Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_15C-13-2013.pdf
PDF · 104.21 KB
No categories available
15C/13/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1. X. U. T., narodená XX.X.XXXX, J. XXX, 2. D. T., narodený XX.X.XXXX, J. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený splnomocnencom: advocatus, s.r.o., Palackého 12, Bratislava, IČO: 36 868 752, o zaplatenie sumy 4.978,80 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporcom nepriznáva náhradu trov konania.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 356,55 € splnomocnenkyni vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 26.11.2012 domáhal zaplatenia sumy 4.978,80 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.596,11 € od 4.5.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu nezaplateného úveru. Návrh odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa, a.s., na neho pohľadávku proti odporcom. Postupca uzatvoril dňa 11.11.2004 s odporcami zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol odporcom peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Navrhovateľ mal za to, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 až 517 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že odporcovia neplnili splátky úveru riadne a včas, postupca odstúpil od zmluvy o úvere a vyzval odporcov na úhradu dlžnej sumy. Jeho pohľadávka ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 4.978,80 €, ktorá pozostávala z istiny 4.596,11 €, úroku z omeškania v sume 382,69 €. Odporkyňa v 1. rade uznala vyššie uvedený záväzok. V konaní si navrhovateľ uplatnil zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 4.5.2012, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení. Odporcovia neuhradili navrhovateľovi žiadnu čiastku.
Na podporu odporcov vstúpilo do konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, oznámením zo dňa 14.12.2012 doručeným dňa 19.12.2012. V písomnom vyjadrení vedľajší účastník uplatnil námietku premlčania pohľadávky podaním zo dňa 28.8.2013, doručeným súdu dňa 2.9.2013.
Poukázal na to, že uvedená zmluva je typicky spotrebiteľskou zmluvou. Namietol platnosť Dohody o uznaní dlhu nakoľko ide o formulárovú dohodu vopred pripravenú navrhovateľom, do ktorej obsahu odporca nemohol zasiahnuť. Poukázal na neprijateľnú zmluvnú podmienku Dohody a to predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Iniciatíva na jej uzatvorenie nevychádzala od odporkyne. Uzatvorenú dohodu je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku. Ďalej vzniesol námietku premlčania a uplatnil si náhradu trov konania za tri úkony vo výške 356,55 €.
Navrhovateľ v tejto súvislosti namietal, že vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou vzniesť námietku premlčania. Uviedol, že s odporkyňou v 1. rade bola uzatvorená Dohoda o splátkovom kalendári a uznaní záväzku dňa 3.4.2012 (ďalej len „Dohoda“). V zmysle čl. 3 bod 3.1 predmetnej dohody, osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 vyhlásili, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Poukázal na ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka a § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom mal za to, že pohľadávka nie je premlčaná. Poukázal na ustanovenie § 145 ods. 2. Občianskeho zákonníka, na základe ktorého podpísanie Dohody jedným z manželov zaväzuje aj druhého dlžníka. Poukázal na skutočnosť, že vedľajší účastník vstupuje do konaní, bez toho aby o nich mal nejakú vedomosť s cieľom dosiahnuť za každú cenu úspech v spore, aby mu mohli byť priznané trovy právneho zastúpenia. Takéto konanie splnomocnenkyňa navrhovateľa považuje za neprijateľné, nakoľko dochádza k zbytočným prieťahom v konaní a neúčelnému navyšovaniu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi zo spisu a zistil skutkový stav.
Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila s odporcami zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 11.11.2004. Predmetnou zmluvou sa zaviazala odporcom poskytnúť úver vo výške 100.000,- Sk/3.319,39 €, úroková sadzba bola dohodnutá 11,30%, prvá splátka bola splatná 20.12.2004, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá 20.10.2014, t.j. 119 splátok, poplatok za poskytnutie úveru bol 2% z výšky úverového rámca splatný pri podpise zmluvy, mesačný poplatok za správu úveru 40,- Sk/1,33 €, periodicita splátok bola k 20. dňu mesačne. Ročná percentuálna miera nákladov 13,43 %.
V časti II. bod 4. citovanej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti, uvedenej v Základných podmienkach Zmluvy, pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou.
V zmysle časti III. bod 7. citovanej zmluvy dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním Pohľadávky z Úveru, platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom Zverejnením. Dlžník súhlasí, že z došlých súm Veriteľ najskôr uhradí splatné Poplatky a náklady súvisiace s Úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v tomto poradí.
Navrhovateľ k návrhu pripojil i pokus o zmier zaslaný odporcom dňa 12.11.2012 v ktorom uvádza, že pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť bola odporcom oznámená. Odporcov vyzval k zaplateniu sumy 5.197,52 € do 19.11.2012, ktorá pozostáva z istiny 4.596,11 €, úroku z omeškania 382,69 € a zákonného/zmluvného úroku 218,72 €. Zároveň navrhovateľ aj v návrhu uvádza, že pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy a vyzval odporcov na zaplatenie dlžnej sumy. Na výzvu súdu, aby predložil listinu preukazujúcu ukončenie zmluvného vzťahu navrhovateľ zaslal do spisu Výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.4.2011, v ktorom uvádza, že ku dňu 20.4.2011 vyhlasuje mimoriadnu splatnosť a vyzval k úhrade dlhu 5.149,40 € najneskôr do 4.5.52011 a základnej pohľadávky 4.596,11 €, úroku z omeškania vo výške 382,69 €, zákonného úroku 30,60 € a nákladov navrhovateľa 150,- €. Doklad o doručení výzvy nepredložil a ani doklad preukazujúci jej zaslanie, resp. doručenie obom odporcom.
Z výpisu z účtovných kníh peňažného ústavu Slovenskej sporiteľne, a. s. zo dňa 24.3.2011, ktorý navrhovateľ predložil súd zistil, že bol postúpený zostatok pohľadávky 4.978,80 €, istina do splatnosti 4.596,11 €, úrok z omeškania 382,69 €, počet dní omeškania 1220, t.j. 3 roky a 125 dní, teda do
omeškania sa dostali dňa 19.11.2007, riadny úrok 12,35 % (v zmluve 11,30%), výška omeškanej splátky 2.186,94 €.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa, a. s. pohľadávku špecifikovanú výpisom z účtu na navrhovateľa. Dňa 12.4.2011 zaslal právny predchodca navrhovateľa oznámenie o postúpení pohľadávky odporcom.
Z predloženej platobnej histórie z úveru XXXXXXXXX súd zistil že napriek dohodnutému poplatku za správu úveru vo výške 40,- Sk mesačne si vyúčtovával poplatok vo výške 50,- Sk 31.7.2007 vo výške 60,- Sk/1,99 €, od 31.10.2010 vo výške 2,99 € mesačne. Okrem toho si uplatňoval i poplatky vo výške 100,- Sk, 200,- Sk a 500,- Sk opakovane. O všetky splatné poplatky zvyšoval istinu.
Súd vyzval navrhovateľa na oznámenie, v akej výške odporcovia zaplatili splátky, pričom navrhovateľ v podaní zo dňa 29.5.2013 uviedol, že odporcovia uhradil sumu 4.195,44 € (126.391,69 Sk) a v podaní zo dňa 9.1.2014 uviedol, že uhradili splátky vo výške 1.730,76 € (52.141 Sk). V podaní zo dňa 29.5.2013 navrhovateľ uviedol, že úrok z omeškania vo výške 382,69 € je vypočítaný pri použití sadzby 26,40 % ročne, jeho výška je uvedená v Sadzobníku.
Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 3.4.2012 je zrejmé, že navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa v 1. rade ako dlžník uzatvorili predmetnú dohodu, pričom táto obsahovala aj uznanie záväzku, formu splatenia záväzku, rozhodcovskú doložku a záverečné ustanovenia. Z Dohody podľa bodu 3.1 vyplynulo, že odporkyňa v 1 rade sa zaviazala splatiť svoj záväzok vo výške 4.596,11 € v mesačných splátkach, pričom výška splátky po 100,- € a prvá splátka bola splatná 2.5.2011. V bode 2.1 Dohody odporkyňa uznala záväzok vo vzťahu k navrhovateľovi vo výške 4.596,11 €, príslušenstvo pohľadávky podľa zmluvy a náklady na inkasné konanie vo výške 150,- €, čo do právneho dôvodu a výšky na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom, číslo zmluvy XXXXXXXXX zo dňa 11.11.204. Vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch obsahoval bod 3.1 označený ako forma splatenia záväzku.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Právny vzťah medzi účastníkmi sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) aj napriek tomu, že navrhovateľ uviedol v návrhu, že zmluva obsahuje všetky znaky a náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania. Navrhovateľ s tým nesúhlasil, nakoľko odporkyňa v 1. rade podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 3.4.2012.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Súd podrobil vec z hľadiska súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine súkromného práva. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).
Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítava nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, a ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k zák. o ochrane spotrebiteľa. Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky uvedené v zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t. j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to: 1. či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a 2. či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napríklad uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a podobne. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených dvoch aspektov.
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak po a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zák. o ochrane spotrebiteľa).
Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zák. o ochrane spotrebiteľa).
Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ písm. r/ Zákona o ochrane spotrebiteľa).
V zmysle § 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba,
ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.
V zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Súd po preskúmaní uzatvorenej zmluvy dospel k záveru, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov nezodpovedá skutočnosti, nakoľko v zmluve sa uvádza výška 13,43 % a v skutočnosti po zohľadnení dohodnutých poplatkov a to za poskytnutie úveru i za správu je jeho výška 14,05 %, čo spôsobuje jeho neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd považuje uzatvorenú úver za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej súd zistil, že si právny predchodca navrhovateľa uplatňoval zaplatenie poplatkov a úroku z omeškania (podľa obsahu zmluvnú pokutu) ktoré nie sú uvedené v zmluve.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcu, sa súd zaoberal otázkou, či je vedľajší účastník oprávnený podať odpor, vzniesť námietku premlčania a ďalej dôvodnosťou vznesenej námietky.
Predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníka v konaní je právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, t. j. právny záujem na úspešnosti v spore u toho účastníka, ku ktorému pristúpil. O právny záujem ide vtedy, ak rozhodnutím súdu vo veci bude dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka (jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva).
Ako vedľajší účastník sa však s poukazom na § 93 ods. 2 OSP môže zúčastniť aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, v takomto prípade zákon nestanovuje ako podmienku účasti skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Vstup takejto osoby do konania má za cieľ zabezpečiť širšiu ochranu osobám, ktoré sú alebo môžu byť v znevýhodnenom postavení (napr. spotrebitelia, osoby diskriminované z rôznych dôvodov). Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony, na ktoré je oprávnený hlavný účastník (s výnimkou dispozície s konaním a jeho predmetom) a tieto úkony robí práve v prospech a s účinkami pre hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany proti návrhu je procesným právom účastníka konania (odporcu) a rovnaké právo má aj vedľajší účastník, ktorý počas konania vystupuje na jeho strane, na tom, že ide o procesné práve nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú rovnako námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy (akou je aj námietka premlčania), keďže procesné právo uplatniť tieto námietky v konaní nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo len v procesnom práve (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 539/2008).
Ďalej sa súd zaoberal dôvodnosťou vznesenej námietky.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že odporcom poskytnutú sumu 3.319,39 € by pri dohodnutej splatnosti 48,30 € vždy 20. dňa mesačne od splatnosti prvej splátky 20.12.2004 odporcovia splatili dňa 20.8.2009. Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 26.11.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Naviac súd uvádza, že odporcovia splatili sumu 1.730,76 €.
K splatnosti celého dlhu súd uvádza, že navrhovateľ v návrhu zo dňa 20.11.2012 i v pokuse o zmier zo dňa 12.11.2012 uvádza, že jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť a až na výzvu súdu, aby preukázal k akému dňu súdu oznámil, že mimoriadnu splatnosť vyhlásil sám a to dňa 20.4.2011. Navrhovateľ popiera svoje predchádzajúce tvrdenia po oboznámení sa námietkou premlčania.
Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 3.4.2012, ktorú odporkyňa v 1. rade podpísala, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Z tohto dôvodu uznanie dlhu odporkyňou v 1. rade považuje súd za právne neúčinné, pretože v konaní nebolo preukázané, že vedela o premlčaní dlhu tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal. Z dohody vyplýva, že vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je zakomponované v bode 3 tejto dohody, označenej ako forma splatenia záväzku. Nakoľko vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, túto súd považoval za odôvodnenú, preto z uvedených dôvodov návrh zamietol.
Nakoľko súd návrh zamietol z dôvodu uvedeného vyššie nezaoberal sa neprijateľnosťou podmienok úverovej zmluvy uvedených v čl. II. bod 4 a článku III. bod. 7..
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 a plne úspešným odporcom nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ich neuplatnili a zo spisu im trovy konania nevyplývajú. Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci (za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 10.12.2012 a vyjadrenie zo dňa 28.8.2013) po 151,05 €, pričom súd vychádzal z hodnoty sporu - 4.596,11 € (istina), ďalej súd priznal režijný paušál 7,63 € a 7,81 €, spolu 317,54 €. Priznanú odmenu zvýšil o 20% DPH 63,51 €, nakoľko je splnomocnenec vedľajšieho účastníka jej platcom. Celkom vzniklo vedľajšiemu účastníkovi právo na zaplatenie trov konania v sume 381,05 €. Súd nepriznal náhradu úkon právnej pomoci za odpor, nakoľko ho vedľajší účastník nepodal. Súd o trovách právneho zastúpenia rozhodoval podľa ustanovení § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd viazaný návrhom priznal náhradu trov konania v uplatnenej výške vo výške 356,55 €. Povinnosť navrhovateľa prisúdené trovy konania zaplatiť splnomocnenkyni vedľajšieho účastníka vyplýva z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, štvormo.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.