Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45C/80/2021

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobkyne : H.. H. F., X.. XX.XX.XXXX, L. E. XXXX/XX, XXX XX Ž., právne zastúpená: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom Janka Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému : 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 160,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 18.11.2021 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia 160,- eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobkyňa uzatvorila dňa 03.05.2013 so žalovaným Zmluvu o úvere, ktorá neobsahovala obligátorné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a na strane žalovaného dochádzalo tak k bezdôvodnému obohateniu.

2. V priebehu konania, podaním doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 07.06.2022 vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť, žiadala konanie zastaviť a v zmysle ustanovenia žiadnej zo strán nepriznať nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa v späťvzatí žaloby uviedla, že v konaní síce vyšlo najavo, že sporné zrážky zo mzdy vo výške 225,- eur boli skutočne pripísané na účet žalovaného, avšak ten ich neevidoval ako úhrady, ale svojvoľne ich prevádzal na tzv. evidenčný účet (pre žalobkyňu neznámy), na ktorom boli peniaze zo strany žalovaného zadržiavané a kumulované priebežne od 07/2015 do 02/2016. Tým žalovaný vytváral situáciu, keď svojvoľne zadržoval peňažné prostriedky, ktoré vrátil žalobkyni až so značným časovým odstupom, čím vytvoril neprehľadnú situáciu a uviedol žalobkyňu a jej zamestnávateľa do omylu tým, že platby nad rámec dlhu nevrátil hneď na účet, odkiaľ boli poukazované. Žalobkyňa sa o tejto praktike dozvedela až z „Doplňujúceho vyjadrenia žalovaného“ zo dňa 13.06.2022, ktorým sa žalovaný priznal k bezdôvodnému zadržiavaniu peňažných prostriedkov žalobkyne a vráteniu na úplne iný účet a nie na ten, z ktorého ich prijal.

3. Podľa (ďalej len ), žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa a , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

5. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

6. Dispozícia žaloby patrí medzi základné procesné oprávnenia žalobcu. Späťvzatím žaloby prejavuje vôľu voči súdu, aby sa o jeho žalobe nekonalo a nerozhodovalo. Procesným dôsledkom späťvzatia žaloby je zastavenie konania. Procesným dôsledkom čiastočného späťvzatia žaloby je čiastočné zastavenie konania.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 06.07.2022 vzala žalobu späť v celom rozsahu, pričom žalovaný dňa 26.09.2022 vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby, súd konanie v zmysle ustanovenia zastavil.

8. Podľa a , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

9. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Súd poznamenáva, že späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho uplatneného nároku celkom, alebo v určitej časti, nemá záujem a že je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude v tomto rozsahu súdom meritórne rozhodnuté. Zákon neukladá povinnosť zdôvodniť späťvzatie žaloby (alebo jej časti), avšak dôvody späťvzatia sú významné pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ustanovenia . Ustanovenie ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej.

12. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie ustanovenia 257 negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Preto aplikácia uvedeného ustanovenia musí mať výnimočný charakter a vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Medzi dôvody hodné osobitného zreteľa zákon pripúšťa 1) neprimeranú tvrdosť, 2) podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, 3) povaha a okolnosti sporu, 4) zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, 5) zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, 6) osobné pomery strany sporu, 7) nízky príjem. Dôležité pri aplikácií ustanovenia je tiež, aby súd posudzoval sociálne aspekty strán sporu a ich postoj v konaní.

13. Žalovaný v podaní zo dňa 26.09.2022 okrem vyjadrenia súhlasu so späťvzatím žaloby, vyjadril aj nesúhlas s aplikáciou ustanovenia , nakoľko žalobkyňa v späťvzatí žaloby neuviedla také tvrdenia, ktoré možno identifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobkyňa zavinila iniciovanie súdneho konania svojím ľahkovážnym správaním a súčasne zavinila zastavenie konania. Žalobkyňa, ktorá je v konaní právne zastúpená je v zmysle ustanovenia povinná dbať na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Napriek kvalifikovanému právnemu zastúpeniu došlo k podaniu žaloby, a to so zreteľom na všetky okolnosti prípadu (podanie žaloby na súd po 8 rokoch od uzavretia zmluvy, absencia reálnych mimosúdnych rokovaní alebo snaha o modifikáciu zmluvy, spochybňovanie zmluvných ustanovení). Žalobkyňa svojím konaním procesne zapríčinila nielen zbytočné iniciovanie sporu, ale aj jeho zastavenie. Jej tvrdenia o tom, že údajne nevedela o existencií evidenčného účtu žalovaný popiera, pričom žalobkyňa ich pravdivosť v konaní nepreukázala a považuje ich za právne bezvýznamné. Žalobkyňa sama preukázala už pri podaní žaloby na súd, že objektívne vedela o tom, že jej dlh voči veriteľovi nie je splatený z výpisov jej vlastného účtu, ako aj z oznámenia o

predčasnom zosplatnení úveru. Rovnako tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaný ju a jej zamestnávateľa uviedol do omylu, a tým zapríčinil podanie nedôvodnej žaloby na súd, považuje žalovaný za absurdné. Z uvedených dôvodov žiada, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

14. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ustanovenia a , v spojení s ustanovením , nakoľko dôvody uvádzané v späťvzatí žaloby zo dňa 06.07.2022 nevyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa a ani výnimočné okolnosti. Žalobkyňa síce konštatovala, že bola uvedená do omylu a o tom, že žalovaný vytvoril tzv. evidenčný účet sa dozvedela až z „Doplňujúceho vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.06.2022“, avšak uvedené skutočnosti nijakým spôsobom nepreukázala. Rovnako nepreukázala tvrdenie, že žalovaný priznal bezdôvodné zadržanie jej peňažných prostriedkov. Súd uvádza, že uvedené skutočnosti sú len v rovine tvrdení žalobkyne bez toho, aby ich relevantným spôsobom preukázala. Navyše súd dodáva, že pri aplikácií ustanovenia musí citlivo vyhodnotiť všetky okolnosti prejednávaného sporu. S poukazom na túto skutočnosť súd nevzhliadol na strane žalobkyne také dôvody, ktoré by zákonným spôsobom odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania. Súd preto postupoval podľa ustanovenia 256 ods. 1 a dospel k záveru, že procesné zavinenie na zastavení konania je na strane žalobkyne, nakoľko žalobkyňa zobrala žalobu späť bez uvedenia relevantného dôvodu. Žalovanému tak prináleží nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.