Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_28P-504-2011.pdf
PDF · 103.57 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/504/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľky: J. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. XX, U., prechodne bytom J. XX, U., proti odporcovi: H. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. XX, U., t.č. XX O. R., S., T. U.Á., zastúpený Advokátska kancelária Beňová, s. r. o., so sídlom Blumentálska 8, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom J. Š., nar. XX.X.XXXX, J. Š., nar. X.X.XXXX a Q. Š., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo H. Š., nar. XX.X.XXXX a J. Š., rod. F., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v U., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu U. Z., vo zv. O., ročník XXXX, na str. XXX, pod por. č. XXX r o z v á d z a.
Súd zveruje maloleté deti J. Š., nar. XX.X.XXXX, J. Š., nar. X.X.XXXX a Q. Š., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok je oprávnená matka.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej J. Š. sumou 90,- eur mesačne, na výživu maloletej J. Š. sumou 90,- eur mesačne a na výživu maloletej Q. Š. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku súdu v časti o rozvode manželstva, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi J. Š. a J. Š. každý kalendárny rok od 1.7. od 10.00 hod. do 10.8. do 18.00 hod. Otec si deti vyzdvihne v miesta bydliska maloletých detí a po ukončení styku ich na tom istom mieste odovzdá.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom, podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 28.11.2011 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca má už 2 roky vzťah s inou ženou, ktorý stále trvá. Odporca sa momentálne nachádza v zahraničí, kde aj pracuje. O maloleté deti sa odporca vôbec nezaujíma, neprispieva ani na ich výživu a výchovu. S výchovou detí pomáha navrhovateľke jej súčasný partner, s ktorým čaká navrhovateľka dieťa. Vzhľadom k tomu navrhovateľka
žiadala o rozvod manželstva s odporcom, zverenie maloletých detí do jej opatery a určenie výšky výživného na maloleté deti.
Odporca s rozvodom manželstva súhlasil. Vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 9.1.2014, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 14.1.2014, uviedol, že s navrhovateľkou uzatvoril manželstvo dňa XX.X.XXXX, pričom sa brali z lásky. Z ich vzťahu sa narodili 2 maloleté deti - J., nar. XX.X.XXXX a J., nar. X.X.XXXX. Manželské spolužitie bolo spočiatku harmonické, postupne sa dostavila kríza v podobe prvých konfliktov. V tom čase odporca vycestoval za prácou do Veľkej Británie. Aj napriek značnej vzdialenosti sa odporca snažil udržiavať kontakt s maloletými deťmi a po určitom čase sa mu podarilo opätovne nadviazať komunikáciu aj s navrhovateľkou. V júni 2009 sa navrhovateľka spoločne s maloletými deťmi presťahovala k odporcovi do Veľkej Británie. Navrhovateľka tu nastúpila do práce a maloleté deti do miestnej základnej školy, pričom tu absolvovali celý školský rok 2009/2010. Po ukončení školského roku 2009/2010 odletela navrhovateľka spoločne s maloletými deťmi naspäť na Slovensko, pričom malo ísť o dvojtýždňovú dovolenku. Do Veľkej Británie sa už navrhovateľka ani maloleté deti nevrátili. Odporca v súčasnosti pravidelne komunikuje s maloletými deťmi - telefonicky 1 až 2-krát za dva týždne a so staršou dcérou takmer každý deň cez sociálnu sieť. Tvrdenia navrhovateľky o tom, že sa odporca nezaujíma o maloleté deti, tak nie sú pravdivé. Odporca naďalej býva vo Veľkej Británii, kde nadviazal známosť so svojou terajšou partnerkou, s ktorou má maloleté dieťa a ďalšie dieťa sa má narodiť v marci. V otázke úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode odporca navrhoval vypočutie samotných maloletých detí, ktoré sú vzhľadom na svoj vek schopné sa k tejto otázke primerane vyjadriť a rozhodnúť sa, či chcú byť zverené do osobnej starostlivosti otca alebo matky. V prípade zverenia maloletých detí do osobnej s starostlivosti matky odporca žiadal o úpravu styku v čase letných prázdnin. Vzhľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporca navrhoval určenie výživného vo výške 50,- eur mesačne na každé maloleté dieťa, nakoľko výživné v takomto rozsahu uhrádza aj v súčasnosti. Odporca má ukončené základné vzdelanie. V súčasnosti pracuje v spoločnosti T. E. XXX J. Y., P., na pozícii Gaming arcade assistant s mesačným príjmom približne 700,- libier (847,71 eur). Svoje výdavky odporca vyčíslil sumou 839,16 eur mesačne, ktoré pozostávajú z výživného na obe maloleté deti (100,- eur), nájomného (208,39 eur), výdavky na stravu (151,38 eur), na vykurovanie a teplú vodu (96,88 eur), poistenie motorového vozidla (85,98 eur), daň za motorové vozidlo (25,43 eur), pohonné hmoty (121,10 eur) a zabezpečenie výživy ďalšieho dieťaťa, ktoré má so súčasnou partnerkou (50,- eur).
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s písomným vyjadrením otca, so spisom Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/61/2013-62 zo dňa 27.2.2014, so sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX pred matričným úradom U. Z.. Obaja manželia sú slovenskí štátni občania, národnosti slovenskej a u oboch ide o prvé manželstvo. Z ich manželstva sa narodili dcéry: J., nar. XX.X.XXXX a J., nar. X.X.XXXX.
Posledné spoločné bydlisko manželom bolo na adrese: G. X/A, I. A., U., pričom na tejto adrese sa v súčasnosti nezdržiava ani jeden z manželov.
Na okresnom súde Bratislava II sa vedie konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Rozhodnutím č.k. 28P/61/2013-62 zo dňa 27.2.2014 súd zveril maloleté deti J. a J. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej J. Š. sumou 90,- eur mesačne a na výživu maloletej J. Š. sumou 90,- eur mesačne.
Počas konania sa navrhovateľke narodila dcéra Q. Š., nar. XX.X.XXXX, pričom odporca nie je jej biologickým otcom. Biologickým otcom maloletej je partner navrhovateľky H. N..
Navrhovateľka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti vo výške 268,- eur mesačne. Uviedla, že pracuje, chodí upratovať, za čo má mesačne príjem 460,- eur (210,- eur + 250,- eur. ). Býva v prenajatom byte, za čo uhrádza 260,- eur mesačne. V byte býva aj priateľ navrhovateľky, pracoval do konca roku 2013, pričom jeho príjem dosahoval výšku cca 700,- eur netto, momentálne je nezamestnaný. Navrhovateľka nevedela preukázať príjem z brigád, nakoľko zmluva je údajne uzatvorená s jej synovcom. Nemá ani žiadny doklad o tom, že mesačne uhrádza nájomné, pretože majiteľ im nedáva žiadny doklad. Navrhovateľka uviedla, že odporca maloleté deti v poslednom období manipuluje za účelom ich zverenia do osobnej starostlivosti odporcu. Hlavne staršia dcéra J. zvažuje návštevu odporcu vo Veľkej Británii. Dcéry majú medzi sebou pekný vzťah, sú na seba naviazané a všade chodia spolu. S navrhovaným výživným navrhovateľka nesúhlasila, nakoľko sama vynaloží na deti sumu 700 - 800 eur mesačne. Dcéra J. navštevuje 7. ročník základnej školy a J. 5. ročník základnej školy, škole sa platí ročne ZRPŠ poplatok 20,- eur a poistné 8,- eur na každé dieťa. Deti sa v škole nestravujú, nechodia ani na záujmové krúžky a do školy sa dopravujú prostredníctvom MHD.
Odporca žije vo Veľkej Británii, kde aj pracuje. Jeho príjem dosahuje výšku cca 700,- libier (847,71 eur) mesačne. Podľa predložených potvrdení o príjme dosahoval odporca v mesiaci november príjem 175 L týždenne, v mesiacoch august, september a október dosahoval príjem 227,50 L týždenne.
Odporca má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej G. Š., nar. XX.X.XXXX, ktorá sa narodila zo vzťahu s jeho partnerkou X. Y.. Partnerka odporcu je na rodičovskej dovolenke a boli jej priznané sociálne dávky vo výške 251,52 libier (305,67 eur) mesačne.
Právny zástupca odporcu odmietol tvrdenia navrhovateľky o manipulácii odporcu vo vzťahu k maloletým deťom. Odporca sa vyjadril, že bude rešpektovať vôľu maloletých v otázke, ktorému z rodičov chcú byť zverené do osobnej starostlivosti na čas po rozvode.
Z výsluchu maloletej J. a maloletej J. súd zistil, že dievčatá by chceli byť s obidvoma rodičmi rovnomerne
- pol roka s mamou a pol roka s otcom. Otcovu priateľku poznajú s rozhovorov cez skype a zdá sa im fajn. Otca dlho nevideli kvôli tomu, že matka sa ich bála za ním pustiť. V Anglicku sa dievčatám páčilo, mali tam kamarátky. Priateľ matky na nich niekedy neodôvodnene kričí.
Navrhovateľka so zverením detí do striedavej starostlivosti tak, ako to navrhli samotné maloleté deti, nesúhlasila. Takúto starostlivosť si nevie predstaviť aj vzhľadom na odlišné vyučovacie predmety na školách na Slovensku a vo Veľkej Británii.
Odporca so zverením maloletých detí do striedavej starostlivosti súhlasil, nakoľko striedavú starostlivosť v polročných intervaloch si vybrali samotné maloleté dcéry a toto ich rozhodnutie rešpektuje.
Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, nakoľko striedavá starostlivosť sa javí vzhľadom na odlišný školský systém krajín komplikovaná. Vyživovaciu povinnosť navrhol kolízny opatrovník určiť vo výške 120,- eur mesačne na maloletú J., 100,- eur mesačne na maloletú J. a vo vzťahu k maloletej Q. vo výške minimálneho výživného. Styk otca s maloletými deťmi navrhol upraviť počas letných prázdnin v rozsahu 6 týždňov od júla do polovice augusta.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je tak vážne rozvrátené, že si nemôže plniť svoju spoločenskú funkciu. Manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, majú založené nové partnerské vzťahy, z ktorých sa narodili deti, sú citovo odcudzení, nie je predpoklad, že by manželské spolužitie obnovili. Preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.
V časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode rozhodol súd tak, že ich zveril do osobnej starostlivosti matky , berúc do úvahy tú skutočnosť, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, otec žije v zahraničí a matka sa dlhodobo o deti stará. Striedavú starostlivosť, ktorá by sa uskutočňovala v 6- mesačných intervaloch nepovažoval súd za vhodnú, kládla by neprimerané nároky ako na maloleté deti, tak aj na matku. Napriek tomu, že škola vo Veľkej Británii vyjadrila súhlas s týmto modelom, nie je zrejme aký postoj by zaujala základná škola na Slovensku. Pokiaľ by aj súhlasila, maloleté deti by museli robiť rozdielové skúšky, samozrejme s pomocou matky, čo matka odmietla. Zároveň súd určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bude matka a to z dôvodu, že otec žije v zahraničí a spoločné zastupovanie by nebolo efektívne.
Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí ako aj z možnosti a majetkových pomerov otca. Otec síce vo svojom vyjadrení uviedol, že dosahuje mesačnú mzdu 700 L, podľa výplatných listín však za obdobie pred novembrom 2013 dosahoval príjem 900 L (1.097,- eur), teda podľa názoru súdu je v možnostiach otca, aby takýto príjem dosahoval. Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú tomuto príjmu ako aj potrebám maloletých detí, pričom je potrebné uviesť, že takto určené výživné je na pomyselnej priemernej až dolnej hranici. Otec sa odvolával na ďalšie vyživovacie povinnosti, je však potrebné si uvedomiť, že otec i keď má právo na rodinný život, mal postupovať tak aby novými záväzkami neboli ohrozené už existujúce povinnosti. Súd bral do úvahy aj sociálnu dávku partnerky otca a to vo výške 305,- eur mesačne. Nie všetky výdavky uvedené otcom sú akceptovateľné. Za neprimeraný výdavok považuje súd náklad na motorové vozidlo ( pohonné hmoty, daň, postenie) cca 230 L. Pri takomto vysokom výdavku je potom na zváženie využívanie služieb verejnej hromadnej dopravy. Súd matke nevyhovel v plnom rozsahu a to z viacerých dôvodov. Výšku výdavkov na maloleté deti, ktorú uvádzala matka ( 700,- až 800,- eur) považoval súd za neprimeranú vzhľadom k tomu, že deti nenavštevujú žiadne krúžky, v škole nechodia na obedy, nemajú zaplatené poplatky. Matka nepreukázala svoj príjem, má ešte ďalšie dieťa, jej partner nepracuje, matka uhrádza za byt sumu 250,- eur mesačne, je teda na mieste otázka z akých príjmov a na aké účely matka vynakladá prostriedky v takejto výške (700,- -800,- eur), ktorá sa vzhľadom na uvedené javí nedôveryhodná. Maloletej Q., ktorá nie je biologickým dieťaťom odporcu súd určil výživné v minimálne výške stanovenej zákonom, vzhľadom k tomu, že konanie o zapretí otcovstva doposiaľ nebolo ukončené.
Súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, s prihliadnutím na právo maloletých detí na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Pri rozsahu styku súd bral do úvahy vzdialenosť bydlísk obidvoch rodičov, kedy nie je možné upraviť styk obvyklým spôsobom t.j. každý druhý víkend, príp. častejšie. Súd upravil styk len počas letných prázdnin a to v rozsahu 40 dní. Súd prihliadal na to, že aj matka má právo tráviť s maloletými deťmi istý čas počas letných prázdnin ( v tomto prípade to bude len 20 dní, s otcom maloleté deti strávia 40 dní ).
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.
Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.