej návrhu ako aj pripojeného potvrdenia ( č.l. 38 ) s priemerným mesačným zárobkom 783,49 EUR a poberá rodinné prídavky vo výške 23,10 EUR mesačne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k malol. dcére K., nar. 16.10.2002. Matka na pojednávaní uviedla, že mesačné odôvodnené výdavky na malol. syna predstavujú náklady spojené so stravou vo výške 81 EUR, náklady spojené s ošatením vo výške 35,16 EUR, výdavky na hygienické potreby vo výške 12 EUR, mesačný kredit do mobilu 4,60 EUR, výdavky spojené s aktivitami a záujmovými krúžkami, ktoré navštevuje malol. syn vo výške 45,83 EUR, mesačné poistné na malol. dieťa vo výške 16,80 EUR a 2 EUR mesačne, výdavky spojené s návštevou školy ( poplatok na ZRPŠ, školské pomôcky a stravovanie v školskej jedálni, družina ) vo výške 41,73 EUR, ďalšie výdavky na malol. dieťa predstavujú náklady spojené so školskými výletmi, letnými a jesennými tábormi, rodinnými dovolenkami, čo mesačne predstavuje sumu 24,99 EUR. Podľa udania matky, odôvodnené mesačné výdavky na malol. syna ďalej predstavujú nepredvídateľné výdavky vo výške 50,00 EUR, čím má na mysli výdavky ohľadne kúpeľov pre malol., ďalej ide o výdavky spojené s bývaním vo výške 225,00 EUR. Matka ďalej uviedla, že jej s úhradami pomáhajú rodičia. Matka na pojednávaní žiadala určiť výživné na sumu 250,00 EUR mesačne a to spätne od 01.05.2012, tak, že otcovi vznikol dlh za obdobie od 01.05.2012 do 28. februára 2014 vo výške 5500 EUR.
Otec maloletého dieťaťa je zamestnaný v spoločnosti IBM International Services Centre s.r.o., IČO: 35 852 631, so sídlom Apollo II, Mlynské Nivy 49, Bratislava, pričom z potvrdenia zamestnávateľa (č.l. 130) vyplýva, že priemerný mesačný zárobok otca malol. dieťaťa za obdobie od 03/2012- 12/2013 predstavuje sumu 1045,25 EUR.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia výchovného prostredia ( č.l. 66 ) vyplýva, že matka má vytvorené podmienky na výchovu maloletého dieťaťa Aj doteraz sa oň starala ona. Zo správy ďalej vyplýva, že matka spolu s malol. W. a dcérou K. býva v trojizbovom byte vo vlastníctve matky, byt je riadne zariadený a udržiavaný v čistote, hygiena je na dobrej úrovni, deti majú vytvorený priestor na plnenie si školských povinností ako i pre svoj voľný čas.
Podľa ust. § 36 ods. 1/ zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24 § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 24 ods. 1 / zák. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 24 ods. 4/ zák. o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu s starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 24 ods. 5/ zák. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodičia, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 62 ods. 1/ zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2/ zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3/ zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4/ veta prvá/ zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa ust. § 62 ods. 5/ zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 1/ zák. o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20- násobok sumy životného minima.
Podľa ust. § 75 ods. 1/ zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 77 ods. 1 zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa kapitoly I, článok 1, bod 1 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
Podľa kapitoly I, oddiel 2, článok 8, bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Nariadenie neobsahuje žiadnu definíciu pojmu "obvyklý pobyt". Pojem obvyklý pobyt v zmysle článkov 8 a 10 nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt a zohľadnil pritom všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu. (Rozsudok "Mercredi", rozsudok Súdneho dvora vo veci C-497/10 PPU z 22. decembra 2010). Tunajší súd má za to, že vzhľadom k tomu, že malol. dieťa počnúc od októbra 2009 žije spolu s matkou na Slovensku, kde malol. dieťa navštevuje Základnú školu v Šamoríne, čo už odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia, malol. dieťa má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a teda slovenské súdy majú právomoc vo veci rodičovských práv a povinností k dieťaťu.
Je preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu. Z uvedeného potom vyplýva záver, že je potrebné práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu upraviť rozhodnutím súdu.
Z návrhu matky maloletého dieťaťa a zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia výchovného prostredia vyplýva, že osobnú starostlivosť maloletého dieťaťa zabezpečuje matka maloletého dieťaťa. Zo šetrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka sa riadne stará o maloleté dieťa a má vytvorené podmienky aj na jeho ďalšiu výchovu. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá jeho starostlivosť zabezpečovala riadne aj doteraz a nebol dôvod na iné výchovné prostredie.
Matka žiadala určiť výživné na dieťa spätne od 01.05.2012, nakoľko od tej doby nežijú v spoločnej domácnosti a otec na výživu maloletého dieťaťa od toho času neprispel. Výšku navrhla v sume 250,00 EUR mesačne. Vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, jeho odôvodnené mesačné potreby a pomery jeho matky ide o čiastku primeranú. Vzhľadom na zárobkové možnosti otca, ktorý dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 1045,25 EUR, z ktorej sumy čiastka 250,00 EUR je takou, ktorú má možnosť platiť na dieťa.
Keďže výživné bolo určené od 01.05.2012 a otec na výživu maloletého dieťaťa od toho času neprispel, vznikol mu tak za obdobie od 01.mája 2012 do 28.februára 2014 dlh na zročnom výživnom v sume 5.500,00 EUR ( 22 mesiacov x 250,00 EUR ), ktorú sumu je otec malol. dieťaťa povinný zaplatiť, s tým, že súd otcovi povoľuje dlh zaplatiť v mesačných splátkach po 1833,33 EUR spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).