Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Sd-311-2013.pdf
PDF · 96.78 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sd/311/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: L. W., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom U. č. XXXX/X, XXX XX S., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.9.2013, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.9.2013 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.9.2013 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 22.8.2013 o priznanie starobného dôchodku od 22.8.2010.
V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa uviedla, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 22.8.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 22.10.2010. Poukázala na ust. § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a uviedla, že navrhovateľ počas výkonu služby získal viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55. roku veku, 16.7.1998. Rozhodnutím č. SPC-30.831-9/6-2001 zo dňa 18.1.2001 bol navrhovateľovi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky Bratislava od 1.12.2000 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1999 Zb. o sociálnom zabezpečení. Starobný dôchodok, ktorý navrhovateľovi naďalej vypláca Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pre priznanie ktorého navrhovateľ k 1.12.2000 splnil všetky zákonné podmienky. Vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho priznanie) podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Uvedený právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to napr. v rozsudku sp. zn. 9So/41/2008 zo dňa 29. septembra 2008. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľovi nárok uplatnený na pobočke Sociálnej poisťovne Žilina žiadosťou zo dňa 22.8.2013 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia od 22.8.2010 nevznikol. V súlade s § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení zákona č. 519/2007 Z.z. navrhovateľ má možnosť podať žiadosť o zvýšenie už priznaného starobného dôchodku vyplácaného Útvarom sociálneho zabezpečenia MV SR
za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31.12.2003 podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Starobný dôchodok v takomto prípade navrhovateľovi zvýši Útvar sociálneho zabezpečenia MV SR po prevedení poistného na starobné poistenie od Sociálnej poisťovne na žiadosť Útvaru sociálneho zabezpečenia MV SR.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho preskúmania. Bližšie dôvody neuviedol.
Vo vyjadrení zo dňa 10.12.2013 odporkyňa s poukazom na totožné dôvody, ako sú uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
V podaní zo dňa 5.2.2014 navrhovateľ uviedol, že dňa 15.5.1970 vstúpil do služieb Zboru národnej bezpečnosti a ku dňu 30.9.1995 požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru Policajného zboru SR. Podľa ust. § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 o služobnom pomere príslušníkov PZ SR v znení neskorších predpisov mu bol od 1.10.1995 priznaný príspevok za službu, a tento mu bol vyplácaný do konca novembra 2000. Ešte pred uplynutím roka 2000 požiadal Odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR o priznanie výsluhového dôchodku. Vychádzal z ust. § 121 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb., kde sa uvádza aj dôchodok za výsluhu rokov. Rozhodnutím orgánu sociálneho zabezpečenia MV SR č. SPC-30.831-9/6-2001 zo dňa 18.1.2001 podľa § 142 zákona č. 100/1988 Zb. mu bol od 1.12.2000 priznaný starobný dôchodok a zhodnotená doba zamestnania 25 rokov v I. kat. funkcií a 2 roky zákl. voj. služby v I. kat. funkcií. Sociálna poisťovňa dňa 11.10.2013 svojou tlačovinou vysvetlila definíciu (účel dávky). Okrem iného sa uvádza, že dôchodkový vek 62 rokov začne sa uplatňovať u mužov narodených v období počnúc rokom 1946. Dôchodkový vek naplnil ešte pred 1.1.2004 a zároveň získal 10 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Je presvedčený o tom, že ak prispieval do fondu sociálneho zabezpečenia, má nárok na priznanie starobného dôchodku zo sociálneho zabezpečenia.
Na pojednávaní konanom dňa 3.3.2014 navrhovateľ trval na podanom opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne zo dňa 19.9.2013 v celom rozsahu. K zhodnoteniu doby poistenia uviedol, že v roku 2004 a 2005 má odpracovaných 7 mesiacov, a tá doba zhodnotená nebola. Pracoval vo firme Spoma, s. r. o., Martin. Je pravda, že bol od 1.10.1995 poberateľom príspevku za službu, ktorý mu bol priznaný v zmysle ust. § 119 - 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru v SR v znení neskorších predpisov. Pravda je aj to, že mu bol priznaný od 1.12.2000 starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý sa v zmysle § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. považuje za výsluhový dôchodok a že mu pre nárok a výšku starobného dôchodku bola zhodnotená doba tak, ako to potvrdil Odbor sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 11.8.2005. Viac k veci neuviedol.
Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne k veci zo dňa 10.12.2013, ako aj ust. § 132 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a uviedla, že o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok bolo už rozhodnuté a o jeho zvýšení je oprávnený rozhodnúť príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. S poukazom na uvedené navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom.
Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 22.8.2013, doručenou odporkyni dňa 27.8.2013, požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 22.8.2010.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru sociálneho zabezpečenia Bratislava č. SC-30.831/5-95 zo dňa 2.11.1995 bol navrhovateľ dňom
30.9.1995 uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka PZ a podľa ust. § 119 - 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov mu bol od 1.10.1995 priznaný príspevok za službu.
Rozhodnutím orgánu sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPC-30.831-9/6-2001 zo dňa 18.1.2001 bol navrhovateľovi podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. priznaný od 1.12.2000 starobný dôchodok, ktorý bol vymeraný z najvýhodnejšieho priemerného mesačného zárobku podľa § 12, § 131 zákona č. 100/1988 Zb. za roky 1990 - 1994 v sume 4003 Sk a s prihliadnutím k započítanej dobe služby (zamestnania) od 18. roku veku, t. j. 36 rokov (z toho 27 rokov v I. kategórii funkcií, 5 rokov v II. kategórii funkcií a 4 roky v III. pracovnej kategórii).
Rozhodnutím Odboru sociálneho zabezpečenia zdravotníctva Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SRLZ-30.831-23/SZ-2007 zo dňa 30.11.2007 bol navrhovateľovi podľa § 143d ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 592/2006 Z.z. uvoľnený od 1.1.2007 starobný dôchodok, ktorý sa od 1.7.2002 považuje za výsluhový dôchodok, v sume 12 764 Sk mesačne. Podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. sa od 1.7.2007 výsluhový dôchodok navrhovateľa zvýšil na sumu 13 562 Sk mesačne. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia suma starobného dôchodku navrhovateľa, ktorý sa podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. považuje za výsluhový dôchodok, určená podľa predpisov účinných do 31.12.2003, bola obmedzená najvyššou výmerou podľa § 133 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, preto sa podľa § 143d ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. znovu vypočítala a uvoľnila odo dňa splátky splatnej po 31.12.2006 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez tohto obmedzenia.
Podľa potvrdenia Odboru sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave č. SPC-30.831-19/5-2005 zo dňa 11.8.2005 navrhovateľ mal priznaný starobný dôchodok od 1.12.2000 podľa § 132 - § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Pre nárok a výšku tohto starobného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba: od 18.7.1961 do 30.9.1962 v II. kategórii funkcií, od 1.10.1962 do 26.11.1964 v I. kategórii funkcií (základná vojenská služba), od 27.11.1964 do 31.12.1964 v III. pracovnej kategórii, od 1.1.1965 do 1.7.1968 v II. kategórii funkcií, od 3.7.1968 do 4.3.1970 v III. pracovnej kategórii, od 6.3.1970 do 12.5.1970 v III. pracovnej kategórii, od 15.5.1970 do 30.9.1995 v I. kategórii funkcií (Policajný zbor), od 27.10.1995 do 15.7.1998 v III. pracovnej kategórii, celkovo teda navrhovateľovi bolo zhodnotených od 18. roku veku 36 rokov (z toho 27 rokov v I. kategórii funkcií, 5 rokov v II. kategórii funkcií a 4 roky v III. pracovnej kategórii).
Do 30.6.2002 boli podmienky nároku policajtov na starobný dôchodok upravené v piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. (§ 132, § 133).
Navrhovateľovi ako príslušníkovi Zboru národnej bezpečnosti bol od 1.12.2000, teda pred 1.7.2002, priznaný starobný dôchodok, pričom o priznaní tejto dávky dôchodkového zabezpečenia rozhodol orgán sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, príslušný podľa § 116 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Týmto orgánom bol starobný dôchodok navrhovateľovi aj vyplácaný.
Dňom 1.7.2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“).
Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov, a tento nárok trvá ku dňu účinnosti zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva.
Pokiaľ zákonodarca vo vyššie citovanom ustanovení uviedol, že starobné dôchodky sa za určených podmienok považujú za výsluhové dôchodky podľa zákona č. 328/2002 Z.z., je zrejmé, že tieto starobné dôchodky sú naďalej starobnými dôchodkami podľa zákona č. 100/1988 Zb. a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa iba považujú, najmä na účely ich valorizácie a výplaty z osobitného systému sociálneho poistenia policajtov a vojakov. Taký záver vyplýva tak z rozdielnych podmienok vzniku nároku na výsluhový dôchodok a nároku na starobný dôchodok, ako aj z rozdielneho spôsobu výpočtu a výšky starobných dôchodkov priznaných podľa § 22 - § 24 v spojení s § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. a spôsobu výpočtu a výšky výsluhového dôchodku priznaného podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.. Rozlišovanie zákonodarcu medzi výsluhovými dôchodkami priznanými podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a starobnými dôchodkami, priznanými podľa zákona č. 100/1988 Zb., ktoré sú za výsluhové dôchodky iba považované, vyplýva napr. aj z § 4 ods. 2 zákona č. 471/2003 Z.z. o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2003.
Krajský súd mal preukázané, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb.. Tento starobný dôchodok mu naďalej patrí a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa iba považuje. Výsluhový dôchodok podľa § 38 a nasl. zákona č. 328/2002 Z.z. navrhovateľovi priznaný nebol a nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. mu ani nevznikol.
Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. ako aj vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
V žiadosti z 22.8.2013 navrhovateľ požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 22.8.2010. V žiadosti žiadal aj o započítanie ďalšej doby zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok.
Starobný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný a je vyplácaný útvarom ministerstva vnútra. Keďže odporkyňa nerozhodovala o priznaní starobného dôchodku, a tento dôchodok navrhovateľovi ani nevypláca, nie je daná jej právomoc rozhodnúť ani o zvýšení starobného dôchodku za ďalšie doby zamestnania.
Rozhodnúť o nároku navrhovateľa na zvýšenie starobného dôchodku za nezhodnotenú dobu zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok (považovaný za výsluhový dôchodok) podľa § 259 ods. 1, § 263 ods. 3 a § 293l ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je tak ako v prípadoch uvedených v § 143d zákona č. 328/2002 Z.z. daná právomoc útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (orgánu sociálneho zabezpečenia MV SR).
Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.9.2013 je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto mu právo na náhradu trov nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V Žiline, dňa 3. marca 2014
JUDr. Zuzana Jančárová
samosudkyňa
Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková