Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1S-27-2024.pdf
PDF · 80.46 KB
Case nature
Subarea
1S/27/2024
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Hrnčiarska 29, 040 01 Košice –mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (právneho predchodcu) žalovaného č. OU- BA-OVBP2-2023/441214/VAM zo dňa 30.11.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 13.02.2024 z a m i e t a.
odôvodnenie:
I.
1. Žalobca sa žalobou, doručenou dňa 13.02.2024, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2023/441214/VAM z 30.11.2023 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Mestskej časti Bratislavy - Rača (ďalej aj len ,,MČ-Rača“) č. 14400/1382/2023/SU-MRV z 18.08.2023 (ďalej len ,,prvostupňové rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím rozhodol právny predchodca žalovaného Okresný úrad Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky (pozn. k zmene v osobe žalovaného došlo s účinnosťou od 1. apríla 2024 na základe zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní) o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení prvostupňového rozhodnutia, ktorým MČ-Rača vydala v územnom konaní rozhodnutie o umiestnení stavby s názvom „Račany Bianco 3. etapa". Žalobca súčasne navrhol priznať žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,SSP“) z dôvodu hrozby závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého výkonu najmä prvostupňového rozhodnutia, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom.
2. V rámci argumentácie k dôvodnosti priznania odkladného účinku žalobca poukázal na zásadu právnej bdelosti, § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí (ďalej len ,,zákon o životnom prostredí“) a na princípy prevencie a predbežnej opatrnosti uplatňované v rámci ochrany životného prostredia, ktoré je podľa žalobcu potrebné prepojiť s odkladným účinkom žaloby, resp. kasačnej sťažnosti. Uviedol, že vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa stáva, že vo veciach životného prostredia sa súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia skončí rozsudkom, ktorým sa toto rozhodnutie zruší, avšak medzičasom už uvedené bolo vykonané s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie, čo podľa žalobcu nekorešponduje s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti. Poukázal na princíp právnej istoty, ktorý sa podľa žalobcu vnútorne spravuje dvomi protichodnými zásadami, a to prezumpciou správnosti rozhodnutí správnych orgánov a preventívnej opatrnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto potrebné postupovať takým spôsobom, aby sa nenávratne nevylúčila ani jedna z uvedených možností, ale aby iba dočasne jeden princíp ustúpil druhému. Namietal, že prepäté, až
formalistické bazírovanie správnych súdov na princípe prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov spôsobuje v slovenskej aplikačne praxi nedostatky, a to v podobe porušovania práva verejnosti na priaznivé životné prostredie, čo je tiež nespochybniteľným verejným záujmom a jedným z dôvodov na priznanie odkladného účinku v zmysle § 185 písm. a) SSP. Ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok znamenalo by to podľa žalobcu nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia.
II.
3. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo správnemu súdu doručené dňa 28.06.2024 a administratívny spis bol doručený 01.07.2024. Vo vyjadrení žalovaný k návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že žalobca neosvedčil existenciu skutočností, ktoré by predstavovali hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých by bolo možné priznať správnej žalobe odkladný účinok a ani neuviedol, či a aká (konkrétna) ujma by mohla vzniknúť. Žalovaný navrhol zamietnuť návrh na priznanie odkladného účinku.
III.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie..
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
IV.
8. Správny súd vo všeobecnosti k odkladnému účinku uvádza, že prostredníctvom tohto inštitútu sa má vo výsledku zabezpečiť materiálna ochrana práv a oprávnených záujmov úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami, pričom však priznanie a naopak ani nepriznanie odkladného účinku zo strany súdu neprejudikuje, akým spôsobom bude rozhodnuté o merite veci. K účelu inštitútu odkladného účinku možno poukázať na to, že jeho základným zmyslom nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (rozhodnutie Krajského súdu v Brne sp. zn. 62Af 42/2011 zo dňa 03.08.2011). Samotné podanie správnej žaloby vo všeobecnosti nemá automaticky odkladný účinok, ak tak nie je výslovne uvedené v Správnom súdnom poriadku alebo v osobitnom predpise. Správny súdny poriadok predpokladá možnosť, kedy môže byť odkladný účinok priznaný zo strany správneho súdu za predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené procesné podmienky pre jeho priznanie, pričom týmito sú: a) návrh žalobcu, b) vyjadrenie
žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu a c) naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.
9. Pokiaľ ide o naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku, tieto sú determinované v § 185 písm. a) a b) SSP. S prihliadnutím na obsah návrhu žalobcu o priznanie odkladného účinku v prejednávanej veci a s poukazom na písm. a) cit. ustanovenia žalobca v návrhu musí tvrdiť, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.
10. Napriek skutočnosti, že žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa osvedčenie, resp. preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí, s čím súvisí skutočnosť, že pokiaľ chce byť žalobca vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku úspešný, musí takéto tvrdenie konkretizovať poukazom na konkrétne skutkové okolnosti a tieto doplniť dôkazmi, a teda je v tejto súvislosti zaťažený dôkazným bremenom.
11. Správny súd v kontexte vyššie uvedených východísk a v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie.
12. Ako už správny súd naznačil vyššie, tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok je povinný žalobca, ktorý má na tento účel uviesť konkrétne relevantné argumenty, resp. okolnosti, z ktorých je zrejmé, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k uvedenému musí predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/66/2020 alebo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). Preukázanie hrozby je možné považovať za osobitnú obsahovú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, ktorá vyplýva z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom a ktoré následne správny súd môže vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj jej posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
13. Správny súd vychádzajúc z obsahu návrhu na priznanie odkladného účinku konštatuje, že žalobca sa obmedzil predovšetkým na odkazovanie na právnu úpravu a teoretické východiská všeobecne aplikovateľné v oblasti ochrany životného prostredia (princípy prevencie a predbežnej opatrnosti), resp. teoretické východiská všeobecne aplikovateľné pri rozhodovaní o odkladnom účinku. Žalobca pri vymedzení dôvodu na priznanie odkladného účinku v zásade len poukázal na právny základ uvedený v § 185 písm. a) SSP bez toho, aby konkretizoval akékoľvek skutkové okolnosti alebo uviedol aspoň konkrétnu argumentáciu, na podklade ktorej by bolo možné posúdiť, či táto odôvodňuje naplnenie dôvodu pre priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP. Žalobca neuviedol, v čom konkrétne vidí hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, resp. hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody. Taktiež žalobca nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné aspoň vyčítať, že takáto hrozba skutočne existuje.
14. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje záver, že žalobca vo svojom návrhu neodôvodnil, v čom konkrétne má spočívať dôvod pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a/ alebo b/ § 185 SSP). Pre možnosť aplikácie § 185 písm. a) SSP (o ktorú sa má v prejednávanej veci jednať) je žalobca povinný dostatočne konkrétne vymedziť dôvod a skutkové
okolnosti s ním spojené, pričom pri návrhu na priznanie odkladného účinku má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nie len uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade nedošlo ani ku konkretizácii dôvodu, a teda nemohlo dôjsť ani k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku žalobe.
15. Správny súd v tejto veci poukazuje na to, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu a za neho vyhľadávať dôvody, či dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu konkretizoval a aj dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov, nie len všeobecnými tvrdeniami.
16. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je preukázanie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil.
17. Vzhľadom na to, že neboli naplnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh priznanie odkladného účinku poukazom na § 188 SSP zamietol.
18. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.