Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_75Ek-506-2023.pdf
PDF · 75.42 KB
Case nature
Subarea
75Ek/506/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: W. J., B.. XX.XX.XXXX, X. L. XXXX/XX, XXX XX X., zast. zákonným zástupcom: Š.O. T., B.. XX.XX.XXXX, X. L. XXXX, XXX XX X., o vymoženie 118,11 Eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.02.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 118,11 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - Výkazu nedoplatkov č. 2090141047, ktorý vydala dňa 15.08.2022 Union zdravotná poisťovňa, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.09.2020.
2. Súd z lustrácie v Registri obyvateľov zo dňa 27.02.2023 zistil, že povinnému bola pozbavená spôsobilosť na právne úkony, a preto vyzval oprávneného na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie a to tak, že doručí súdu doručenky k výkazu nedoplatkov, na podklade ktorého navrhuje vykonanie exekúcie. Dňa 28.02.2023 súd dopytoval Okresný súd Bardejov o doručenie uznesenia, ktorým bola povinnému pozbavená spôsobilosť na právne úkony, a zároveň uznesenia o ustanovení opatrovníka povinnému.
3. Dňa 06.03.2023 Okresný súd Bardejov doručil Okresnému súdu Banská Bystrica Uznesenie zo dňa 10.04.2018, s uvedením sp. zn. 4Ps/17/2016 - 17, ktorým bol povinnému zmenený opatrovník, čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 26.09.2007, sp. zn. 5Ps/1/2007 - 32, vo výroku, ktorým bol pozbavenému ustanovený opatrovník.
4. Dňa 01.03.2023 oprávnený doručil súdu doručenku preukazujúcu spôsob doručenia výkazu nedoplatkov povinnému.
5. Podľa § 45 ods. 2 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia.
6. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) bod 1 Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konania
fyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
7. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
8. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.
9. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
10. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
13. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
14. Podľa § 67 CSP, každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
15. Podľa § 68 ods. 1 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.
16. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.
17. Podľa § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.
18. Podľa § 26 Občianskeho zákonníka, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia.
19. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
20. Základným predpokladom na to, aby súd mohol vo veci konať a vydať rozhodnutie, je splnenie procesných podmienok, medzi ktoré patrí aj spôsobilosť byť stranou, resp. účastníkom konania. Nedostatok tejto podmienky spôsobuje, že súd musí konanie zastaviť.
21. Spôsobilosťou byť účastníkom konania, sa rozumie mať spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon priznáva účastníkom. Spôsobilosť byť účastníkom konania má zásadne ten, kto má podľa hmotného práva, spôsobilosť mať práva a povinnosti (tzv. právnu subjektivitu). Ten, kto nemá podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti, je spôsobilým účastníkom konania len vtedy, ak mu zákon túto spôsobilosť priznáva.
22. V danej veci súd z Uznesenia Okresného súdu Bardejov zo dňa 10.04.2018, sp. zn. 4Ps/17/2016 - 17 zistil, že povinnému bola pozbavená spôsobilosť na právne úkony už Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 26.09.2007, sp. zn. 5Ps/1/2007 - 32. Z procesného hľadiska tak ide o subjekt, ktorý nemá procesnú subjektivitu, t.j. nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda ani spôsobilosť byť stranou v konaní. Povinnému bol ustanovený opatrovník pre spravovanie a opatrovanie jeho vecí a na hájenie jeho práv, ktorý je povinný sa o povinného starať, chrániť jeho záujmy, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.
23. Podľa § 29b ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), práva a povinnosti za poistenca, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, vykonáva zákonný zástupca poistenca.
24. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie zákona o zdravotnom poistení, je možné konštatovať taktiež materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu, keďže materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je daná vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností, rozsah a obsah plnenia a stanovenie lehoty na plnenie. Keďže povinnému bola pozbavená spôsobilosť na právne úkony, mal v zmysle ustanovenia § 29b ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení vykonávať zaňho povinnosti jeho zákonný zástupca t. j. súdom ustanovený opatrovník.
25. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že výkaz nedoplatkov, na podklade ktorého oprávnený navrhuje vykonať exekúciu bol doručovaný fyzickej osobe - povinnému, ktorý nemá spôsobilosť na právne úkony.
26. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľnou prekážkou konania. Keďže povinnému bola pozbavená spôsobilosť na právne úkony celkom, nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, a teda nie je možné voči nemu ako samostatnej osobe začať ani viesť exekučné konanie a už začaté konanie by muselo byť zastavené. Preto súd v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
28. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
29. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
30. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
31. Keďže k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, navyše samotný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie s vadou, pre ktorú súd nemohol pokračovať v exekučnom konaní a vydať poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, oprávnenému nevznikol nárok na náhradu trov konania. Preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.