Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/58/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v spore žalobcu: Nexenture s.r.o., so sídlom Komárnická 11, 821 03 Bratislava, IČO: 48 058 793, právne zastúpeného: Mgr. Peter Kubala, advokát, so sídlom Pod Párovcami 1362/55, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: TANK-O-MAT Košice 1, s.r.o., so sídlom Klobučnícka 4, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 403 972, právne zastúpenému: BARRISTER LEGAL s. r. o., so sídlom Radvanská 28, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 225 234, o zaplatenie 9.600,- eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. - 354 zo dňa 25.06.2020, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. - 354 zo dňa 25.06.2020 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.600,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 9.600,- eur od 16.02.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia , , , , a (ďalej len „“), , , , , (ďalej len „“) a Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou podanou dňa 25.04.2019 na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 9.600,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 9.600,- eur od 16.02.2018 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tak, že žalobca uzatvoril so žalovaným obchodnoprávnu zmluvu o poskytovaní poradenských služieb. Popri ostatných dojednaniach sa zmluvné strany dohodli aj na výške minimálnej odmeny pre žalobcu vo výške 8.000,- eur bez DPH, a to aj pre prípad, že by žalovaný odmietol získané úverové zdroje. Žalobca poskytol žalovanému služby, za ktoré žalovaný nezaplatil, preto žalobca vystavil faktúru a spolu s istinou si uplatnil aj úroky z omeškania. Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. Žalovaný v podanom odpore nárok žalobcu v celom rozsahu poprel. Žalovaný potvrdil, že dňa 18.03.2015 uzatvoril so žalobcom Zmluvu o poskytovaní poradenských služieb. Podľa článku I. bod 3 zmluvy platilo, že

služby budú poskytnuté ústne, telefonickými konzultáciami, osobne priamo na rokovaniach a vo forme písomných výstupov a finálnej verzie informačného memoranda. Žalobca si podľa žalovaného nesplnil svoje požiadavky už od začiatku a prvotná dokumentácia, ktorá bola vypracovaná žalobcom a ktorá mala slúžiť ako podklad pre získavanie záväzných ponúk v súlade s požiadavkami, nebola vypracovaná v požadovanej kvalite a v súlade s požiadavkami žalovaného, aby zabezpečovala akceptovateľné ponuky. Z dôvodu nesplnenia si primárnej povinnosti zo strany žalobcu, nevznikol podľa žalovaného ani nárok na minimálnu odmenu. Žalovaný musel zabezpečiť nový model, ktorý by slúžil ako podklad pre získanie veriteľov, a to prostredníctvom personálne a majetkovo prepojenej spoločnosti TANK-O-MAT Invest a.s., IČO: 44 568 304 a celý proces musel byť spustený znova. Spoločnosť CBRE s.r.o., ktorá zabezpečovala proces, tak musela urobiť aj preto, že vo viacerých finančných inštitúciách bol problém s verifikáciou predložených „assumptions“ v rámci finančného modelu z dôvodu, že neboli k dispozícii overené dáta (napr. maržovosť v sektore predaja pohonných hmôt). Spoločnosť CBRE s.r.o. svoj záväzok splnila včas a riadne, na základe čoho bola za spoločnosť vystavená faktúra č. 161100052 zo dňa 09.02.2016 na sumu 5.000,- eur s DPH. Je nesporné, že žalobca si povinnosti zo zmluvy nesplnil riadne a nárok na odplatu mu nevznikol. Žalovaný od začiatku deklaroval, že je pre neho neakceptovateľné osobné ručenie pre financovanie projektu. Žalobca mal o uvedenej podmienke vedomosť a napriek tomu predložil žalovanému dokumentáciu, ktorá bola pre zabezpečenie akceptovateľnej ponuky nepoužiteľná.

3. Napadnuté rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že zo Zmluvy o poskytovaní poradenských služieb (č.l. 5) vyplýva, že bola uzavretá medzi žalobcom ako poradcom a žalovaným ako klientom dňa 18.03.2015. Predmetnou zmluvou sa poskytovateľ zaviazal, že bude s odbornou starostlivosťou poskytovať klientovi (žalovanému) v rozsahu dohodnutom v zmluve ekonomicko-poradenské služby v súvislosti s projektom samoobslužných čerpacích staníc, špecificky zameraných na získanie dlhového alebo leasingového financovania, pričom žalovaný prehlásil, že má zabezpečené dostatočné množstvo equity. Žalovaný spolupracoval s finančným partnerom. Asistencia a poradenstvo malo podľa zmluvy zahŕňať: asistenciu s prípravou času vo forme informačného dokumentu, asistenciu s prípravou finančného plánu, identifikáciu cieľových bankových spoločností, oslovenie a vedenie komunikácie, vyhodnotenie predložených ponúk, poskytnutie pripomienok a poskytnutie súčinnosti právnemu poradcovi. Z článku II bod 4 zmluvy vyplýva, že žalovaný bude svoje požiadavky, otázky, či problémy formulovať ústne alebo písomne. V prípade ústnej dohody si žalobca nechá odsúhlasiť konečné znenie žalovaným zadanej úlohy. V zmysle bodu 10 zmluvy žalobca bude poskytovať služby s náležitou profesionálnou starostlivosťou a schopnosťami a v súlade s cieľmi žalovaného. Podľa článku IV zmluvy bod 1 sa žalovaný zaviazal uhradiť odmenu poskytovateľovi za jeho činnosť. V zmysle bodu 2 zmluvy sa žalobca a žalovaný dohodli na odplate za ekonomicko-poradenskú činnosť vo výške 1,6% z objemu získaného financovania. Zmluvné strany sa dohodli, že minimálna výška odmeny bude 8.000,- eur a v prípade, že žalovaný odmietne záväznú ponuku, ďalších 8.000,- eur. Odmena nezahŕňa DPH. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú od 02.03.2015. Z faktúry č. 0022018 vyplýva, že bola vystavaná dňa 01.02.2018 so splatnosťou 15.02.2018 žalobcom pre klienta, žalovaného, na sumu 9.600,- eur a bola ňou fakturovaná odmena za odborné poradenstvo v súvislosti s projektom financovania. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi nimi dňa 18.03.2015 došlo k podpísaniu dvojstrannej zmluvy o poskytovaní poradenských služieb. Podľa obsahu predmetnej zmluvy súd prvej inštancie dospel k záveru, že ide o nepomenovanú zmluvu, keď si v nej strany dostatočne určili predmet svojich záväzkov a teda k uzavretiu zmluvy došlo. Medzi stranami vznikol obchodnoprávny vzťah, ktorý sa v zmysle ustanovenia spravuje a zmluvnými dojednaniami. Medzi stranami bolo sporné, či na základe predmetnej uzavretej zmluvy vznikol žalobcovi nárok na odmenu, ktorú si voči žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 0022018 zo dňa 01.02.2018 vo výške 9.600,- eur. Výška predmetnej uplatnenej odmeny nebola medzi stranami sporná a zodpovedá výške minimálne dohodnutej odmeny, ktorú si strany dohodli v Zmluve o poskytovaní poradenských služieb. Sporným bolo, či žalobcovi nárok na predmetnú odmenu v následnosti na jeho činnosť a splnenie si povinnosti zo zmluvy vznikol. Súd prvej inštancie poukázal na zmluvnú voľnosť strán pri uzatváraní záväzkových vzťahov. Jednotlivé povinnosti vyplývajúce z predmetného záväzkového vzťahu si strany dohodli v rámci svojej zmluvnej voľnosti, svoje záväzky boli povinné dodržiavať a boli nimi viazané. Súd prvej inštancie poukázal tiež na zásadu „Pacta sunt servanda“ lat. „dohody treba zachovávať“, ako jednej zo základných pravidiel prirodzeného práva. V rámci zmluvnej voľnosti bolo teda na stranách, k akým záväzkom sa v zmysle dohodnutej zmluvy zaviazali. Predmetom predmetnej zmluvy o poskytovaní poradenských služieb bol záväzok žalobcu ako „poradcu“ poskytovať žalovanému s odbornou starostlivosťou a spôsobom v dohodnutom rozsahu ekonomicko-poradenské služby v súvislosti s klientovým projektom výstavby siete samoobslužných tankovacích staníc v rozsahu bližšie špecifikovanom v zmluve a záväzok

žalovaného v postavení klienta uhradiť poskytovateľovi za jeho činnosť odmenu dohodnutú v článku IV predmetnej zmluvy.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že z článku IV ods. 2 zmluvy vyplýva, že sa strany medzi sebou dohodli na výške odplaty za ekonomicko-poradenskú službu vo výške 1,6% z objemu získaného dlhového financovania a v minimálnej výške 8.000,- eur (bez DPH). Medzi stranami nebolo sporné, že k získaniu dlhového financovania na základe činnosti žalobcu nedošlo. V predmetnej zmluve si však strany vzájomne dohodli minimálnu odmenu, ktorá bola dohodnutá za činnosť žalobcu a nebola podľa zmluvy viazaná na dosiahnutie výsledku ako úverového financovania. Sporným medzi stranami v konaní nebola ani skutočnosť, či žalobcovi patrí odmena aj v prípade neúspešného výsledku. Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že si žalobca svoje záväzky z predmetnej zmluvy nesplnil riadne, a teda mu nárok na odplatu za jeho činnosť nevznikol. Žalobca toto tvrdenie sporoval a na preukázanie riadneho splnenia svojich záväzkov predložil súdu listinné dôkazy, ktoré súd prvej inštancie posudzoval vo vzťahu k jeho jednotlivým povinnostiam. Vykonaným dokazovaním potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal, že poskytol v zmysle predmetnej zmluvy žalovanému asistenciu a poradenstvo a za vykonanú činnosť mu patrí minimálna odmena podľa zmluvy. Predmet a rozsah záväzku žalobcu označený v zmluve ako asistencia a poradenstvo malo v zmysle článku I zmluvy zahŕňať nasledovné aktivity: Asistenciu s prípravou tzv. „financing casu“ vo forme informačného dokumentu (memoranda) o Projekte, ktorý bude pripravený za účelom prezentácie Projektu potenciálnym úverovým veriteľom. Splnenie predmetného záväzku žalobca v konaní preukázal listinným dôkazom „Project Core“ adresovaný Slovenskej sporiteľni a.s. zo dňa 29.05.2015 a listinným dôkazom „Project Core“ adresovaný spoločnosti Unicredit Leasing SK. Žalovaný existenciu projektov nepoprel, potvrdil ich, avšak jeho obrana spočívala v tvrdení, že už prvotná dokumentácia bola vyhotovené v nepostačujúcej kvalite, nakoľko sa v nej nenachádzala napr. maržovosť predmetného predaja pohonných hmôt. Toto tvrdenie o nedostatku kvality však podľa súdu prvej inštancie žalovaný v konaní nepreukázal a nepreukázal ani to, že by predmetný chýbajúci údaj, ktorý namietal žalovaný, bol takou podstatnou zložkou predmetného projektu, ktorá by mala za následok záver, že žalobca si svoje povinnosti zo zmluvy nesplnil. Uvedené požiadavky na rozsah predmetného projektu a položky, ktoré by mal obsahovať, si strany zmluvne nedohodli. Ďalšou zložkou poradenstva mala podľa zmluvy byť asistencia s prípravou finančného plánu Projektu. Uvedenú zložku žalobca preukazoval vypracovaným finančným plánom. Žalovaný ho nijako nesporoval. Ďalšou zložkou mala byť identifikácia cieľových bankových a leasingových spoločností, na čo žalobca predložil zoznam identifikovaných potenciálnych bankových a leasingových partnerov, kde je prehľadne zaznamenaný krátky popis postupu pri ich oslovení a komunikácii s nimi. Žalovaný uvedený dôkaz nesporoval. Ďalšou zložkou bolo oslovenie a vedenie komunikácie s oslovenými potenciálnymi úverovými veriteľmi za účelom zodpovedania ich otázok, ako aj získania indikatívnych a záväzných ponúk na financovanie Projektu alebo jeho časti. Žalobca v konaní tvrdil, že aktívne postupoval a komunikoval podľa zmluvy a súd prvej inštancie dospel k záveru, že predložená emailová komunikácia žalobcu s finančnými subjektami uvedené tvrdenie potvrdzuje. Žalovaný emailovú komunikáciu nesporoval. Ďalšou zložkou bolo vyhodnotenie predložených ponúk a vedenie rokovaní o podmienkach vo finančnej oblasti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že naplnenie uvedenej zložky žalobca dostatočne preukázal predloženými ponukami A. a B. B.. K zložke poskytnutie súčinnosti právnemu poradcovi klienta žalobca uviedol, že spolupracoval napr. s právnym zástupcom žalovaného, kedy sa komunikovala a dohadovala zmluva o mlčanlivosti. Žalovaný uvedenú skutočnosť nesporoval. K zložke poskytnutie pripomienok a odporúčaní klientovi k návrhom úverovej zmluvy, sa podľa vyjadrenia do tejto fázy nedostali z dôvodu odmietnutia predložených ponúk zo strany žalovaného. Na základe uvedeného dokazovania tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal svoju činnosť pre žalovaného v zmysle rozsahu jeho povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy. Sporným medzi stranami bola skutočnosť, či žalobca vykonal predmetnú činnosť s odbornou starostlivosťou a či konal v spolupráci a koordinácii s klientom, teda so žalovaným. Obrana žalovaného spočívala v tom, že činnosť žalobcu smerovala len k neakceptovateľným ponukám, nakoľko pre žalovaného bolo neprijateľné dohodnutie osobného ručenia vo vzťahu k úverovým produktom. Vzhľadom k tomu, že o tejto požiadavke žalobca vedel, nemožno podľa žalovaného jeho činnosť posúdiť ako riadnu v zmysle predmetnej zmluvy. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie nezistil, že by si strany dohodli predmetnú podmienku pri jej uzatváraní. Klient mohol v zmysle predmetnej zmluvy formulovať svoje požiadavky písomne alebo ústne. Žalovaný v konaní nepreukázal žiadny písomný pokyn, resp. požiadavku. Z predloženej zmluvy taká požiadavka nevyplývala a žalobca toto tvrdenie v konaní dostatočne nepreukázal. Uvedenú skutočnosť o zadaní predmetnej podmienky uviedli vo svojom výsluchu konatelia žalovaného, čo žalobca sporoval avšak žiaden iný dôkaz z jeho strany predložený

nebol. Z predloženej emailovej komunikácie vyplýva, že žalobca mal vedomosť o odmietaní ručenia zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie prisvedčil žalobcovi, že uvedená emailová komunikácia je datovaná až neskôr po uzatvorení zmluvy a ak žalobca vykonával činnosť v zmysle zmluvy dovtedy, patrí mu odmena. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovanému sa v konaní nepodarilo dostatočne preukázať, že by žalobca nekonal tak, ako mu ukladala zmluva. Súd prvej inštancie poukázal na zmluvnú voľnosť strán a na skutočnosť, že si mali možnosť vzájomné povinnosti dohodnúť pre prípad nejasností podrobnejšie. Ak si uvedený spôsob nezvolili, bolo na nich, či unesú v prípadnom spore dôkaznú povinnosť. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať, že by bola medzi stranami striktne dohodnutá neakceptovateľná požiadavka ručenia zo strany žalovaného a že činnosť žalobcu, ktorú preukázal a ktorá smerovala k vyjednaniu úverovej zmluvy, by nenapĺňala jeho záväzky vyplývajúce zo zmluvy. V konaní nestačí len uvedenú skutočnosť sporovať, ale treba ju aj preukázať. Ani skutočnosť, že na obdobný predmet bol uzatvorený zmluvný vzťah medzi tretími osobami a ani skutočnosť, že spoločnosť CBRE si vypýtala nižšiu odplatu aj v prípade neúspechu, nemá na predmet tohto konania vplyv. Rovnako nie je podstatné pre posúdenie predmetného nároku, či predmetný projekt bol alebo nebol životaschopný, ani či bola možnosť financovania predmetného projektu alebo nie, a to vzhľadom k tomu, že odmena nebola viazaná na dosiahnutie výsledku – získanie samotného úveru.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa žalovaného dňa 18.03.2015 uzatvoril žalovaný ako klient so žalobcom ako poradcom Zmluvu o poskytovaní poradenských služieb, na základe ktorej sa žalobca ako poradca zaviazal, že bude s odbornou starostlivosťou poskytovať žalovanému ako klientovi dohodnuté ekonomicko-poradenské služby v súvislosti s projektom výstavby a prevádzky siete nových samoobslužných čerpacích staníc na území SR, špecificky zameraných na získanie dlhového alebo leasingového financovania. Už z predmetu zmluvy vyplýva, že hlavnou činnosťou žalobcu bolo získať pre žalovaného dlhové alebo leasingové financovanie, pričom pri svojej činnosti mal postupovať žalobca s odbornou starostlivosťou. Žalobca mal poskytovať svoje služby s náležitou profesionálnou starostlivosťou a schopnosťami a v súlade s cieľmi žalovaného, o ktorých bol informovaný. Žalovaný od začiatku spolupráce so žalobcom deklaroval, že je pre neho neakceptovateľné osobné ručenie pri financovaní projektu výstavby a prevádzky siete nových čerpacích staníc, čo vyplýva aj zo znenia Zmluvy o poradenstve, kde v článku I bod 1 žalovaný deklaroval a žalobca mal o tom vedomosť, že na projekte spolupracuje s finančným partnerom, spoluinvestorom a má zabezpečené dostatočné equity na financovanie projektu. Z uvedeného dôvodu bolo dohodnuté, že v prípade, ak by takáto podmienka bola požadovaná zo strany akéhokoľvek veriteľa, ktorý by chcel predmetný projekt financovať, zo strany žalovaného by bola takáto ponuka nepriechodná. Žalobca mal o uvedenej podmienke od začiatku spolupráce so žalovaným vedomosť. Napriek vyššie uvedenému z emailovej komunikácie, ktorá bola založená do súdneho spisu vyplýva, že o týchto informáciách žalobca veriteľov neinformoval, kedy z emailu zo dňa 20.07.2015 vyplýva, že veriteľ A. nemal žiadnu informáciu o podmienke žalovaného, že z jeho strany nie je pre neho akceptovateľné osobné ručenie a rovnako to bolo aj v prípade druhého veriteľa spoločnosti B. B. (email zo dňa 16.11.2015). Z uvedených dôvodov má žalovaný za preukázané, že žalobca od začiatku spolupráce nepostupoval v súlade s požiadavkami a cieľmi žalovaného, nepostupoval s odbornou starostlivosťou ako to vyžadovala zmluva o poradenstve a z uvedeného dôvodu ani nemohol nikdy zabezpečiť akceptovateľné ponuky zo strany veriteľov. Žalovaný má za preukázané, že emailovú komunikáciu žalobcu s potenciálnymi veriteľmi a predloženie ponuky žalovanému, ktorá od začiatku nevychádzala z požiadaviek žalovaného, nemožno považovať za splnenie si povinnosti žalobcu v súlade so zmluvou o poradenstve a v žiadnom prípade žalobcovi na základe uvedeného nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie odmeny. Žalobca si nesplnil primárnu povinnosť zo zmluvy o poradenstve a z uvedeného dôvodu mu nemohol vzniknúť nárok ani na minimálnu výšku odmenu podľa zmluvy. Žalovaný má za to, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav keď uviedol, že žalovaný dostatočne nepreukázal, že by žalobca mal o požiadavke žalovaného ohľadom neakceptovania osobného ručenia vedomosť od začiatku spolupráce, pričom súd uviedol, že okrem výpovede dvoch konateľov žalovaného, žiadny iný dôkaz predložený nebol a výpovede konateľov žalovaného súd nepovažoval za dostatočné. S uvedeným tvrdením súdu sa nemožno stotožniť, nakoľko už zo samotnej zmluvy vyplýva, že žalovaný mal spoluinvestora, mal dostatočné finančné equity a teda už od podpisu zmluvy bolo zrejmé, že žalobca touto informáciou disponoval. Ďalším dôkazom vedomosti žalobcu o požiadavke žalovaného na odmietnutie osobného ručenia, na ktoré poukazoval žalovaný, bola emailová

komunikácia. Žalobca v konaní uviedol, že o uvedenej požiadavke žalovaného sa údajne dozvedel až po indikatívnej ponuke zo strany spoločnosti A. zo dňa 08.03.2016, čo nie je pravda a čo žalovaný aj preukazoval v konaní emailom zo dňa 16.11.2015, z ktorého vyplýva, že žalobca o uvedenej požiadavke žalovaného vedel oveľa skôr. Žalovaný má za to, že vyššie uvedenými dôkazmi dostatočne preukázal, že nie je pravdou, čo tvrdí žalobca, že o požiadavke žalovaného na neakceptovanie osobného ručenia sa dozvedel až 08.03.2016, pričom konajúci súd tieto dôkazy vôbec nezobral do úvahy, ani sa s nimi nevysporiadal v zmysle zásady, že dôkazy súd hodnotí každý jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. V uvedenom prípade neobstojí ani argument, že predmetná požiadavka žalovaného nebola obsiahnutá písomne v zmluve od slova do slova, a len v takomto prípade by bola pre žalobcu záväzná. Žalovaný uzatváral so žalobcom zmluvu o poradenstve za účelom získania dlhového alebo leasingového financovania pre svoj projekt vybudovania čerpacích staníc, na ktorých vybudovaní sa podieľal so spoluinvestorom s dostatočnými finančnými equitami. Vzhľadom na jasne stanovený cieľ bolo evidentné, že vzhľadom na to, že mal žalovaný finančné prostriedky, nebol dôvod na to, aby prijímal osobné ručenie a vzhľadom na skutočnosť, že uvedený cieľ bol od počiatku dobre známy obidvom stranám, nebol pri uzatváraní zmluvy dôvod výslovne zakomponovať túto požiadavku do textu zmluvy a žalovaný mal za to, že ustanovenie o tom, že žalobca postupuje v súlade s požiadavkami žalovaného, je dostatočné. V tejto súvislosti je tiež dôležité poukázať na skutočnosť, že zmluvné strany sa dohodli, že požiadavky žalovaného môžu byť zadávané žalobcovi aj ústne, nielen striktne písomne. Žalovaný má za preukázané, že od začiatku spolupráce bolo medzi zmluvnými stranami jasne zadefinované, že žalovaný nemá záujem o ponuky, v rámci ktorých budú veritelia požadovať osobné ručenie a žalobca túto požiadavku žalovaného výslovne odignoroval a v rámci oslovovania potenciálnych veriteľov túto základnú požiadavku žalovaného veriteľom neoznámil. Odôvodnenie nároku na minimálnu odmenu tým, že žalobca predložením emailovej komunikácie do spisu preukázal, že si plnil povinnosti zo zmluvy, nemôže byť v žiadnom prípade akceptované, keď od počiatku vykonával žalobca svoje povinnosti v rozpore s požiadavkami žalovaného, nesplnil si primárnu povinnosť zo zmluvy, čo bolo hlavným dôvodom prečo neboli zo strany veriteľov predložené žiadne akceptovateľné ponuky. Žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, ani s úmyslom dosiahnuť získanie ponuky na financovanie pre žalovaného, ale z jeho konania nepochybne vyplýva iba jediný záver, a to vykonať akúkoľvek činnosť a následne si vyfakturovať odmenu, čo nemôže byť akceptované. Vzhľadom na skutočnosť, že na základe zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k splneniu povinnosti žalobcu, konať s odbornou starostlivosťou na základe pokynov žalovaného, a z uvedeného dôvodu neboli pre predmetný projekt zabezpečené akceptovateľné ponuky zo strany veriteľov, kedy hlavným dôvodom bolo neodborné a neprofesionálne konanie žalobcu, nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na odplatu, ktorý si uplatňuje prostredníctvom svojho návrhu v danom konaní. Na základe všetkých uvedených skutočností má žalovaný za preukázané, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, kedy žalovaný v konaní preukázal, že žalobca od začiatku spolupráce vedel o požiadavke žalovaného o neakceptovaní ponúk na osobné ručenie a napriek uvedenému nepostupoval pri vykonávaní činnosti s odbornou starostlivosťou. Žalovaný preto žiada odvolací súd, aby zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.06.2020 č. k. - 354 a vydal rozsudok, ktorým súd žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril dňa 20.09.2020 a k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje sa správne a spravodlivé. Súd prvej inštancie správne posúdil skutkový stav, ktorý zistil z dôkazov navrhnutých žalobcom a napokon aj žalovaným, ktorý bol v zásade v súdnom spore pasívny. Žalovaný v podanom odvolaní síce vytýka súdu, že nevzal do úvahy výpovede konateľov žalovaného, ktorí však neboli a nemohli mať postavenie svedkov, a napokon ich vyjadrenia boli len nástrojom procesnej obrany (teda žalovaný tvrdil, ale nepreukazoval a nepreukázal), keď nepreukázanie nemôže viesť k inému, len ku strate sporu. Žalovaný v podanom odvolaní v zásade tvrdí len to, čo tvrdil počas konania na súde prvej inštancie. Žalobca zdôrazňuje, že s touto jeho argumentáciou sa podrobne a opakovane vyporiadal vo svojich predchádzajúci vyjadreniach a podaniach, vrátane prednesov na súdnych pojednávaniach. Žalobca postupoval podľa zmluvy a podľa tých pokynov, ktoré od žalovaného dostal. V podstate jedinou žalovaným opakovane uvádzanou skutočnosťou malo byť, že žalobca vedel od počiatku, teda pred, pri a po podpise zmluvy (o spolupráci) o tom, že nie je prijateľné „osobné ručenie“ spoločníkov/konateľov žalovaného. Uvedené nie je pravdou, nezodpovedá tomu ako prebiehala spolupráca a komunikácia medzi stranami sporu a napokon žalovaný toto svoje tvrdenie v konaní ani nepreukázal. Ak v podanom odvolaní tvrdí, že už e-mail zo dňa 16.11.2015 ohľadom ponuky od B. B., C., preukazuje, že žalobca o takejto výlučnej, rozhodujúcej a nezmeniteľnej požiadavke žalovaného vedel, tak uvedená komunikácia naopak preukazuje, že žalovaný

na daný e-mail nereagoval takým spôsobom, ktorý by jasne, nepochybne a určito preukazoval, že „žiadne ručenie“, i keby banka dala „úver zadarmo“. Žalovaný len fabuluje, dotvára priebeh tak, ako sa mu to „hodí“. Napokon už indikatívna ponuka od A. D. („UCB“), datovaná ako ponuka do 30.07.2016, označená ako „Záručný rámec“, vystavená s platnosťou do 31.07.2015, jasne obsahuje podmienku „osobného ručenia“ zo strany spoločníkov/konateľov žalovaného. Opätovne uvádzame, že na základe tejto ponuky sa žalovaný stretol priamo so zástupcami UCB a poskytoval UCB požadované dodatočné dokumenty a informácie (oficiálne výpis z registra, technické informácie a finančné výkazy, atď.), potrebné pre ďalšie schvaľovanie zo strany tejto banky, pričom žalovaný nikdy ani žalobcovi a ani predstaviteľom UCB nespomenul, že ich indikatívna ponuka pre neho nie je akceptovateľná. To isté platí aj v prípade stretnutia zástupcu žalovaného p. E. s predstaviteľom B. B., C. (B.). Žalovaný mnoho mesiacov komunikoval so žalobcom, s bankami či inými, na procese získania cudzích (úverových) zdrojov, pričom nikdy nedal výhradu, pokyn, požiadavku. Takýto bol priebeh, nie ako sa snaží tvrdiť žalovaný, pretože iné z predložených dôkazov nevyplýva. Žalovaný mal možnosť sa brániť, navrhovať dôkazy, to, že svoje procesné postavenie a práva využil tak, ako sa v konaní stalo, zaťažuje výlučne žalovaného. Žalovaný od počiatku vedel čo v konaní tvrdí žalobca, čo preukazuje, ako (navrhované a predložené dôkazy) – teda na procesný útok mal možnosť reagovať procesnou obranou. To, že spor prehral, je dôsledkom jeho konania na súde prvej inštancie (z procesného hľadiska), z hmotnoprávneho hľadiska spor nemohol dopadnúť inak, čo zdôrazňoval žalobca počas konania a dovolí si tak aj na tomto mieste, pretože nárok žalobcu bol a je daný, je dôvodný a spravodlivý, zodpovedá dohode strán sporu. Argumenty, či skôr tvrdenia žalovaného, tak zostali len a len v rovine tvrdení, nijako a ničím nepreukázané. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že hoci by aj mal klient – žalovaný, dostatočné equity, tak to automaticky neznamená, že banka poskytne potrebné financovanie bez zabezpečenia. Toto považuje žalobca za ďalší prejav snahy o deklarovanie neznalosti procesu získania financovania na strane žalovaného, pretože je zrejmé, že banka, ako každá financujúca inštitúcia, ktorej úverové prostriedky majú byť vrátené (vrátane dohodnutého úroku), potrebuje posúdiť, či daný projekt alebo účel financovania, má nielen dostatočné equity (vlastné zdroje žiadateľa o úver), ale aj (najmä), či bude schopná daný úver splatiť z voľných peňažných zdrojov, ktorý daná investícia vygeneruje formou výnosov a prevádzkového zisku. Equity (vlastné zdroje) v danom prípade boli nasmerované do úvodnej investície výstavby prvých čerpacích staníc, tzn. neboli určené na budúce splácanie úveru, takže argument „dostatočnej equity“ z pohľadu získania úveru a jeho splácania nie je priamo relevantný z hľadiska posúdenia banky, či daný projekt vie financovať bez dodatočného ručenia. Každá banka posudzuje každú žiadosť o úver individuálne a neexistuje záruka, že financovanie bude pre žiadateľa schválený. O tomto žalovaný vedel a je to aj uvedené v zmluve o poradenstve. Na záver žalobca uviedol, že ak by (aj čisto teoreticky) žalovaný povedal predstaviteľom A. a B., s ktorými sa stretol po získaní ich indikatívnych ponúk, že neposkytne žiadne osobné ručenie a tieto banky by projekt odmietli financovať (čo sa de facto aj stalo), tak aj v takom prípade by mal žalobca nárok na minimálnu odmenu. Nič viac od žalovaného nežiadal. Takže argumenty, ktoré žalovaný od začiatku tvrdí a predkladá (ako svojej úvahy), logicky neobstoja v žiadnej, ani teoretickej situácii. Nakoľko žalovaný, ako napokon je zrejmé z jeho vyjadrení a časti predložených listín, bol a je znalý všeobecných podmienok bánk a bankového trhu a teda: a) vedel, ak nie, tak mal vedieť (obvyklosť), že nie je možné získať financovanie bez zabezpečenia, b) ak by mal od počiatku požiadavku na „bez ručenia“, tak by ju uviedol priamo do zmluvy, ak nie do zmluvy, tak by ju dal ako písomný pokyn, a to bezprostredne potom ako bola predložená prvá indikatívna ponuka, ak nie vtedy, tak by ju dal do početnej komunikácie so žalobcom, c) tiež by túto požiadavku požadoval doplniť do informačných materiálov, ktoré boli v jeho mene poskytnuté (v zmysle zmluvy o poradenstve) potenciálnym financujúcim subjektom, ale tak nikdy nespravil, d) ak mal výhrady k práci žalobcu, tak by už na počiatku spolupráce uviedol svoje výhrady – teda ako tvrdil, že žalobca postupoval bez odbornej starostlivosti a neuviedol by po niekoľkých mesiacoch jeho „spokojnosť“ s prácou žalobcu. Žalobca preto navrhuje, aby súd druhej inštancie napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov (odvolacieho) konania.

7. Žalobca svoje vyjadrenie doplnil podaním zo dňa 20.09.2020 a uviedol, že zo skutočností preukázaných v konaní vyplýva aj to, že žalovaný nikdy žiadne výhrady voči práci a konaniu žalobcu nevzniesol a ani spoluprácu na základe zmluvy so žalobcom do dnešného neukončil. Jeho výhrady začali „vznikať“ až v momente, keď si žalobca začal nárokovať svoje práva súdnou cestou; špecificky a osobitne žalobca uvádza, že žalovaný e-mailom zo dňa 22.07.2015 odsúhlasil prípravu takých podkladov (požadovaných A. D.) ako je výpis z obchodného registra, daňové registračné číslo budúceho dlžníka, občianske preukazy jeho konateľov, organizačnú štruktúru spoločnosti, informáciu o plánovaných lokalitách, sken zmluvy s dodávateľom PHM, atď.. Vzniká tu – vo vzťahu k tejto okolnosti - tak jednoduchá

a vcelku logická otázka, prečo by žalovaný odsúhlasil dodanie uvedených dokumentov UCB, ak by pre neho nebola akceptovateľná podmienka žiadnej formy osobného ručenia (čo v indikatívnej ponuke uviedla UCB ako jej podmienku), predtým, ako by si túto kľúčovú požiadavku vopred odkomunikoval, doriešil, dal výhradu či inak osobitne k tejto pre neho tak podstatnej okolnosti sa vyjadril. Argumentáciu a celý proces zo strany žalovaného považuje žalobca za „výmysel“, ktorým chcel a aj dnes ešte naďalej chce žalovaný ospravedlňovať to, že nezaplatil a nechce zaplatiť odmenu žalobcovi, hoci žalobca na ňu mal a má nárok.

8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril dňa 03.11.2020 a uviedol, že nie je pravdou, že by žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že žalobca od počiatku vedel, že pre žalovaného je neprijateľné osobné ručenie spoločníkov, resp. konateľov. Žalobca o uvedenej požiadavke vedel a napriek tomu nepostupoval v súlade s požiadavkami žalovaného. Žalovaný predložil súdu viaceré dôkazy, prvým dôkazom je samotná Zmluva o poskytovaní poradenských služieb, v ktorej bol jasne stanovený cieľ a bolo evidentné, že žalovaný mal finančné prostriedky, teda nebol dôvod na to, aby prijal osobné ručenie, tento cieľ bol žalobcovi dobre známy a nebol dôvod túto požiadavku zakomponovať do textu zmluvy. Ďalším dôkazom je mail zo dňa 16.11.2015 ohľadom B. B., C., na ktorý žalobca reagoval slovami: „úvodnú informáciu ohľadom zabezpečenia úveru vnímam problematicky na báze toho, čo sme už mali možnosť diskutovať“, z čoho je jednoznačne preukázané, že žalobca vedel o požiadavke žalovaného, že nebude akceptovať osobné ručenie. Napriek tomu žalobca tvrdí, že sa o tejto požiadavke dozvedel až 08.03.2016, s čím sa ani súd prvej inštancie nevysporiadal. Žalobca tak od počiatku vykonával svoje povinnosti v rozpore s požiadavkami žalovaného a preto jeho nárok na odmenu nemôže byť akceptovaný. Taktiež žalobca zavádza, ak uvádza, že žalovaný žiadal financovanie bez akéhokoľvek ručenia. Žalovaný od počiatku spolupráce odmietal len jediný spôsob zabezpečenia, a to osobné ručenie vlastníkov spoločnosti, nie akékoľvek ručenie ako to mylne uvádza žalobca. Od začiatku spolupráce bolo jasne zadefinované, že žalovaný nemá záujem o ponuky, v rámci ktorých budú veritelia požadovať osobné ručenie a žalobca túto požiadavku odignoroval. Žalobca tak nekonal s odbornou starostlivosťou a ani s úmyslom dosiahnuť získanie ponuky financovania pre žalovaného. Žalobca mal jediný zámer, vykonať akúkoľvek činnosť a následne si vyfakturovať odmenu, čo nemôže byť akceptované. Nakoľko nedošlo k splneniu povinnosti žalobcu konať s odbornou starostlivosťou na základe pokynov žalovaného a z uvedeného dôvodu neboli pre projekt zabezpečené akceptovateľné ponuky, kedy hlavným dôvodom bolo neodborné a neprofesionálne konanie žalobcu, nemohol žalobcovi ani vzniknúť nárok na odmenu, ktorú si uplatňuje v tomto spore. Žalovaný preto žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného písomne dňa 31.12.2020 a uviedol, že s argumentáciou žalovaného sa už opakovane vysporiadal a neostáva mu iné ako poukázať na podstatné skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že zmluva neobsahuje žiadne také ustanovenie, ktoré by bolo možné považovať za nejaký osobitný pokyn, ako sa to snaží vyvodiť žalovaný. Žalovaný nedal žalobcovi žiaden pokyn, či výhradu ohľadne neakceptovateľnosti osobného ručenia, a to ani ústne. Komunikácia so B. B., C., na ktorú žalovaný poukazuje, preukazuje iba jediné, že žalobca od uzatvorenia zmluvy do dňa uvedenej komunikácie (16.11.2015), vykonával pre žalovaného činnosť bez jedinej pripomienky, či výhrady. Žalovaný nepreukázal, že by žalobca od počiatku neplnil zmluvu a toto jeho tvrdenie zostalo iba v rovine tvrdenia. Ak by odmietanie osobného ručenia spoločníkov bolo základnou podmienkou, nepochybne by to bolo určito a jasne definované v zmluve, jednoducho povedané, táto okolnosť by bola prioritne prezentovaná v takej forme, aby kedykoľvek vedel žalovaný túto jeho podmienku preukázať, a to aj v budúcnosti. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.

11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného a následných vyjadrení oboch strán sporu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné.

15. Predmetom konania v posudzovanej právnej veci je zaplatenie odmeny za poskytnutie ekonomicko- poradenských služieb, ktoré poskytol žalobca žalovanému, a to v súvislosti s projektom žalovaného, ktorý súvisel s výstavbou siete samoobslužných čerpacích staníc. Na tento účel žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o poskytovaní poradenských služieb zo dňa 18.03.2015 (čl. 5-6 súdneho spisu), kde si strany dohodli v čl. IV minimálnu odmenu vo výške 8.000,- eur bez DPH. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie v predmetnej veci nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy a rovnako tak nebola sporná ani výška odmeny. Predmetom dokazovania bolo poskytnutie služieb žalobcom, či boli služby poskytnuté s odbornou starostlivosťou a v zmysle požiadaviek žalovaného, nakoľko žalovaný počas konania ako aj v podanom odvolaní namietal, že nedošlo k poskytnutiu služieb s odbornou starostlivosťou, keď žalobca ignoroval požiadavku žalovaného na zabezpečenie financovania spôsobom, ktorý si nebude vyžadovať osobné ručenie spoločníkov a konateľov žalovaného. Za týmto účelom súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a vypočul tiež konateľov žalobcu a žalovaného.

16. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že nebolo v konaní preukázané poskytnutie služieb žalobcom s odbornou starostlivosťou v súlade s cieľmi žalovaného, o ktorých bol žalobca informovaný. V tomto smere žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca od počiatku nepostupoval v súlade s požiadavkami žalovaného, a to najmä s požiadavkou žalovaného na zabezpečenie financovania bez osobného ručenia. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia žalovaný označil dva listinné dôkazy – emailovú správu zo dňa 16.11.2015 a samotnú Zmluvu o poskytovaní poradenských služieb. Touto otázkou sa podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 45 napadnutého rozsudku) vyčerpávajúco zaoberal a poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého podľa súdu prvej inštancie nebolo zistené, že by si strany dohodli predmetnú podmienku pri uzatváraní zmluvy, keď z predloženej Zmluvy o poskytovaní poradenských služieb takáto požiadavka na činnosť žalobcu nevyplýva. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného, že uvedená požiadavka je zrejmá z jasne stanoveného cieľa v zmluve, keď žalovaný disponoval finančnými prostriedkami a teda podľa žalovaného nebol dôvod na osobné ručenie, pričom cieľ bol obom zmluvným stranám známy od počiatku. Takéto vymedzenie cieľa, ako aj informácia o tom, že žalovaný a jeho spoluinvestor disponujú finančnými prostriedkami, ktorými sa budú podieľať na spolufinancovaní budovania siete čerpacích staníc, podľa odvolacieho súdu žiadnym spôsobom nepreukazujú dohodnutie podmienky financovania bez osobného ručenia. Uvedenú informáciu, hoc uvedenú v uzatvorenej zmluve, nie je možné vykladať spôsobom, ktorý mu dáva žalovaný. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že počiatočná dispozícia finančnými prostriedkami mienená ako investícia do budovania čerpacích staníc, nemusí bez ďalšieho znamenať, že zvyšnú časť prostriedkov, ktorá mala byť získaná práve z úveru, či leasingu, má žalovaný záujem získať bez osobného ručenia. S poukazom na súdom prvej inštancie ustálený skutkový stav je nutné konštatovať, že zo samotnej zmluvy o poskytovaní poradenských služieb výslovný zákaz osobného ručenia nevyplýva, nakoľko existencia spoluinvestora a deklarovanie

dostatočného množstva equity túto skutočnosť ešte samé osebe bez ďalšieho nepreukazujú, ale na preukázanie opodstatnenosti tvrdenia žalovaného predstavujúceho primárnu časť jeho procesnej obrany by bolo potrebné buď explicitné uvedenie takejto podmienky v predmetnej zmluve alebo preukázanie existencie písomného pokynu alebo ústneho pokynu s jasným a určitým obsahom, a to jednoznačným spôsobom bez akýchkoľvek pochybností o prejavenom úmysle žalovaného ako klienta. V neposlednom rade je tiež potrebné pre úplnosť uviesť, že deklarovanie finančného partnerstva nie je z objektívneho hľadiska možné bez ďalšieho kvalifikovať ako dostatočné zabezpečenie návratnosti poskytnutých úverových prostriedkov do budúcnosti pre financujúcu banku, keďže ide o okolnosť, ktorá môže byť do budúcnosti determinovaná rôznymi faktormi subjektívneho alebo objektívneho charakteru a zároveň nejde o prostriedok zabezpečenia úveru, ktorý by banke poskytoval reálny právny prostriedok uspokojenia svojej pohľadávky v prípade riadneho neplnenia záväzku z prípadnej zmluvy o úvere žalovaným ako dlžníkom, čo vo svojej podstate zakladá relevantnosť argumentácie žalobcu, v rámci ktorej uvádzal, že hoci by aj mal žalovaný dostatočné equity, tak to automaticky neznamená, že banka poskytne potrebné financovanie bez zabezpečenia.

17. Pokiaľ ide o druhý listinný dôkaz – mailovú správu zo dňa 16.11.2015 (čl. 126 súdneho spisu), o ktorej žalovaný tvrdí, že dokazuje skutočnosť, že žalobca vedel o tom, že podmienkou je zabezpečenie financovania bez osobného ručenia, je potrebné uviesť, že ide o mailovú správu zaslanú žalobcom žalovanému. V predmetnej mailovej správe žalobca žalovaného informuje o návrhu možného financovania projektu B. B., C. a žalobca v nej okrem iného uvádza: „úvodnú informáciu ohľadne zabezpečenia úveru vnímam problematicky na báze toho, čo sme už mali možnosť diskutovať“. Podľa odvolacieho súdu uvedené vyjadrenie žalobcu nie je postačujúce na preukázanie, že požiadavkou riadneho splnenia povinnosti žalobcu v zmysle zmluvy je poradenstvo, ktorého cieľom je zabezpečiť financovanie projektu žalovaného bez osobného ručenia. Z mailovej správy nie je zrejmé, čo malo byť predmetom diskusie strán, je možné len všeobecne dospieť k záveru, že ide o nejakú skutočnosť v súvislosti so zabezpečením úveru. Z vyjadrenia žalovaného (čl. 422-425 súdneho spisu) je zrejmé, že žalovaný si bol vedomý skutočnosti, že spoločnosť poskytujúca úver/leasing môže požadovať zabezpečenie poskytnutých finančných prostriedkov a nevylúčil taký spôsob financovania projektu, pričom podľa svojho tvrdenia neakceptoval iba zabezpečenie formou osobného ručenia spoločníkmi, či konateľmi žalovaného. Ak cieľom činnosti žalobcu malo byť poskytnutie poradenstva – asistencie pri príprave „financing casu“ a s tým súvisiaca identifikácia cieľových bankových a leasingových spoločností, ich oslovenie a vedenie komunikácie s nimi, ako aj získanie indikatívnych a záväzných ponúk na financovanie projektu žalovaného, s následným vyhodnotením ponúk, poskytnutím pripomienok a odporúčaní žalovanému a poskytnutie súčinnosti právnemu poradcovi žalovaného, ktorý mal byť zodpovedný za právne aspekty celého projektu, tak potom takáto činnosť zo strany žalobcu poskytnutá bola. Ako vyplýva z listinných dôkazov, na ktoré vo svojom odôvodnení poukázal aj súd prvej inštancie, žalobca oslovil viaceré finančné , komunikoval s nimi o možnom spôsobe financovania projektu žalovaného a za týmto účelom komunikoval aj so samotným žalovaným. Je tak nepochybné, že ekonomicko-poradenské služby boli žalovanému žalobcom poskytnuté a za tieto žalobcovi patrí zmluvne dohodnutá odmena. V neposlednom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že aj v prípade, ak by žalobca vedel, že žalovaný nemá záujem o osobné ručenie, nie je možné žalobcom poskytnuté služby kvalifikovať ako služby poskytnuté bez odbornej starostlivosti, najmä ak je zrejmé, že žalobca ako poradca žalovaného získaval pre neho informácie od finančných inštitúcii o možnostiach financovania projektu žalovaného a jednotlivé návrhy bánk, či leasingových spoločností boli ďalej predmetom rokovaní zmluvných strán o jednotlivých podmienkach. Napriek tomu, že cieľom takejto činnosti žalobcu bolo získať financovanie pre projekt žalovaného, odmena žalobcu nebola viazaná na reálne dosiahnutie výsledku v podobe úverového/leasingového financovania, teda žalobcovi vznikol nárok na odmenu aj v situácii, kedy žalovaný neuzatvoril žiadnu zmluvu na základe činnosti žalobcu. Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru, že ani uzatvorenie obdobnej zmluvy s inou spoločnosťou ako žalobcom za nižšiu odmenu, nemá pre toto konanie žiaden vplyv a pre posúdenie nároku žalobcu nebolo podstatné ani to, či projekt bol alebo nebol životaschopný a či existovala možnosť financovania projektu, nakoľko odmena žalobcu nebola viazaná na dosiahnutie výsledku (získanie úveru).

18. Odvolací súd mal zhodne ako súd prvej inštancie z predložených dôkazov za preukázané, že zo strany žalobcu došlo k poskytnutiu činnosti v zmysle Zmluvy o poskytovaní ekonomicko- poradenských služieb, táto činnosť bola poskytnutá v súlade s cieľmi žalovaného, keď smerovala k získaniu dlhového alebo leasingového financovania projektu žalovaného, a to bez ohľadu na konečný výsledok. Dôkazy predložené žalobcom jednoznačne preukazujú, že dohodnutú činnosť pre žalovaného

vykonával. Naopak žalovaný v konaní nepreukázal, že činnosť žalobcu nebola poskytnutá s odbornou starostlivosťou a ak tvrdil, že neodbornosť činnosti žalobcu je daná tým, že neakceptoval požiadavku žalovaného na získanie finančného krytia bez osobného ručenia, bol povinný túto skutočnosť preukázať, a to nielen existenciu dohody o takejto požiadavke, ale aj dopad jej prípadného neakceptovania na poskytovanie činnosti žalobcu a výsledok jeho činnosti. V tomto smere zostalo v rovine tvrdenia aj vyjadrenie žalovaného, že dokumentácia vyhotovená žalobcom pre žalovaného nebola v postačujúcej kvalite.

19. Odvolací súd má za to, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie dostatočne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Vo svojej argumentácii dbal súd prvej inštancie na presvedčivosť svojho odôvodnenia, pričom zodpovedal na všetky relevantné otázky nastolené stranami sporu, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa požiadavku práva účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

20. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle a potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s , tak že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).