Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-56-2022.pdf
PDF · 117.84 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/56/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: UNIVERZA, s.r.o., 072 31 Trnava pri Laborci 203, IČO: 36 178 110, zastúpeného JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom, Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, zastúpenému KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 003 848, o určenie neplatnosti zmluvy a o zaplatenie 7.275,89 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č. k. 32Cb/164/2016-196 zo dňa 26. októbra 2021, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. 32Cb/164/2016-196 zo dňa 26. októbra 2021.
II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, ktorý je povinný ich nahradiť vo výške, ktorá bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca navrhol, aby súd určil, že zmluva o prístupe užívateľa do regionálnej distribučnej sústavy uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.1.2014 je neplatná a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 7.275,89 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.
3. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že je výrobcom elektriny s právom na podporu v zmysle ustanovení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby (ďalej len „zákon o OZE“). Dňa 14.1.2014 uzavrel ako užívateľ distribučnej sústavy so žalovaným ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy zmluvu o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy (ďalej len „zmluva“), v zmysle ktorej mu prevádzkovateľ vystavoval mesačne faktúry za prístup do sústavy vo výške príslušných platných a účinných rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a všeobecne záväzných právnych predpisov. Dôvodil, že v priebehu trvania tohto zmluvného vzťahu mu žalovaný vystavil faktúry, na základe ktorých mu zaplatil sumu spolu vo výške 7.275,89 eur. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) zo dňa 22.6.2016, č. k. PL.ÚS 17/2014-132, ktoré bolo dňa 21.7.2016 zverejnené v Zbierke zákonov SR a týmto dňom sa stalo všeobecne záväzným, bol vyslovený nesúlad napádanej právnej úpravy platby za prístup s Ústavou Slovenskej republiky a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Predmetné rozhodnutie ústavného súdu má za následok, že ust. § 26 ods. 23 vyhlášky Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny“ stratilo účinnosť. Podľa odôvodnenia ústavného súdu je teda znenie vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z. z. protiústavné v tej časti, v ktorej sa ukladá výrobcom elektriny povinnosť platiť poplatok za prístup do distribučnej siete aj v prípade, ak nemajú uzavretú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Ústavný súd zdôraznil, že povinnosť platiť platbu za prístup do distribučnej sústavy môže vzniknúť iba na základe zmluvy a jej uzavretie je právom výrobcu, a nie jeho povinnosťou. Žalobca tiež poukázal, že ústavný súd vo svojom zjednocujúcom stanovisku vyslovil, že jeho rozhodnutia majú účinky ex tunc a teda sa vzťahujú spätne aj na situácie, ktoré vznikli pred ich vydaním.
4. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný ho pri uzatváraní zmluvy úmyselne uviedol do omylu, pretože pri jednaniach ho presvedčil, že takúto zmluvu uzavrieť musí. Dôvodil, že predmetnú zmluvu so žalovaným nikdy uzavrieť nechcel, no pri jej uzatváraní vychádzal zo skutočnosti, že ju uzavrieť musí a to najmä z dôvodu, že poplatok za prístup do distribučnej sústavy v danom období uhrádzal každý jej užívateľ. Navyše podľa žalobcu niet pochýb, že účel uzavretia takejto zmluvy obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. Mal za to, že vyššie opísaným konaním ho žalovaný úmyselne uviedol do omylu, aby si zabezpečil fakturáciu úhrad za prístup do regionálnej distribučnej sústavy, ktorých vyberanie je v prípade neexistencie zmluvy o prístupe podľa označeného nálezu ústavného súdu protiústavné. Na základe uvedeného argumentoval, že označená zmluva je absolútne neplatná v dôsledku jeho konania v omyle pri jej uzavieraní a v dôsledku toho, že sa jedná o právny úkon, ktorého účel obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom.
5. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na požadovanom určení, žalobca dôvodil, že je nepochybné, že v pozícii osoby konajúcej v omyle pri uzavretí právneho úkonu má právny záujem na rozhodnutí súdu o určení neplatnosti zmluvy. Mal za to, že v danom prípade došlo k jeho úmyselnému uvedeniu do omylu za účelom zlegalizovania fakturácie úhrad za prístup do regionálnej distribučnej sústavy, ktorých vyberanie je v prípade neexistencie zmluvy o prístupe protiústavné.
6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca požaduje vrátenie platieb za prístup za obdobie od 11.2.2015 do 15.9.2016 aj napriek tomu, že distribučnú sústavu žalovaného plnohodnotne využíval, mal a stále má s ním riadne uzavretú zmluvu a platbu za prístup do regionálnej distribučnej sústavy mu fakturoval riadne na základe zmluvy a všeobecne záväzných právnych predpisov. Poukázal, že medzi stranami nie je spor v otázke využívania distribučnej siete žalovaného, pretože žalobca ju má oprávnenie využívať aj v zmysle inej zmluvy a to zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku zo dňa 18.11.2014 v znení jej dodatku, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal dodávať elektrinu odberateľovi, ktorým je spoločnosť Východoslovenská energetika, a.s. Dôvodil, že platba za prístup do distribučnej sústavy je druh poplatku za umožnenie prístupu výrobcu elektriny do distribučnej siete za stáleho zabezpečenia schopnosti distribučnej siete odoberať elektrinu vyrobenú výrobcom elektriny v určitom množstve a oprávnenosť tohto poplatku nespochybnil ani ústavný súd. Vzhľadom na uvedené mal za to, že žalobcovi fakturoval poplatok za prístup do distribučnej siete na základe zmluvy a skutočnosti, že žalobca aj reálne využíval prístup do distribučnej siete.
7. Vo vzťahu k žalobcom požadovanému určeniu neplatnosti zmluvy žalovaný tvrdil, že nie je procesne prípustné, pretože v prípade určenia neplatnosti zmluvy sa nejedná o určenie právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu v zmysle ust. § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a rovnako ani o žiaden typ zákonom predpokladanej procesnej žaloby. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti nevyplývajúci z osobitného predpisu je potrebné považovať za vadný a v zmysle procesných ustanovení CSP ho súd môže iba zamietnuť ako nedôvodný.
8. Ďalej žalovaný uviedol, že predmetom žaloby v zmysle predložených listinných dôkazov nie je žalobcom dobrovoľne uhrádzaná platba za prístup do distribučnej sústavy. Poukázal, že z listinných dôkazov (faktúr) vyplýva, že ide o fakturáciu platieb za tarifu za prevádzkovanie systému a platieb za tarifu za systémové služby (tarifa „TPS“ a „TSS“), ktorá sa uplatňuje na koncovú spotrebu elektriny v zmysle zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a na neho nadväzujúcu
vyhlášku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, ktorá je účtovaná účastníkovi trhu s elektrinou (aj žalobcovi) organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou, t. j. spoločnosťou OKTE, a.s., resp. účastník trhu si môže zvoliť režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku. Dôvodil, že žalobca ako účastník trhu si zvolil režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku (v zmysle zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku zo dňa 18.11.2014 a jej dodatku č. z. OZE_414_2012_15), pričom zodpovednosť za odchýlku za žalobcu prevzala spoločnosť Východoslovenská energetika, a.s., ktorá fakturovala žalobcovi tarifu TPS a TSS tak, ako ostatným výrobcom elektriny s režimom prenesenej zodpovednosti za odchýlku. Uvedené vyplýva z listinných dôkazov doložených žalobcom, kde vystaviteľom faktúr je spoločnosť Východoslovenská energetika, a.s. a tá je aj prijímateľom žalobcových platieb z nich vyplývajúcich. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, pokiaľ ide o nárok žalobcu na vrátenie platieb z ním predložených listinných dôkazov.
9. Súd prvej inštancie uviedol, že zo stranami sporu nepopretých skutkových okolností mal preukázanú existenciu (i) zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto zo dňa 14.1.2014, č. zmluvy: ZVP/2014/387; (ii) zmluvného vzťahu medzi žalobcom ako výrobcom a spoločnosťou Východoslovenská energetika, a.s. ako odberateľom na základe zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku zo dňa 18.11.2014 a jej dodatku č. z. OZE_414_2012_15 za účasti žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy a z nej vyplývajúci záväzok odberateľa prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu; (iii) oprávnenie Východoslovenská energetika, a.s. ako odberateľa zo zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku zo dňa 18.11.2014 a jej dodatku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov účtovať výrobcovi elektriny cenu služieb - tarifu za systémové služby a tarifu za prevádzkovanie systému.
10. Z faktúr predložených žalobcom a ich príloh súdu prvej inštancie vyplynulo, že ich vystaviteľom bola Východoslovenská energetika, a.s. a odberateľom služieb vyúčtovaných v zmysle prílohy k nim bol žalobca.
11. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa článku 2 ods. 1, článku 5 vety prvej, článku 8, §§ 137; 150; 153; 154; 186 ods. 2; 187 ods. 1; 188 ods. 1; 191 ods. 1; 215 ods. 1; 216 ods. 1; 217 ods. 1 CSP, ktoré upravujú princíp právnej istoty, zákaz zneužitia práva, procesné povinnosti a procesné bremená, obsah žaloby, skutkové tvrdenia, sudcovskú koncentráciu konania, zákonnú koncentráciu konania, známe skutočnosti a zhodné tvrdenia strán, dôkazné prostriedky, vykonávanie dôkazov, hodnotenie dôkazov, skutkový základ rozsudku, zásadu ne ultra petitum a stav rozhodný pre vydanie rozsudku.
12. Z ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v platnom znení súdu prvej inštancie vyplynulo, že novelou - zákonom č. 309/2018 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2019, konkrétne s ust. § 96f v spojení s ust. § 26 a na nich nadväzujúce ustanovenia určujúce práva a povinnosti výrobcov elektriny, že zákonodarca odstránil rozpory ohľadom druhu a typu zmlúv uzatvorených medzi prevádzkovateľom distribučnej sústavy a výrobcom elektriny a z nich vyplývajúce práva a povinnosti účastníkov zmlúv a zároveň stanovil povinnosť výrobcom elektriny, ktorí využívajú prístup do distribučnej sústavy (či už cez uzatvorenú písomnú zmluvu alebo bez zmluvy v písomnej podobe) zosúladiť existujúci stav so zákonom do 31.3.2019, a teda uzavrieť vzájomné zmluvy podľa typu a druhu zmluvy uvedených v odseku § 26.
13. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu žalobcu na určení neplatnosti zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že určovacou žalobou sa žalobca môže domáhať vydania rozhodnutia súdu o tom, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (tzv. pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (tzv. negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa žalobca ale môže domáhať len vtedy, ak je na určení právneho vzťahu alebo práva daný naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu bez tohto určenia je ohrozené alebo neisté. Uviedol, že existencia naliehavého právneho záujmu je zákonná požiadavka, ktorá musí byť splnená; inak nemožno žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva vyhovieť. Dôvodil, že účelom určovacej žaloby v porovnaní so žalobou na plnenie je poskytnutie nepriamej ochrany právnym pomerom tam, kde tieto právne pomery sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností; určovacia žaloba má teda preventívny charakter, vnáša istotu do neistých právnych vzťahov a je mnohokrát v záujme obidvoch účastníkov tohto vzťahu.
14. Súd prvej inštancie poukázal na zmenu právnej úpravy, ktorou bol zákonodarcom odstránený rozpor v otázke povinnosti platby za prístup do distribučnej siete výrobcov elektriny z pohľadu uloženia zákonnej povinnosti uzavretia typu zmluvy uvedenej v ust. § 26 najneskôr k dátumu 31.3.2019. Argumentoval, že vzhľadom na uvedené v čase rozhodovania žalobca ako výrobca elektriny už nemá neisté postavenie a má mať so žalovaným uzavretú zmluvu v súlade so zákonnými ustanoveniami a z tejto zmluvy mu vyplývajú určité povinnosti a medzi nimi aj povinnosť platiť platbu za prístup do distribučnej siete. Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodovania súdu nie je na vyslovenie určovacieho petitu naliehavý právny záujem.
15. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou žalovaného, že v spore nie je pasívne vecne legitimovaný, pričom dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanému uplatnený titulom vydania bezdôvodne prijatých platieb je zjavne nedôvodný, pretože z dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že platby, ktorých zaplatenia sa voči žalovanému domáha, uhradil inému subjektu ako žalovanému.
16. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení a ani pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného pokiaľ ide o jeho nárok na plnenie, preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1, 262 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, ktorý je povinný ich nahradiť vo výške, ktorá bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalovaného zaviaže nahradiť mu trovy konania, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
19. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie a nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie v otázke neplatnosti zmluvy žalobca argumentoval, že titulom zmluvy, určenia neplatnosti ktorej sa domáha, platí mesačné platby za prístup do regionálnej distribučnej sústavy aj v súčasnosti. V prípade, ak by ale súd rozhodol v zmysle jeho určovacieho návrhu, túto povinnosť by už nemal. Určovacie meritórne rozhodnutie by tak vyriešilo spornosť medzi stranami, a to aj bez potreby vyvolania ďalšieho súdneho konania. Vychádzajúc z uvedeného považoval záver súdu prvej inštancie, že požadovaným určením nedôjde k zmene právneho stavu medzi stranami sporu ani k zmene vzájomných práv a povinností za nesprávny. Zároveň považoval za nepochybné, že v pozícii osoby konajúcej v omyle pri uzavretí právneho úkonu má právny záujem na rozhodnutí súdu o určení neplatnosti zmluvy a domáha sa ochrany pred protiústavným uhrádzaním platieb na základe zmluvy, ktorá bola uzavretá v omyle a je v rozpore s dobrými mravmi.
20. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu a nesprávnym skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o nárok na zaplatenie 7.275,89 eur s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalobca tvrdil, že jeho nárok je daný titulom vydania bezdôvodného obohatenia na základe zmluvy, ktorú uzavrel so žalovaným. Pasívne legitimovaný preto musí byť žalovaný ako účastník zmluvy, ktorej určenie neplatnosti je predmetom sporu, a neplatnosťou ktorej vzniklo bezdôvodné obohatenie. Dôvodil, že ako dôkazy predložil faktúry, na základe ktorých zaplatil sumu vo výške 7.275,89 eur a zmluvu o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy zo dňa 14.01.2014, ktoré potvrdzujú jeho skutkové tvrdenia. V prijatí záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného preto videl naplnenie odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.
21. Ďalej žalobca namietal, že k naplneniu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) CSP došlo aj s poukazom na prvé vyjadrenie žalovaného vo veci, v rámci ktorého žalovaný nenamietal ani
pasívnu legitimáciu, ani výšku bezdôvodného obohatenia, iba jeho základ, čím účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe. Zároveň argumentoval, že k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP došlo aj tým, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnený a vykazuje znaky arbitrárnosti. Okrem toho mal za to, že napadnuté rozhodnutie nedáva odpovede na všetky relevantné čiastkové otázky, ktoré počas konania vyvstali a nie je z neho zrejmý vzťah medzi jednotlivými skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.
22. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že žalobca z hľadiska vecno-právnej argumentácie v zásade vôbec nereflektoval na odôvodnenie súdu prvej inštancie v rozhodujúcich otázkach a formalisticky zotrval na svojich doterajších postojoch bez toho, aby vo svojej odvolacej argumentácii zohľadnil príslušné právne závery súdu prvej inštancie. Zdôraznil, že hoci odvolanie žalobcu obsahuje uvedenie ním tvrdených odvolacích dôvodov, tieto sú nedostatočne a čisto formalisticky vymedzené, nakoľko sa jedná len o ich zákonnú citáciu a následný poukaz na ne, pričom však textácia obsahu odvolania neobsahuje dostatočnú subsumciu príslušných častí rozsudku súdu prvej inštancie pod tvrdené odvolacie dôvody. Mal za to, že odvolacie dôvody žalobcu sú dostatočne materiálne vymedzené.
23. Ďalej žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zrozumiteľný, jasný a riadne odôvodnený. Súd prvej inštancie sa v jeho odôvodnení dostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie vo veci samej a svoje právne úvahy a posúdenia náležite zdôvodnil. Zároveň súd prvej inštancie dostatočne reagoval na podstatné argumenty vznesené žalobcom pred súdom prvej inštancie a náležite sa s nimi vysporiadal, pričom svoje závery dostatočne podoprel interpretáciou relevantnej právnej úpravy a tiež rozhodnutiami príslušných súdnych autorít v kľúčových právnych otázkach. Právne posúdenie súdu prvej inštancie je správne, právne súladné a súladné aj s doterajšou ustálenou súdnou praxou najvyšších súdnych autorít v obdobných právnych veciach.
24. K naliehavému právnemu záujmu žalobcu na požadovanom určení žalovaný argumentoval, že žalobcom prezentovaný „ekonomický“ záujem na určení neplatnosti zmluvy o prístupe nemožno správne stotožniť s kritériami právneho záujmu ako dôvodu pre prípustnosť určovacej žaloby žalobcu v súlade s ustanoveniami CSP a to aj s poukazom na to, že sa jedná o prípad, kedy je žalobcom tvrdený právny záujem „konzumovaný“ jeho druhým navrhovaným žalobným petitom - na plnenie, ktorého obsah je (bez ohľadu na jeho ne/dôvodnosť) spôsobilý dosiahnuť a zabezpečiť účel sledovaný práve prvým žalobným petitom - na určenie neplatnosti zmluvy.
25. Vo vzťahu k otázke svojej pasívnej vecnej legitimácie žalovaný argumentoval, že z ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri uplatňovaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je daná pasívna vecná legitimácia pre uplatňovanie tohto nároku vždy v neprospech subjektu, ktorý sa na úkor iného obohatil. Vzhľadom k čomu je tomuto subjektu (ktorý sa bezdôvodne na úkor iného obohatil) zákonom uložená povinnosť obohatenie vydať. Poukázal, že v danom prípade sa žalobca nesporne domáhal vrátenia platieb za tarifu za prevádzkovanie systému a platieb za tarifu za systémové služby, ktoré sa v zmysle platnej a účinnej legislatívy účtujú na koncovú spotrebu elektriny. Je ale nesporné, že tieto platby neboli uhrádzané žalovanému, ale spoločnosti Východoslovenská energetika, a.s., z čoho vyplýva, že žalovaný od žalobcu v tomto konaní uplatňované platby neprijal a teda v súlade s objektívnou logikou veci ich nemôže ani žalobcovi vrátiť.
26. Žalobca odvolaciu repliku nepodal, vyjadrenie žalovaného k odvolaniu mu bolo na vyjadrenie doručené dňa 25.2.2022.
27. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
28. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
29. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
30. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a to, či procedúra prejednania veci pred súdom prvej inštancie znemožnila žalobcovi realizáciu jeho procesných oprávnení v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces; či sa súd prvej inštancie dopustil akýchkoľvek iných pochybení v procesnom postupe, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné dôvody, a ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na osvedčený skutkový stav aplikoval správne príslušné právne predpisy. To všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
31. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalobca primárne nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti zmluvy, ktorú uzavrel so žalovaným. Zároveň tvrdí, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal aj s jeho nárokom na peňažné plnenie, ktorý je daný titulom vydania bezdôvodného obohatenia na základe vyššie označenej neplatnej zmluvy, preto pasívne legitimovaný pokiaľ ide o jeho nárok na plnenie musí byť účastník zmluvy, ktorej určenia neplatnosti sa domáha. Namietal tiež, že odvolaním napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a vykazuje znaky arbitrárnosti.
32. K žalobcom namietaným nesplneným požiadavkám na obsahovú kvalitu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí stručne a výstižne opísal podstatné skutkové aj právne tvrdenia sporových strán a ich konečné návrhy; dôkazy, o ktoré oprel svoje skutkové zistenia; úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov; skutočnosti, ktoré mal preukázané a ktoré nie, a uviedol svoje právne posúdenie zisteného stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Osobitnú pozornosť venoval súd prvej inštancie relevantným sporným otázkam medzi stranami a to, či má žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení (odseky 14. a 15. rozhodnutia súdu prvej inštancie), a či žalovaný je pasívne vecne legitimovaný (odseky 16. až 18. rozhodnutia súdu prvej inštancie). Napadnuté rozhodnutie má logickú postupnosť, sú v ňom zahrnuté rozhodné skutkové zistenia a neobsahuje nadbytočné informácie. Skutočnosť, že žalobca má na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je postačujúce na to, aby odvolací súd prisvedčil jeho tvrdeniu o nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a existencii odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.
33. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd uvádza, že z odvolania žalobcu nevyplýva, aká faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu prvej inštancie - teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd prvej inštancie viedol konanie), znemožnila žalobcovi realizáciu jeho procesných oprávnení a marila možnosti jeho aktívnej účasti v konaní pred súdom prvej inštancie v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Takáto vada konania nebola zistená ani odvolacím súdom, preto ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP nepovažoval odvolací súd za naplnený.
34. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že ani tieto neboli naplnené. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k argumentom žalobcu obsiahnutým v odvolaní pokiaľ ide o tieto dva odvolacie dôvody a k podstatným tvrdeniam žalovaného vo vzťahu k nim v odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
35. V tomto spore sa jedná popri žalobe o splnení povinnosti aj o určovaciu žalobu, na základe ktorej sa žalobca domáha určenia, že zmluva o prístupe užívateľa do regionálnej distribučnej sústavy uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.1.2014 je neplatná.
36. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ale vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
37. Odvolací súd poukazuje, že právna úprava určovacích žalôb je obsiahnutá v ust. § 137 CSP, kde určovacie žaloby sú subsumované pod písm. c) a d).
38. Ustanovenie § 137 CSP rozlišuje v písm. c) a d) medzi určovacími žalobami na určenie, či tu právo je alebo nie je (napr. vlastnícke právo, užívacie právo a pod.) a žalobami na určenie právnej skutočnosti, kam patria aj žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu (napr. aj zmluvy). Pri prvom type určovacej žaloby (či tu právo je alebo nie je) je procesnou podmienkou jej prípustnosti preukázanie naliehavého právneho záujmu, ktorého obsah a význam je v súdnej praxi pomerne ustálený. Civilný sporový poriadok zároveň výslovne upravuje, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Ďalej podľa § 137 písm. d) CSP sa rozpoznávajú žaloby o určení právnej skutočnosti. V prípade, že sa jedná o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, musí takéto určenie vyplývať z osobitného predpisu. Určenie právnej skutočnosti, pod ktorú je potrebné subsumovať aj žaloby o neplatnosť právneho úkonu, možno preto žalovať podľa ust. § 137 písm. d) CSP iba v prípadoch, ak na súdne konanie odkazuje priamo konkrétny právny predpis (napr. Zákonník práce v ust. § 77, Zákon o dobrovoľných dražbách v ust. § 21 ods. 2, Občiansky zákonník v ust. § 711 ods. 6, atď.). Pod takéto žaloby ale nespadajú prípady neplatnosti právnych úkonov predpokladané vo všeobecnej občianskoprávnej rovine podľa ustanovení §§ 39, 49a Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právnych úkonov a neplatnosti právneho úkonu pre omyl.
39. Vzhľadom na dôvody uvedené v predchádzajúcom odseku odvolací súd uzatvára, že ust. §§ 39, 49a Občianskeho zákonníka nie sú ustanoveniami osobitného hmotnoprávneho predpisu, z ktorého by vyplývala možnosť žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o prístupe užívateľa do regionálnej distribučnej sústavy, ktorú uzavrel so žalovaným. Preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy vecne správne.
40. Pre úplnosť ešte odvolací súd dodáva, že i napriek tomu, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 137 písm. c) CSP, ktoré upravuje žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, a nie z ust. § 137 písm. d) CSP a to napriek tomu, že zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nepovažoval odvolací súd za potrebné pred rozhodnutím postupovať podľa § 382 CSP a vyzvať strany, aby sa k možnému použitiu ust. § 137 písm. d) CSP vyjadrili. Je tomu tak preto, lebo jeho aplikácie sa v skoršom štádiu konania (vo vyjadrení k žalobe zo dňa 3.2.2021, v odseku III. označenom ako „Neprípustnosť žalobného petitu o určenie neplatnosti zmluvy o prístupe“) domáhal žalovaný a zároveň mal žalobca procesnú možnosť sa k jeho použitiu vyjadriť. Odvolací súd pritom vychádzal zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. februára 2019, sp. zn. 3Obdo/1/2019, ktoré bolo publikované aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.
41. Pokiaľ ide o dôvodnosť nároku žalobcu na plnenie, odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že z dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že platby, ktorých zaplatenia sa voči žalovanému domáha, uhradil žalobca inému subjektu ako žalovanému a to spoločnosti Východoslovenská energetika, a.s., z čoho vyplýva, že žalovaný od žalobcu v tomto konaní uplatňované platby neprijal, preto nie je pasívne vecne legitimovaným.
42. S poukazom na dôvody uvedené v odsekoch 35. až 41. tohto rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že ani odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP nie sú naplnené.
43. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).