Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-185-2010.pdf
PDF · 83.15 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-7C/185/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Evou Šajmovičovou v právnej veci navrhovateľky: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 2, L., zast.: Mgr. Eva Braxatorisová, advokátka, Trenčianska 17, Bratislava proti odporcovi: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 2, L., zast.: Mgr. Zuzana Motúzová, advokátka, Michalská 3, Bratislava, o určenie výživného na manželku takto
rozhodol:
Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľke mesačne sumou XXX,-Eur, vždy do 15. dňa toho
- ktorého mesiaca vopred počnúc dňom 5.8.2010. Zročné výživné za obdobie od 5.8.2010 do 28.2.2014 vo výške X.XXX,-Eur súd odporcovi povoľuje splácať navrhovateľke v 110,-Eur splátkach mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku . Vo zvyšku súd návrh zamieta. Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V. súdny poplatok vo výške 79,-Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.614,20 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa XX.XX.XXXX domáhala určenia výživného na manželku vo výške 270 Eur mesačne.
Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil s odôvodnením, že jeho príjem mu nepostačuje na pokrytie svojich potrieb ako aj platenie ďalšej vyživovacej povinnosti, ktorú má voči maloletému synovi Jozefovi a žiadal návrh zamietnuť. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka Ľuboša Holiča, oboznámil sa so sobášnym listom, s potvrdeniami o príjmoch účastníkov, pripojenými spismi 20P XXX/XXXX, 17P XXX/XX, 17P XX/XX, 17P XXX/XX a ostatnými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil tento skutkový stav: Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred MÚ L. J.. Z manželstva pochádza 1 maloleté dieťa E. J., nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo doposiaľ trvá. Na tunajšom súde je vedené konanie o rozvod manželstva č. k. 17P XXX/XX.
Ďalej je na tunajšom súde vedené konanie o určenie výživného na mal. E. J., nar. XX.XX.XXXX č. k. 20P XXX/XX, kde bol vydaný rozsudok, na základe ktorého maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 140,-Eur mesačne, pričom zročné výživné vo výške 356,13 Eur súd povolil splácať odporcovi po 20,-Eurových splátkach spolu s bežným výživným. Predmetný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko navrhovateľka podala vo veci odvolanie. Navrhovateľka uviedla, že od r. 1999 žije v manželstve s odporcom. Od r. 1996 trpí depresiami, ku ktorým sa pridružila úzkostná porucha. V dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu bola uznaná čiastočne invalidnou a bol jej priznaný invalidný dôchodok v r. 2010 a 2011 vo výške 129,90 Eur, v r. 2012 vo výške 134,20 Eur a v r. 2013 vo výške 140,10 Eur, čo doložila potvrdeniami o príjme. Okrem toho poberá
rodinné prídavky vo výške od 22,-Eur do 23,10 Eur. Vzhľadom na svoj zdravotný stav si navrhovateľka nemôže nájsť adekvátne zamestnanie. Navrhovateľka vykonáva prácu upratovačky, z ktorej má príjem cca 50,-Eur mesačne. Odporca nebýva s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti od augusta 2010, kedy sa prvý krát odťahoval, definitívne odišiel zo spoločnej domácnosti v novembri 2010.
Odporca do 01.10.2011 pracoval ako tanečník a choreograf v Operetnom divadle v Badene v Rakúsku. Podľa predložených potvrdení o príjme jeho priemerný mesačný príjem bol 1.613,27 Eur. Od 01.10.2011 odporca absolvuje rekvalifikačný kurz a jeho príjem je 915,-Eur mesačne. Počas manželstva si účastníci zobrali niekoľko úverov, ktoré splácal odporca. V súčasnosti však jeden z úverov spláca navrhovateľka.
Navrhovateľka vyčíslila svoje mesačné náklady na nájomné, elektrinu, SIPO, stravu, telekomunikačné služby, zdravotnú starostlivosť, drogériu, ošatenie a obuv v celkovej výške 400,-Eur.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje sama, pričom odporca jej prispieval na jeho výživu nepravidelne a preto bola nútená domáhať sa určenia výživného súdnou cestou. Od februára 2013 jej odporca platí mesačne 230,-Eur, čo predstavuje výživné na maloletého aj spolu so splátkami zročného výživného vo výške 160,-Eur a 70,-Eur odporca považuje za výživné na navrhovateľku.
Odporca uviedol, že nie je v jeho možnostiach prispievať na výživu navrhovateľky, nakoľko spláca 3 úvery a 3 kreditné karty. Predmetné úvery si brali spoločne s navrhovateľkou a napriek tomu, že do 01.10.2011 mal priemerný mesačný príjem 1.613,27 Eur, tento minul na spoločné dlhy s navrhovateľkou. Zo zdravotných dôvodov odporca musel skončiť s kariérou tanečníka a choreografa a v súčasnosti absolvuje rekvalifikačný kurz v Rakúsku. Od novembra 2011 odporca býva v byte, ktorý je vo vlastníctve jeho matky, svoje výdavky odporca vyčíslil sumou 1.115 Eur mesačne, v čom je zahrnuté výživné na maloletého, ako aj splácanie spoločných úverov a pôžičiek, ktoré vznikli počas spolužitia s navrhovateľkou. Od 01.10.2011 poberá odporca 915,-Eur mesačne, ktoré mu vypláca pracovný úrad v Rakúsku. Je pravdou, že odporca dostal odstupné vo výške 8.000.-Eur, tieto však minul na splácanie spoločných úverov. V súčasnosti posiela navrhovateľke 230,-Eur a to od od februára 2013, v čom je zahrnuté výživné na maloletého E. vo výške 160,-Eur a 70,-Eur predstavuje výživné na manželku. Žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť, resp. priznať jej výživné vo výške 110,-Eur od právoplatnosti rozsudku, pričom poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka má len 50 % pracovnú neschopnosť, teda si môže nájsť adekvátne zamestnanie. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľka má dve deti z predchádzajúceho vzťahu, ktoré sú už dospelé a preto jej môžu finančne pomáhať. Svedok V. P. uviedol, že je rodinný priateľ účastníkov, v minulosti im často pomáhal po finančnej stránke. Požičiaval im aj na žiadosť navrhovateľky. Pôžičky mu vždy účastníci vrátili. Od r. 2010 sa nevie vyjadriť k hospodáreniu účastníkov. Má vedomosť o tom, že žijú oddelene, nevie však, či odporca platí výživné na syna, resp. navrhovateľku. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.10.2010 bolo uznesenie tunajšieho súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zmenené tak, že odporcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľke sumou 230,-Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci až do rozhodnutia vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.12.2010 a vykonateľnosť dňa 15.12.2011. Odporca uvedené uznesenie nerešpektoval a výživné navrhovateľke platil vo výške 70,-Eur od februára 2013, čo účastníci zhodne potvrdili. Navrhovateľka návrh na výkon rozhodnutia nepodala z dôvodu, že mala záujem sa s odporcom mimosúdne dohodnúť. Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súd na základe vykonaného dokazovania s poukazom na citované ustanovenia dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti a návrhu navrhovateľky čiastočne vyhovel, pričom sumu 110,-Eur mesačne považoval za primeranú schopnostiam a možnostiam odporcu ako aj potrebám navrhovateľky.
V konaní bolo nesporne preukázané, že účastníci žijú v doposiaľ platnom manželstve, dlhodobo spolu nevedú spoločnú domácnosť, oddelene bývajú, pričom navrhovateľka je v čiastočnej invalidite a stará sa o spoločného syna účastníkov. Odporca jej ničím finančne neprispieval. Súd mal za preukázané potvrdeniami o príjmoch, že účastníci poberajú príjmy v takej výške ako uviedli, pričom súd zistil, že príjem navrhovateľky je niekoľkonásobne nižší ako príjem odporcu, čo je v príkrom rozpore s podmienkou vyššie uvedeného ustanovenia, podľa ktorého životná úroveň manželov má byť v zásade rovnaká, preto podmienky na priznanie výživného súd považoval za splnené. Súd však pri určení výšky výživného musel zohľadniť skutočnosť, že odporca má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi E. vo výške 140,-Eur + 20,-Eur (splátky zročného výživného) mesačne, ktorá mu bola určená tunajším súdom a ktorú si odporca plní napriek tomu, že rozsudok ešte nie je právoplatný. Ďalej súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že odporca počas celého žalovaného obdobia splácal spoločne nadobudnuté dlhy účastníkov z úverov a pôžičiek, čo potvrdila aj navrhovateľka, ktorá tiež potvrdila, že predmetné dlhy vznikli počas obdobia, kedy účastníci viedli spoločnú domácnosť. Pri určení výšky výživného súd prihliadol aj na tú okolnosť, že účastníci viackrát požiadali súd o odročenie pojednávania za účelom mimosúdnej dohody a práve sumu 110,-Eur mesačne zhodne navrhovali ako primeranú a zodpovedajúcu podmienkam ustanovenia § 75 Zákona o rodine. Zročné výživné od 05.08.2010 do 28.02.2014 predstavuje sumu 4.726,-Eur (110 Eur x 43 mesiacov - 14 Eur (01.08.-05.08.2010). Účastníci zhodne uviedli, že od februára 2013 si odporca plní vyživovaciu povinnosť voči manželke vo výške 70,-Eur, teda do 28.02.2014 má zaplatené výživné vo výške 910,-Eur (70,-Eur x 13 mesiacov). Zročné výživné od 05.08.2010 do 28.02.2014 teda predstavuje sumu 4.726,- Eur - 910,-Eur = 3.816,-Eur. Zjavnú počítaciu chybu vo výroku rozsudku v zápisnici, kde je uvedená suma 3.820,-Eur, súd v písomne vyhotovenom rozsudku opravil v súlade s ustanovením § 164 OSP na sumu 3.816,-Eur
Na základe všetkých týchto dôvodov súd zaviazal odporcu platiť výživné tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia, a to od podania návrhu dňa 05.08.2010, pričom zročné výživné za obdobie od 05.08.2010 do 28.04.2014, vo výške 3.816,-Eur, súd povolil odporcovi, vzhľadom na jeho finančné pomery, splácať v 110,-Eur splátkach spolu s bežným výživným.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, nakoľko navrhovateľka mala vo veci úspech, prináleží jej náhrada trov konania. Navrhovateľka však podľa § 4 ods. 2 písm. e zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch bola oslobodená od platenia súdneho poplatku, preto súd zaviazal odporcu na jeho úhradu na účet tunajšieho súdu.
Súčasne súd s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 OSP zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1.614,20 Eur podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. za 6 meritórnych úkonov po 220,77 Eur (prevzatie veci, účasť na pojednávaniach dňa 20.03.2012, 16.05.2013, 11.06.2013, 06.02.2014, 04.03.2014) + 4 x 55,19 Eur (účasť na nemeritórnych pojednávaniach dňa 18.01.2011, 13.11.2012, 12.09.2013, 05.12.2013) + 7,21 Eur RP + 7,41 Eur RP + 2 x 7,63 Eur RP + 3 x 7,763 Eur RP + 2 x 8,04 Eur RP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti: · z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované · v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha · odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: · v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, · konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, · súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, · doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) · rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z.).