Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13P-282-2013.pdf
PDF · 129.67 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/282/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bezákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. K., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky H.. Q. E., nar. X.X.XXXX, bytom Q. 13XX/XX, K., zastúpenej Q.. H.. A. W., advokátkou so sídlom W. 1, K. a otca R. K., nar. XX.X.XXXX, bytom X. 9, K., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého J. K., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke a otca z a v ä z u j e prispievať na jeho výživu sumou 180,- eur mesačne počnúc dňom 1.8.2013, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné otca za čas od 1.8.2013 eur do 28.2.2014 činí sumu 660,- eur, ktorú sumu súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.
Súd u p r a v u j e styk otca s maloletým J. K., nar. X.X.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú stredu od 17:00 hod. do 18:30 hod., každú sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska dieťaťa a na tom istom mieste matke dieťa po ukončení styku riadne a včas odovzdá. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi včas odovzdať.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka - matka mal. J. K. sa svojím návrhom osobne podaným na tunajší súd dňa 12.9.2013 domáhala, aby súd zveril mal. dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 250 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nikdy nežili v spoločnej domácnosti a sú rozvedení. Otec sa s maloletým dieťaťom pravidelne stretáva, taktiež si plní vyživovaciu povinnosť, nakoľko na mal. J. prispieva sumou 100 eur mesačne od mája 2013. Predtým kupoval synovi veci podľa potreby. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že vzhľadom k tomu, že sa matka oboznámila s listinnými dôkazmi, ktoré otec predložil, má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať vyšším výživným a preto žiadajú sumu 300 eur od 1.8.2013, za 8/2013 otec výživné neuhradil a preto si matka následne v 9/2013 podala návrh na úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu.
Matka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že s otcom maloletého sa pokúšali žiť v spoločnej domácnosti od 1-3/2013, kedy sa definitívne rozišli aj pre problémy odporcu s alkoholom. Odvtedy žije v rodinnom dome svojich rodičov. Rodičom na bývanie neprispieva vzhľadom k nízkemu príjmu, ktorý má. Poberá rodičovský príspevok 199,60 eur mesačne a prídavky na dieťa 23,10 eur. Otec od 4/2013 s výnimkou 8/2013 prispieva na výživu syna sumou 100 eur mesačne, iným spôsobom sa na jeho výžive od uvedeného mesiaca nepodieľa. Čo sa týka jej výdavkov, tie predstavuje splátka úverov vo výške 127 eur mesačne. Tento úver v celkovej sume 17.700 eur si zobrala na kúpu nehnuteľnosti a to rodinného domu, ktorý s otcom maloletého v 10/2012 kúpili, každý bol polovičným vlastníkom. V 5/2013 jej otec vyplatil jej podiel vo výške 47.000 eur z tohto domu. Časť finančných prostriedkov na kúpu tohto rodinného domu pokryla úverom a ďalšiu finančnú hotovosť mala po vyrovnaní BSM, zvyšok jej prispeli rodičia. Za sumu 44.000 eur si kúpila jednoizbový byt v Nitre, zatiaľ je kúpna zmluva spolu s návrhom na vklad na príslušnom katastri nehnuteľnosti, kúpna cena už bola vyplatená, LV zatiaľ nemá. V tomto byte plánuje žiť s maloletým, začala platiť náklady spojené s bývaním a je to 130 eur mesačne od 1/2014. Čo sa týka výdavkov na mal. J., dieťa nie je kojené, je na umelej výžive, samozrejme aj pevná strava, mesačne uhrádza 54 eur len na umelú výživu - mlieko, je plienkovaný, čo predstavuje 40 eur mesačne. Ďalej sú to výdavky na hygienické potreby a kozmetiku pre dieťa. Zdravotný stav dieťaťa je dobrý, v tejto súvislosti nemá zvýšené výdavky. S otcom dieťaťa, po vyčíslení nákladov na stravu, plienky, kozmetiku v sume 200 eur mesačne, sa dohodli na výživnom na sume 100 eur mesačne. Otec sa so synom stretáva jedenkrát do týždňa na 2-3 hodiny bez jej prítomnosti. Stane sa, že dieťa neprinesie v dohodnutom termíne a tiež sa jej nepáči, akým spôsobom trávi čas s dieťaťom - pobyt dieťaťa v detskom kútiku v nákupnom centre. Stalo sa, že vrátil dieťa neprebalené. Raz z neho cítila alkohol, keď prišiel pre dieťa, napriek tomu, že bol autom, dieťa si zobral. Čo sa týka denného režimu dieťaťa, vstáva medzi 7-8 hod., zaspáva medzi 13-14 hod., spí dve hodiny. Spať chodí okolo 20 hod. alebo 21 hod., asi hodinu pred spaním má večernú hygienu. V období kedy spolu žili 1-3/2013, otec sa aj dvakrát do týždňa vracal domov neskôr aj pod vplyvom alkoholu a v starostlivosti o syna jej nepomáhal. Otca zamestnáva jeho bývalá švagriná. Nie je pravda, že by k výkonu svojej práce potreboval svoje osobné motorové vozidlo.
Právna zástupkyňa matky v záverečnom návrhu žiadala, aby súd zveril maloletého J. do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil výživné 300 eur mesačne a aby upravil styk otca s maloletým, tak ako sa dohodli rodičia na pojednávaní. Poukázala na to, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, poukázala na osobnú starostlivosť o dieťa, ktorú vykonáva matka. Má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu syna požadovanou výškou, poukázala pritom na jeho majetkové pomery, vlastníctvo rodinného domu, ktorý je komplet zariadený, na vlastníctvo osobného motorového vozidla a na druhej strane na majetkové pomery matky, ktorá je finančne odkázaná na pomoc svojich rodičov. S poukazom na ustanovenie § 63 ods. 2 Zákona o rodine žiada súd, aby neprihliadal na výdavky, ktoré nesúvisia s podnikateľskými aktivitami resp. ktoré nebolo nutné vynaložiť resp. nie v takej výške aká je vedená v účtovníctve otca. V tejto súvislosti má na mysli výdavky za nájom dvoch priestorov, v ktorých mal otec vykonávať podnikateľské aktivity, výdavky na pohonné hmoty a výdavky, ktoré prezentovali na pojednávaní. Právna zástupkyňa matky navrhla, aby ich súd zahrnul do predpokladaného príjmu otca. Poukázala na osobnú spotrebu otca za r. 2013 vo výške 13.000 eur a na finančné prostriedky, ktoré otec v období od 10/2012 do 9/2013 minul resp. použil zo svojich súkromných účtov v priemere 1.264 eur, do tejto sumy právna zástupkyňa nezarátala výdavky za nadobudnutú nehnuteľnosť. Poukázala aj na výšku kúpnej ceny za predané osobné motorové vozidlo Mercedes.
Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že čo sa týka spolužitia s matkou, od 4/2013 spolu nežijú, matka sa s maloletým odsťahovala z bytu, v ktorom spolu žili. Od 4/2013 po dohode prispieva na výživu chlapca sumou 100 eur mesačne s výnimkou mesiaca 8/2013, kedy mal väčšie výdaje, pretože zariaďoval detskú izbu pre syna v rodinnom dome, v ktorom mali bývať. Na tomto sa dohodli s matkou dieťaťa. Okrem toho chodievali spoločne nakupovať do 7/2013, kedy kupoval veci pre maloletého podľa potreby. So synom sa stretáva 1-2 krát do týždňa. Nemá presne určený čas, je to v závislosti od režimu dieťaťa a od jeho pracovných povinností, väčšinou dieťa vráti po hodine a pol. Keď sa oneskoril, bolo to z dôvodu, že bol u starých rodičov s dieťaťom, dieťa bolo v poriadku. Mohlo sa stať, že ho matke vrátil neprebalené, len ak sa pocikal po ceste, inak tieto veci, čo sa týka zabezpečovania starostlivosti o dieťa zvláda. Nestalo sa, že by prišiel pre maloletého pod vplyvom alkoholu. Matka je prehnane podozrievavá voči nemu, ako šofér si nemôže dovoliť riadiť pod vplyvom alkoholu. V súčasnosti žije sám v rodinnom dome, ktorý má v spoluvlastníctve s p. O., v rodinnom
dome sú dve bytové jednotky, sú samostatné merače na elektrinu a plyn. Mesačné náklady spojené s bývaním predstavujú 150 eur - 50 eur plyn, 50 eur elektrina a 40 eur voda. Pravidelne uhrádza splátku kreditného úveru vo výške 75 eur mesačne. Je SZČO a v súčasnosti podniká v oblasti servisu poľnohospodárskej techniky, túto činnosť vykonáva od 6/2013. Od 9/2012 do 5/2013 nevykonával podnikateľskú činnosť, živnosť však prerušenú nemal. Do 6/2013 vykonával podnikateľskú činnosť zamarenú na sprostredkovateľskú činnosť ohľadom sprostredkovania zmlúv stavebného sporenia. Pracovali viacerí ako SZČO (6-7 ľudí), mali dve strediská a to v OC Centro a na Farskej ulici. Jeho podiel na nájomnom za nájom týchto priestorov bol 270 eur. Všetky položky v peňažnom denníku za r. 2012, ktoré sú označené ako príjem nájomné, je to podiel na nájomnom ostatných spolupracovníkov SZČO, ktoré on následne odvádzal p. A. K., ktorá uhrádzala nájomné prenajímateľovi priestorov. Nevie presne uviesť, či to bola výška nájomného za mesiac alebo štvrťrok. Aj v období, kedy nevykonával podnikateľskú činnosť, teda od 9/2012 sú v peňažnom denníku uvedené nájomné za štvrťrok za školiace strediská, jedná sa o prenájom priestorov, kde vykonávali školenia v priebehu celého roka a je to rozrátané na celé mesiace účtovne, teda aj v období, kedy už školenia nevykonával, je to rozpísané na štvrťrok, pretože naraz sa to uhradiť nedalo, pretože taká bola účtovná dohoda. Výdavky na benzín mal aj v čase, keď nevykonával podnikateľskú činnosť, pretože si hľadal prácu. Tak isto vyplácal provízie svojim spolupracovníkom na konci roku 2012 a to z dôvodu, že sa jednalo o provízie za celý rok a ich výška záležala od počtu zákazníkov resp. klientov, ktorých získali. Bola medzi nimi uzatvorená zmluva o sprostredkovaní. Sumu 13.000 eur, ktorú 31.12.2012 vybral na osobnú spotrebu, táto čiastka bola ako odstupné. Bola zdanená. Najprv bola vyplatená na účet v Tatrabanke od Stavebnej sporiteľni, následne bola prevedená na účet v Slovenskej sporiteľni. Čo sa týka zaplatenia kúpnej ceny za dom, v ktorom žije, to uhradil najprv 10.000 eur zálohu, potom 110.000 eur kúpnu cenu v 10/2012. Čo sa týka jeho vkladu do tejto nehnuteľnosti, investoval 110.000 eur, t.j. sumu po vyporiadaní BSM od bývalej manželky a 15.000 eur odstupné od bývalého zamestnávateľa. Okrem tohto rodinného domu iný majetok nemá. Finančné prostriedky od matky za kúpu jej podielu vo výške 47.000 eur mu matka poslala na dvakrát, poslednú časť v 1/2013. V máji 2013 vrátil matke 47.000 eur, rozhodli sa, že odkúpi jej podiel. Byt, resp. rodinný dom na V. ulici, kde mal trvalý pobyt, pripadol po rozvode bývalej manželke a ona mu vyplatila 110.000 eur, ktoré použil na kúpu rodinného domu. Čo sa týka skutočnosti, že prestal vykonávať podnikateľskú činnosť v oblasti sprostredkovávania zmlúv o stavebnom sporení, zmenila sa štruktúra v spoločnosti, na jeho pracovnej pozícii mohol pracovať len do konca roka 2012, preto využil možnosť odstupného a odišiel. Žili z úspor, po narodení dieťaťa chcel zabezpečovať starostlivosť o dieťa a pomáhať matke. V súčasnosti je jeho mesačný príjem cca 800 eur brutto. Po odpočítaní mesačných odvodov na zdravotné a sociálne poistenie predstavuje príjem 600 eur netto. Úspory v súčasnosti nemá žiadne. Od bývalej švagrinej má pôžičku vo výške 10.000 eur, ktorú zatiaľ nespláca. Otec ďalej uviedol, že synovi platí stavebné sporenie, vložil za celý rok 700 eur, zmluva je uzatvorená už rok, mesačne vychádza vklad 50 eur. V 2/2014 zaplatil synovi za lieky 10 eur, kúpil mu autosedačku, ktorú používa. V 5/2013 bol urobený hotovostný vklad na jeho účet v SLSP vo výške 5.600 eur, nevie uviesť odkiaľ pochádzali tieto finančné prostriedky. Asi to budú finančné prostriedky požičané od švagrinej R. J., požičal si 10.000 eur, zvyšok použil na vyplatenie podielu na rodinnom dome matke dieťaťa. Dňa 17.6.2013 a 11.7.2013 vložil 2000 eur a 590 eur, to boli peniaze z účtu v ČSOB, tam mal uložené finančné prostriedky po predaji osobného motorového vozidla BMV, ktoré som predal v r. 2011 za cenu 8.000 eur. Dňa 28.12.2012 predal osobné motorové vozidlo Mercedes cabriolet za kúpnu cenu 5000 eur. Od 9/2012 používa osobné motorové vozidlo Mercedes ForFour, ktoré kúpil za kúpnu cenu 3.000 eur. Od manželky dostal vyplatenú sumu v BSM 110.000 eur asi na dvakrát. S manželkou sa vyporiadal v 7/2012. Zariadenie rodinného domu si s manželkou rozdelili na polovicu. Suma 26.200 eur vložená na účet v SLSP v 11/2012, jedná sa o finančné prostriedky, ktoré mal v iných peňažných ústavoch, preradil ich na účet v SLSP a minul ich na osobnú spotrebu a časť z nich použil na výplatu domu. Neobnovil spoluprácu s PSS (Prvá stavebná sporiteľňa), nebola taká ponuka, neobnovili sa manažérske posty, o ktoré má záujem, ako bežný poradca a sprostredkovateľ by mal príjem 500 eur brutto, čo je menej ako má v súčasnosti.
V záverečnom návrhu otec uviedol, že čo sa týka zverenia dieťaťa a úpravy styku, súhlasí s návrhom matky. Výživné navrhuje vo výške 100 eur mesačne s tým, že žiada súd, aby prihliadol na skutočnosť, že od 10/2012 má príjem ako dokladoval, teda 800 eur brutto mesačne. Aby sa neprihliadalo na príjmy a výdavky, ktoré mal do tohto obdobia, aby súd prihliadol, že minul všetky peniaze, ktoré mal, za 1,5 roka, vyplatil matke sumu 45.000 eur za jej podiel v rodinnom dome. Poukázal na to, že dieťa je malé, nepotrebuje toľko peňazí na svoje výdavky, v budúcnosti sa nebráni zvýšeniu výživného, ak bude môcť a
bude mať lepší príjem ako v súčasnosti, bude prispievať aj nad rámec stanoveného výživného v závislosti od situácie.
Rodičia na pojednávaní zhodne uviedli, že žiadajú upraviť styk otca s maloletým dieťaťom každú stredu od 17:00 hod. do 18:30 hod., každú sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod.
Kolízny opatrovník v záverečnom návrhu na pojednávaní navrhol, aby súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, aby upravil styk otca s maloletým tak, ako sa rodičia dohodli a žiadal otcovi určiť výživné vo výške 180 eur mesačne.
Svedkyňa K. G. - účtovníčka otca, na pojednávaní uviedla, že otcovi maloletého dieťaťa vedie dlhé roky účtovníctvo. Čo sa týka položiek uvedených v peňažnom denníku za r. 2012 položka 295 zostatková hodnota vozidla Mercedes, jedná sa o zostatkovú hodnotu osobného motorového vozidla, ktoré nadobudol pred dvoma rokmi a ktoré zo zákona môže odpisovať 4 roky a ktoré predal v r. 2012 za sumu 1.700 eur, pričom nadobúdacia cena, resp. cena, za ktorú ju otec kúpil bola asi 7.000 eur. Čo sa týka položiek 300, 301 vyplatenie sprostredkovateľských odmien, je bežné, že odmeny sú vyplácané koncom kalendárneho roka, pretože nárok na ne vznikne až vtedy, keď sú splnené určité zmluvné podmienky a až následne môžu byť vyplatené. Čo sa týka položky 303 vypracovanie zmlúv, jednalo sa o jednorazovú odmenu vyplatenú bývalej svokre otca p. J., ktorá pomáhala vypĺňať a spracovávať podklady pri jednotlivých uzatvorených zmluvách o stavebnom sporení. Čo sa týka sumy 13.000 eur označenej pod položkou 304 ako osobná spotreba, pod touto položkou je vyjadrený celoročný výdaj p. K. na súkromné účely na osobnú spotrebu. Otec predal v r. 2012 osobné motorové vozidlo BMW za 6.800 eur a Mercedes CL200 za 1.700 eur. Otec si vedie knihu jázd, ktorú videla, neporovnávala však reálne výdavky za pohonné hmoty s jazdami, ktoré sú uvedené v tomto doklade.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne, oboznámením sa s obsahom návrhu zo dňa 11.9.2013 a s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov:
- rodný list maloletého,
- potvrdenia o príjme otca,
- potvrdenie o PnD,
- potvrdenie o výške materského príspevku matky,
- potvrdenie o príjme,
- potvrdenie o príjme rodičov matky,
- výpis zo ŽR SR pre otca,
- kúpne zmluvy zo dňa 2.7.2013, 17.5.2013, 24.10.2012,
- doklady o nákladoch spojených s bývaním matky,
- mesačný predpis nákladov za užívanie bytu na W. ulici,
- výdavky na maloletého - pokladničné bloky,
- výpisy z účtu otca - ČSOB, TB, SLSP,
- dohoda o ukončení zmluvného vzťahu s PSS zo dňa 24.9.2012,
- doklady o úhradách výživného,
- peňažné denníky otca r. 2011 - 2013,
- výpis z LV č. 4490,
- výpis z evidencie vozidiel,
- dohoda o vyporiadaní BSM otca,
- zmluvy o spolupráci,
- doklady o úhrade kúpnej ceny osobného vozidla Smart,
- pripojený spis OS Nitra 17C/136/2009,
- pripojený spis OS Nitra 17C/24/2004,
- výpisy z peňažných denníkov za r. 2012 - 2013, ktoré matka namieta
a zistil tento skutkový a právny stav:
Maloletý J. K., nar. X.X.XXXX pochádza z matky Q. E. a otca R. K.. Rodičia maloletého dieťaťa plánovali žiť v spoločnej domácnosti, v 10/2012 kúpili spoločne rodinný dom za 120 tisíc eur, avšak v spoločnej domácnosti rodičia žili iba od 1/2013 do 3/2013, kedy sa definitívne rozišli. Otec mal. dieťaťa od 4/2013 prispieva na výživu mal. dieťaťa sumou 100 eur mesačne s výnimkou mesiaca 8/2013.
V súčasnosti žije matka s mal. dieťaťom u svojich rodičov v rodinnom dome. Matka je s mal. dieťaťom na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 199,60 eura do 12/2013 a od 1/2014 203,20 eura mesačne a prídavky na mal. dieťa 23,10 eura. Iný príjem nemá. Rodičom na bývanie neprispieva. Matka plánuje s maloletým dieťaťom bývať v jednoizbovom byte v K., ktorý kúpila za 44 tisíc eur po tom, ako jej otec mal. dieťaťa vyplatil jej podiel zo spoločného rodinného domu v sume 47 tisíc eur. Čo sa týka matkiných výdavkov, matka spláca úver v sume 127 eur mesačne. Úver vo výške 17.700 eur si matka zobrala na kúpu rodinného domu, v ktorom plánovali s otcom mal. dieťaťa spoločne žiť, Zvyšok finančných prostriedkov na kúpu rodinného domou mala matka k dispozícií po vyporiadaní BSM a časť finančných prostriedkov na kúpu domu jej poskytli tiež rodičia. Náklady na bývanie v tomto byte predstavujú 130 eur mesačne. Výdavky na mal. dieťa predstavujú cca 200 eur mesačne, pozostávajú najmä zo stravy 54 eur, plienky 40 eur a ďalej hygienické potreby, oblečenie, hračky a iné. Zdravotný stav dieťaťa je dobrý, v tejto súvislosti matka zvýšené výdavky nemá. Matka nemá žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti.
Otec maloletého dieťaťa žije sám v rodinnom dome, ktorý má v spoluvlastníctve s p. O.. V tomto dome plánovali spoločne bývať s matkou mal. dieťaťa. Rodinný dom kúpil otec v 10/2012 za 120 tisíc eur. Mesačné náklady na bývanie predstavuje 50 eur plyn, 50 eur elektrina, 40 eur voda. Čo sa týka výdavkov otca, tak otec spláca kreditný úver v sume 75 eur mesačne. Taktiež platí mal. synovi stavebné sporenie, na ktoré vložil za rok 700 eur, teda mesačne vychádza vklad 50 eur. Otec má pôžičku vo výške 10 tisíc eur od bývalej švagrinej a 5.600 eur od plnoletého syna, ktoré ešte nezačal splácať. Otec podniká na základe živnostenského oprávnenia a od 6/2013 sa venuje servisu poľnohospodárskej techniky, pričom jeho mesačný príjem z tejto činnosti je 800 eur brutto, cca 600 eur netto mesačne. Otec bol zamestnaný ako SZČO aj predtým, venoval sa podnikateľskej činnosti zameranej na sprostredkovanie zmlúv stavebného sporenia pre Prvú stavebnú sporiteľňu, a.s., avšak kvôli zmene v štruktúre spoločnosti, mohol na jeho pracovnej pozícii - manažérskej pozícii pracovať len do konca roka 2012, preto využil možnosť odstupného v sume 15.868 eur a odišiel. Od 9/2012 do 5/2013 nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, žil z úspor. Príjem otca podľa podaného daňového priznania za r. 2012 bol 39.678 eur, výdavky z podnikania 35.709 eur a čistý ročný príjem 3.907,40 eura, čistý mesačný príjem 325,62 eura. Okrem rodinného domu, v ktorom býva, iný majetok ani úspory nemá. Otec nemá žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody vhodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky bol podaný dôvodne, pretože sú splnené zákonné podmienky pre to, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k mal. J. K.. Od narodenia maloletého zabezpečuje starostlivosť o mal. dieťa riadne matka, v ktorej starostlivosti súd nezistil žiadne nedostatky, preto súd návrhu matky vyhovel a maloletého J. K. zveril do jej osobnej starostlivosti tak, ako sa dohodli aj rodičia maloletého dieťaťa. Súd upravil tiež styk otca s mal. dieťaťom v zmysle dohody rodičov tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú stredu od 17:00 hod. do 18:30 hod., každú sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska dieťaťa a na tom istom mieste matke dieťa po ukončení styku riadne a včas odovzdá. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi včas odovzdať.
Otca súd zaviazal prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 180 eur mesačne počnúc od 1.8.2013. Takto stanovené výživné je primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ( matkou vyčíslených na sumu cca 200 eur mesačne) ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Matka poberá len rodičovský príspevok a prídavky na mal. dieťa. Iný príjem nemá. Matka zo svojho príjmu nie je schopná plniť si finančnú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a sama sa podieľať na všetkých výdavkoch domácnosti, preto je jej vyživovacia povinnosť kompenzovaná osobnou starostlivosťou o dieťa (§62 ods. 4 Zákona o rodine) a finančné zabezpečenie dieťaťa je povinnosťou otca.
Súdom určené výživné môže otec uhrádzať bez toho, aby tým bola ohrozená jeho životná úroveň pri zohľadnení jeho mesačných nákladov a výdavkov, jeho majetkových pomerov ako aj skutočnosti, že žiadnu inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého nemá. Maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Otec vyčíslil svoje pravidelné mesačné nevyhnutné výdavky na bývanie
v sume 185 eur (výdavky: 50 eur plyn, 50 eur elektrina, 40 eur voda, splátka kreditného úveru 75 eur mesačne). V období 1/2012-8/2012 na základe zmluvy o obchodnom zastúpení pracoval ako živnostník pre spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. na manažérskej pozícii v oblasti sprostredkovania zmlúv stavebného sporenia, pričom za toto obdobie dosiahol priemerný príjem 1545,12 eur mesačne brutto- vyplatené provízie za uvedené obdobie a 6.11.2012 bolo otcovi vyplatené odstupné vo výške 15.868,25 eura. Podľa peňažného denníka otca za obdobie r. 2012 na osobnú spotrebu otec použil 13.000 eur. Nie všetky výdavky, ktoré otec uviedol v peňažnom denníku za r. 2012 a r. 2013 a ktoré ovplyvňujú výšku základu dane a tým aj výšku jeho príjmu z podnikania, súd považoval za výdavky, ktoré slúžia k zabezpečeniu príjmov z podnikania a preto na ne neprihliadol v zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine: výdavok na fotky v mesiaci 11/2012 - 41,90 eura, nájomné za štvrtý štvrťrok v mesiaci 12/2012
- 2.400 eur, zostatková hodnota osobného motorového vozidla Mercedes v mesiaci 12/2012- 3.850 eur, výdavok na mobil v mesiaci 4/2012 - 650 eur (otec sám vo svojej výpovedi uviedol, že mobil dostal ako darček pri príležitosti životného jubilea od priateľov), vysávač v mesiaci 2/2013 - 119 eur, výdavky na mobilný telefón v období od mesiaca 9/2012 do mesiaca 5/2013, pretože období 9/2012 - 5/2013 otec nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť a nemal žiadne podnikateľské aktivity. Súd nezohľadnil ani výdavky na nábytok v mesiacoch 7/2013 a 8/2013 - 123,98 eura a 199,90 eura a 173,14 eura a 52,12 eura, ktoré použil ako zariadenie detskej izby pre maloletého. Súd preto nemôže vychádzať pri určovaní možností a schopností otca prispievať na výživu maloletého z údajov z predloženého daňového priznania otca, ktoré reálne nezodpovedajú životnej úrovni otca. Podľa tvrdenia otca od 9/2012 do 5/2013 žil z úspor a vyplateného odstupného. Celková suma, ktorú otec za uvedené obdobie minul je 42.063,25 eura ( odstupné + 26.200 eur úspory prevedené na osobný účet otca v Slovenskej sporiteľni, a.s. v 11/2012), čo mesačne predstavuje takmer 4.680 eur. Otec nepoužil odstupné a ani úspory na kúpu domu, kúpna zmluva bola uzavretá v 10/2012 a kúpna cena bola pokrytá finančnými prostriedkami, ktoré boli vyplatené po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva otca po rozvode manželstva otca. Ak by vyplatené odstupné otec hospodárnejšie použil, aj spolu s príjmom, ktorý aktuálne dosahuje z podnikania cca 600 eur mesačne netto, napriek zmene podnikateľských aktivít, by mal otec na osobnú spotrebu aj v r. 2013 obdobnú sumu ako v r. 2012, teda 13.000 eur. Z uvedeného ročného príjmu je plne v možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať súdom určené výživné 180 eur mesačne. Otec okrem výživného 100 eur mesačne dieťaťu platí stavebné sporenie vo výške cca 50 eur mesačne. V prvom rade majú byť pokryté základné potreby dieťaťa a až následne ostatné potreby. Vzhľadom k uvedenému, by mal otec by mal prehodnotiť príspevok na stavebné sporenie pre maloletého a aktuálne finančne zabezpečiť základné životné potreby dieťaťa.
Počiatok určenia výživného súd stanovil dňom 1.8.2013, aj keď návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností bol podaný 12.9.2013. Otec v mesiaci 8/2013 napriek dohode rodičov neuhradil výživné ( ktoré dovtedy v dohodnutej výške uhrádzal) a preto súd s poukazom na ustanovenie § 77 ods. 1 veta tretia Zákona o rodine priznal výživné spätne od prvého dňa v mesiaci kedy otec neprispel na výživu syna. Otcovi tak vzniklo za obdobie od 1.8.2013 do 28.2.2014 zameškané výživné vo výške 660 eur (8/2013 - zameškaných 180 eur, 9/2013 - 2/2014 zameškaných 80 eur za každý mesiac, pričom súd započítal uhradené výživné v sume 100 eur mesačne v týchto mesiacoch ), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v sume 40 eur mesačne spolu s bežným výživným, v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.