Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cb/62/2010

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I. v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: UniCredit Bank Slovakia, a.s., Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 00 681 709, zast. JUDr. David Soukeník, advokát, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava proti odporcovi v 1. rade: N. Z. X., trvalý pobyt 38 Smyth´s Gardens, Dun Laoghaire, Co. Dublin, Írsko, narodený XX.XX.XXXX a odporcovi v 2. rade: G. I. U., trvalý pobyt 38 Smyth´s Gardens, Dun Laoghaire, Co. Dublin, Írsko, narodený XX.XX.XXXX o návrhu na zaplatenie 6.572,53 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

Súd konanie o návrhu na zaplatenie 6.572,53 EUR s príslušenstvom vedené pod sp. zn. z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľovi sa vracia súdny poplatok vo výške 387,30 EUR prostredníctvom Daňového úradu Bratislava po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Dňa 12.01.2010 bol súdu doručený návrh navrhovateľa, ktorým by súd zaviazal odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade na zaplatenie istiny 6.572,53 EUR s príslušenstvom.

Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade, z ktorého spor vyplýva bol založený Úverovou zmluvou zo dňa 13.10.2005.

V zmysle ustanovenia súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať /podmienky konania /.

Dňa 16.01.2014 bol navrhovateľ požiadaný o vyjadrenie na základe akých platných predpisov má právomoc prejednávať predmetný spor slovenský súd. Navrhovateľ na výzvu súdu odpovedal dňa 28.01.2014, s poukazom na Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných (ďalej len „Nariadenie“). Navrhovateľ uvádza, že právomoc prejednať daný spor má slovenský súd v zmysle čl. 5 Nariadenia, ktorý ustanovuje, že osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby.

Súd po preskúmaní návrhu na zaplatenie ako aj Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 dospel k záveru, že slovenský súd nemá právomoc na prejednanie danej veci. Túto skutočnosť potvrdzuje aj článok 16 ods. 2 nariadenia, ktorý ustanovuje, že druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

V rozsudku Súdneho dvora zo dňa 17. novembra 2011, Vec C-327/10 Hypoteční banka a.s., proti Udovi Mikemu Lindnerovi boli Súdnemu dvoru položené 4 prejudiciálne otázky, z ktorých jedna smerovala k vysvetleniu článku 16 ods. 2 nariadenia. Súdny dvor v tomto rozsudku poskytol detailnejší výklad článku 16 ods. 2 nariadenia.

Podľa rozsudku, ak má teda vnútroštátny súd rozhodnúť o žalobe proti spotrebiteľovi, musí najprv overiť, či má žalovaný bydlisko na území členského štátu tohto súdu, pričom v súlade s článkom 59 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 uplatní právny poriadok svojho štátu.

Pokiaľ však vnútroštátny súd nie je schopný určiť miesto bydliska spotrebiteľa a jednak nedisponuje dôkaznými indíciami, ktoré by mu umožnili dospieť k záveru, že spotrebiteľ má skutočne bydlisko mimo územia Únie, čo je prípad, v ktorom sa uplatní článok 4 nariadenia č. 44/2001, je potrebné overiť, či sa môže článok 16 ods. 2 nariadenia vykladať v tom zmysle, že v prípade, akým je prejednávaný prípad, sa pravidlo o právomoci súdov členského štátu, na ktorého území má spotrebiteľ bydlisko, uvedené v tomto ustanovení, týka aj posledného známeho bydliska spotrebiteľa.

Kritérium posledného známeho bydliska spotrebiteľa dovoľuje na účely uplatnenia článku 16 ods. 2 nariadenia č. 44/2001 zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi právami žalobcu a žalovaného práve v prípade, akým je prípad v konaní vo veci samej, keď mal žalovaný povinnosť informovať svojho zmluvného partnera o všetkých zmenách adresy, ktoré nastanú po podpísaní zmluvy.

Vzhľadom na vyššie uvedené tak treba vychádzať z toho, že v situácii, o akú ide v konaní vo veci samej, keď spotrebiteľ, ktorý je zmluvnou stranou s povinnosťou informovať zmluvného partnera o akejkoľvek zmene adresy, opustí svoje bydlisko predtým, než sa proti nemu podá žaloba pre porušenie zmluvných povinností, sú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza posledné známe bydlisko spotrebiteľa, na základe článku 16 ods. 2 nariadenia č. 44/2001 príslušné rozhodnúť o uvedenej žalobe, pokiaľ nie sú podľa článku 59 toho istého nariadenia schopné určiť aktuálne bydlisko žalovaného ani nemajú dôkazné indície umožňujúce dospieť k záveru, že žalovaný skutočne nemá bydlisko na území Únie.

Keďže v tomto prípade má odporca v 1. rade a odporca v 2. rade trvalý pobyt v členskom štáte Únie v Írsku, je možné odporcov žalovať len na príslušnom súde v Írsku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

Podľa , o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, rozhodol súd o vrátení súdneho poplatku vo výške 387,30 EUR kráteného o sumu 6,70 EUR prostredníctvom Daňového úradu Bratislava po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu možno odôvodniť podľa , ods. 2 len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/ f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.