Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-5-2012.pdf
PDF · 148.31 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
BN-6C/5/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľky: K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Š. XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Legionárska 14, 911 01 Trenčín, proti odporcom: 1/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Š. XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom Jesenského 69, 957 01 Bánovce nad Bebravou, 2/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Š. XX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom Jesenského 69, 957 01 Bánovce nad Bebravou, 3/ Z. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.. D. XXX/XX, XXX XX H. - C., 4/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, XXX XX S., zastúpený odporkyňou 3/ Z. Č., 5/ B. S., rod. Ď., zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 6/ B. Ď., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 7/ Š. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Š. XX, 8/ B. Ď., zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 9/ N. N., zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 10/ G. E., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom M. S. K., S. XXXX, XXX XX L., Česká republika, 11a/ C. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. H. C. XX, t.č. M. M.L. E. N., 11b/ Ľ. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. H. C. XX, 11c/ G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XX, 11d/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. XXX, 11e/ A. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Š. XXX, 12/ Š. S., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 13/ B. S., zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 14/ Obec Šípkov, so sídlom 956 53 Šípkov, IČO: 00 800 074, 15/ Z. N., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 16/ A. O., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 17/ B. O., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 18/ P. O., zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 19/ Z. O., zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 20/ D. N., zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 21/ U. N., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 22/ T. O., zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 23/ B. O.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B. XXXX/XX, XXX XX C. H. C., o určenie vecného bremena takto
rozhodol:
Navrhovateľka ako vlastníčka rodinného domu súp. č. XX na parc. č. 524 zapísaného na LV č. XXXX k.ú. Š., obec Š., okres Bánovce nad Bebravou, má právo prechodu a prejazdu cez parcelu reg. „C“ parc. č. 457/2 o výmere 94 m2 zapísanú na LV č. XXX, parcelu reg. „E“ parc. č. 9 o výmere 148 m2 zapísanú na LV č. XXX, parcelu reg. „E“ parc. č. 4 o výmere 31 m2 zapísanú na LV č. XXX a cez parcelu reg. „E“ parc. č. 10 o výmere 998 m2 zapísanú na LV č. XXX.
O presnom určení miesta prechodu uvedenými parcelami, ako aj o náhrade trov konania rozhodne súd konečným rozsudkom po právoplatnosti tohto medzitýmneho rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 17.2.2012 proti odporcom 1/ - 4/ domáhala, aby súd určil, že navrhovateľka ako vlastníčka rodinného domu súp. č. XX na parc. č. 524 zapísaného na LV č. XXXX pre kat.úz. Š.S., obec Š., okres Bánovce nad Bebravou, má právo prechodu a prejazdu (právo cesty) cez pozemky parcelu registra „E“ KN parc. č. 9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 148 m2 zapísanú na LV č. XXX a parcelu registra „C“ KN parc. č. 457/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2 zapísanú na LV č. XXX, a súčasne aby súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ na náhradu trov konania navrhovateľky. Podaním zo 17.9.2012, doručeným súdu na pojednávaní dňa 18.9.2012, navrhovateľka žiadala pribrať do konania ďalších odporcov zmenila petit svojho návrhu tak, že žiada, aby súd určil, že navrhovateľka ako vlastníčka rodinného domu súp. č. XX na parc. č. 524 zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. Š., obec Š., okres Bánovce nad Bebravou, má právo prechodu a prejazdu (právo cesty) cez pozemky parcelu registra „C“ KN parc. č. 457/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2 zapísanú na LV č. XXX a v rozsahu určenom geometrickým plánom, ktorý bude neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, aj cez parcely registra „E“ KN parc. č. 9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 148 m2 zapísanú na LV č. XXX, parc. č. 4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 m2 zapísanú na LV č. XXX a parc. č. 10 záhrady o výmere 998 m2 zapísanú na LV č. XXX, a súčasne aby súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ na náhradu trov konania navrhovateľky. Súd uznesením zo dňa 18.9.2012 č. k. 6C/5/2012-110, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.2.2013, pripustil vstup nových odporcov 5/ - 23/ do konania a tiež pripustil zmenu návrhu. Po tom, čo súd zistil, že Ľ. Ď., označený navrhovateľkou ako odporca 11/, zomrel pred začatím konania, uznesením zo dňa X.X.XXXX č. k. 6C/5/2012-195, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.9.2013, konanie v časti proti Ľ. Ď. zastavil a súčasne na návrh navrhovateľky pripustil, aby do konania ako odporcovia vstúpili dedičia po Ľ. Ď. (označení v záhlaví tohto rozhodnutia ako odporcovia 11a/ - 11e/). Svoj pôvodný aj zmenený návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XX na parc. č. 524 zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. Š.. Odporcovia 1/ - 4/ sú podieloví spoluvlastníci parcely registra „C“ parc. č. 457/2 zastavané plochy a nádvoria a súčasne podieloví spoluvlastníci parcely registra „E“ parc. č. 9 zastavané plochy a nádvoria, ktorá sa prekrýva s parcelou registra „C“ parc. č. 457/1 zastavané plochy a nádvoria, na ktorú doposiaľ nie je založený list vlastníctva. Pozemky registra „C“ parc. č. 457/1 a 457/2 boli a sú súčasťou prístupovej cesty k rodinným domom za riekou Bebrava v obci Š., okrem iných aj rodinnému domu súp. č. XX. Pred viac ako 150 rokmi sa na mieste súčasných parciel č. 457/1 a 457/2 nachádzalo koryto potoka, ktoré bolo zavezené zeminou. Pred viac ako 100 rokmi vznikla prístupová cesta, a to tak, že vtedajší vlastníci pozemkov, ktoré sú dnes vedené ako parcely registra „C“ parc. č. 457/1 a 457/2, sa dohodli s vlastníkmi domov za riekou Bebrava o zriadení neobmedzeného prechodu a prejazdu v prospech všetkých vlastníkov rodinných domov za riekou Bebrava. Tomu zodpovedala aj stavebná činnosť pôvodných vlastníkov pozemkov pod touto cestou, ktorí svoje pozemky oplotili tak, aby nezasiahli do cesty a cesta zostala voľná. Takto sa cesta využívala viac ako 100 rokov a nikto právo vlastníkov rodinných domov ležiacich na konci tejto cesty prechádzať po pozemkoch v rozsahu spoločnej cesty nerušil. Vlastníci rodinných domov sa podieľali aj na údržbe tejto cesty jej kosením a potrebnými terénnymi úpravami. Strýko navrhovateľky A. N., ktorý bol zároveň jej právnym predchodcom vo vlastníctve rodinného domu súp. č. XX, sa spolupodieľal aj na stavbe mosta cez rieku Bebrava, po ktorom sa priamo prichádza na prístupovú cestu. Oprávnenie prechodu a prejazdu bolo všeobecne známe a o jeho existencii neboli žiadne pochybnosti. Uvedené právo prechodu a prejazdu bolo zriadené v prospech všetkých vlastníkov susediacich rodinných domov a na ťarchu všetkých pozemkov tvoriacich spoločnú cestu. Takto sa cesta na uvedených pozemkoch využívala bez obmedzenia až do roku 2010, kedy v užívaní cesty začali ostatným brániť odporcovia 1/ a 2/. Odporcovia 3/ a 4/ vo výkone práva prechodu nebránia, avšak sami nemôžu toto právo usporiadať vkladuschopnou listinou. Vzhľadom na to, že takto sa uvedené právo zodpovedajúce vecnému bremenu užívalo minimálne od roku 1923 (kedy sa narodila stará matka navrhovateľky), nadobudla navrhovateľka toto právo vydržaním. O tom, že ide o cestu, svedčia podľa navrhovateľky ňou predložené fotografie, ako aj evidencia katastra nehnuteľností, kde sa ako spôsob využitia pri pozemkoch parc. č. 457/1 a 457/2 uvádza „cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník“. Takto (ako cesta) boli tieto pozemky zamerané aj pri novom zameraní a vzniku parciel č. 457/1 a 457/2. Odporcovia 1/ a 2/ žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný a zaviazať navrhovateľku na náhradu trov konania odporcov 1/ a 2/. Vo vyjadrení k návrhu odporcovia 1/ a 2/ uviedli, že cez nehnuteľnosti - pôvodnú parcelu registra „E“ parc. č. 9, ktorá zodpovedá sčasti parcele registra „C“
parc. č. 457/1 neevidovanej na liste vlastníctva, a parcelu registra „C“ parc. č. 457/2 nikdy neviedla prístupová cesta k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa za riekou Bebrava. Aj pôvod údajnej prístupovej cesty vysypaním starého koryta potoka uvedený navrhovateľkou je mylnou informáciou, nakoľko staré koryto potoka nie je v miestach, kde ležia predmetné nehnuteľnosti, ale v miestach ponad parc. č. 451, 458 a 459. Prístupovou cestou k domu navrhovateľky a k ostatným susediacim nehnuteľnostiam bola a je obecná cesta vedúca rovnobežne s parcelami č. 528/1, 528/2, 528/3, 530/3 a 522/3 a táto cesta je aj pravidelne udržiavaná. Cez nehnuteľnosti parc. č. 457/1 a 457/2 chodili iní ľudia než ich vlastníci ojedinele, a to pred viac ako 40 rokmi, keď sa hospodárilo na pozemkoch s hospodárskymi zvieratami, avšak v žiadnom prípade neboli prístupovou cestou. K parcelám č. 457/1 a 457/2 nikdy nebolo zriadené právo služobnosti a ani iné osobitné vecné bremeno alebo právo prechodu a už vôbec nie prejazdu v prospech vlastníkov rodinného domu súp. č. XX a ani v prospech vlastníkov iných nehnuteľností. Tvrdenie navrhovateľky, že sa cesta využívala 100 rokov až do roku 2010 nie je pravdivé. Táto sa na uvedené účely nevyužívala vôbec, viac ako 40 rokov cez uvedené nehnuteľnosti žiadne osoby mimo vlastníkov priľahlých stavieb pravidelne neprechádzajú ani pešo ani motorovými vozidlami, a navyše cez parcelu č. 457/1 sa autom dá prejsť kvôli náročnému terénu iba s veľkými ťažkosťami a iba s terénnym automobilom. Argument navrhovateľky, že vlastníci domov za riekou Bebrava sa mali podieľať aj na údržbe údajnej cesty jej kosením a potrebnými terénnymi úpravami nie je pravdivý. Predmetné nehnuteľnosti vždy udržiavali výhradne ich vlastníci, pričom od nadobudnutia podielového spoluvlastníctva sa o tieto starajú odporcovia 1/ a 2/. Pravdivé nie je ani tvrdenie navrhovateľky, že odporcovia 1/ a 2/ pozemok parc. č. 457/2 oplotili a bránu uzavreli. Bránu postavil otec odporkyne 3/ pred 31 rokmi, pričom táto je odomknutá. Na preukázanie tvrdení navrhovateľky nestačí len preukázanie skutočnosti, že jej resp. jej právnym predchodcom po istý čas nikto nebránil prechádzať resp. uskutočňovať prejazd cez predmetné nehnuteľnosti a toto prechádzanie sa tolerovalo, pokiaľ nebola súčasne preukázaná aj existencia právnej povinnosti vlastníkov predmetných nehnuteľností strpieť výkon navrhovateľkou tvrdeného práva. V tejto súvislosti odporcovia 1/ a 2/ poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky Rv II 435/32, podľa ktorého skutočné poskytnutie a trpenie služobnosti bez knihového vkladu alebo záznamu poskytuje oprávnenému len držbu práva služobnosti, nie však vecné právo služobnosti. Ak služobnosť nebola vložená do kníh, nemá singulárny nástupca vlastníka služobného pozemku povinnosť uznať a strpieť služobnosť. Okrem toho je potrebné poskytnúť ochranu vlastníckeho práva nielen navrhovateľke ako potencionálne oprávnenej z vecného bremena, ale aj vlastníkom zasiahnutých nehnuteľností, pre ktorých by prípadné určenie navrhovateľkou požadovaného vecného práva spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu bolo neprimeraným zásahom do ich vlastníckych práv. Tento neprimeraný zásah vyplýva jednak z toho, že navrhovateľka by prechádzala motorovým vozidlom priamo popod okná odporcov 1/ a 2/, ale najmä z tej skutočnosti, že navrhovateľka má zabezpečený iný vhodný, udržiavaný a nerušený prístup k nehnuteľnosti, ktorej je vlastníčkou. Napokon odporcovia 1/ a 2/ uviedli, že navrhovateľka neosvedčila existenciu naliehavého právneho záujmu na ňou požadovanom určení, pretože parcela registra „C“ parc. č. 457/1, na ktorej navrhovateľka požaduje zriadiť právo prechodu a prejazdu, je vytvorená z časti pôvodnej parcely registra „E“ č. 9, z časti pôvodnej parcely registra „E“ č. 10 a z časti pôvodnej parcely registra „E“ č. 4. Podielovými spoluvlastníkmi pôvodnej parcely registra „E“ č. 4 sú pritom osoby odlišné od odporcov 1/ až 4/, teda navrhovateľka sa nedomáha požadovaného určenia voči všetkým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností, preto ňou požadované určenie nie je spôsobilé zmeniť resp. zlepšiť jej súčasné postavenie, preto nie je splnená podmienka naliehavého právneho záujmu. Odporkyňa 3/, súčasne ako splnomocnená zástupkyňa odporcu 4/, na pojednávaní dňa 29.6.2012 uviedla, že z ich strany priznávajú právo navrhovateľky na prechod. Slovenský pozemkový fond ako zástupca odporcov 5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/ a 22/ (nezistených vlastníkov) vo vyjadreniach k návrhu uviedol, že navrhovateľka nepredložila písomnú dohodu medzi vtedajšími vlastníkmi pozemkov a vlastníkmi rodinných domov za riekou Bebrava o zriadení práva prechodu a prejazdu. Pokiaľ ide o vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, na naplnenie dobrej viery nestačí, ak tvrdené právo k pozemku bolo dlhodobo nerušene vykonávané. Presvedčenie nadobúdateľa o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim k takému presvedčeniu, teda okolnosťami svedčiacimi o poctivosti nadobudnutia, pričom dôkazné bremeno znáša navrhovateľ. Výkon práva prechodu, ktorý sa opiera len o ústny súhlas vlastníka nehnuteľnosti, nemôže viesť k vydržaniu. Odporkyňa 7/ na pojednávaní dňa 8.1.2014 uviedla, že nesúhlasí s návrhom. Narodila sa a bývala v dome oproti mostu a ceste, kadiaľ mal ísť navrhovateľkou tvrdený výhon (cesta). Nevie o tom, že by tam niekedy bola cesta. Bol to dvor. Pochybuje o tom, že by most staval neb. A. N.. Cez ten dvor nikdy cesta
nešla. Keď vozil materiál na stavbu, vozil ho inokade, po družstevných poliach. Hore do kopca by ani nebol vyšiel. Je tam aj iná cesta, treba dať do poriadku tú. Odporkyňa 10/ v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že nemá k veci čo uviesť, pretože od roku 1946 žije v Českej republike a o danej problematike nič nevie. Odporkyňa 11a/ v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 13.3.2013 uviedla, že nesúhlasí so zriadením vecného bremena na parcele „E“ parc. č. 4, nakoľko po tejto parcele nebola nikdy zriadená prístupová cesta a prístup k nehnuteľnostiam navrhovateľky je možné vyriešiť inak. Pozemok registra „E“ parc. č. 4 nie je vedený ako prístupová, prípadne účelová cesta, ale len zastavaná plocha a nádvorie. V podaní z 31.10.2013 však odporkyňa 11a/ uviedla, že p. Z. K. a p. Š. Z., ktoré ju navštívili 13.3.2013 v Centre sociálnych služieb v Krásnej Vsi, ju účelovo mylne informovali o zriadení vecného bremena k pozemku parc. „E“ parc. č. 4, 6. Preto vyhlasuje, že súhlasí so zriadením vecného bremena cez túto parcelu v prospech navrhovateľky. Odporcovia 11b/, 11c/, 11d/ a 11e/ v písomnom vyjadrení zo dňa 13.6.2013 uviedli, že s návrhom súhlasia a voči existencii vecného bremena v prospech navrhovateľky a majiteľky rodinného domu po jej strýkovi Jozefovi Valjentovi nemajú výhrady, nakoľko jej právo užívať tieto pozemky je dané - táto cesta (prechod a prejazd cez pozemky teraz vedené ako parc. č. 457/2 a 457/1 v prospech majiteľov rodinného domu, ktorý teraz vlastní navrhovateľka) bola dohodou zúčastnených vlastníkov desaťročia využívaná na prechod a prejazd. Štatutárny zástupca odporcu 14/ na pojednávaní dňa 5.11.2013 uviedol, že ako spoluvlastník parcely reg. „E“ parc. č. 4 je za to, aby sa zriadilo vecné bremeno práva prechodu nielen v prospech navrhovateľky, ale aj v prospech vlastníkov domu č. 29. Uviedol ďalej, že most cez rieku Bebrava sa podľa neho staval v šesťdesiatych rokoch a osobne na ňom pracoval, šaloval A. N., právny predchodca navrhovateľky. Na pojednávaní dňa 8.1.2014 ešte uviedol, že keď p. E. (odporca 4/) začal ohrádzať parcelu č. 457/2, bolo to 21.6.2006, p. K., mama odporcu 1/, spolu s p. X., navrhovateľkou, prišli na obecný úrad a podali žiadosť, aby obec upozornila p. Kuchtu, že cesta, ktorú chce ohradiť, je cesta viacerých vlastníkov. Odporkyňa 23/ na pojednávaní dňa 5.11.2013 uviedla, že s návrhom súhlasí, ten výhon tam bol čo pamätá od mala. Súd oboznámil písomné vyjadrenia účastníkov konania a ich zástupcov a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, najmä: výpisy z LV č. 1540, č. 693, č. 285, č. 231, č. 282, č. 286, výpis z KN k parc. „C“ č. 457/1 (všetky v kat. úz. Šípkov), fotografie predložené navrhovateľkou, fotografie predložené odporcami 1/ a 2/, potvrdenia (písomné vyhlásenia) S. N., B. N., Z. N., Ľ. N., Z. Č., N. C., rozhodnutie o priestupku, oznámenie Správy katastra Bánovce nad Bebravou, PKV č. 583, č. 772, č. 132, č. 5, geometrický plán Juraja Motusa z 21.2.2002, kópia katastrálnej mapy, sútlač katastrálnej mapy a mapy určeného operátu, žiadosti K. X. a Z. K. adresované Obecnému úradu Šípkov, vyjadrenie Obce Šípkov - odpoveď na list zo 16.10.2006, geometrický plán Ing. Petra Žiklu z 18.2.1999 (overený Ing. Ľubomírom Antalom) vrátane výkazu výmer, odpoveď katastrálneho odboru s kópiou mapy z r. 1983, písomné vyjadrenie B. N., čestné prehlásenia U. C., A. K., K. K., B. C., Z.. P. F., B. Š., B. O. a A. N.. Súd tiež oboznámil z pripojeného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 4C/131/2008 vyjadrenie Obce Šípkov (z č.l. 97) a zápisnice z pojednávaní z 23.4.2008, z 3.6.2008 a z 11.6.2008. Súd pritom neoboznamoval ani nebral do úvahy výpovede svedkov v uvedenom konaní sp. zn. 4C/131/2008, ale len výpovede účastníkov uvedeného konania, keďže navrhovateľka žiadala o konfrontáciu ich výpovedí z uvedeného konania s ich výpoveďami z tohto konania. Ďalej súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcov 1/, 2/, 3/, 7/, štatutárneho zástupcu odporcu 14/ a svedkov B. Z., Z. N., B. C., Z.Q. K., P.. F. K., C. F., Ľ. N. a S. N.. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 29.6.2012 uviedla, že z rozprávania strýka vie, že majitelia horných domov prechádzali cez sporné parcely. Majitelia týchto domov financovali aj stavbu mosta, aby mali zabezpečenú prístupovú cestu. Z rozprávania starkého vie, že on sa o túto cestu staral. Druhú cestu, cez zasypané koryto rieky Bebrava, využíva od roku 2010, ako vznikli problémy, ale nie je to obecná cesta, nie je ani spevnená ani odhŕňaná, je na nej blato. Predtým chodila po spornej ceste aj autom, bez problémov tade autom prešla. Teraz jej odporcovia 1/ a 2/ v tom bránia, najmä otec odporcu 1/ ju a jej návštevy, ktoré tadiaľ prechádzajú, slovne napáda. Tento spor bol riešený aj políciou. Odporca 1/ na pojednávaní dňa 29.6.2012 uviedol, že za 38 rokov, čo žije v dome č. XX, tade nikto cudzí nechodil. Majitelia domov využívajú tú istú cestu ako navrhovateľka. To, že tade niekedy prešli s kravami, bola dobrá vôľa jeho prastarého otca. Na parcele 457/1 bol starý dom jeho prastarého otca, doteraz sú tam základy. O túto cestu sa stará výlučne sám, a to od svojich 15 rokov, nik iný. Túto cestu užíva iba on s manželkou, ich rodičia a deti a inak nikto.
Odporkyňa 2/ na pojednávaní dňa 29.6.2012 uviedla, že sa prisťahovala do domu ako nevesta, vie len z rozprávania, že sa tieto parcely využívali, keď sa chodilo s kravami ešte v čase, keď sa hospodárilo, takisto sa využívali aj susedné parcely. Ona osobne na sporných pozemkoch nevidela prechádzať cudzie osoby. O cestu na sporných parcelách sa nikto iný nestará, ani nestaral, iba jej manžel. Navrhovateľka má k dispozícii inú cestu, ktorú udržiava obec. Vie, že manžel navrhovateľky svojvoľne zbagroval časť cesty na parcele č. 9, čím im spôsobil škodu.
Odporkyňa 3/ na pojednávaní dňa 29.6.2012 uviedla, že sa narodila v Š., odsťahovali sa asi v roku 1954, ale chodili tam na chalupu. Pamätá si, čo hovoril jej nebohý otec, keď chodievali do Š., nie raz povedal, že dedovia od Srncových a jej dedo sa dohodli na stavbe mosta, predtým tam bol drevený most, bolo treba vybudovať kamenný, oni dvaja sa zložili, prispela aj rodina staršej sestry jej otca, aj dvaja susedia zhora, a to rodičia Š. N. a predchodcovia z domu, ktorý teraz užíva navrhovateľka. Títo sa podieľali na stavbe mosta a títo aj užívali a mali právo prechodu cez most a naňho nadväzujúcu cestu, nikto iný. Potom neskôr, keď chodili na chalupu, otec si všimol, že prechod využíva viac ľudí z dediny, aj tí, ktorí na to nemali právo, tak spolu s jej bratom postavili bránu, aby zabránili ostatným dedinčanom prechádzať cez pozemok. Viackrát doma preberali, kto má právo užívať cestu a kto nie. Dedo navrhovateľky sa na stavbe mosta nepodieľal, ale na ich dvore bolo povedané, že dedo odporcu 1/ mu pustil pás za domom, aby mohol chodiť ku kurínom, resp. hospodárskej stavbe, ktorú mal v hornej časti, ale právo prechodu po ceste nemal. Z rozprávania svojho otca vie, že pôvodní vlastníci domu, ktorý teraz vlastní navrhovateľka, prispeli na stavbu mostu a preto mali právo prechodu.
N. C., ktorý bol najskôr vypočutý v pozícii svedka a po rozšírení okruhu odporcov získal postavenie štatutárneho zástupcu odporcu 14/ (starosta Obce Šípkov) uviedol, že odjakživa bol výhon (prechod) cez N., predkovia tade prechádzali, predtým A. N., neboli tam spory. Čo sa týka priekopy, tade kedysi bol náhon na mlyn, tade sa chodiť nedalo. Tam, kde je teraz zaznačená cesta, bola zastavaná plocha, bola tam stará stavba, rodinný dom. Výhon bol pôvodne na parcele „E“ č. 10 a bol preložený na parcelu č. 9 rodičmi odporcu 1/ bez povolenia obecného úradu. K parcele č. 457/2 prebiehal súdny spor medzi rodinou Srncovou a pani Čičmancovou, kde už dával písomné vyjadrenie ohľadom cesty po bývalej priekope, kade teraz občas chodí navrhovateľka. Táto cesta je v zimných mesiacoch neudržiavaná, keď je veľa snehu, nie je priechodná. Parcela č. 451 nebola riešená v rámci ROEP, asi to bolo riešené notárskou zápisnicou. Keby to bolo v rámci ROEP, bolo by sa tam zriadilo právo prechodu. Na otázku, či videl, že by ľudia cez tento výhon chodili, svedok odpovedal, že v minulosti áno, tí čo bývali hore tade prechádzali aj s vozmi s kravami, keď sa zvážalo. Dalo sa tade dvorom prejsť až na cestu. Chodievali tade N. zhora, aj on tade chodil s traktorom na role. Strýko navrhovateľky cez parcelu 457/1 a 457/2 chodieval stále. Čo sa týka daní k parcelám 457/1 a 457/2, dane platia v jednej pätine navrhovateľka, odporcovia 1/ a 2/, Č., E. a D. N.. Takto platia asi od roku 1995, po ROEP. Navrhovateľka platí od roku 2005, predtým platil jej strýko.
Svedkyňa B. Z., sestra starého otca navrhovateľky, na pojednávaní dňa 5.11.2013 uviedla, že cesta tam bola, pamätá si to od mala. Táto cesta viedla od potoka až po hradskú. Viedla cez dvory E., tí boli od potoka, a cez dvor Q. N., ten bol ďalej. Od Q. N. bol briežok a tam bol potok, oni (rodina svedkyne) bývali za potokom. Po tejto ceste chodil jej otec, keď si chcel na zimu doviesť drevo, musel tade ísť, inde sa nedostal. Na otázku, či sa jej otec nejako dohodol s Q. N. o využívaní cesty, svedkyňa uviedla, že Q. N. nepovedal nič, keď ťahali drevo hore kopcom, ešte im pomohol.
Svedkyňa Z. N., stará mama navrhovateľky, na pojednávaní dňa 5.11.2013 uviedla, že tam, kde býval Q. N., mali maštaľ, oni ich pustili cez záhradu okolo ich chlieva, aby nemuseli obchádzať okolo. Chodili tade všetci, čo mali za ich chalupou role, bola to cesta aj pre dvadsiatich. Ona sa tam vydala v päťdesiatych rokoch, už vtedy tade chodili na role. Boli tam dva potoky, jeden pri ceste, jeden vyššie na mlyn, to už je zrušené, už je aj tam cesta. Keď išli robiť plot, ohrádzať dvor, Q. N. povedal, že keby neboli spokojní, je sa kde poddať. Aj na ten most dávali peniaze, čo tam bol na ten výhon. Na otázku, kto staval ten most, svedkyňa uviedla, že tí čo tade chodili, tí museli stavať, avšak menovite nevedela uviesť, kto most staval. Na otázku, kto dával na stavbu mosta peniaze, svedkyňa uviedla, že všetci dávali, skladali sa, lebo ich bolo veľa, čo chodili cez ten výhon.
Svedkyňa B. C. na pojednávaní dňa 5.11.2013 uviedla, že tam bol priechod cez dvory, ktoré patrili A. a A. E., U. a Q. N. a ďalej cez K. dvor. Chodili tade tí, čo tam bývali, Q. N. - K. dedko, U. N., A. a A. E., aj tí čo bývali hore - A. N., pradedo navrhovateľky, tí mali právo tade prechádzať. Q. N. potom kúpil aj U.
diel. Tento priechod si pamätá od malého dievčaťa, mali tam dva rodinné domy a hospodársku budovu. Jeden dom ešte stojí, tam býva teraz pani T., a na mieste druhého domu si postavili K.. Na otázku, či na tých parcelách mala nejaké práva rodina navrhovateľky, svedkyňa uviedla: „aké právo by mohli mať, akurát ten prechod, čo tade prejdú, nič viac“.
Svedkyňa Z. K., matka odporcu 1/, na pojednávaní dňa 8.1.2014 uviedla, že sa vydala v r. 1973 a odvtedy žije v dome č. XX spolu so starými rodičmi, bolo to nádvorie, patrilo jej dedovi, potom to prešlo na mamu a tá to závetom odkázala jej. Býva tam doteraz so synom. Vie, že navrhovateľka si robí nárok na právo prechodu, dokonca doviezli bager a začali tam bagrovať na parcele, ktorá im nepatrí, a zeminu odvážali preč a manžel navrhovateľky sa k nim vulgárne správal. K stavbe mosta k súčasným parcelám č. 457/1 a 457/2 svedkyňa uviedla, že ho stavali v r. 1962, staval ho brat jej mamy s otcom, aby si mohol tade doviezť stavebný materiál na stavbu rodinného domu, lebo drevený most by nebol vydržal. Pomáhal aj dedko navrhovateľky, ale najal si ho N. E. z č. XX, ktorý v tom čase býval už v Prievidzi a poprosil ho, aby tam išiel robiť zaňho. Na otázku, či má vedomosť či navrhovateľka alebo jej právni predchodcovia užívali parcely č. 457/1 a 457/2 na prechod, svedkyňa uviedla, že áno, ak im to dovolili, tak prešli, prešli aj mladí, až kým tam nezačali bagrovať a správať sa vulgárne. O žiadnej dohode o práve prechodu nevie, žiadnu takú dohodu neuzatvárali. Ak by takú dohodu uzavreli jej právni predchodcovia, určite by to vedela od mamy alebo od starých rodičov, ktorí sa dožili vysokého veku. Na otázku, či A. N. (právny predchodca navrhovateľky) užíval cestu popred jej dom, ktorá je predmetom sporu, svedkyňa odpovedala, že možno raz za rok tade prešiel. Občas tade prešla aj navrhovateľka - pešo a s kočiarom, možno 2-3 krát tade prešla aj autom, mala malé auto. Pokým sa správali slušne, tak (rodina svedkyne) nemala námietky, ale nábytok vozili naokolo. Tieto pozemky boli oplotené dreveným plotom. Nebohý N. E. požiadal jej manžela, aby vpredu na moste urobil bránu, aby tam nechodila hydina, ale tá brána sa nikdy nezamykala ani nezamyká.
Zástupca odporcu 14/ v reakcii na výpoveď svedkyne Z. K. uviedol, že nie je pravda, že A. N. pracoval na stavbe mosta v prospech pána E.. On pracoval vo svoj prospech, na stavbe sa podieľalo päť rodín, a to A. N., N. prezývaní E., Q. N., E. a peniaze dal aj O. D..
Svedok P.. F. K. na pojednávaní dňa 8.1.2014 uviedol, že v roku 1981 sa priženil do Š., odvtedy chodieval k K. na návštevu takmer každý deň. Nikdy tam nebola priechodná cesta, chodilo sa po nespevnenej ceste iba k ním, hore bola lúka. Susedia sa dohodli medzi sebou, že ak bude potrebovať môže prejsť, ale nikdy tam žiadna cesta nebola zaznačená, keď bol starostom (v rokoch 1991-1995), ani sa nikto nedomáhal vecného bremena. Š. bol najhorší vo vysporiadaní pozemkov, bolo to v tom čase tak, že susedia si ústne dohadovali rôzne výmeny, ale nič nebolo na papieri. Nevie, že by tade prešlo nejaké auto, ani sa tade chodiť nedalo, lebo to nebola cesta, bol to strmý svah. Len 2-3 roky dozadu tam začal manžel navrhovateľky bagrovať a sypať štrk.
Svedkyňa C. F. na pojednávaní dňa 4.3.2014 uviedla, že jej babka bývala nad K., ona (svedkyňa) tam chodievala na prázdniny. Jej otec tade chodieval autami, aj poľnohospodárske vozy tadiaľ chodili, chodilo sa tade - cez dvory Srncových a tých, čo tam bývali pred nimi - stále, roky, neboli tam žiadne spory. Na ten most, čo tam je, prispievali tí, čo bývali okolo: E., N., ďalej tí, čo bývali dole pri potoku, kade sa chodilo, na meno si nespomenie, potom zhora, čo bývala jej babka, v tom dvore, kde jej babka bývali aj N., aj tí prispeli, spolu asi štyria-piati. Iný prístup tam nebol. Tade kde bývala babka, bol potok a len úzky chodník. Teraz je tam úzka cesta, ktorá je nevyhovujúca.
Svedok Ľ. N., otec navrhovateľky, na pojednávaní dňa 4.3.2014 uviedol, že tá cesta - výhon vznikol v r. 1860, čo rozprávala babka a starí ľudia. Chodili tade s kravami a s vozmi, tá cesta pokračovala až do vŕška, tam je zachovaná až dodnes. Bývalo tam hore asi 20 ľudí, boli to 3 chalupy - oni, ďalší N., pani M. a pán M.. Chodievali tade na motorke, strýko z Čiech na Spartaku, stredom bola cesta. Pôvodne tam boli drevené mosty, ktoré vždy pri povodniach brala voda, preto tí, čo tam bývali, sa dohodli, poskladali sa, každý niečo doniesol, bolo ich 4-5 a postavili most. V r. 1992-1993 si odporca začal robiť plot, prišiel tam s pánom Stehlíkom, pýtali sa ho (svedka), či to môžu zahradiť, povedal, že áno, ak hore spravia šikminu, lebo oni posunuli ten plot, kade bola cesta a ostal tam svah. Povedali, že ten svah skopú, ale neurobili to, urobil to jeho zať. Dcéra navrhovateľky, jeho vnučka, tade chodievala každý deň do školy a zo školy, navrhovateľka tade chodievala s kočiarom, len musela dávať pozor, lebo tam bola šikmina, ale dalo sa prejsť. Keď bolo sucho, dalo sa prejsť aj autom. Keď bolo mokro, vtedy bola mokrá tráva, mohlo sa stať, že auto skĺzne do plota. Potom tam začal odporca 1/ parkovať s Aviou. Tá druhá cesta v zime
nebola udržiavaná, len teraz, možno posledné dva roky, čo tam býva jeho dcéra, predtým tam bývalo aj 50 - 70 cm snehu. K stavbe mosta svedok uviedol, že bol vtedy malý chlapec, otec prišiel z roboty, že ide stavať most. To bola bleskovka, dohodli sa, boli to chlapi, možno za 3-4 hodiny most vybetónovali. Boli tam okrem jeho otca aj dedko, pradedko, A. N. zo Svinnej, asi aj O., ten tam v tom čase býval. Na otázku, či bol prizvaný k tomu, keď sa robili zmeny v priechode, svedok uviedol, že áno, keď sa robil plot aj keď bol spor s p. Č., p. K. ho volala, povedala, že sa ho to týka.
Svedok S. N., bratranec otca navrhovateľky, na pojednávaní dňa 4.3.2014 uviedol, že tam pásaval husi, chodievali cez ten dvor, popod dvere a okná starých a prastarých rodičov p. K., chodievali tade kvantá ľudí, aj dobytok, vozy, to boli tzv. gruntové výhony, každý rod mal takýto výhon. Nikdy tam nebol spor, až teraz. Na otázku, kade presne chodili, svedok uviedol, že tam, kde je teraz plot pani N., vedľa tohto plota. Kým tam stál starý rodinný dom K. prarodičov, musel sa tento dom obchádzať a potom cesta pokračovala ďalej dvorom, teraz už ten dom tam nie je. Keď sa nasťahovala p. K., oni to zbúrali a ohradili si dvor. K okolnostiam výstavby betónového mosta na začiatku výhonu svedok uviedol, že všetci, čo tam bývali, prispievali, každý prispel na výstavbu finančnou čiastkou, bola to nevyhnutnosť. Predtým tam boli drevené mosty, tie brávala voda. Keď začala industrializácia Slovenska, postavil sa betónový most. Všetci ten most potrebovali, poskladali sa naňho. Na otázku, či na ten most prispel aj právny predchodca navrhovateľky, svedok odpovedala, že áno, bol to jeho strýko, on v tom dome býval, on nemal deti, prenechal ho bratrancovi a po ňom to zdedila navrhovateľka. Aj on (svedok) tam vozil materiál, nielen im, aj K., mali dobré vzťahy.
Vzhľadom na zásadu ústnosti občianskeho súdneho konania a na pomerne veľké množstvo svedkov navrhnutých oboma stranami, ktorých súd vypočul, súd len okrajovo vzal do úvahy písomné vyhlásenia (potvrdenia, čestné prehlásenia) predkladané oboma stranami. Súd vychádzal zo zásady, že nemožno požadovať dôkaz o neexistencii niečoho (v tomto prípade prechodu), preto čestné vyhlásenia tohto typu (že nikdy nebolo dohodnuté právo prechodu) považoval súd za nadbytočné. Bolo úlohou navrhovateľky preukázať právo prechodu a dobromyseľnosť svoju a svojich právnych predchodcov, nie úlohou odporcov preukazovať neexistenciu takéhoto práva. Okrem toho niektorí autori vyhlásení predkladaných oboma stranami boli vypočutí ako svedkovia a pri ostatných - pokiaľ účastníci nenavrhli ich výsluch
- nebolo možné overiť, do akej miery sú tieto osoby znalé miestnych pomerov a aký je ich vzťah k účastníkom konania. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.
Podľa § 865 ods. 6 Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti z vecných bremien vzniknutých pred 1. aprílom 1964 sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 135b a § 135c ods. 3 až 7 v znení zákona č. 131/1982 Zb. [v súčasnosti ustanovenia § 151n a § 151o]. Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2). Podľa § 135a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991, do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu. K námietke nedostatku naliehavého právneho záujmu, ktorú vzniesli odporcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k návrhu súd uvádza, že tento nedostatok navrhovateľka odstránila zmenou návrhu a žiadosťou o pribratie ďalších účastníkov do konania na strane odporcov, takže v súčasnosti sú účastníkmi konania nielen všetci vlastníci parcely registra „C“ parc. č. 457/2, ale aj všetci vlastníci parciel registra „E“ parc. č. 4, 9 a 10, z ktorých častí je tvorená parcela registra „C“ parc. č. 457/1. Teda prípadné určenie vecného bremena v tomto konaní bude zaväzovať všetkých spoluvlastníkov dotknutých nehnuteľností, a preto už nie sú pochybnosti o tom, že prípadné určenie vecného bremena bude spôsobilé zmeniť resp. zlepšiť súčasné postavenie navrhovateľky. Pokiaľ odporcovia 1/ a 2/ v záverečnej reči prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v súvislosti s nedostatkom naliehavého právneho záujmu poukazovali na to, že navrhovateľka je spoluvlastníčkou parcely registra „E“ parc. č. 10, súd uvádza, že pokiaľ ide o právo in rem (kde je oprávneným vlastník susedného pozemku), nič nebráni zriadeniu takéhoto práva aj keď je vlastník susedného pozemku (oprávnený z vecného bremena) súčasne spoluvlastníkom pozemku, na ktorom toto vecné bremeno viazne, keďže vlastníctvo resp. spoluvlastnícke podiely k obom týmto pozemkom môžu byť prevádzané samostatne, teda aj keď v súčasnosti sú v rukách jednej osoby, v budúcnosti tomu tak byť nemusí. Pokiaľ ide o skutkový stav, medzi účastníkmi konania nebolo sporné, aj keď to navrhovateľka nepreukázala listinnými dôkazmi, že navrhovateľka nadobudla nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XX na parcele č. 524, kat. úz. Š., od svojho prastrýka (brata svojho starého otca) A. N., je teda právnou nástupkyňou po A. N.. Túto skutočnosť mal súd preukázanú aj vyjadreniami odporcov 11b/ - 11e/ a zástupcu odporcu 14/ - z ich výpovedí resp. písomných vyjadrení vyplýva, že považujú navrhovateľku za právnu nástupkyňu po A. N.. Ďalej mal súd preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľky
- vlastníci rodinného domu súp. č. XX a aj vlastníci ďalších susediacich nehnuteľností využívali na prechod k svojim domom cestu cez pozemky, ktoré sú dnes evidované ako pozemky registra „C“ parc. č. 457/1 a 457/2 resp. pozemky registra „E“ parc. č. 4, 9 (čiastočne) a 10 (čiastočne). Priechod uvedenými pozemkami síce spochybňovali niektorí svedkovia (najmä P.. F. K.), avšak podstatná väčšina svedkov tento priechod potvrdila a vyplynul aj z vyjadrení odporcov 3/, 11a/ - 11e/, 14/. Napokon aj odporca 1/ priznal, že tade niekedy v minulosti prešli s kravami a svedkyňa Z. K., matka odporcu 1/, uviedla, že právni predchodcovia navrhovateľky prechádzali cez parcely č. 457/1 a 457/2, ak im to dovolili, a aj navrhovateľka tade občas prešla autom. Súd teda mal preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľky počas dlhého obdobia (ako vyplynulo z výpovedí odporcov a svedkov minimálne dve generácie) využívali prechod cez sporné pozemky.
Svedok Ľ. N., otec navrhovateľky, uviedol, že keď sa robil plot aj keď bol spor s pani Č., pani K. ho volala, povedala, že sa ho to týka. Zhodne s tým Z. K., matka odporcu 1/, vo veci vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 4C/131/2008 - tam v postavení navrhovateľky - na pojednávaní dňa 23.4.2008 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že nehnuteľnosť, ktorá vtedy bola predmetom sporu (parcela č. 457/2), vždy slúžila ako cesta k nehnuteľnostiam, ktoré sú v súčasnosti vedené na LV č. XXX, čiže k pozemkom parc. č. 451 a 541. Pritom parcela č. 541 sa nachádza v hornej časti, nad spornými pozemkami parc. č. 457/2 a 457/1, resp. parc. č. 10, 4 a 9, teda v rovnakej lokalite ako dom súp. č. XX (dom navrhovateľky). Na preukázanie tejto skutočnosti Z. K. v konaní pod sp. zn. 4C/131/2008 navrhovala ako svedka otca navrhovateľky v tomto konaní, Ľ. N.. Okrem toho Z. K. ako navrhovateľka v konaní pod sp. zn. 4C/131/2008 na pojednávaní dňa 3.6.2008 poukazovala na fotografie, na ktorých malo byť vidieť cestu, ktorá „ide popred náš dom a ... pokračuje až E. X., ktorí bývajú nad nami a ešte aj k N.“. Z toho, že Z. K., matka odporcu 1/, v inom konaní uvádzala cestu vedúcu popred jej dom až k X. a žiadala výsluch Ľ.R. N., otca navrhovateľky, na preukázanie, že parcela č. 457/2 je cestou, je možné vyvodiť záver, že považovala Ľ. N. za človeka, ktorý by mal mať priamy záujem na zachovaní tejto cesty, keďže túto cestu sám využíva, pričom vtedy neuvádzala, že by ju využíval bez právneho dôvodu.
Súd však - zhodne s právnym názorom odporcov 1/ a 2/ a Slovenského pozemkového fondu - uvádza, že na priznanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nepostačuje samotná skutočnosť, že tvrdené právo bolo v minulosti, hoci dlhodobo, vykonávané a tolerované. Je potrebné tiež preukázať existenciu právneho dôvodu, z ktorého možno vyvodzovať na jednej strane oprávnenie navrhovateľa prechádzať cez sporné pozemky a na druhej strane povinnosť odporcov strpieť prechádzanie cez svoj pozemok. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že nikdy nedošlo k zápisu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (resp. predtým práva služobnosti) do pozemkových kníh. Podľa názoru súdu vzhľadom na inštitút vydržania, ktorý bol v Občianskom zákonníku upravený do 31.3.1964 (Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb.) a potom od 1.4.1983, nemožno od navrhovateľky požadovať, aby preukázala existenciu dohody o práve prechodu výlučne písomnou zmluvou. Na rozdiel od právnej úpravy a judikatúry z roku 1932, ktorou argumentovali odporcovia 1/ a 2/, Občiansky zákonník od 1.4.1983 nerozlišoval pri nadobudnutí práv zodpovedajúcich vecnému bremenu práva in rem a práva in personam, ani zaknihované a nezaknihované práva. Teda nielen právo in personam (viažúce sa na konkrétnu osobu oprávneného z vecného bremena), ale aj právo in rem (viažúce sa na nehnuteľnosť, najčastejšie na pozemok alebo stavbu susediacu so sporným pozemkom, a prechádzajúce na každého ďalšieho vlastníka danej nehnuteľnosti), aj keď nie je uvedené v pozemkovej knihe (teraz v katastri nehnuteľností), môže byť predmetom vydržania, pokiaľ navrhovateľ unesie dôkazné bremeno ohľadom nerušeného užívania daného práva počas vydržacej doby a svojej dobrej viery. V danom prípade súd dospel k záveru, že dobrá viera, resp. presvedčenie (nielen subjektívne, ale objektívne vzhľadom na všetky okolnosti) navrhovateľky a jej právnych predchodcov o tom, že im patrí právo prechodu a že vlastníci predmetných pozemkov sú povinní toto právo strpieť, bola preukázaná. Aj keď navrhovateľka nepreukázala a ani svedkovia neuvádzali, medzi kým presne, kedy presne a za akých okolností malo dôjsť k dohode medzi právnymi predchodcami navrhovateľky a právnymi predchodcami odporcov o práve prechodu, vzhľadom na dlhý časový odstup (podľa tvrdenia navrhovateľky 100 rokov, podľa svedkov ale aj niektorých odporcov „odkedy si pamätajú“) nie je možné požadovať uvedenie presných okolností. Súd však vyhodnotil ako podstatné, že nielen z vyjadrení svedkov (B. C., P.. F. K.), ale aj z vyjadrení odporcov 3/, 11b/ - 11e/ vyplynulo, že dohoda medzi právnymi predchodcami navrhovateľky a odporcov o práve prechodu existovala, teda nešlo len o ticho tolerovaný prechod, ale o právo prechodu na základe dohody. Niektorí z nich (najmä svedkyňa B. C. a odporkyňa 3/) presne označili oprávnených, ktorých sa právo prechodu týkalo. Dobrú vieru právnych predchodcov navrhovateľky potvrdzuje skutočnosť, že sa podieľali na stavbe mosta, ktorý vedie od obecnej cesty smerom k sporným pozemkom. Účasť právneho predchodcu navrhovateľky, A. N., na tejto stavbe mosta (či už osobne prácou, alebo finančne) potvrdili opäť nielen svedkovia (B. C., C. F., Ľ. N., S. N.), ale aj odporkyňa 3/ a štatutárny zástupca odporcu 14/ (starosta obce Šípkov). Aj keď odporkyňa 7/ a svedkyňa Z. K.Á. spochybnili účasť A. N. na stavbe mosta, táto skutočnosť bola preukázaná výpoveďami ostatných uvedených svedkov a odporcov, pričom títo nezávisle na sebe zhodne označovali 4-5 rodín (vrátane právneho predchodcu navrhovateľky), ktoré sa na stavbe mosta podieľali. Tu je potrebné poukázať aj na to, že svedkyňa B. C. a odporkyňa 3/ sa výslovne vyjadrili v tom zmysle, že tí, ktorí sa podieľali na stavbe mosta, mali právo prechodu, resp. že mali právo prechodu práve preto, že prispeli na stavbu mosta. Teda účasť na stavbe mosta bola pre obe strany, t. j. právnych predchodcov oprávnených aj povinných z vecného bremena, vonkajším prejavom toho, že medzi nimi existuje dohoda o práve prechodu (aj keď nepísaná), ktorá oprávnených zaväzuje podieľať sa na zveľaďovaní cesty, ktorú využívajú. Súd tiež poukazuje na to, že odporkyňa 3/ uviedla, že jej otec si všimol, že prechod využíva viac ľudí z dediny, aj tí, ktorí na to nemali právo, preto spolu s jej bratom postavili bránu, aby zabránili ostatným dedinčanom prechádzať cez pozemok. Z tohto vyjadrenia je zrejmé, že podľa presvedčenia otca odporkyne 3/ (ktorého by sme mohli dnešnou terminológiou označiť ako povinného z vecného bremena) existovali ľudia z dediny, ktorí mali právo prechodu a takí, ktorí toto právo nemali, teda nešlo len o všeobecne tolerovaný prechod a existovalo presvedčenie povinných z vecného bremena o povinnosti prechod strpieť, avšak len vo vzťahu ku konkrétnym osobám, ktoré za tento prechod poskytovali protislužby vo forme udržiavania cesty. Vzhľadom na uvedené považoval súd za preukázané tak užívanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu navrhovateľkou resp. jej právnymi predchodcami minimálne počas vydržacej doby 10 rokov (tak pred rokom 1964, ako aj po roku 1983, až do roku 2010), ako aj presvedčenie, že im patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to právo viažúce sa na ich dom, teda právo in rem, a že vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní toto právo strpieť. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto medzitýmneho rozsudku. Keďže z vyjadrenia Správy katastra Bánovce nad Bebravou z 10.7.2012 vyplýva, že v kat. úz. Š. nie je možné vyhotoviť identifikáciu parciel a je potrebný geometrický plán, súd dospel k záveru,
že pred vyhotovením tohto geometrického plánu je účelné najprv rozhodnúť o základe uplatneného nároku medzitýmnym rozsudkom a až potom pokračovať presným určením trasy (miesta) prechodu. Z rovnakého dôvodu súd nevykonal navrhovanú ohliadku na mieste, ktorá pre rozhodnutie o základe uplatneného nároku nebola potrebná (ohliadkou by bolo možné preskúmať len súčasný technický stav cesty resp. užívací stav pozemkov, avšak podstatou rozhodovania o vydržaní práva je stav z minulosti). Súd ešte uvádza, že považoval za irelevantné pre rozhodnutie v tejto veci, či k rodinnému domu navrhovateľky vedie aj iná prístupová cesta a to, nakoľko je takáto iná prístupová cesta udržiavaná. Zo samotného vyjadrenia navrhovateľky vyplynulo, že odporcovia 1/ a 2/ jej v súčasnosti resp. od roku 2010 bránia vo využívaní prechodu, ktorý je predmetom tohto konania, teda navrhovateľka využíva aj inú cestu. Táto skutočnosť však nemá žiaden vplyv na to, či navrhovateľka má alebo nemá právo prechodu a prejazdu, ktorý je predmetom tohto konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.