Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/71/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: V. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, o vymoženie 232,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24. septembra 2019 č. k. -19 takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 243h ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch a uviedol, že pôvodný oprávnený Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre, Piesková ulica 32, Nitra, IČO: 00 735 809 sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 24. 04. 2007 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na sumu 232,36 eura a trov exekúcie na základe exekučného titulu - Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. p.: ORP-P-1129/ DI-B-2006 zo dňa 18. 09. 2006, ktorý vydalo ODI PZ Nové Zámky, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. 10. 2006 a vykonateľnosť 19. 10. 2006. Poverením súdu prvej inštancie 5404-015502 zo dňa 30. 05. 2007 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Ing. Jozef Štorek, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Bezručova 16 (ďalej len „exekútor“). Právoplatným uznesením súdu prvej inštancie č. k. -15 zo dňa 11. 07. 2011 bola pripustená zmena účastníka konania na strane oprávneného tak, že do konania namiesto doterajšieho oprávneného vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná, a. s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005. V danom prípade je vyššie uvedenú lehotu (3 ročná lehota na vykonanie) potrebné považovať za prekluzívnu lehotu, uplynutím ktorej zaniká právo oprávneného domáhať sa vymoženia pohľadávky. Toto ustanovenie zavádzajúce prekluzívnu lehotu na vykonanie rozhodnutia bolo účinné iba do 31. 08. 2008. Predmetné rozhodnutie, na ktoré poukazuje oprávnený sa stalo vykonateľným dňa 19. 10. 2006 a v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 88 Zákona o priestupkoch, by táto lehota uplynula dňa 19. 10. 2009, teda v čase, kedy už dané ustanovenie prekluzívnu lehotu neupravovalo. Súd prvej inštancie sa preto v prvom rade musel vysporiadať s otázkou, či je možné dané rozhodnutie posúdiť podľa ustanovenia § 88 Zákona o priestupkoch v znení platnom do 31. 08. 2008, a teda, že malo byť vykonané do troch rokov od nadobudnutia svojej vykonateľnosti. Na vyriešenie tejto otázky súd prvej inštancie poukázal na všeobecné zásady uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Z týchto zásad jednoznačne vyplýva princíp aretroaktivity. V ústavnom poriadku Slovenskej republiky je zakotvený výslovný zákaz retroaktivity (spätnej účinnosti) iba pre oblasť trestného práva, túto však možno pre ostatné oblasti vyvodiť aj z článku 1 , podľa ktorého je Slovenská republika právnym štátom. V našom ústavnom poriadku sa uplatňuje zásada lex retro non agit (teda zákon nemá spätnú účinnosť), nakoľko definujúcim znakom právneho štátu je aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty. Právna teória rozoznáva

retroaktivitu pravú a nepravú. Pravá retroaktivita zahrňuje prípady, keď právna norma reglementuje i vznik právneho vzťahu a nároky z neho vzniknuté pred jej účinnosťou (teda o pravom spätnom pôsobení nového zákona ide vtedy, keď pôsobí aj pre minulú dobu). Nepravá retroaktivita spočíva v tom, že právne vzťahy hmotného i procesného práva, ktoré vznikli za platnosti práva starého, sa spravujú zásadne týmto právom a to až do doby účinnosti práva nového. Po jeho účinnosti sa však riadi právom novým vtedy, keď nový zákon nariaďuje, že má byť použitý i na staré právne pomery už založené, ale iba do doby, keď začína pôsobnosť nového zákona alebo ešte od neskoršej doby. Novela Zákona o priestupkoch, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01. 09. 2008 neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia k § 88 ods. 1, podľa ktorých by bolo možné už tento nový zákon použiť aj na právne pomery založené pred nadobudnutím jeho účinnosti. Vzhľadom na nedostatok prechodných (intertemporálnych) ustanovení bolo teda potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich vzťah starého a nového predpisu. Tieto pravidlá a zásady spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa nového práva. K základným znakom právneho štátu totiž neodmysliteľne patrí požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Preto nie je prípustné, aby právna úprava so spätnou účinnosťou pôsobila na nadobudnuté práva a povinnosti. Z uvedeného treba vyvodiť záver, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah, ktorého vznik a z neho vyplývajúce práva a povinnosti bolo treba posúdiť podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku tohto vzťahu, t. j. účinnej do 31. 08. 2008. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a k zneniu odôvodnenia, bol súd prvej inštancie toho názoru, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa po začatí exekúcie stalo neúčinným, a to uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty, ktorá márne uplynula dňa 19. 10. 2009 a exekútor, počnúc dňom nasledujúcim po tomto dni, nie je oprávnený pohľadávku vymáhať. Na tomto názore súdu nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že počnúc dňom 01. 09. 2008 začala platiť nová právna úprava, ktorá už prekluzívnu lehotu neupravuje, nakoľko v Zákone o priestupkoch absentujú také prechodné ustanovenia, ktoré by upravovali, že nová právna úprava, teda úprava účinná od 01. 09. 2008 sa bude vzťahovať aj na právne vzťahy vzniknuté pred jej účinnosťou, teda vzniknuté pred dňom 01. 09. 2008. V danom prípade súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko rozhodnutie, na podklade ktorého bola vedená exekúcia sa stalo neúčinným. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po predložení vyúčtovania a exekučného spisu súdnym exekútorom. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, rozhodol súd prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorý uviedol, že vzhľadom na to, že neočakávaným zastavením exekúcie je mu ako súdnemu exekútorovi odňaté právo na vymáhanie aj trov exekúcie sa podľa § 37 ods. 1 v spojitosti s § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, stáva sa ako súdny exekútor účastníkom exekučného konania a vstupuje do konania, a pretože považuje predmetné uznesenie za nezákonné, tak ako účastník exekučného konania podáva v zákonnej lehote voči predmetnému uzneseniu odvolanie. Tvrdil, že súd nebol oprávnený exekúciu v predmetnej exekučnej veci zastaviť s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v spojitosti s ustanovením § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008. Súdny exekútor zdôraznil, že prekluzívna lehota na možnosť vymáhania pohľadávky podľa citovaného ustanovenia Zákona o priestupkoch by v prípade, ak by nedošlo k jeho vypusteniu, počnúc dňom 01. 09. 2008 bola uplynula 19. 10. 2009 (od vykonateľnosti 3 roky). Vzhľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení Zákona o priestupkoch upravujúcich situáciu, kedy bol exekučný titul vydaný pred dňom 01. 09. 2008 a posledný deň lehoty na vymáhanie pohľadávky (prekluzívnej lehoty) uplynul po 01. 09. 2008, je nutné vykladať ustanovenie Zákona o priestupkoch tak, že ak trojročná prekluzívna lehota podľa ustanovenia Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008 uplynula pred dátumom 01. 09. 2008, je dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia Exekučného poriadku, no v prípade ak táto lehota uplynula po uvedenom dátume, nie je možné postupovať podľa uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu, vychádzajúc zo skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané, pričom ide o rozhodnutie, proti ktorému zákon odvolanie ako riadny opravný prostriedok pripúšťa, s odkazom na ustanovenie v spojitosti s postavením súdneho exekútora v exekučnom konaní podľa navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia (ďalej len „“) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je potrebné odmietnuť podľa z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou.

4. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

5. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

6. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

8. V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže byť začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom strany, resp. účastníka, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Kto je účastníkom konania v exekučnom konaní vymedzuje Exekučný poriadok v § 37, z ktorého vyplýva, že účastníkmi exekučného konania sú oprávnený, t. j. ten, kto podal návrh na vykonanie exekúcie a povinný, teda ten, proti komu oprávnený v návrhu požaduje viesť exekúciu. Iné osoby môžu byť účastníkmi exekučného konania len v prípade, že im toto postavenie Exekučný poriadok priznáva (napr. manžel povinného, ak ide o veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov), alebo ak sa preukáže, že na nich prešlo právo alebo povinnosť z exekučného titulu. Exekučný poriadok priznáva súdnemu exekútorovi postavenie účastníka konania len v prípade, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, len v tomto prípade môže súdny exekútor realizovať procesné práva účastníka konania. Po podaní odvolania inou ako oprávnenou osobou je povinnosťou odvolacieho súdu odmietnuť odvolanie v zmysle .

9. V preskúmavanej veci súdny exekútor napadol odvolaním uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd exekúciu zastavil. Za situácie, že nejde o rozhodnutie o trovách exekúcie, v tejto časti konania nie je súdny exekútor účastníkom konania, ktorý by bol oprávnený podať odvolanie voči výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie súdneho exekútora ako podané neoprávnenou osobou odmietol podľa a nemohol sa už zaoberať dôvodmi odvolania a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).