Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/339/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci navrhovateľa U., štátneho občana SR, proti odporkyni V., štátnej občianke SR, o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov konania uzavreté X. H. 1995, vedené v knihe manželstiev matričného úradu Spišská Belá vo zväzku X, ročník 1995, strana XX, poradové číslo XX, r o z v á d z a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom podaným na tunajší súd 30. októbra 2013 žiadal, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol. Z manželstva nepochádzajú žiadne deti.

Návrh odôvodnil tvrdeniami, že s odporkyňou sa zoznámil začiatkom leta 1995 v T.. Postupom času sa ich vzťah prehĺbil tak, že v H. 1995 uzavreli manželstvo. U odporkyne išlo o druhé manželstvo. V ich vzťahu neboli vážnejšie nezhody alebo konflikty. Na začiatku manželstva bývali u manželkiných rodičov. Postupom času si svojpomocne postavili rodinný dom. Keďže sa im počas manželstva nenarodili žiadne deti, ich vzťah sa začal postupom času zhoršovať. Okrem toho manželka začala všetku pozornosť upriamovať na starostlivosť o jej chorú matku, čoho dôsledkom začal pociťovať citové zanedbávanie. Tým sa stali jeho predstavy o spoločnom nažívaní s manželkou nenaplnené. Jeho city voči odporkyni postupom času ochladli. V roku 2008 spolu prestali intímne žiť. Manželku opakovane žiadal, aby sa snažili ich vzťah zlepšiť a trávili spolu viac času. Odporkyňa tieto návrhy odôvodnila tým, že sa stará o chorú matku, čím jej nezostáva naňho čas. Hádky boli stále častejšie. Spolužitie s odporkyňou sa za takejto situácie stalo pre neho neznesiteľným.

Na základe výzvy na vyjadrenie k návrhu na rozvod manželstva odporkyňa v písomnom podaní doručenom súdu 31. 1. 2014 uviedla, že s rozvodom súhlasí, čo potvrdila aj na pojednávaní konanom na tunajšom súde 4. marca 2014.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.

Podľa ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

V prejednávanej veci súd na pojednávaní konanom 4. marca 2014 za prítomnosti účastníkov konania vyhlásil rozsudok tak, ako je obsahom výrokovej časti tohto rozhodnutia. Tento rozsudok súd odôvodnil a poučil účastníkov o odvolaní, ktoré proti rozhodnutiu môžu podať. Po vyhlásení rozhodnutia sa všetci účastníci vzdali práva podať voči všetkým výrokovým častiam rozsudku odvolanie. Preto súd vychádzajúc z citovaného ustanovenia písomné odôvodnenie tohto rozsudku redukoval iba na rozsah požadovaný citovaným zákonným ustanovením.

O trovách konania súd rozhodol podľa veta prvá , podľa ktorého účastníci konania o rozvod manželstva v zásade nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd Prešov.

Právo podať odvolanie nemá osoba, ktorá sa tohto práva už raz výslovne vzdala.

Manžel, ktorý po uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 (troch) mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma svoje predošlé priezvisko.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.