Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-82-2013.pdf
PDF · 81.57 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/82/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci žalobcu: T. X. - P._._U., XXX XX W., N.: XX XXX XXX, zast.: EQUIDEM s.r.o., Hornopotočná 1, 917 01 Trnava, IČO: 36 869 031 proti žalovanému1/.: G. R., B.. XX.X.XXXX, P. XX, G. a proti žalovanému 2/: Z. R., B.. X.XX.XXXX, P. XX, G., obaja zast. opatrovníkom: B. V., súdna tajomníčka Okresného súdu Malacky o zaplatenie sumy 1.500 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 1.10.2009 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 279,07 eur, z toho náhradu trov konania vo výške 90 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov konania vo výške 189,07 eur titulom trov právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 26.9.2011 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 1.500 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že so žalovanými v roku 2009 podnikal v oblasti stavebníctva s tým, že všetci sa mali rovným dielom podieľať na ziskoch a stratách.
Žalobca ďalej uviedol, že dňa 13.7.2009 žalovaní 1/ a 2/ podpísali uznanie záväzku na sumu 2.000 eur s tým, že túto sumu začali aj splácať po 100 eur mesačne, avšak po úhrade 500 eur sa odmlčali a viac nezaplatili. Žalobca odvtedy nemá so žalovanými žiadny kontakt a nedvíhajú mobilné telefóny.
Žalovanému 1/ a 2/ súd ustanovil pre celé konanie opatrovníka v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko žalovaní sa nezdržiavajú v mieste svojho bydliska a iný ich pobyt nie je súdu známy. Opatrovník žalovaných sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom žalobcu, uznaním záväzku zo dňa 13.7.2009, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
Z výsluchu žalobcu súd zistil, že so žalovanými začal v roku 2009 podnikať v oblasti stavebníctva s tým, že všetci sa mali rovným dielom podieľať na ziskoch a stratách. Dňa 13.7.2009 žalovaní 1/ a 2/ podpísali uznanie záväzku na sumu 2.000 eur s tým, že túto sumu začali aj splácať po 100 eur mesačne, avšak
po úhrade 500 eur sa odmlčali a viac nezaplatili. Žalobca odvtedy nemá so žalovanými žiadny kontakt a nedvíhajú mobilné telefóny.
V listine označenej ako „uznanie záväzku“ je uvedené, že na základe čestného prehlásenia zo dňa 16.3.2009 podpísaného medzi dlžníkmi a veriteľom, vznikol dlžníkom záväzok voči veriteľovi dlh k 30.6.2009 v celkovej výške 2.000 eur. Ďalej je v listine uvedené, že v súlade s § 232 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžníci týmto uznávajú svoj záväzok čo do dôvodu a výšky v plnom rozsahu a nepopierajú nárok veriteľa. Súčasne sa zaviazali uhradiť dlžnú sumu do 30.9.2009.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že žalovaní 1/ a 2/ uznali svoj záväzok vo výške 2.000 eur voči žalobcovi čo do dôvodu a výška, pričom podľa vyjadrenia žalobcu žalovaní z dlžnej sumy 2.200 eur uhradili sumu 500 eur.
V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka sa uznaním dlhu rozumie jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Súd konštatuje, že „uznanie záväzku“ zo dňa 13.7.2009 vystavené žalovanými spĺňa všetky zákonné náležitosti inštitútu uznania dlhu.
Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V prípade sporu tak veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý namieta, že dlh v čase uznania neexistoval alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, toto musí preukázať.
Na základe skutočností uvedených vyššie súd rozhodol tak, že žalovaného 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.500 eur. Keďže žalovaní 1/ a 2/ sa dostali do omeškania s úhradou dlžnej sumy, priznal súd žalobcovi tiež nárok na zaplatenie príslušných úrokov z omeškania, ktorých výška bola stanovená v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Počiatok omeškania stanovil súd na deň 1.10.2009, teda deň nasledujúci po dni, kedy mali žalovaní dlh uhradiť.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania.
Výška priznanej náhrady trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 90 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške eur vyčíslených podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z:
Tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
1. Prevzatie a príprava zastúpenia - 71,37 eur + 7,41 eur režijný paušál 78,78 eur
2. Písomné podanie na súd - žaloba - 71,37 eur + 7,41 eur režijný paušál 78,78 eur
K tarifnej odmene súd pripočítal 20% DPH, t.j. celková odmena za poskytnuté právne služby predstavuje sumu 189,07 eur.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu nárok na náhradu trov konania za úkon právnej služby - nazeranie do spisu dňa 29.5.2013 spolu s cestovnými nákladmi spojenými s týmto úkonom, nakoľko tento úkon právnej služby vyhodnotil ako neúčelný.
Súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi odporcu s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).