Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_45C-80-2021.pdf
PDF · 78.45 KB
Case nature
Subarea
45C/80/2021
Uznesenie
Okresný súd Žilina v spore žalobkyne : H.. H. F., X.. XX.XX.XXXX, L. E. XXXX/XX, XXX XX Ž., právne zastúpená: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom Janka Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému : 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 160,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 18.11.2021 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia 160,- eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobkyňa uzatvorila dňa 03.05.2013 so žalovaným Zmluvu o úvere, ktorá neobsahovala obligátorné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a na strane žalovaného dochádzalo tak k bezdôvodnému obohateniu.
2. V priebehu konania, podaním doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 07.06.2022 vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť, žiadala konanie zastaviť a v zmysle ustanovenia § 257 CSP žiadnej zo strán nepriznať nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa v späťvzatí žaloby uviedla, že v konaní síce vyšlo najavo, že sporné zrážky zo mzdy vo výške 225,- eur boli skutočne pripísané na účet žalovaného, avšak ten ich neevidoval ako úhrady, ale svojvoľne ich prevádzal na tzv. evidenčný účet (pre žalobkyňu neznámy), na ktorom boli peniaze zo strany žalovaného zadržiavané a kumulované priebežne od 07/2015 do 02/2016. Tým žalovaný vytváral situáciu, keď svojvoľne zadržoval peňažné prostriedky, ktoré vrátil žalobkyni až so značným časovým odstupom, čím vytvoril neprehľadnú situáciu a uviedol žalobkyňu a jej zamestnávateľa do omylu tým, že platby nad rámec dlhu nevrátil hneď na účet, odkiaľ boli poukazované. Žalobkyňa sa o tejto praktike dozvedela až z „Doplňujúceho vyjadrenia žalovaného“ zo dňa 13.06.2022, ktorým sa žalovaný priznal k bezdôvodnému zadržiavaniu peňažných prostriedkov žalobkyne a vráteniu na úplne iný účet a nie na ten, z ktorého ich prijal.
3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Dispozícia žaloby patrí medzi základné procesné oprávnenia žalobcu. Späťvzatím žaloby prejavuje vôľu voči súdu, aby sa o jeho žalobe nekonalo a nerozhodovalo. Procesným dôsledkom späťvzatia žaloby je zastavenie konania. Procesným dôsledkom čiastočného späťvzatia žaloby je čiastočné zastavenie konania.
7. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 06.07.2022 vzala žalobu späť v celom rozsahu, pričom žalovaný dňa 26.09.2022 vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby, súd konanie v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 CSP zastavil.
8. Podľa § 256 ods. 1 a 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
9. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Súd poznamenáva, že späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho uplatneného nároku celkom, alebo v určitej časti, nemá záujem a že je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude v tomto rozsahu súdom meritórne rozhodnuté. Zákon neukladá povinnosť zdôvodniť späťvzatie žaloby (alebo jej časti), avšak dôvody späťvzatia sú významné pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 256 CSP. Ustanovenie § 256 CSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej.
12. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie ustanovenia 257 CSP negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Preto aplikácia uvedeného ustanovenia musí mať výnimočný charakter a vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Medzi dôvody hodné osobitného zreteľa zákon pripúšťa 1) neprimeranú tvrdosť, 2) podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, 3) povaha a okolnosti sporu, 4) zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, 5) zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, 6) osobné pomery strany sporu, 7) nízky príjem. Dôležité pri aplikácií ustanovenia § 257 CSP je tiež, aby súd posudzoval sociálne aspekty strán sporu a ich postoj v konaní.
13. Žalovaný v podaní zo dňa 26.09.2022 okrem vyjadrenia súhlasu so späťvzatím žaloby, vyjadril aj nesúhlas s aplikáciou ustanovenia § 257 CSP, nakoľko žalobkyňa v späťvzatí žaloby neuviedla také tvrdenia, ktoré možno identifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobkyňa zavinila iniciovanie súdneho konania svojím ľahkovážnym správaním a súčasne zavinila zastavenie konania. Žalobkyňa, ktorá je v konaní právne zastúpená je v zmysle ustanovenia § 18 ods. 2 Zákona č. 586/2003 Z.z. povinná dbať na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Napriek kvalifikovanému právnemu zastúpeniu došlo k podaniu žaloby, a to so zreteľom na všetky okolnosti prípadu (podanie žaloby na súd po 8 rokoch od uzavretia zmluvy, absencia reálnych mimosúdnych rokovaní alebo snaha o modifikáciu zmluvy, spochybňovanie zmluvných ustanovení). Žalobkyňa svojím konaním procesne zapríčinila nielen zbytočné iniciovanie sporu, ale aj jeho zastavenie. Jej tvrdenia o tom, že údajne nevedela o existencií evidenčného účtu žalovaný popiera, pričom žalobkyňa ich pravdivosť v konaní nepreukázala a považuje ich za právne bezvýznamné. Žalobkyňa sama preukázala už pri podaní žaloby na súd, že objektívne vedela o tom, že jej dlh voči veriteľovi nie je splatený z výpisov jej vlastného účtu, ako aj z oznámenia o
predčasnom zosplatnení úveru. Rovnako tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaný ju a jej zamestnávateľa uviedol do omylu, a tým zapríčinil podanie nedôvodnej žaloby na súd, považuje žalovaný za absurdné. Z uvedených dôvodov žiada, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.
14. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP, nakoľko dôvody uvádzané v späťvzatí žaloby zo dňa 06.07.2022 nevyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa a ani výnimočné okolnosti. Žalobkyňa síce konštatovala, že bola uvedená do omylu a o tom, že žalovaný vytvoril tzv. evidenčný účet sa dozvedela až z „Doplňujúceho vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.06.2022“, avšak uvedené skutočnosti nijakým spôsobom nepreukázala. Rovnako nepreukázala tvrdenie, že žalovaný priznal bezdôvodné zadržanie jej peňažných prostriedkov. Súd uvádza, že uvedené skutočnosti sú len v rovine tvrdení žalobkyne bez toho, aby ich relevantným spôsobom preukázala. Navyše súd dodáva, že pri aplikácií ustanovenia § 257 CSP musí citlivo vyhodnotiť všetky okolnosti prejednávaného sporu. S poukazom na túto skutočnosť súd nevzhliadol na strane žalobkyne také dôvody, ktoré by zákonným spôsobom odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania. Súd preto postupoval podľa ustanovenia 256 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že procesné zavinenie na zastavení konania je na strane žalobkyne, nakoľko žalobkyňa zobrala žalobu späť bez uvedenia relevantného dôvodu. Žalovanému tak prináleží nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.